Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312212201
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312212201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň

JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu EMA - TECH, s.r.o., Radošina,
IČO: 31413919, zastúpený JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M.R. Štefánika 3, Topoľčany, proti
žalovaným 1/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 2/ Ing. L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 3/ J.
F., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XX, 4/ T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, všetci žalovaní zastúpení
JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné, o zaplatenie 6.638,78 eur s prísl., o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 187/2012-202 zo dňa 27.1.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia spolu v sume 274,99 eur na účet advokátskej kancelárie JUDr. Slavik a partneri, s.r.o., Nám.
M. R. Štefánika 3, Topoľčany, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaná v
1. rade z tejto sumy uhradí sumu 214,16 eur, žalovaná v 2. rade uhradí z tejto sumy sumu 3,08 eur,
žalovaná v 3. rade z tejto sumy uhradí 1,4 eur a žalovaný v 4. rade z tejto sumy uhradí 56,35 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanej v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

5.170,28 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 30.11.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 74,35 eur s
8,75 % úrokom z omeškania ročne od 30.11.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovanej v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33,86 eur s 8,75 % úrokom
z omeškania ročne od 30.11.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovanému v 4/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.360,29 eur s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne od 30.11.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Žalovaným v 1/ až 4/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku vo
výške 398 eur tak, že žalovanej v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na súdnom poplatku 309,96
eur, t.j. 77,88 % súdneho poplatku. Žalovanej v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na súdnom
poplatku sumu 4,46 eur, t.j. 1,12 % súdneho poplatku. Žalovanej v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi na súdnom poplatku sumu 2,03 eur, t.j. 0,51 % súdneho poplatku. Žalovanému v 4/ rade uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi na súdnom poplatku sumu 81,55 eur, t.j. 20,49 % súdneho poplatku do 15
dní od právoplatnosti rozsudku na adresu zástupcu žalobcu.Žalovaným v 1/ až 4/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 2.416,94
eur na adresu právneho zástupcu žalobcu tak, že žalovaná v 1/ rade je povinná uhradiť žalobcovi na
trovách právneho zastúpenia sumu 1.882,31 eur, t.j. 77,88 % žalobcom uplatnených trov právneho

zastúpenia. Žalovanej v 2/ rade uložil povinnosť uhradiť žalobcovi na trovách právneho zastúpenia
sumu 20,07 eur, t.j. 1,12 % žalobcom uplatnených trov právneho zastúpenia. Žalovanej v 3/ rade uložil
povinnosť uhradiť žalobcovi na trovách právneho zastúpenia sumu 12,33 eur, t.j. 0,51 % žalobcom
uplatnených trov právneho zastúpenia. Žalovanému v 4/ rade uložil povinnosť uhradiť žalobcovi na
trovách právneho zastúpenia sumu 495,23 eur, t.j. 20,49 % žalobcom uplatnených trov právneho

zastúpenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, ktorý žalobou, ktorá bola podaná dňa
21.9.2012 sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 6.638,78 eur s 14,25 % úrokom z omeškania
a náhrady trov konania z dôvodu vrátenia pôžičky, ktorú žalobca poskytol právnemu predchodcovi
žalovaných v 1/ až 4/ rade a ktorú mu nevrátili.

Prvostupňový súd v priebehu konania pripustil zmenu petitu tak, že žalovaná v 1/ rade má zaplatiť
žalobcovisumu5.170,28eurs14,25%úrokomzomeškaniaročneod1.10.2008dozaplatenia,žalovaná
v 2/ rade za tých istých podmienok sumu 74,35 eur, žalovaná v 3/ rade sumu 33,86 eur a žalovaný v
4/ rade sumu 1.360,29 eur.

Žalobca si uvedenú pohľadávku uplatnil voči dedičom dlžníka Ing. J. G., ktorý zomrel. Osvedčenie o
dedičstve po poručiteľovi pod sp. zn. 13D 58/2012 sa stalo právoplatné dňa 30.11.2012 a majetok po
poručiteľovi nadobudli žalovaní ako dedičia a to žalovaná v 1/ rade v rozsahu 77,88 %, žalovaná v 2/
rade v rozsahu 1,12 %, žalovaná v 3/ rade v rozsahu 0,51 % a žalovaný v 4/ rade v rozsahu 20,49 %.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie a zistil, že nebohý Ing. J. G. a žalobca uzavreli kúpnu zmluvu
č. 87/2007 dňa 20.12.2007, ktorej predmetom bol predaj a kúpa traktora Agrotron 150 Premium Plus
1 kus v cene 63.386 eur bez DPH. Bolo dohodnuté, že 63.000 eur zaplatí kupujúci do siedmich dní po
dodanístrojaazvyšokdo30.9.2008.Termíndodávkybolstanovenýdo31.3.2008.Súčasťoutejtozmluvy

