Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213716
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215213716.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobkyne: B. N., nar. X.X.XXXX,
bytom N. XXX/XX, D. Y., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o.
so sídlom Pohraničná 4, Komárno proti žalovanému: Centrál, n.o. so sídlom Zlatná na Ostrove 258,
IČO: 45734381, v konaní zastúpený Dr. Máriou Lubuškiovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 889/1,
Komárno, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti náhrady mzdy prevyšujúcej sumu 1040,- eur z a s t a v u j e.
Súd u r č u j e ,že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, dané žalobkyni písomným podaním žalovaného z 25.5.2015, je neplatné.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v brutto výške 1.245,20 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 100% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za žalobu vo
výške 174,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie jej

pracovného pomeru u žalovaného výpoveďou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z 25.5.2015
je neplatné. Žalovaná si súčasne uplatnila nárok na náhradu mzdy vo výške 520,- eur mesačne, počnúc
mesiacom jún 2015 až do dňa trvania pracovného pomeru a náhradu trov konania. Uplatnený nárok
žalobkyňa odôvodnila tým, že listom z 25.5.2015 jej žalovaný oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný
pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu, že (žalobkyňa) hrubo a vulgárne napadla svoju kolegyňu
- pani P. B., vzhľadom k tomu, že Etický kódex žalovaného (Centrál, n.o.) ustanovuje, že kritické
pripomienky voči ostatným zamestnancom alebo nezhody sa nikdy neriešia pred prijímateľmi sociálnych

služieb. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí, keď v deň
uzatvorenia pracovnej zmluvy so žalovaným (31.3.2014) nebola a ani nemohla byť poučená o všetkých
predpisoch, interných predpisoch a Etickým kódexom žalovaného, na ktoré sa žalovaný odvoláva,
pričomdoprácenastúpilaaž1.4.2014.Aniraznebolažiadnymspôsobomupozornená,žebyporušovala
Zákonník práce, interné predpisy či Etický kódex žalovaného. Odôvodnenie výpovede pracovného
pomeru v liste žalovaného z 25.5.2015 nie je jednoznačné ani konkrétne a nie je zrejmé akým spôsobom

k tomu malo dôjsť. Pre platnosť právneho úkonu sa okrem iného vo všeobecnosti vyžaduje aby bol
určitý a zrozumiteľný, preto je potrebné konkrétne opísať porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa
ďalej dôvodila, že okamžité skončenie pracovného pomeru dostala v čase svojej práceneschopnosti,teda v ochrannej lehote. Súčasne namietala, že zo strany žalovaného nedošlo k skúmania, čo možno
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je potrebné skúmať vždy individuálne, v
závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Žalobkyňa za dôkaz označila pracovnú zmluvu

zo dňa 31.3.2014, Dodatok č. 1, Okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.5.2015, informácie z
26.5.2015, vyjadrenie z 1.6.2015, zápočtový list, mailovú komunikáciu..

2. Žalovaný vo vyjadrení zo 14.12.2015 uviedol, že pracovnoprávny vzťah medzi stranami sporu
vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.3.2014, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2014,

ktorým dodatkom došlo k zvýšeniu mzdy žalobkyne, zamestnanej ako zdravotná sestra, s miestom
výkonu -zariadenie sociálnych služieb Zlatná na Ostrove a dňom nástupu 1.4.2014. V článku V
ods. 9 pracovnej zmluvy žalobkyne boli upravené základné povinnosti zamestnanca a v článku IV.
odsek 6 a 2 sa žalobkyňa zaviazala dodržiavať pracovnú disciplínu, Etický kódex zamestnancov
žalovaného a ostatné interné smernice zamestnávateľa, s ktorými bola oboznámená. Konania, ktoré sa
u žalovanej považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny, boli upravené v časti IV Pracovného

