Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010594
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813010594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2017
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

G.

nar. XX.X.XXXX v F. R., okr. L., trvale bytom M., ulica XX. Y. č. XX/X, okres F., t.č. u F. D., P. I. XX/X, M.,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/170/2013-279 zo dňa 31.3.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste
odňatia slobody.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., §§ 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 38 ods. 3, § 54 Tr. zák.
k trestu povinnej práce 213 (dvestotrinásť) hodín, ktorý podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je povinný vykonať
do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť počas výkonu
trestu povinnej práce H., zameškané výživné vo výške 997 €.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný G. D. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/170/2013-279 zo dňa 31.3.2016

uznanývinnýmz prečinu zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.2,ods.3písm.b)Tr.zák. pretože
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí a rozsudkom Okresného
súdu v Prievidzi, sp. zn. 13P 360/2008-50 zo dňa 23. januára 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17. marca 2009 v spojení s uznesením Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 13P 360/2008-94 zo dňa 29.
októbra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1. júna 2013 bol s účinnosťou od umiestnenia dcéry
maloletej P. D., nar. XX.XX.XXXX, v H.. teda od XX. mája XXXX zaviazaný prispievať na jej výživu
sumou 30 € mesačne vopred vždy do 5-teho dňa v mesiaci na účet H. centra, tejto povinnosti sa v M.,

okres F., ako aj na území C. republiky v P. W. a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od 31. mája 2009
do 31. decembra 2012, kedy P. D., nar. XX.XX.XXXX, opustila H. centrum, úmyselne vyhýbal tým, že
dňa 13. júla 2008 bol z evidencie nezamestnaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyradený
pre nespoluprácu, následne sa zaevidoval až dňa 10. februára 2010 a dňom 31. marca 2011 bol znovuvyradený z evidencie pre nespoluprácu, teda nemal vážny záujem získať zamestnanie a dávky sociálnej
pomoci poberal iba v období od 1. februára 2010 do 31. marca 2011, pričom sa zdržiaval na území
Českej republiky, čím zostal dlhovať za obdobie od 31. mája 2009 do 31. októbra 2012 oprávnenému

H. I.u N. P., F. č. X, s výnimkou uhradenej sumy vo výške 50 €, sumu 997 €.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. § 37 písm.
m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1
Tr. zák. mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa

§ 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze počas plynutia skúšobnej
doby zaplatiť H. zameškané výživné vo výške 997 €.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadla prokurátorka.
Odvolanie aj písomne zdôvodnila. V písomných dôvodoch uviedla, že odvolanie smeruje v neprospech
obžalovaného, čo do výroku o treste. Namietala skutočnosťou, že trestný rozkaz, v ktorom súd uložil

obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, sa obžalovanému nepodarilo doručiť pre jeho
neznámy pobyt. Načo musel byť dňa 09.01.2014 vydaný príkaz na zatknutie, zrealizovaný až dňa
05.02.2016. Nie je preto možné odstup od spáchania trestného činu považovať za okolnosť, ktorá by
odôvodňovala uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, pretože súd reálne o skutku nemohol
rozhodnúť, čo zavinil obžalovaný. Navyše v tom čase spáchal 4 trestné činy v Českej republike. Aj

v Slovenskej republike bol opakovane odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, naposledy
v roku 2005 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Trest vykonal dňa 16.02.2007. V súvislosti
s argumentom súdu o vysokom veku obžalovaného je potrebné zdôrazniť, že má 59 rokov, čo nie
je vysoký vek, a tento mu rozhodne nebránil v páchaní trestnej činnosti v Českej republike. Ani po
podaní obžaloby až do vyhlásenia rozsudku nezaplatil výživné, teda neprejavil ani minimálnu snahu po

náprave. Má preto za to, že účel trestu bude splnený len nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Obžalovanýbolzatakýtotrestnýčin4-krátodsúdený.Navrhlapreto,abykrajskýsúdzrušilvýrokotreste,
a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia obžalovaného správne v rozsudku uznal
vinu obžalovaného. V tomto rozsahu nebolo možné s poukazom na vyhlásenie obžalovaného odvolaním
napadnúť výrok o vine.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Možno len prisvedčiť názoru prokurátorky, že s poukazom na osobu obžalovaného
a jeho predchádzajúci život, je u neho potrebný výkon trestu. Pri trestnom čine zanedbania povinnej
výživy je však splnenie vyživovacej povinnosti dôležitejšie, ako potrestanie páchateľa. Preto odvolací
súd dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu obžalovaného je možné pôsobiť aj alternatívnym

trestom - trestom povinnej práce, ktorý je tiež spojeným priamo s jeho výkonom.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že takýto trest je ochotný vykonať. Pracuje na verejne -
prospešnýchprácach,sjehoprácousúvšetcispokojní.Zároveňsivybavujestarobnýdôchodok,dostane
ho doplatený spätne, a je rozhodnutý dlh na výživnom uhradiť z uvedených peňazí.

