Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207100
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116207100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava

Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom S. XXX/X, A., proti žalovanému: C. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom B.S. J. XXX/XX., Y., o zaplatenie 322,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti časti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 18. októbra 2016 č.k. 14C/45/2016-39, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku o povinnosti žalovaného (odporcu) zaplatiť
navrhovateľovi 130,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 4.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a v časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, v ktorej súd žalobu (návrh) vo zvyšku zamietol, ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobnom návrhu žalobcu tak, že
odporca (žalovaný) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) 130,- eur spolu s 5,00 % ročný úrokom
z omeškania od 4.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd návrh vo zvyšku

zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok jasne a zrozumiteľne súd prvej inštancie odôvodnil vo všetkých jeho výrokových častiach,
citoval ustanovenia zákonov, ktoré použil pri právnom posúdení veci a závere uviedol, že pokiaľ
súd čiastočne žalobe vyhovel, tak zaviazal žalovanú na vrátenie skutočne požičaných prostriedkov
znížených o sumu vrátených prostriedkov. Taktiež odôvodnil výšku priznaného úroku z omeškania. V
závere odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej uviedol, že nakoľko žalobca si v konaní uplatňoval
voči žalovanej nároky na ktoré mu nevyplývalo právo z dôvodu porušenia zákona, pretože úver bol

bezúročný a bez poplatkov, nemôžu byť platné ani žalobcom stanovené poplatky za upomienky, ktoré
navyše vôbec neboli uvedené v obsahu zmluvy tak, ako to požaduje zákon, nemohol mu vzniknúť
nárok na zmluvný úrok a ani zmluvnú pokutu (ktorú v žalobe ani nešpecifikoval vznikom jej dohody a
porušením povinnosti) a preto súd tieto nároky musel zamietnuť. Pokiaľ sa žalobca domáhal nárokov na
úhradu trov mediácie, súd nezistil účelnosť takéhoto postupu, nakoľko žalobca sa nedomáhal nárokov
z úveru bez úroku a poplatkov, ale uplatňoval si nezákonné nároky na ktorých úhradu nemal právo
a naviac, pokus o mediáciu nemožno považovať za náklady s uplatnením pohľadávky. To že veriteľ

využije možnosť mediácie neznamená, že v príde neúspechu mediačného konania by mal náklady
mediácie či právneho zastúpenia pred mediátorom znášať dlžník. Preto pokiaľ medzi účastníkmi nebola
platne uzavretá dohoda o mediácii po vzniku sporu a mediácia nevznikla v súlade s ust. § 14 zák. č.
420/2004 Z.z., nemôže vzniknúť ani nárok na odmenu mediátora a vynaložené trovy si môže veriteľnanajvýš uplatňovať voči mediátorovi ako náhradu škody. Súd však vzhliadol celkový postup mediátora
za scestný, skôr v snahe zabezpečiť si zisk ako vykonať mediáciu, nakoľko sa vôbec neriadil ust. zák. č.
420/2004 Z.z., mediácie vykonával zakladateľ rozhodcovského súdu bez riadnej dohody a oprávnení.

Súd preto návrh v tejto časti zamietol.
O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP s tým, že každá strana
mala v konaní čiastočný úspech, resp. neúspech.

2. Proti časti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel, podala odvolanie

žalovaná, ktorá naďalej tvrdila, že nemá voči žalobcovi žiadne podlžnosti, a preto navrhovala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca písomným vyjadrením, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd neprihliadol na odvolanie žalovanej s tým, že nesúhlasí s jednostranným zápočtom vzájomných
pohľadávok tak, ako to uvádza vo svojom odvolaní žalovaná a v tomto smere k bezdôvodnému

obohateniu veriteľa nedošlo.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilný sporový poriadok -
zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom,
ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok

okresného súdu v rozsahu podaného odvolania vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej
časti rozsudok okresného súdu nepreskúmaval.

5. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci

samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu
(odvolateľ úspech nemal), a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)