poriadku zamestnávateľa. V náplni práce uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.3.2014 je zakotvená
povinnosť zdravotnej sestry tak, že táto je povinná Rešpektovať osobnostné práva prijímateľa sociálnej
služby, predovšetkým jeho právo na slušné zaobchádzanie a rešpektovanie súkromia. Je nepravdivé
tvrdenie žalobkyne, že nebola poučená o všetkých predpisoch, interných predpisoch a Etickom
kódexe žalovaného. Žalobkyňa sa dňa 9.4.2015 zúčastnila pracovnej porady, programom ktorej bola

aj prednáška na tému: sociálna práca - pracovný pomer, etické aspekty sociálnej práce - Dokumenty,
ktoré spravujú pracovno-právny vzťah, zákon č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce, v znení neskorších
predpisov, Pracovný poriadok žalovaného, Etický kódex zamestnancov žalovaného. Žalovaná svoju
prítomnosť na uvedenej prednáške potvrdila podpisom na prezenčnej listine. Za závažné porušenie
pracovnej disciplíny sa považuje podľa Pracovného poriadku žalovaného „-znevažovanie, osočovanie

zamestnávateľa, nadriadených zamestnancov, porušovanie zásad spolupráce v rámci medziľudských
vzťahov“, „-hrubé správanie sa k zamestnávateľovi, nadriadenému, podriadenému alebo k iným
spolupracovníkom“. „-neospravedlnená absencia v práci, akákoľvek neospravedlnená neprítomnosť
na pracovisku v pracovnom čase“. Ďalej žalovaný citoval zásady Etického kódexu zamestnancov
žalovaného a uviedol podrobnú charakteristiku žalobkyne ako konfliktnej osoby, ktorá nebola empatická

a nevedela citlivo zaobchádzať s prijímateľmi sociálnej služby. Podľa žalovaného sa žalobkyňa
vyjadrovala hrubo, necitlivo, hlasno. Žalovaný popísal udalosti z 23.5.2015 (sobota), kedy počas dennej
pracovnej zmeny žalobkyňa vyvolala veľký konflikt so svojou kolegyňou P. B., s ktorou sa pohádala
a ktorej verbálne hlasne krikom a vulgárne nadávala pred prijímateľmi sociálnej služby a ich rodinnými
príslušníkmi, ktorí boli na návšteve. V rovnaký deň v čase podávania večere a prípravy prijímateľov

sociálnej služby na spánok (obliekanie, umývanie, úprava postele, podanie liekov) žalobkyňa sa voči
svojej práci verbálne hlasne ohradila, hrubo, nedôstojne a so zvýšeným tónom komunikovala s klientmi
(prijímatelia sociálnej služby sú prevažne starí ľudia odkázaní na pomoc) nadávala a odmietla vykonať
svoju prácu. Okamžité skončenie pracovného pomeru z 25.5.2015 žalovaný doručil žalobkyni poštou
1.6.2015,dovlastnýchrúk.Skutkovovňomvymedzildôvodyokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru

z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa sa k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny priznala v liste z 1.6.2015 adresovanom zakladateľovi žalovaného, v ktorom uviedla, že „ ....
dňa 23.5.2015 som vulgárne a hrubo napadla kolegyňu P. B., ale nebolo to vtedy, ale medzi 9-10
hodinou a to predtým, než som ju napadla ...“. Doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru
predchádzalo viacero osobných pohovorov žalovaného so žalobkyňou, v ktorých bola upozorňovaná

na nedôstojné a neetické správanie na pracovisku a jej konfliktnú povahu. Žalovaný taktiež uviedol,
že pri okamžitom skončení pracovného pomeru sú práceneschopní zamestnanci vyňatí spod ochrany,
ktorá im prináleží pri rozviazaní pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa, čo si, vzhľadom na
navrhnutý petit, žalobkyňa zrejme pletie. Žalobu navrhol zamietnuť. Za dôkaz označil pracovnú zmluvu
žalovanej v znení dodatku, náplň práce, pracovný poriadok, Etický kódex zamestnancov žalovaného,

výpovede svedkov.

