Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414010385
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414010385.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

19. októbra 2016 v trestnej veci proti obžalovanému F.. U. F. pre prečin porušovania ochrany rastlín a
živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. c. /Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

F.. U. F., nar. XX. X. XXXX v S., trvale bytom ul. S.
č. XXX/XX, S., okres O.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

ako starosta obce Toporec, okres Kežmarok, v období mesiacov október a november 2013, na miestnom
cintoríne v obci Toporec, na parcele označenej O. - I. Č.. XXX nachádzajúcej sa v katastri obce Toporec,
ktorá je vo vlastníctve obce Toporec, kde bez súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, v
rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších zmien a doplnkov dal príkaz k výrubu 15 ks dreviny sortimentu Lipa malolistá / Tilia cordata /
s obvodmi pňov 259 cm, 188cm, 224 cm, 188 cm, 176 cm, 197 cm, 256 cm, 245 cm, 229 cm, 186 cm,
276 cm, 178 cm, 266 cm, 255 cm a 257 cm, čím takto bola spôsobená v zmysle vyhlášky Ministerstva

životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z. ktorou sa vykonáva zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny, v znení neskorších zmien a doplnkov spoločenská škoda v sume 29 225,20 €,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vyrúbal strom a
spáchal taký čin v značnom rozsahu

č í m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 305 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške
500,- / päťsto / eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 / štyroch / mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 16.10.2014 na Okresný súd Kežmarok obžalobu
na obv. F.. U. F. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 4

písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný vyhlásil,
že je nevinný a na svoju obranu uviedol, k výrubu 15 líp došlo v mesiaci október 2013, jednalo sa o lipy,
ktoré sa nachádzali na cintoríne. Ohľadne týchto stromov chodili za ním, ako aj za poslancami občania
a túto skutočnosť preberali na obecnom zastupiteľstve. Často krát, keď fúkal vietor, došlo k olamovaniu

konárov a tak aby sa predišlo smrti alebo k iným škodám na majetku, rozhodli sa, že tieto stromy
sa vyrúbu. Stav vyrúbaných líp posúdili len vizuálne, bez odborného stanoviska, stromy boli nahnité a
suché. Z daného výrubu nemala obec žiaden finančný osoh, jednu fúru dreva darovali pilčíkovi, dve
farárovi a jednu bývalému pracovníkovi, ktorý bol po transplantácií pečene a ostatné rozkradli Rómovia.
Obec po výrube líp urobila náhradnú výstavbu, vysadili 15 tují. Okolnosť výrubu prejednal so všetkým

poslancami, všetci poslanci dali súhlasné stanovisko s výrubom.. Obec ako orgán ochrany prírody a
krajiny si mala vydať sama rozhodnutie, ale nakoľko sa blížili sviatky - pamiatka zosnulých a boli v
časovej tiesni, vydali oznámenie o výrube, ktoré nahradzuje povolenie k výrubu a to v zmysle § 47
Zákona o ochrane prírody a krajiny. Mal za to, že tento výrub bol legálny a k takémuto konaniu ho
zaväzoval aj sľub starostu. Na základe anonymného podnetu z obce prišla dňa 22.1.2014 do obce

inšpekcia. Z inšpekcie životného prostredia dostali rozhodnutie, ktorým bola uložená obci pokuta vo
výške 3 000,-eur, ktorú po právoplatnosti rozhodnutia zaplatili. Obžalovaný na záver svojej výpovede
svoj skutok oľutoval.

