Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214218646
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214218646.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu D. G., V. G. Č.. XXXX/XX, M.,
zastúpený advokátom: JUDr. Ján Garaj, sídlo: Hlavná č. 137, Prešov, proti žalovaným: 1. Mesto Košice,
sídlo: Trieda SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, 2. Slovenská republika, za ktorú koná: Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sídlo: Námestie slobody č. 6, Bratislava,

IČO: 30 416 094, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II č.k. 36C/128/2014-55 z 29.1.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) podanie žalobcu zo dňa 27.6.2014
odmietol (I. výrok); žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok vo výške 92,80 eur prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok); a rozhodol, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 81,02 eur, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 3
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).

2. Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku: „Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.“

3. S poukazom na ust. §§ 79 ods. 1, 43 ods. 1, 2 O.s.p. bolo podanie žalobcu neúplné a nesprávne,
nebolo z neho zrejmé akých konkrétnych nárokov sa žalobca vo vzťahu ku ktorému žalovanému
domáha. Z tohto dôvodu konajúci súd svojim Uznesením spisová zn. 36 C 36C/128/2014 zo dňa
17.7.2014 v súlade s § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyzval žalobcu na odstránenie vyššie
uvedenej vady podania (tiež na predloženie plnomocenstva udeleného žalobcom na jeho zastupovanie),

pričom ho taktiež poučil ako treba opravu a doplnenie učiniť a upozornil ho aj na skutočnosť, že pokiaľ
nebudú nedostatky podania odstránené, bude jeho podanie súdom odmietnuté.

4. Na uvedené rozhodnutie (výzvu súdu) žalobca reagoval svojim podaním zo dňa 1.8.2014, ktorým
doplnil spis o udelené plnomocenstvo a ďalej uviedol, že v konaní sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia za obmedzenie vlastníckeho práva, pričom žiada, aby sa rozhodlo o jeho občianskoprávnom

nároku a jeho výšku ustáliť na základe znaleckého dokazovania. Žalobca deklaroval svoj právny názor,
že ním uvedený žalobný petit je dostatočne zrozumiteľný, určitý, jasný a vykonateľný.5. Z vyššie citovaných ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dostatočne
vyplynulo, aké náležitosti má obsahovať návrh na začatie konania (žaloba). Konkrétne je zrejmé, že

návrh musí okrem iného byť jasný, určitý a musí z neho dostatočne vyplývať, čoho sa žalobca konkrétne
domáha.

6. Žalobca sa v tomto konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. peňažného plnenia, avšak
vôbec nie je zrejmé v akej konkrétnej výške. Takýto stav má za následok, že v danej veci absentuje

podstatná náležitosť návrhu, ktorá bráni pokračovaniu v konaní.

7. Podľa § 43 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku: „Ak účastník v lehote podľa odseku
1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd
odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.“

8. Žalovaný napriek výzve súdu vady svojho podania neodstránil, preto súd v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietol. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
skutočnosť, že žalobca mal dostatočný čas na odstránenie vady svojho podania (takúto možnosť mal aj
na nariadenom pojednávaní, ktorého sa z vlastnej viny nezúčastnil).

9. Súd podľa vyššie citovaného § 11 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení súdneho poplatku
žalobcovi kráteného o sumu 6,70 eur ( súdny poplatok bol uhradený v sume 99,50 eur), pretože sa
podanie žalobcu odmietlo.

10. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 Zák. č. 71/92 Zb.: „Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány

podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka“, preto vrátil súdny poplatok žalobcovi.

11. O trovách konania (§ 137, 146 ods. 2 O.s.p.) vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade
bolo rozhodnuté analogickým použitím vyššie citovaného znenia § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho

súdneho poriadku, pretože podanie žalobcu bolo odmietnuté z príčin na strane žalobcu. T. j. žalobca bol
zaviazaný na nahradenie trov konania žalovaného v 2. rade.

12. Náhrada trov konania žalovaného v 2. rade predstavuje sumu zodpovedajúcu jeho hotovým
výdavkom (§ 137 Občianskeho súdneho poriadku) v súvislosti s jeho účasťou na nariadenom

pojednávaní dňa 29.1.2016. Trovy konkrétne predstavujú náhradu cestovného vo výške 2 x po 18,76
eur (cestovné prostredníctvom železničného prepravcu ŽSR na trati Bratislava Košice a späť) a náhradu
nocľažného vo výške 43,50 eur (cena za 1 posteľovú izbu v zariadení spoločnosti PB&PARTNERS
s.r.o.).

13. V podanom odvolaní žiadal žalobca v zastúpení JUDr. Jánom Garajom, advokátom napadnuté
uznesenie zrušiť, dôvody odvolania sú podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a podľa obsahu odvolania aj § 365
ods. 1 písm. h/ CSP.

14. Ide v spore o hrubé porušenie práva na súdnu ochranu žalobcu a prekročenie práva a povinností

konajúceho sudcu, Občiansky súdny poriadok súdu nedovoľoval odmietnuť podanie na pojednávaní, čo
vychádza zo znenia § 114 a nasl. O.s.p. (eventuálne malo byť zastavené konanie).