Žalovaný podaním z 10.8.2016 navrhol vykonať výsluch svedkov, a to konkretizovaných zamestnancov
žalovaného ako aj bývalej riaditeľky žalovaného, ktorá v minulosti vykonala so žalobkyňou viackrát
osobný pohovor.

3. Súdvoveciotvorilpojednávaniedňa7.2.2017,naktoromprávnyzástupcažalobkynenavrholnahradiť
v texte žaloby slovo výpoveď textom okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu opravy zjavnej
nesprávnosti, najmä keď žalobkyňa nedostala dva úkony o rozviazaní pracovného pomeru z 25.5.2015,ale dostala len jeden úkon. Preto ide o opravu zjavnej nesprávnosti a nie o zmenu petitu. V súvislosti s
uplatneným mzdovým nárokom žalobkyne uviedol, že nárok nad sumu 1040,- eur berie späť z dôvodu,
že podľa § 79 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce - ďalej len ZP) zamestnancovi vznikol

nárok na sumu priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Ďalej uviedol, že v úkone z
25.5.2015 tvrdené porušenie pracovnej disciplíny sa nestalo a keby sa aj stalo, nie je to hrubé porušenie
pracovnejdisciplíny. Navyšeobsahokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerujevrozporespríslušným
ustanovením ZP, keďže vytýkané porušenie pracovnej. disciplíny nie je špecifikované konkrétne a len
výkladom je možné domyslieť si, čo sa vlastne stalo.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že podanie žalobkyne považujú za zmätočné. Majú za to, že
zmenou pomenovania úkonu, ktorým došlo k rozviazaniu pracovného pomeru žalobkyne je zmenou
petitu, keďže žalobkyňa spomína výpoveď aj v bode 3 ods. 3 žaloby. S čiastočným späťvzatím žaloby
v časti mzdových nárokov žalobkyne súhlasila.

Žalobkyňa uviedla, že medzi 9.00 hod. a 10.00 hod. bola na prvom poschodí, kde bola aj P. B.. Z dôvodu
jej podpichovania jej povedala, aby si zatvorila hubu. Nebol pri tom prítomný žiadny klient, ani návšteva,
v tom čase sa robila ešte toaleta klientov, nebol tam ani krik. Prítomné boli dve kolegyne, z ktorých tam
jedna už ani nepracuje. Po tom ona odišla za svojou prácou, ktorú si robila ďalej až do 19.00 hod. Čo
sa týka vytýkania, že nepomáhala, to je presne to, čo v ten deň nerobila P. B.. Čo sa týka tvrdeného

hrubého a nedôstojného komunikovania s klientmi, za ten čas čo tam bola zamestnaná, nebola ani ústne
ani písomne pokarhaná, asi nebol dôvod. Keď ju pani riaditeľka P. H. K., ráno 25.5.2015 zavolala, resp.
ona išla za ňou, aby jej nahlásila, čo sa stalo v sobotu a odovzdala jej svoju PN-ku, pani riaditeľka jej
ponúkala, aby podpísala výpoveď s dohodou. Keď sa jej pýtala na dôvod, riaditeľka jej odvetila, aby to
nechala na ňu. Ona to odmietla, a tak jej dali okamžité skončenie pracovného pomeru.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že popiera skutkové tvrdenia žalobkyne a v celom rozsahu
sa pridržiava vyjadrenia žalovaného z 14.12.2015, doručeného súdu 15.12.2015 (čl.35). Poukázala
na list žalobkyne z 1.6.2015 písaný zakladateľovi žalovaného, v ktorom sa priznala ku konfliktu a
tento konflikt je zrejmý aj z prednesu žalobkyne. Čo sa týka namietaného údajného nevymedzenia