Svedok poškodený G.. U. S. - hlavný radca Okresného úradu životného prostredia Kežmarok (ďalej

len úrad) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, vo veci nezákonného výrubu 15 ks líp
začala konať Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá má zo zákona rovnaké kompetencie ako
úrad, úrad neprešetroval súlad so zákonom. Zároveň uviedol, že v zmysle zákona č. 543/2002 je obec
prvostupňovýmorgánomochranyprírodyakrajiny.Vzmysletohtozákonajevkompetenciiobcevydávať
povolenie na výrub stromov. Úrad je druhostupňovým orgánom, teda odvolacím a v prípade, že sa jedná

o priestupok je priestupkovým orgánom. Obec Toporec zastupuje štát v prenesenom výkone štátnej
správy. Je na zvážení obce, ako bude postupovať pri výrube stromov, ak si obec nevydala povolenie
sama na výrub, tak nepostupovala v zmysle zákona. Zákon ale umožňuje, ak nebolo vydané povolenie
a ak by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia alebo majetku, výrub takéhoto stromu aj bez povolenia,
na základe oznámenia za splnenia istých špecifických podmienok. Keďže daný výrub neprešetroval,

nevedel sa k tomu vyjadriť. Dňa 22. 1. 2014 bol oboznámený s tým, že bola Slovenskou inšpekciou
životného prostredia vykonaná kontrola tohto výrubu, keďže náš úrad s touto inšpekciou spolupracuje,
inšpekcia sa dozatovala, či úrad povolil výrub alebo nie, na čo im odpovedali, že výrub nepovoľoval.
Dotazovala sa ďalej, či úrad neodobral kompetenciu prvostupňového orgánu obci na výrub, alebo či úrad
takéto povolenie nevydal, na čo im úrad odpovedal, že nie. Obci Toporec bolo rozhodnutím Slovenskej

inšpekcie životného prostredia rozhodnutím zo dňa 18. 9. 2014 uložená pokuta vo výške 3 000,- eur.
Ako poškodená strana si uplatňujú nárok na náhradu škody s tým, že spôsob náhrady a výšku náhrady
určí oprávnený orgán štátnej správy, okresný úrad, obecný úrad alebo okresný súd. Ak ide o ochranu
zdravia, života a majetku občanov obce nie je potrebné rozhodnutie o povolení, ale stačí oznámenie,
ale týmto sa zaoberala aj slovenská inšpekcia život. prostredia, zrejme to neprijala, keďže vydala také

rozhodnutie, aké vydala. Právna úprava do 1.1.2015 bola taká, že obec ako prvostupňový orgán mala
kompetencie si vydať sama sebe rozhodnutie o výrube. Úrad ako druhostupňový orgán nemal právo do
toho vstupovať, mohol v určitých prípadoch obci tieto kompetencie odňať a tým by sa stal prvostupňovým
orgánom úrad a kraj by sa stal druhostupňový orgán.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a to vypočutím svedkov, v prevažnej
väčšine poslancov obecného zastupiteľstva obce Toporec, ako aj ako aj oboznámením listinných
dôkazov v rozsahu ako je to uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Svedkovia U. M., Q. T., P.. U. M., Y. C., L. F., Y. Č.Á., P. O., P.. G. F. vypočutí tak v prípravnom konaní

ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že v čase výrubu 15 kusov lipy malolistej v obci Toporecpôsobili ako poslanci obecného zastupiteľstva a o danom výrube mali vedomosť, resp. mali vedomosť
o tom, že došlo k výrubu týchto stromov. Zároveň uviedli, že na základe podnetov a sťažností zo strany
občanov obce sa daná problematika sa riešila aj na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, kde sa riešila

otázka orezania konárov na cintoríne a zvažoval sa aj výrub stromov, ktoré mali ohrozovať majetok a
občanov.Ksamotnémuvýrubusaposlancivyjadriťnevedeli,malizato,žeprivýrubestromovpostupoval
starosta v súlade so zákonmi.

Svedok G.. P. F. vypočutý na hlavnom pojednávaní sa ku skutku vyjadriť nevedel, uviedol, že ako

poslanec obecného zastupiteľstva osobne nebol prítomný pri tom, keď sa na zasadnutiach riešil výrub
stromov, ale pripustil, že sa táto otázka na obecnom zastupiteľstve mohla riešiť.