bolo aj prehlásenie predávajúceho, že súhlasí, aby oprávnení kontrolní zamestnanci vykonali kontrolu
obchodných dokumentov ako aj vecnú kontrolu v súvislosti s realizáciou projektu predávajúceho, ktorými
oprávnenými súd taxatívne vymenované osoby. Táto klauzula podľa žalobcu mala svedčiť o tom, že
nebohý I.. J. G. chcel získať finančné prostriedky na kúpu traktora vo forme dotácie od štátu alebo
Európskej únie.

Zvyšok požičanej finančnej čiastky právny predchodca žalovaných nevrátil, na ich vrátenie bol
upomínaný telefonicky. Následne po zdravotných problémoch a po zhoršení zdravotného stavu právny
predchodca žalovaných zomrel. Preto žalobca podal žalobu proti dedičom nebohého Ing. J. G..

V priebehu prvostupňového konania žalovaní namietali, že neexistuje dôkaz svedčiaci o poskytnutí
pôžičky alebo úveru právnemu predchodcovi žalovaných. Žalobca nemal v predmete podnikania
poskytovanie úverov a naviac namietali, či poskytnutá suma 400.000 Sk bola zaúčtovaná v účtovníctve
firmy. Namietali splatnosť pohľadávky a aj to, že by bol poručiteľ požiadal o dotáciu na kúpu traktora.

Prvostupňový súd zistil, že poskytnutie finančnej čiastky 400.000 Sk bolo zaúčtované v účtovníctve
žalobcu, ďalej zistil, že finančné prostriedky zo strany žalobcu boli poskytnuté právnemu predchodcovi
žalovaných na jeho súkromný účet, nie na účet podnikateľský. Číslo účtu žalobcovi oznámil Ing. J. G..
Časť sumy 200.000 Sk, ktorú vrátil, vrátil žalobcovi z jeho podnikateľského účtu, pretože podnikal ako
samostatne hospodáriaci roľník.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
evidovalo žiadosť nebohého Ing. J. G. o nenávratný finančný príspevok na projekt s názvom „Zvýšenie
konkurencieschopnosti, modernizácie strojov a zariadení v rastlinnej a živočíšnej výrobe“, avšak dotácia
mu nebola poskytnutá v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov pre dané opatrenie. Aj svedok L.

W. pred prvostupňovým súdom potvrdil, že právny predchodca žalovaných nemal dostatok finančných
prostriedkov na úhradu celej kúpnej ceny za traktor a potvrdil, že žalobca a pán G. mali obchodný vzťah.Prvostupňovýsúdcelúvecposúdilpodľa§657a§658Občianskehozákonníkaaskonštatoval,žemedzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaných došlo dňa 13.3.2008 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej žalobca poskytol nebohému Ing. J. G. pôžičku vo výške 400.000 Sk, teda 13.277,56 eur

bezúročne za účelom vyplatenia kúpnej ceny za traktor, ktorý odpredal poručiteľovi na základe kúpnej
zmluvy. K poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcu právnemu predchodcovi žalovaných
došlo, o čom svedčia listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise a ďalej bolo preukázané, že pôžička
bola poskytnutá bezúročne a čiastočne bola uhradená v rozsahu 200.000 Sk dňa 31.12.2008 vrátane.
K úhrade zvyšku pre úmrtie žalovaného nedošlo. Táto pôžička je riadne zaevidovaná v účtovníctve

žalobcu.

Prvostupňový súd skonštatoval, že bez ohľadu na to, či súd tento vzťah posúdi ako úver podľa
Obchodného zákonníka alebo poskytnutie pôžičky podľa Občianskeho zákonníka, išlo o vzťah, ktorý
sa týka obchodnej činnosti žalobcu, ako aj podnikateľskej činnosti žalovaného, teda sa má riadiť
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaní v konaní nepreukázali, že by finančné prostriedky

poskytnuté na účet poručiteľa zo strany žalobcu mali iný význam. Ich tvrdenia o tom, že mohlo ísť o
sponzorský dar alebo iný vzťah, nebol ničím preukázaný. Naopak, súvislosti časové i skutkové svedčia
o tom, že žalobca skutočne poskytol poručiteľovi pôžičku vo výške 400.000 Sk, z ktorej polovicu 200.000
Sk poručiteľ už žalobcovi nevrátil. Aj keď tento vzťah nie je možné posúdiť ako vzťah z úverovej zmluvy
podľa Obchodného zákonníka, ale ide o poskytnutie pôžičky podľa Občianskeho zákonníka, plynutie