dôvodu skončenia pracovného pomeru, tento je skutkovo vymedzený úplne presne. Prečo správanie
žalobkyne žalovaný považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny je uvedené v podaní žalovaného,
doručenom súdu 15.12.2015. Uviedla, že žalovaný zo svedkov navrhnutých v podaní z 10.8.2016 (čl.
84) už netrvá na výsluchu P. V.. Na výsluchu ostatných navrhnutých svedkov trvá, avšak tesne pred
pojednávaním navrhnuté svedkyne: J. V., Y. A. a P. B. oznámili, že úradný jazyk neovládajú v takom

rozsahu,abysavedelivyjadrovaťtakakovjazyku,ktorýovládajú-vmaďarčine. Žalobkyňabolaviackrát
ústne upozornená na svoje nevhodné, vulgárne správanie. Vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru považuje za konkrétne.

4. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP uviedol, že medzi stranami je sporné, či úkon žalovaného

z 25.5.2015, ktorým došlo k rozviazaniu pracovného pomeru žalobkyne, spĺňa náležitosti zákonných
ustanovení a či vôbec došlo k vytýkaným konaniam, nekonaniam žalobkyne. Medzi stranami sporu nie
je sporné, že právny úkon žalovanej o rozviazaní pracovného pomeru žalobkyne bol žalobkyni doručený
1.6.2015. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd uviedol, že sa mu javí, že vytýkané
porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou v právnom úkone žalovanej z 25.5.2015 je nekonkrétne,

zameniteľné s iným. Preto súd nevykoná dokazovanie navrhnuté žalovaným v podaní doručenom súdu
dňa 10.8.2016 a dokazovanie vykoná v rozsahu oboznámenia sa s listinnými dôkazmi založenými
v spise. Nevykoná ani žalovanou v podaní doručenom súdu 15.12.2015 navrhnuté dokazovanie
výpoveďou navrhnutých svedkov.

5. Súd, popri prednesoch právnych zástupcov sporiacich sa strán a žalobkyne, vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

6. Podľa § 68 ods. 1, 2 ZP (1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a
to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne

pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.Podľa § 70 ZP Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 citovaného zákona Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
vznikol na základe pracovnej zmluvy z 31.3.2014, pričom dňom nástupu žalobkyne do práce u
žalovaného bol deň. 1.4.2014. Žalobkyňa bola prijatá na druh práce zdravotná sestra a miestom výkonu
jej práce bolo zariadenie sociálnych služieb Zlatná na Ostrove. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu

neurčitú s tým, že pracovný čas žalobkyne je 37,75 hodín týždenne. Podľa čl. II ods. 1 pracovnej zmluvy
z 31.3.2014, žalobkyni za vykonanú prácu patrila mzda rozdelená do dvoch častí: a) mesačná mzda
480,- €; b) pohyblivá časť mzdy vo forme prémií 100,- € za bližšie špecifikovaných podmienok, pričom
pohyblivá časť mzdy bola podľa pracovnej zmluvy nenárokovateľná. Výška mesačnej mzdy uvedenej
pod bodom a) čl. II ods. 1 pracovnej zmluvy z 31.3.2014 bola Dodatkom č. 1 z 12.12.2014 zmenená na

mesačnú mzdu vo výške 520,- eur počnúc od 1.1.2015.

Pracovný pomer žalobkyne žalovaný skončil písomným okamžitým skončením pracovného pomeru
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, ktoré bolo vyhotovené dňa 25.5.2015, pričom medzi stranami
nebolo sporné, že uvedený rozväzovací právny úkon žalovaného bol žalobkyni doručený 1.6.2015.

Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením
uvedená v § 77 Zákonníka práce začala žalobkyni plynúť 2.6.2015. Dôvod rozviazania pracovného
pomeru žalobkyne okamžitým skončením žalovaný skutkovo vymedzil tak, že “z dôvodu, že dňa
23.5.2015 počas dennej pracovnej zmeny ste hrubo porušili pracovnú disciplínu tým, že:
- V predobedňajších hodinách medzi 11.00 a 12.00 hodinou na I. poschodí medzi obyvateľmi nášho

zariadenia ste slovne hrubo a vulgárne napadli Vašu kolegyňu, B. P., napriek tomu, že Etický kódex
Centrál, n.o. ustanovuje, že „kritické pripomienky voči ostatným zamestnancom alebo nezhody medzi
zamestnancamisanikdyneriešiapredprijímateľmisociálnychslužieb“.Okremtohoajrodinnípríslušníci,
ktorí boli na návšteve u niektorých obyvateľov boli svedkami Vašej komunikácie s kolegyňou.
- Ten istý deň, t.j. 23.05.2015 počas Vašej pracovnej zmeny ste zanedbali Vaše pracovné povinnosti

vyplývajúce z náplne práce; pomoc pri odkázanosti na pomoc fyzickej osoby, t.j. pomoc pri obliekaní,
úprava púostele, podávanie večere včas pred vychladnutím.
- Hrubo, nedôstojne a so zvýšeným tónom ste komunikovali s klientmi nášho zariadenia, čo považujeme
za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko dopustením tohto činu ste porušili právo
klienta na slušné zaobchádzanie a na druhej strane ste znížili prestíž našej organizácie.

Platný pracovný poriadok našej organizácie považuje tieto skutky za závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Vzhľadom k tomu, že ste už boli viackrát slovne upozornená na nedostatky hlavnou sestrou,
aj kolegami, toto správanie považujeme za nerešpektovanie príkazov nad riadeného a z toho dôvodu
nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať, a to ani počas výpovednej doby.“

8. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74
Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako
to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov
(vrátanepracovnoprávnychúkonovvedúcichkuskončeniupracovnéhopomeru)jepotrebnéposudzovať

so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé,
aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvodokamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým

spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu
tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

9. Súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným
povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce)

a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej

disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity
(závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď
z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou
Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu
zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní

vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny
je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí
od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho aj spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných
povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či
konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Na okamžité skončenie pracovného

pomeru podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie
zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných
povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z
pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu

závažného porušenia pracovnej disciplíny.

10. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže
prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí
len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. Petit žaloby je

súd, aj s poukazom na čl. 11 CSP, povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe
dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Za postačujúce sa považuje, ak
žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového
stavu domáha.

V danom prípade z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobkyni bolo doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, vyhotovené žalovaným dňa 25.5.2015,
s ktorým žalobkyňa nesúhlasí z dôvodov uvedených v žalobe, a tak sa domáha určenia neplatnosti
uvedeného zrušujúceho úkonu žalovaného. Preto spresnenie žalobkyne, že v dôsledku chyby v písaní
je výraz výpoveď použitý v texte žaloby potrebné nahradiť slovným spojením okamžité skončenie

pracovného pomeru, súd na rozdiel od žalovaného nepovažuje za zmenu petitu v dôsledku zmeny
skutkových tvrdení (§ 140 ods. 2 CSP), najmä keď k zmene skutkových tvrdení zo strany žalobkyne
ani nedošlo. Takýto prístup by bol príliš formalistický, najmä keď z obsahu žaloby nevyplýva, že by
žalovaný žalobkyni, popri písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce, vyhotovenom dňa 25.5.2015 dal písomne aj výpoveď z pracovného pomeru podľa

§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, vyhotovenú dňa 25.5.2015.