Svedok G.. H. Q., vedúci odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny na hlavnom pojednávaní zotrval
na výpovedi z prípravného konania a ku skutku uviedol, že na základe občianskeho podnetu vykonávali
v obci Toporec neohlásenú kontrolu, ktorú oznámili v deň kontroly. Túto vykonával spolu so svojou

kolegyňou a spočívala v tom, že vykonali obhliadku miestneho cintorína, kde zaznamenali výrub jaseňov
a líp. Keďže k výrubu jaseňov bol predložený zo strany starostu súhlas vydaný obcou Krížová Ves, týmto
výrubom sa nezaoberali, zaoberali sa výrubom líp, kde od starostu zisťovali súhlas k tomuto výrubu.
Starosta sa vyjadril, že k tomuto výrubu líp im dá písomné stanovisko, ktoré hneď aj napísal, a ktoré je aj
súčasťou priebežného protokolu. Na obecnom úrade im starosta obce predložil súhlas obce Krížová Ves

k výrubu jaseňov, doložil svoje písomné stanovisko. O tejto kontrole bol vyhotovený priebežný protokol
so záverom, že boli vyrúbané stromy bez splnenia podmienky podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002,
pretože nebolo vydané rozhodnutie na výrub 15 kusov líp. Inšpekcia neuznala ani námietky, ktoré im
predložila obec ku protokolu o kontrole.

Svedok Peter Kubala na hlavnom pojednávaní vypovedal, že výrub drevín realizoval on na základe
pokynu starostu obce a za vykonanú prácu dostal drevo.

Svedok F.. S. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase výrubu predmetných
drevín pôsobil ako správca farnosti Toporec a v tom čase boli tlaky zo strany obyvateľov obce ohľadne

týchto stromov, ktoré padali na hroby a ohrozovali zdravie a život obyvateľov obce. O výrube stromov mal
vedomosť, pred samotným výrubom mu to obžalovaný ako starosta oznámil a rovnako mal vedomosť aj
o tom, že táto otázka sa riešila aj na obecnom zastupiteľstve. Pokiaľ išlo o drevo z daného výrubu tak,
časť dreva obžalovaný daroval farnosti, časť F. O. Y. P. F., jednalo sa o rodiny sociálne slabšie.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu
uvedenom v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to fotografiami
predloženými obžalovaným, z ktorých časť mala dokumentovať, že na mieste kde došlo k výrubu 15

kusov lipy malolistej bola uskutočnená náhradná výsadba a časť mala dokumentovať, že vyrúbané
stromy boli choré a padali na hroby.

Súd sa oboznámil postupom podľa § 269 Trestného poriadku so spisovým materiálom Slovenskej

inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice (ďalej len inšpekcia). Z
protokolu inšpekcie o kontrole zo dňa 4.4.2014 vypracovaným G.. H. Q. mal súd zistené, že dňa
22.1.2014 bola v obci Toporec vykonaná kontrola zameraná na dodržiavanie príslušných ustanovení
zákona č. 543/2002 Z. z. na základe občianskeho podnetu, kontrolovanou osobou bola Obec Toporec
v zastúpení starostu obce F.. U. F.. Inšpekcia vykonanou kontrolou zistila, že Obec Toporec vykonala v

mesiaci október 2013 výrub 15 ks drevín druhu lipy malolistej, ktorých spoločenská hodnota je 29 225,20
eur, rastúcich na parcele O.-I. Č.. XXX v k.ú. Toporec, na území s prvým stupňom ochrany, bez splnenie
podmienky podľa § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z., pretože nemala súhlas (právoplatné rozhodnutie)
orgánu ochrany prírody na ich výrub podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na základe čoho bola
rozhodnutím inšpekcie zo dňa 18.9.2014, právoplatným dňa 22.10.2014 bola v súlade s ustanovením