premlčacejdobytohtonárokusaspravujeObchodnýmzákonníkom.Premlčaciadobajepretoštvorročná
a začala plynúť od 1.10.2008, odkedy mohol žalobca uplatniť po prvýkrát svoje právo na vrátenie pôžičky
a uplynula 1.10.2012. Keďže žaloba bola podaná 21.9.2012, teda včas, súd jej v celom rozsahu vyhovel
a nepovažoval námietku premlčania žalovaných za dôvodnú.

O úroku z omeškania prvostupňový súd rozhodol podľa § 365 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.
Žalobca žalovaných nevyzval ako právnych nástupcov poručiteľa k zaplateniu dlhu, podal žalobu na súd.
Žalovanísapoprvýkrátdozvedeliožalobeaždoručenímžaloby.Súdpretostanovilčasomeškaniaažod
právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi, kedy bolo možné stanoviť výšku dlhu poručiteľa
na dedičov podľa výšky nadobudnutého majetku a dedičia tak mohli dlh podľa výšky nadobudnutého

majetku splniť. Prvostupňový súd mal za to, že úrok z omeškania je k tomuto dňu (30.11.2012) vo výške
8,75 %, preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Prvostupňový súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Žalobca podal žalobu na súd a žiadal uhradiť 6.638,78 eur s prísl. od žalovaných tak, že mieru ich
zodpovednosti za tento dlh určil podľa výšky zdedeného majetku po poručiteľovi. Prvostupňový súd v
tejto časti žalobe vyhovel.

Len v nepatrnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

Prvostupňový súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 398 eur z titulu súdneho poplatku
a 2416,94 eur z titulu trov právneho zastúpenia.

Vo vzťahu k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 398 eur prvostupňový súd podľa výšky zdedeného

majetku stanovil tak, ako to presne popísal v napadnutom rozsudku mieru povinnosti žalovaných
uhradiť tieto trovy. Tak isto rozhodol aj vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov právneho zastúpenia, ktorá
predstavuje 2.470,72 eur a pozostáva z 9 úkonov po 220,77 eur, ďalej z paušálu spolu vo výške za 2
úkony v roku 2012 15,26 eur, za 1 úkon v roku 2013 7,81 eur, za 4 úkony v roku 2014 32,16 eur a za
2 úkony v roku 2015 vo výške 16,78 eur. K tomu priznal prvostupňový súd aj DPH vo výške 20 %, čo

predstavuje 411,78 eur. Základ pre výpočet bola uplatnená suma.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. Žiadali, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.
Uplatnil si trovy konania.

Žalovaní namietali, že neexistujú písomné doklady o úvere, resp. pôžičke, ktorú mal žalobca poskytnúť
nebohému poručiteľovi Ing. J. G.. Žalobca nepreukázal ani účtovanie úrokov z úveru a tento úver,
resp. dlh evidujú ako zoznam záväzkov v roku 2008, 2009, 2010 a 2011, čo nie je možné považovaťza pisársku chybu. Tvrdili, že právny predchodca žalovaných nikdy nebol dlžníkom žalobcu. To, že
žalobca zaslal sumu 400.000 Sk na súkromný účet nebohého poručiteľa svedčí o tom, že nešlo o
obchodnoprávny vzťah. Namietali premlčanie podľa Občianskeho zákonníka.

Žalovaní namietali, že z listín, ktoré sa nachádzajú v spise svedčí to, že vlastníkom tovaru sa stal právny
predchodca žalovaných po zaplatení celej fakturovanej ceny za traktor. Je nepochopiteľné, že pokiaľ
bola celá kúpna cena zaplatená, na aký účel bola poskytnutá suma 400.000 Sk. Žalovaní tvrdili, že pri
predaji poľnohospodárskych strojov dochádzalo k poskytovaniu provízií za sprostredkovanie obchodu,

preto aj uvedená suma môže mať takýto charakter.

