Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010589
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému U. I., nar. XX.XX.XXXX v
B., trvale bytom B., I. č. XXXX/X, prechodne bytom B., U. č. X/X, okres P., t.č. v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2
písm.b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/148/2016
zo dňa 14.12.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný U. I. - nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B.,
I. č. XXXX/X, prechodne bytom B.,
U. č. X/X, t.č. vo výkone trestu v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce

nad Parnou

o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm.n) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať)
mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/148/2016 zo dňa 14.12.2016 bol
obžalovanýU.I.uznanývinnýmzprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b)Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že dňa 11. júna 2016 asi o 21.50 hodine v Handlovej, okres Prievidza, v
byte číslo X na U. ulici číslo XXXX/X, pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej matke - poškodenej

B. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom sa ju pokúsil udrieť, poškodená z obavy o svoj život utiekla v pyžame a
bosá k susede, skadiaľ privolala hliadku polície, následne sa presunula aj so susedou C. X. pred vchod
bytovky číslo 5, kde prišiel obžalovaný a obidvom sa opakovane vyhrážal zabitím, čím u nich vzbudil
dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční.Za to bol odsúdený podľa § 360 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní
11 (jedenásť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona zaradený do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním a to
proti výroku o treste obžalovaný U. I., ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu.
V písomnom odôvodnení odvolania obhajca poukázal na skutočnosť, že pri uložení druhu a výmery
trestu, nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov, uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona

a neprihliadol na spôsob spáchania činu, keď v danom prípade sa jednalo sa len o hádku medzi
obžalovaným a jeho mamou a obžalovaný slová na jej adresu vyslovil neuvážene v určitom afekte,
chcel sa len slovne brániť. Samotný následok konania bol konvalidovaný odpustením zo strany matky,
ako i svedkyne C. X.. Vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sa medzičasom výrazne zlepšili a
skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, ľutuje. Je pravdou, že bol 9x súdne trestaný, avšak v šiestich
prípadoch, sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a až na jeden prípad sa vždy jednalo len o prečiny.

Teda možno povedať, že bol 3x súdne trestaný, z toho raz za nedbanlivostný trestný čin. Z hľadiska
možnosti nápravy je nutné uviesť, že obžalovaný bude mať 54 rokov, pričom vzhľadom na jeho vek, ako
i na prehodnotenie svojho života, ktoré učinil vo väzbe čoho výrazom je aj jeho priznanie sa k trestnému
činu a jeho oľutovanie, je prítomná perspektíva nápravy života. Obžalovaný chce už viesť pokojný život
a vyhýbať sa akýmkoľvek problémom so zákonom. Pritom trest musí mať v prvom rade prevýchovný

účinok a súd má prihliadnuť tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (poškodená matka trpí tým, že syn je vo väzení,
obvinenie chcela stiahnuť, aby tým synovi pomohla, syna chce mať doma). Uložený trest je z uvedených
dôvodov podľa názoru obhajoby v rozpore so zásadami na ukladanie trestov a aj trest kratšieho trvania
bude v prípade môjho klienta dostatočne plniť výchovnú i represívnu funkciu trestu, ako aj individuálnu

a generálnu prevenciu. Obžalovanému tiež mala byť správne priznaná nielen poľahčujúca okolnosť
podľa 36 písm. l) Trestného zákona, ale i podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, t.j. že napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti a to s poukazom na vyhlásenie obžalovaného a priznanie viny pred
súdom, čo vyplýva z ustálenej judikatúry, na ktorú obhajoba obsiahlo poukázala. Na základe všetkých
vyššie uvádzaných skutočností obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol, aby odvolací súd podľa §