§ 64 ods. 1 písm. b/ a § 66 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov a podľa zákona č. 71/1967 zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov uložená Obci
Toporec pokuta vo výške 3 000,- eur.Súd sa oboznámil aj s oznamom Obce Toporec o výrube líp na miestnom cintoríne zo dňa 1.10.2013,
č. j. 03/2013.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k
nasledovným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že k výrubu 15 ks lipy malolistej
došlo v mesiaci október 2013 na miestnom cintoríne v obci Toporec. K výrubu drevín došlo na základe

podnetov a sťažností občanov obec, pretože dreviny ohrozovali zdravie občanov a majetok obce. Daná
problematika sa riešila aj na zastupiteľstvách obce so všetkými poslancami. K zákonnosti postupu pri
výrube predmetných drevín obžalovaný uviedol, že výrub 15 ks líp malolistej bol obcou oznámený,
samotný súhlas na výrub však obcou vydaný nebol a to z dôvodu časovej tiesne, keďže sa blížil
sviatok zosnulých. Má za to, že konal legálne a v súlade s § 47 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny, kedy oznámenie o výrube nahrádza povolenie k výrubu. Po výrube predmetných drevín

uskutočnil ako starosta obce náhradnú výsadbu.

Súdobranuobžalovanéhopovykonanomdokazovanívyhodnotilakoúčelovú,vsnahevyhnúťsatrestnej
zodpovednosti za spáchaný skutok. Vychádzal predovšetkým z výpovede svedka poškodeného, ako aj
z výpovede svedka G.. H. Q. a v neposlednom rade aj z oboznámených listinných dôkazov. V

súlade s výpoveďou obžalovaného vyzneli výpovede svedkov - poslancov obecného zastupiteľstva obce
Toporec, ktorí svojou výpoveďou potvrdili obžalovaným uvádzanú skutočnosť, že stromy na cintoríne pri
nepriaznivých poveternostných podmienkach skutočne ohrozovali majetok obce a občanov a boli istou
hrozbouajprezdravieobčanovobce,rovnakopotvrdiliajskutočnosť,ževýrubstromovnacintoríneresp.
orezanie ich konárov sa riešila na zasadnutiach zastupiteľstva o čom svedčia aj zápisnice zo zasadnutia

obecného zastupiteľstva zo dňa 12.10.2013 a zo dňa 20.5.2013, na druhej starne sa ale títo svedkovia
k otázke zákonnosti výrubu vyjadriť nevedeli, mali za to, že zo strany obžalovaného ako starostu obce
bol pri výrube stromov dodržaný postup v zmysle zákona.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou svedka poškodeného G.. U. S. ako aj výpoveďou

svedka G.. H. Q., ktorý zhodne konštatovali, že zo strany obžalovaného došlo pri výrube 15 ks lipy
malolistej k porušeniu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, keď obžalovaný pred
samotným výrubom nevydal rozhodnutie o výrube a teda konal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3
predmetného zákona.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinného do 31.12.2013)o ochrane krajiny a prírody na
výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na
výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických
funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a s o súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu,
ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom

nie je jeho vlastník a po vyznačení dreviny určenej na výrub.

Podľa § 47 ods. 4 písm. c/ cit. zákona, súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje pri bezprostrednom
ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku.

Podľa § 64 ods. 1 cit. zákona štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona
vykonáva
a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny
b) Slovenská inšpekcia životného prostredia
c) okresný úrad v sídle kraja

d) okresný úrad
e) obec

Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ cit. zákona obec vykonáva v prvom stupni správu vo veciach ochrany drevín
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 69 ods. 1 písm. d/ cit. zákona obec dáva súhlas podľa § 47 ods. 3.Podľa § 17 ods. 8 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 sa pod
bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo značnej škody na majetku rozumie
taký stav bezprostredného ohrozenia, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou

udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia
alebo života človeka alebo vzniku značnej škody na majetku. Ide o najmä o úder blesku, povodeň,
zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy a eróziu, ako aj o suché konáre a odumreté stromy, nachádzajúce sa
na miestach, kde môžu ohroziť zdravie alebo život človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, má súd za to, že aj samotný „oznam o výrube líp na miestnom cintoríne“
vydaný obcou Toporec dňa 1.10.2013, v ktorom je oznámený dátum výrubu v období od 3.10.2013
do 31.10.2013 z dôvodu bezprostredného ohrozenia zdravia a majetku občanov obce bol vydaný v
rozpore s vyhláškou č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., pretože nie je možné
vopred oznámiť výrub dreviny, pri ktorej až nepredvídateľná udalosť spôsobí, že bude predstavovať
bezprostredné ohrozenie pre svoje okolie. Zároveň súd konštatuje, že predmetný oznam o výrube bol