K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol
potvrdený. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré podrobne vyčíslil. Poukázal
na to, že medzi žalobcom a nebohým pánom G. bola uzatvorená zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka, peňažné prostriedky mu boli poskytnuté v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a tieto

peniaze mali byť použité na vyplatenie kúpnej ceny za traktor. Preto je na mieste, aby sa ich vzájomný
vzťah riadil podľa Obchodného zákonníka, kde premlčacia doba je štvorročná.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p.,

vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
prvostupňový súd vo veci dostatočne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil a správne vo veci
aj rozhodol.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa a naviac vzhľadom

na odvolacie námietky musí k veci uviesť, že nebolo preukázané, že by právny predchodca žalovaných
mal dostatok finančných prostriedkov na kúpu traktora od žalobcu. V priebehu konania bolo jednoznačne
preukázané, že časť kúpnej ceny bol schopný financovať z vlastných zdrojov, avšak časť kúpnej ceny
tak, ako to nakoniec uviedla aj konateľka žalobcu pred prvostupňovým súdom, mienil právny predchodca
žalovaných získať buď z dotácií od štátu, a keďže tieto dotácie mu neboli poskytnuté pre nedostatok

finančných prostriedkov, požiadal o prefinancovanie časti kúpnej ceny žalobcu. Medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaných vznikol právny vzťah, na základe ktorého žalobca zaslal právnemu
predchodcovi žalovaných sumu 400.000 Sk, ktorá suma bola zaslaná na súkromný účet právneho
predchodcu žalovaných. Táto okolnosť nemá vplyv na charakter poskytnutia finančných prostriedkov a
na charakter právneho vzťahu medzi nimi.

Bolo preukázané, že žalobca na účet právneho predchodcu žalovaných vložil sumu 40.000,- Sk,
teda reálne plnenie bolo poskytnuté. Sumu 400.000 Sk právny predchodca žalovaných použil na
skompletizovanie kúpnej ceny za traktor a po úhrade celej kúpnej ceny mu bol traktor dňa 10.3.2008
odovzdaný. Týmto momentom sa stal právny predchodca žalovaných ako súkromne hospodáriaci roľník

vlastníkom tohto poľnohospodárskeho stroja. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných
ostal neukončený zmluvný vzťah vo vzťahu k sume 400.000 Sk, ktorá bola zaslaná právnemu
predchodcovi žalovaných na jeho účet, ktorý, ako to vyplýva z obsahu prvostupňového súdu, bol účtom,
ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Časť finančných prostriedkov vo výške 200.000 Sk vrátil právny predchodca žalovaných žalobcovi dňa
31.12.2008. Úhrada tejto sumy nebola sporná. Žalovaní uhradil túto sumu zo svojho podnikateľského
účtu, čo svedčí o tom, že uvedené finančné prostriedky poskytnuté právnemu predchodcovi žalovaných
boli určené na jeho podnikateľskú činnosť, keď z výsledkov podnikateľskej činnosti časť dlhu zaplatil.
Ostávalo mu uhradiť už len sumu 200.000 Sk.

Medzičasom poručiteľ zomrel, preto do úvahy podľa výšky zdedeného majetku prichádzali žalovaní ako
zodpovedné subjekty za tento dlh.

V priebehu konania bolo preukázané, že účastníci zmluvného vzťahu o požičaní sumy 400.000 Sk

uzavreli zmluvu o pôžičke, a nie zmluvu o úvere. Zmluva o pôžičke tak, ako to správne uviedol
prvostupňový súd vychádza z ust. § 657 Občianskeho zákonníka, pričom zmluva o úvere má svoj základ
v ust. § 497 Obchodného zákonníka.Podľa zmluvy o úvere vzniká veriteľovi povinnosť rezervovať a na žiadosť dlžníka poskytnúť v jeho
prospech peňažné prostriedky do dojednanej výšky a dlžníkovi vzniká právo (nie povinnosť) úver čerpať
a povinnosť poskytnuté prostriedky vrátiť a súčasne zaplatiť úroky.

Zmluva o pôžičke je charakterizovaná tým, že veriteľ prenecháva dlžníkovi peniaze a dlžník sa zaväzuje
v dohodnutej dobe peniaze vrátiť.

Zmluva o pôžičke má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu

oboch strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. V prejednávanej veci došlo k odovzdaniu
požičanej sumy bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, teda právneho predchodcu žalovaných.

Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere podľa
Obchodného zákonníka, pretože nebolo preukázané, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli o
povinnosti žalobcu rezervovať a na žiadosť nebohého poručiteľa poskytnúť v jeho prospech peňažné

prostriedky do dojednanej výšky a nebolo zistené, že by právny predchodca žalovaných právo na
základe tejto dohody na čerpanie úveru využil a že bolo dohodnuté aj úhrada úrokov.