11. Aj keď ustanovenie § 74 ZP kladie zamestnávateľovi za povinnosť prerokovať vopred so zástupcami
zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru pod hrozbou ich neplatnosti v
prípade nesplnenia uvedenej povinnosti, v ustanovení § 12 ods. 2 ZP, v spojitosti s § 11a ods. 1 ZP, je

upravené oprávnenie zamestnávateľa u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, na samostatné
konanie aj v tých prípadoch, keď zákon vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov.12. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním, najmä obsahom písomného podania žalovaného
z 25.5.2015 označeného ako Okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b/ ZP,
preukázané, že žalobkyňa sa mala dňa 23.5.2015 dopustiť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, keď

medzi 11.00 a 12.00 hod. na I. poschodí pred obyvateľmi zariadenia žalovaného mala slovne hrubo
a vulgárne napadnúť kolegyňu a v ten istý deň mala zanedbať pracovné povinnosti vyplývajúce z jej
náplne práce. Či už v žalobe, ale aj vo svojom liste z 1.6.2015 adresovanom Ing. D. M. ako aj vo
svojom prednese na pojednávaní žalobkyňa poprela, že by sa skutok stal tak, ako to uviedol žalovaný v
okamžitom skončení pracovného pomeru a žalobkyňa poprela aj čas, kedy medzi ňou a kolegyňou B. P.

malo dôjsť k výmene názorov, pri ktorej na podpichovanie B. P. mala žalobkyňa podľa vlastných tvrdení,
bez prítomnosti svedkov, medzi 9.00 hod. až 10.00 hod. reagovať slovami „ drž hubu“.

Pokiaľ ale žalovaný v písomne vyhotovenom okamžitom skončení pracovného pomeru bližšie
nešpecifikoval slová, ktoré on vyhodnotil ako hrubé a vulgárne napadnutie kolegyne žalobkyňou, nie je
možné vyhodnotiť ani žalovaným tvrdenú závažnosť porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou a ani jej

intenzitu, bez ohľadu na čas, kedy ku konfliktu malo dôjsť. Obdobne to nie je možné ani pokiaľ žalovaný v
okamžitom skončení pracovného pomeru nekonkretizoval obyvateľov a ich rodinných príslušníkov, ktorí
mali byť svedkami žalovaným tvrdenej komunikácie žalobkyne s kolegyňou.

Žalovaný podľa názoru súdu nedostatočne skutkovo vymedzil aj ďalšie tvrdené závažné porušenie

pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktorá mala podľa žalovaného dňa 23.5.2015 počas dennej pracovnej
zmeny zanedbať pracovné povinnosti vyplývajúce z náplne práce, a to pomoc pri odkázanosti
na pomoc fyzickej osoby, t.j. pomoc pri obliekaní, úprava postele, podávanie večere včas, pred
vychladnutím. Z takto skutkovo vymedzeného tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny nie
je (nezameniteľne) zrejmé, ktorému klientovi - obyvateľovi zariadenia sociálnych služieb - žalobkyňa

počas dennej zmeny neposkytla pomoc pri obliekaní, ktorému klientovi neupravila posteľ, resp. ktorému
klientovi žalobkyňa oneskorene podala večeru, po jej vychladnutí. Už vôbec nie je zrejmé, kedy sa
tvrdené neposkytnutie pomoci pri obliekaní, či úprave postele odohralo, najmä keď malo ísť o dennú
(sobotnú) pracovnú zmenu žalobkyne z 23.5.2015, avšak za vinu sa jej kladie aj oneskorené podanie
večere (dňa 23.5.2015), po jej vychladnutí.

Pokiaľ žalovaný v písomne vyhotovenom okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyne z
25.5.2015 tvrdí, že dňa 23.5.2015 sa žalobkyňa počas dennej zmeny dopustila prvých dvoch tvrdených
porušení pracovnej disciplíny, najmä keď aj druhé tvrdené závažné porušenie žalovaný vymedzil
slovami „Ten istý deň, t.j. 23.5.2015“, z jeho obsahu ale nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k tretiemu

tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny - Hrubo, nedôstojne a so zvýšeným tónom ste komunikovali
s klientmi nášho zariadenia, čo považujeme za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny. Z takto
vymedzeného skutku nielenže nie je zrejmé kedy sa odohral, nie je ani zrejmé, s ktorými klientmi
mala žalobkyňa komunikovať tvrdeným spôsobom, a nie je ani zrejmé, kedy sa o tvrdenej komunikácii
žalobkyne žalovaný dozvedel. Navyše, nie je zrejmé, čo žalovaný považuje za hrubú a nedôstojnú

komunikáciu. Obdobne nie je zrejmé, prečo práve tento tretí skutok žalovaný považuje za najzávažnejšie
porušenie pracovnej disciplíny.