vyhotovený dodatočne po vykonaní kontroly, keďže pod poradovým číslom 03/2013, pod ktorým bol
vyššie uvedený oznam vydaný, nie je zaevidovaný v registratúrnom denníku obec Toporec za rok 2013,
rovnako nie je zaregistrované ani jeho odoslanie a ani jeho doručenie Obci Toporec ako príslušnému
orgánu ochrany prírody.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2
ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným
dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný ako starosta obce Toporec, okr.
Kežmarok na v období mesiacov október a november 2013 na miestnom cintoríne na parcele označenej

O.-I.Č..XXXnachádzajúcejsavkatastriobceToporec,ktorájevovlastníctveobceToporec,bezsúhlasu
príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrany prírody a krajiny dal pokyn k výrubu 15 ks dreviny lipy malolistej, čím bola spôsobená
spoločenská hodnota vo výške 29 225,20 eur. V danom prípade v čase realizácie výrubu bola Obec
Toporec príslušným orgánom ochrany prírody vo veci vydania súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods.

3 zákona č. 543/2002 z. z.

Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný F.. U. F. sa dopustil
skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený kladne, už šieste volebné obdobe zastáva funkciu starostu
obce Toporec. V obci patrí medzi obľúbených občanov, je ústretový, ochotný pomôcť riešiť problémy
občanov, vo funkcii starostu veľmi aktívny, komisiou verejného poriadku nebol prejednávaný. V evidencii
priestupkov nemá žiaden záznam.

Z odpisu z registra trestov mal súd zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd potom zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. V tomto prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného
zákona, a to vedenie riadneho života zistené, nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom

k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri
prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd teda pri zvážení všetkých okolností rozhodných pre druh a výmeru trestu mal za to, že vzhľadom na
povahu spáchaného skutku, ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného je možné uložiť obžalovanému

alternatívny trest odňatia slobody a to peňažný trest v zmysle § 56 ods. 2 Trestného zákona, preto
uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 500,- eur a pre prípad, že by mohol byť úmyselne zmarený
náhradný trest odňatia slobody vo trvaní 4 mesiacov. Súd má za to, že takto uložený trest je na nápravu
páchateľa a ochranu spoločnosti postačujúci.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločenská škoda, ktorá je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku nie je škodou, ale ide o hodnotu vyrúbaných stromov, ktorá určuje

rozsah trestného činu ako zákonného znaku prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa §
305 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Z ustanovenia § 305 ods. 4 Tr. zákona je zrejmé, že zákonným
znakom uvedeného prečinu je spáchanie činu v značnom rozsahu, ale nie spôsobenie škody. Nejde
teda o pojmy totožné, pretože rozsah činu bude zahŕňať nielen majetkovú škodu a ekologickú ujmu, ale
aj iné ujmy, napr. kultúrnu a biologickú hodnotu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 95 ods. 1, ods. 3 písm. a/ cit . zákona spoločenská hodnota chránených
rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu
sa uplatňuje najmä pri posudzovaní závažnosti konania spočívajúceho v nepovolenom nakladaní s nimi
a pri vyčíslení takto vzniknutej ujmy, určenia výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Spoločenská hodnota vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu,
ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií.

Spôsob náhrady a orgán, ktorý je oprávnený o náhrade rozhodnúť, je upravený v osobitnom predpise

a to v zákone č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny. Z ustanovenia § 48 ods. 1 cit. Zákona
vyplýva, že ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do
výšky spoločenskej hodnoty dreviny, pričom tento orgán uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj
tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu.

Podľa § 64 ods. 1 cit. zákona však orgánom ochrany prírody nie je súd, ale je ním Ministerstvo životného
prostredia SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad a
obec. Súd mal za to, že o takejto náhrade preto nie je oprávnený rozhodovať.
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vyrúbal strom a
spáchal taký čin v značnom rozsahu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho
súdu.