Za stavu, ktorý bol zistený prvostupňovým súdom, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu došlo k
odovzdaniu predmetu pôžičky, je nesporné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pôžičke

podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka
sa zakladá občianskoprávny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom bez ohľadu na postavenie dlžníka a účel
poskytnutej pôžičky. Samotná skutočnosť, že dlžník je podnikateľom a že poskytnutú pôžičku použil na
účely svojej podnikateľskej činnosti, nemôže viesť k záveru o vzniku obchodno-záväzkového vzťahu.

Pokiaľ sa týka premlčania uplatneného nároku, prvostupňový súd správne posúdil plynutie premlčacej
dobypodľaObchodnéhozákonníkaspoukazomnaust.§261ods.1,2Obchodnéhozákonníkastým,že
povaha účastníkov pri uzatváraní zmluvy o pôžičke mala obchodný charakter, a preto ju nutné aplikujúc
ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka na zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku aplikovať
nielen príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zmluvnému typu, ale aj Obchodný

zákonník. V takom prípade podľa § 397 Obchodného zákonníka a v spojení s ust. § 392 Obchodného
zákonníka premlčacia doba štvorročná. Právo žalobcu bolo uplatnené včas, nie je premlčané.

Pokiaľ žalovaní namietali neexistenciu písomných dokladov preukazujúcich poskytnutie pôžičky ich
právnemu predchodcovi, je potrebné uviesť, že podľa Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke nemusí

mať písomný charakter, stačí ústna dohoda. Tak, ako bolo vyššie uvedené, ide o reálny kontrakt,
teda musia byť finančné prostriedky odovzdané po vzájomnej dohode zmluvných strán, čo sa aj v
prejednávanej veci stalo. Účastníci zmluvného vzťahu zmluvy o pôžičke si dohodli aj výšku pôžičky
a lehotu na vrátenie finančných prostriedkov. Pre posúdenie platne uzatvorenej zmluvy o pôžičky nie
je právne významné ďalšie použitie finančných prostriedkov z tejto pôžičky právnym predchodcom

žalovaných. Správne však postupoval prvostupňový súd, keď zisťoval účel poskytnutia a použitia
finančných prostriedkov, ktorý dával charakter zmluvnému vzťahu a postaveniu zmluvných strán v
zmluve o pôžičke a k charakteru aplikácie Občianskeho alebo Obchodného zákonníka v súvislosti so
vznesenou námietkou premlčania žalovanými.

Pokiaľ žalovaní namietali, že nebolo preukázané účtovanie úrokov zo strany žalobcu, je potrebné uviesť,
že úroky z pôžičky predstavujú odmenu za poskytnutie pôžičky veriteľovi. Nie je podmienkou dojednanie
takejto odmeny (§ 658 ods. 1 OZ), preto požičanie peňazí nemusí byť za odmenu, teda za úroky, na
rozdiel od úveru, kde úver tieto úroky predpokladá ako odmenu za finančné prostriedky požičané druhej
zmluvnej strane. Preto účtovanie úrokov (nie úrokov z omeškania) je vo vzťahu k predmetu sporu právne

bezvýznamné.

Skutočnosť,žefinančnéprostriedkyboliposkytnuténasúkromnýúčetprávnehopredchodcužalovaných
je vo vzťahu k posúdeniu nároku taktiež právne bezvýznamná. Nie je to dôkazom o tom, že finančné
prostriedky mali účel súkromný, nie obchodnoprávny, resp. nevzťahovali sa na podnikateľskú činnosť.

Námietka žalovaných, že uvedené finančné prostriedky mohli mať aj charakter provízie, je vo vzťahu k
ich tvrdeniu nepreukázaná. Žalovaní v priebehu konania neuviedli dôkaz svedčiaci o pravdivosti tohto
tvrdenia. V tejto časti dôkazné bremeno neuniesli.Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku, kde čiastočne k úroku z
omeškania bola žaloba zamietnutá, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré trovy pozostávajú z
úkonu, ktorého základná sadzba je 220,77 eur a predstavuje úkon právnej pomoci za vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 220,77 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur + DPH vo výške 20 %, t.j. 45,83 eur,
teda spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní 274,99 eur.

Vzhľadom na to, že plnenie žalovaných je delené v závislosti od výšky zdedeného majetku, ich povinnosť
uhradiť trovy odvolacieho konania závisí taktiež od rozsahu ich zodpovednosti za vzniknutý dlh.

O povinnosti žalovaných uhradiť tieto trovy na účet právneho zástupcu žalobcov bolo rozhodnuté podľa
§ 149 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.