Pre uvedené nedostatky písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne
u žalovaného nie je možné posúdiť ani závažnosť a ani intenzitu žalovaným tvrdeného porušenie

pracovnej disciplíny žalobkyňou, nie je možné ani posúdiť následky žalovaným tvrdeného porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyne pre žalovaného, keď skutkové odôvodnenie žalovaným tvrdeného
porušenia pracovnej disciplíny v jeho písomnom zrušujúcom úkone nie je jedinečné, opísané
nezameniteľným spôsobom, ale je len všeobecné, ľahko zameniteľné s iným skutkom.

13. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že dôvod písomne vyhotoveného okamžitého
skončenia pracovného pomeru z 25.5.2015 je neurčitý, nie je vymedzený tak, aby z neho bolo zrejmé
kedy a akým špecifikovaným spôsobom mala žalobkyňa porušiť pracovnú disciplínu vzhľadom na
jej pracovnú náplň a funkciu, ktoré porušenie by malo za následok výnimočný spôsob skončenia
pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru. Konkrétny skutok, so zreteľom

na ktorý bol žalobkyni zrušujúci prejav daný, nebolo možné z neho zistiť ani na základe výkladu v
zmysle § 15 Zákonníka práce, najmä po tvrdení žalovaného, že z vytýkaných skutkov považuje za
najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny hrubú, nedôstojnú, so zvýšeným tónom, komunikáciu
s klientmi zariadenia, bez uvedenie času, kedy malo dôjsť k tomuto najzávažnejšiemu porušeniužalobkyňou, bez uvedenia času, kedy sa o tomto najzávažnejšom porušení žalovaný dozvedel a bez
nezameniteľnej identifikácie toho, čo považuje za hrubú a nedôstojnú komunikáciu a čo považuje
za komunikácia so zvýšeným tónom. Pokiaľ žalobkyňa mala podľa žalovaného hrubo a vulgárne

napadnúť kolegyňu za prítomnosti klientov a ich rodinných príslušníkov, pričom podľa Pracovného
poriadku žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje porušovanie zásad spolupráce
v rámci medziľudských vzťahov a hrubé správanie sa k iným spolupracovníkom, nie je bez ďalšieho
zrejmé, prečo žalovaný za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou považuje tvrdenú
hrubú, nedôstojnú komunikáciu žalobkyne s klientmi zariadenia, so zvýšeným tónom.

Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v danom prípade určité, nebola splnená jedna
z formálnych podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru. Dôvody uvedené v okamžitom
skončení pracovného pomeru sú podľa názoru súdu dôvodmi nejasnými, nekonkrétnymi. Vzhľadom
na uvedené súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného
z 25.5.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné. Preto tvrdenie žalobkyne,

že pracovný pomer bol s ňou skončený v čase jej práceneschopnosti, resp. tvrdenie, že nebola
oboznámená s internými predpismi žalovaného a Etickým kódexom, sú pre účely daného konania bez
významu. S poukazom na uvedené a z dôvodu hospodárnosti konania súd nevykonal ani žalovaným
navrhnuté dôkazovanie výsluchom zamestnancov žalovaného, resp. bývalej riaditeľky žalovaného, keď
svedeckými výpoveďami nie je možné nahradiť absenciu nezameniteľného skutkového vymedzenia

konkretizovaného závažného porušenia pracovnej disciplíny, majúce za následok okamžité skončenie
pracovného pomeru.

14. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby so súhlasom žalovaného, súd konanie v časti náhrady
mzdy prevyšujúcej sumu 1040,- eur zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

15. Základným predpokladom uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde je podanie
žaloby zamestnancom, predmetom ktorej je určenie, že pracovný pomer sa skončil neplatne. Podľa §
79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný

pomer trvá aj naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi,žetrvánaďalšomzamestnávaní.Akzamestnávateľskončilpracovnýpomerokamžite
neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, s poukazom na § 79
ods. 3 písm. b/ ZP platí, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho
pracovný pomer skončil dohodou dňom, keď sa mal jeho pracovný pomer skončiť (okamžite).

V danom prípade žalobkyňa žalovanému, ktorý s ňou rozviazal pracovný pomer okamžite doručením
písomne vyhotoveného okamžitého skončenia pracovného pomeru z 25.5.2015, ktoré súd určil za
neplatné, neoznámila že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával aj po 1.6.2015. Preto skončil
jej pracovný pomer okamžite neplatne dňom 1.6.2015 a žalobkyni s poukazom na § 79 ods. 4 ZP vznikol

nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku podľa § 134 ZP, za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

V súlade s § 134 ods. 1, 2 a 4 ZP súd zo mzdového listu žalobkyne za rok 2015 zistil, že
žalobkyňa v prvom štvrťroku 2015 odpracovala 178,25 hodín, keď celý január a 14 dní februára bola

práceneschopná. Jej priemerný hodinový zárobok zo mzdy vyplatenej v prvom štvrťroku 2015 brutto
je 3,7932 eur (február hrubá mzda 186,- eur za 46,50 odpracovaných hodín + marec hrubá mzda
618,93 eur za 131,75 odpracovaných hodín a 5 dní dovolenky = hrubá mzda celkom 804,93 eur -
128,79 eur náhrada mzdy za 5 dní dovolenky čerpanej v marci = 676,14 eur : 178,25 hodín = 3,7932
eur). Takto vyčíslený priemerný hodinový zárobok žalobkyne vyplýva aj z uvedeného mzdového listu,

keď za mesiace apríl, máj je v mzdovom liste uvedený PRIEMER - DOVOLENKA 3,7932. Priemerný
počet kalendárnych týždňov pripadajúcich na jeden mesiac je nemenný a predstavuje 4,3482 týždňa,
priemerný mesačný počet hodín pri 37,75 hodinovom týždennom pracovnom čase je 164,137 hodín
(4,348 x 37,75) a po ich vynásobení priemerným hodinovým zárobkom vo výške 3,7932 eur vyčíslime
priemerný zárobok vo výške 626,60 eur mesačne (164,137 hodín x 3,7932 eur).

Pokiaľ podľa zákonnej úpravy danej v § 79 ods. 4 ZP vznikol žalobkyni nárok na náhradu mzdy v sume
jej priemerného zárobku podľa § 134 ZP za výpovednú dobu dvoch mesiacov, súd vzhľadom na uvedený
spôsob usporiadania vzťahov strán sporu vyplývajúci z § 79 ods. 4 ZP prisúdil žalobkyni vyššiu náhradumzdy než ako si žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnila. Súd žalobkyni priznal náhradu
mzdy v brutto výške 1245,20 eur ako priemerný zárobok za dva mesiace (2 x 626,60) s poukazom na §
216 ods. 2 CSP, keď súd môže v prípade, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného zákona, prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú.

S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd žalobe vyhovel, pričom v časti
uplatneného nároku na náhradu mzdy prisúdil žalobkyni aj viac.

16. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto súd o náhrade trov konania rozhodol s
poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal
100% náhradu trov konania.

17. Žalobkyňa je s poukazom na § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. osobne oslobodená od
platenia súdneho poplatku. Preto súd v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. uložil procesne

neúspešnému žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 174,- eur (99,50 eur
v časti nároku na určenie + 74,50 eur v časti nároku na náhradu mzdy, vzhľadom na poznámku 6 k
položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.) na účet Okresného súdu Komárno.

18. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.