K objektívnemu posúdeniu osoby obžalovaného s ohľadom k opakovaným odsúdeniam obžalovaného
v Slovenskej republike namietaným prokurátorkou je potrebné uviesť, že posledné dve odsúdenia z
rokov 2007 a 2010 má zahladené, pretože mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody, a v
skúšobných dobách týchto sa obžalovaný osvedčil. Nepodmienečné tresty odňatia slobody uložené mu

v Českej republike vykonal, s výnimkou trestu vyhostenia.Preto správne prvostupňový súd obžalovanému priznal aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.
m) Tr.zák., pretože takýto spôsob jeho života nemožno hodnotiť pozitívne a v súlade s pojmom „vedenie
riadneho života“, resp. nemožno na uvedené jeho odsúdenia neprihliadať.

V ďalšom je potrebné uviesť, že odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa na hodnotení
osoby obžalovaného ohľadom priznania poľahčujúcich okolností.

Po uskutočnenej rekodifikácií Trestného zákona došlo s účinnosťou od 01.01.2006 k významnej

kvalitatívnej a kvantitatívnej zmene pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v tom, že
zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností má zo zákona priamy vplyv na zvýšenie dolnej
hranice trestnej sadzby, resp. zníženie hornej hranice trestnej sadzby tak, ako to vyplýva z ustanovenia §
38Tr.zák.Najvýznamnejšiazmenaspočívavtom,ževustanoveniach§§36a37Tr.zák.súpoľahčujúce
a priťažujúce okolnosti uvedené taxatívne. Je tomu tak preto, aby pri rozhodovaní o zvyšovaní, resp.
znižovaní trestných sadzieb podľa § 38 Tr. zák. bola z hľadiska pomeru týchto okolností jednotná

súdna prax. Súčasne to ale znamená povinnosť súdu priznať poľahčujúcu okolnosť alebo prihliadnuť na
priťažujúcu okolnosť, ak sú splnené v zákone uvedené podmienky. (Výnimkou je len ustanovenie § 37
písm. m/ Tr. zák. veta za bodkočiarkou).

Vo vzťahu k priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam platí zásada v pochybnostiach v prospech

obvineného. To znamená, že v prípade pochybností ohľadne priťažujúcej okolnosti súd na túto
neprihliadne. V prípade pochybností ohľadne poľahčujúcej okolnosti, súd túto obžalovanému prizná.

Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
- § 36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť

odklon v trestnom konaní. V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe). Na základe takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne
hlavné pojednávanie aj vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania).

Ak teda obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť
pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné
oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že samotné priznanie a oľutovanie skutku v prípravnom konaní, či v
konaní pred súdom ešte nie je splnenie podmienok na priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v
ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák. Priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti za vyhlásenie o vine urobené
pred súdom sa pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného zmenil tak, že prevážil
pomer poľahčujúcich, a prvostupňový súd teda správne mal pri výmere trestu použiť aj ustanovenie

§ 38 ods.3 Tr. por.

Na osobu G. teda už bolo v minulosti súdmi pôsobené tak podmienečnými, ako aj nepodmienečnými
trestami odňatia slobody, avšak bez výraznejšieho vplyvu na jeho nápravu a prevýchovu.

Vyživovacia povinnosť obžalovanému už v súčasnej dobe zanikla, a obžalovaný prejavil rozhodnutie
svoj dlh na výživnom uhradiť.

Preto správne mu bolo potrebné uložiť aj povinnosť zaplatiť dlžné výživné. Obžalovaný si musí byť
vedomý následkov svojho konania v prípade, ak nepristúpi k plneniu svojho dlhu na výživnom, pretože

súčasťou riadneho výkonu trestu povinnej práce je aj zaplatenie súdom mu uloženej povinnosti.

Odvolací súd však nebol takého názoru, že by namietané hodnotenie osoby obžalovaného súdom
prvého stupňa, vrátane jeho vyššieho veku, či potrieb jeho prevýchovy, nevyhnutne muselo viesť k

uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody.Ani záujem všeobecnej (generálnej) prevencie nemôže viesť k uloženiu „represívneho“ trestu (ak takýto
trest nevyplýva priamo zo zákona) tak, že sa uprednostní táto zložka trestu pred výchovnou zložkou
trestu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému berúc do úvahy upravenú trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Tr.
zák. ukladal odvolací súd obžalovanému trest povinnej práce v rozmedzí 40 hodín až 213 hodín,
pričom dospel k záveru, že s poukazom na jeho osobu, trestnú minulosť je potrebné mu ho uložiť
na samej hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 213 hodín, pričom je ho povinný vykonať do

jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Takýto trest plne zodpovedá charakteru trestnej činnosti
obžalovaného, jeho predchádzajúcemu životu, ale aj postoju, ktorý pred súdom zaujal, či prevažujúcej
miere poľahčujúcich okolností. Tento trest spolu s uloženou povinnosťou počas jeho výkonu zaplatiť
zameškané výživné spĺňa aj kritériá na ukladanie trestov uvedené v § 34 ods.1, ods.4 Tr.zák. a je plne
spôsobilý v dostatočnej miere zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.