321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T 148/2016 zo dňa
14.12.2016 vo výroku o treste a aby mu v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku, podľa § 360 ods. 2 Tr.
zákona, s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 36 písm. n) Tr. zákona, § 37
písm. m) Tr. zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu

uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.
Obhajca uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a žiadal, aby odvolací súd
zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a rozhodol tak, ako bolo navrhnuté v dôvodoch odvolania.
Obžalovaný uviedol, že sa rovnako pridržiava písomných dôvodov odvolania a žiadal uložiť miernejší

trest.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom,
čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. o
vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods.1, 2 písm.b) Tr.zák., pretože tento svojím konaním popísaným v skutku, ku ktorému sa priznal,
naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku
vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o
uloženom treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc výrok o treste zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu síce prihliadol na
zákonné ustanovenia dôležité z hľadiska jeho ukladania, vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr.
zák. a účelu trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, avšak nesprávne ustálilpomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď u obžalovaného zistil jednu poľahčujúca okolnosť
podľa§36písm.l)Trestnéhozákona(priznaniektrestnejčinnostiajejúprimnéoľutovanieobžalovaným)
a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že bol už za trestný čin

odsúdený. Je nutné v tomto smere súhlasiť s názorom obhajoby vysloveným pred odvolacím súdom, že
obžalovanému mala byť správne súdom priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák.,
teda že obžalovaný napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, čo vyplýva z jeho
priznania a urobeného vyhlásenia o vine pred súdom. V tomto smere je nutné poukázať na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, ale i Krajského súdu v Trenčíne, podľa ktorej pri priznaní viny obžalovaným pred

súdom v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Tr.por. a jeho prijatí postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por., je možné
obžalovanému priznať i poľahčujúcu okolnosť v zmysle podľa § 36 písm. n) Tr.zák. Obžalovaný takýmto
postupom totiž umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli
konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, čím napomáha súdu pri objasňovaní
trestnej činnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené mal okresný súd správne obžalovanému priznať dve
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a § 36 písm. n) Tr.zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písm. m) Trestného zákona, keďže bol už za trestný čin pred aktuálne prejednávanou trestnou činnosťou
odsúdený. Z uvedeného dôvodu potom aj trest mal byť správne ukladaný v rámci trestnej sadby § 360
ods.2 Tr.zák. upravenej v zmysle § 38 ods.3 Tr.zák. (horná hranica znížená o jednu tretinu), t.j. od 6
mesiacov do 26 mesiacov. Keďže vzhľadom na uvedené okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z
nesprávne určenej trestnej sadzby, zrušil krajský súd z podnetu podaného odvolania podľa § 321 ods.1

písm.d), písm.e), ods.2 Tr.por. v napadnutom rozsudku celý výrok o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu a sám rozhodoval o potrestaní obžalovaného.
Krajský súd pritom prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska ukladania trestu,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené,

že doposiaľ bol deväťkrát súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, z toho v šiestich prípadoch sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený, pričom mu boli ukladané i nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Naposledy bol odsúdený v roku 2015 rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 3T 141/2015 zo dňa
23.09.2015, právoplatným toho istého dňa pre rovnakú trestnú činnosť spáchanú voči svojej matke, za
čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia, pričom trest vykonal dňa 23.03.2016. V súčasnosti podľa zistení krajského súdu
obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn.
3T 74/2014 zo dňa 08.07.2014, právoplatný dňa 09.07.2014, v trvaní 3 roky, ktorý mu bol pôvodne
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 5 rokov, no bol nariadený jeho výkon. Z uvedeného vyplýva,
že na obžalovaného nemali dostatočný prevýchovný vplyv ani jeho predchádzajúce odsúdenia. V

prejednávanom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného ako aj skutočnosť,
že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je nutné ukladať nepodmienečný
trest odňatia slobody. Krajský súd zohľadniac okrem vyššie uvedeného i vek obžalovaného, jeho
priznanie a prejavenú snahu po náprave, i prevahu poľahčujúcich okolností oproti zisteniam okresného
súdu, po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočnosti rozhodných pre ukladanie trestu uložil

obžalovanému podľa § 360 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l),
písm.n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona zaradil do
ústavu so stredným stupňom stráženia. Uvedené zmiernenie trestu zohľadňuje v danom prípade najmä
priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti, čím došlo k prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.