15. Za daného stavu, kedy bola žaloba na nariadenom pojednávaní odmietnutá, nie je možné využitie
analógie s povinnosťou náhrady trov konania ako pri zastavení konania, a to z dôvodov uvedených

vyššie. Čo je omnoho viac zarážajúce, že bolo rozhodnuté o náhrade trov konania účastníka, ktorý sa
na nariadenom pojednávaní taktiež nezúčastnil. Keďže sa pojednávania nezúčastnil, nemohli mu ani
vzniknúť žiadne trovy, a teda si ich nemohol uplatniť. Ide o rozhodnutie súdu nad rámec zákonných
oprávnení, ktoré vážne zasahuje do zásady rovnosti účastníkov konania.

16. Na zhrnutie dôvodov odvolania uvádzame, že odmietnutie žaloby na nariadenom pojednávaní je
zrejmý nezákonný postup súdu porušujúci základné zásady občianskeho súdneho konania, najmä
možnosť žalobcu konať pred súdom. Rovnako nezákonné je aj zaviazanie náhrady trov konania
účastníka, ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil, a teda mu trovy nemohli vzniknúť.Na základe vyššie uvedeného máme za to, že napadnuté uznesenie vykazuje odvolacie dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
Preto žiadame, aby druhostupňový súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, a vrátil Okresnému

súdu Košice II na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatňujeme trovy odvolacieho konania, ktoré
vyčíslime.

17. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy SR,
navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne, lebo zákonné je rozhodnutie súdu.

18. Súd považoval podanie žalobcu za neúplné a nesprávne, nebolo z neho zrejmé, akých konkrétnych
nárokov sa žalobca vo vzťahu ku ktorému žalovanému domáha. Súd, v súlade s § 43 ods. 1 zákona č.
99/1963Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„občianskysúdnyporiadok“),
uznesením č. 36C/128/2014 zo dňa 17.7.2014 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca sa vyjadril
listom zo dňa 1.8.2014 (ďalej len „doplnenie žaloby“), v ktorom uviedol, že podľa judikatúry nie je nutné v

žalobe navrhnúť presnú výšku bezdôvodného obohatenia a ďalej trval na žalobe ako úplnej a správnej.
Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k otázke úplnosti žaloby, čo aj urobil. Súd žalobcovi teda neodňal
možnosť vyjadriť sa.

19. Žalobca tiež namieta, že súd rozhodol o náhrade trov účastníka, ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil.

Žalobca neuviedol, čím je podložené jeho tvrdenie, že zástupca ministerstva sa nezúčastnil na ústnom
pojednávaní.

20. V ďalšom vyjadrení žalované Mesto Košice navrhlo potvrdiť uznesenie ako vecne správne, lebo sa
stotožnilo s týmto rozhodnutím súdu.

21. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

22. Žalobca uplatnil v odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je
činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho

predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

23. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.

24. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný, lebo nie sú splnené základy predpoklady pre jeho použitie.

25. Odvolací súd poznamenáva, že ak na pojednávaní dňa 29.1.2016 si nechal vysvetliť od žalobcu súd
podľa obsahu spisu, čoho sa vlastne domáha a žalobca nebol prítomný na pojednávaní (podľa zápisnice

č.l. 51 spisu, druhá strana) nejde o protizákonný postup podľa Civilného sporového poriadku.

26.Zobsahužalobyžalobcu,ajkeďcitujenastrane5nálezústavnéhosúduIV.ÚS70/2011oobmedzení
vlastníckeho práva, neuviedol v žalobe na strane 7, 8 čo vlastne žiada, akej výšky náhrady škody sadomáha a prečo žiada vydať medzitýmny rozsudok, ak ani predbežne neuviedol, aké odborné vyjadrenie
alebo aký posudok, resp. rozhodnutie odôvodňuje jeho žalobu.

27. Správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania a napokon žalovaní 1/,
2/ sa aj vyjadrili, že sa zúčastnili na pojednávaní a rozhodnutie súdu považujú za vecne správne.

28. Odvolací súd poznamenáva, že výšku škody je potrebné uviesť, lebo v takomto prípade, ak je žaloba
neúplná, nemožno hodnotiť súdne konania ako efektívne, vyslovene svojim podaním zo dňa 27.6.2014,

ktoré malo byť žalobou, sťažuje postup súdu žalobca.

29. Vzhľadom na odlišný princíp Civilného sporového poriadku (§ 60 CSP) mení sa aj pojmológia, ale
aj základné kritériá sporového procesu, keďže základnými kritériami sporového konania sú formálne
poňatie strán v procese, kontradiktórne postavenie strán v procese a rozhodujúcim subjektom, bez
ktorého iniciatívy sa sporové konanie nemôže začať v žiadnom prípade, je potom žalobca, je tak

subjektom práva, ktorý kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo
ohrozené, svojim podaním žalobca ipso facto si uplatňuje na súde právo na súdnu ochranu svojho
tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému žalovanému.

30. S poukazom na § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu

ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (žalobným dôvodom sa nemá na mysli právna kvalifikácia
skutkového deja opísaného v žalobe, táto je vecou súdu). Podľa ustálenej súdnej praxe, (Z IV. strana
702, § 79 ods. 1 O.s.p., predchádzajúca právna úprava), žalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z
neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha a podľa § 79 ods. 1 O.s.p. ak ide o peňažné plnenie uplatnené
z dôvodu náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, musí byť peňažná suma, ktorú žalobca požaduje,

uvedené jasne a presne, týmto podnetom je súd v konaní pri rozhodovaní viazaný.

31. Z uvedených dôvodov podľa § 387 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a o
trovách konania rozhodol so zreteľom na § 396 CSP, lebo žalobca bol neúspešný v odvolacom konaní.

32. Výsledok hlasovania 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.