Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716208360
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716208360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov: A. R., bytom T. F., A. XXXX/XX a Y. R., bytom T. F., L. XXXX/XXX,
o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 31. októbra 2016, č. k. 11P/136/2016-18, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 160 eur na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2016, ktoré

výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.09.2015, č. k. 4P/21/2015-48.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného. Uviedol, že
otec sa podaným návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na mal. Y. zo sumy 160 eur
na sumu 80 eur mesačne od 01.10.2016 z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene

pomerov na jeho strane, keď jeho snúbenica už bude iba na rodičovských dávkach vo výške 203 eur,
pričom mu dňa 16.04.2016 pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére N.. Nemá teda dostatok
finančných prostriedkov k tomu, aby výživné platil v doposiaľ určenej výške. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 1, ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na výsledky
vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že došlo k určitej zmene pomerov na strane otca. Pri
poslednej úprave výživného otec ešte nemal vyživovaciu povinnosť, avšak jeho partnerka už v tom
čase bola na materskej dovolenke. V súčasnej dobe dňa 16.04.2016 otcovi pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť k dcére N.. Táto skutočnosť sama o sebe by mohla mať za následok zníženie výživného,
avšak na druhej strane dieťa, o ktorom súd rozhodoval, je vekovo staršie, vyspelejšie a matka má s ním
spojené vyššie náklady už vzhľadom k tomu, že toto dieťa je staršie. Okrem toho otec má taký príjem,
že z jeho príjmu výživné ako bolo určené jednoznačne platiť môže. Skutočnosť, že otec si vzal úver
v sume 19.800 eur na prerábku v podstate cudzieho bytu - bytu snúbenice, ešte neznamená, že otec
nemá dostatok finančných prostriedkov, aby výživné platil. Otec má možnosť požiadať o nižšiu splátku
mesačného úveru, aby mohol výživné ako prednostnú pohľadávku na dieťa platiť. Nie je možné, aby

dieťa negatívne participovalo na tom, že otec si vzal úver na snúbenicin byt, takže v prípade, že by
napr. takýto byt mal ísť do dedičstva, dieťa by po otcovi takýto podiel ani v byte vôbec nededilo. Súd
konštatoval, že výživné má odzrkadľovať mesačné potreby dieťaťa, pričom matka preukázala výšku
potrieb dieťaťa a otec ako povinný má dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby takéto výživné platil.Aj u matky dieťaťa došlo k určitej zmene pomerov v tom, že má o niečo vyšší plat, avšak aj toto zvýšenie
platu ešte neodzrkadľuje možnosť, aby súd návrhu otca vyhovel a výživné takýmto smerom znížil.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny tak,
žesúdvýživnénamal.Y.znížizosumy160eurnasumu80eursúčinnosťouod01.12.2016,prípadnesa
domáhalzrušeniarozsudkusúduprvejinštancieavráteniavecinaďalšiekonanie.Namietal,žesúdprvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcichskutočností.Nazákladevykonanýchdôkazovpotomsúddospelknesprávnymskutkovým

zisteniam. Uviedol, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 24.09.2015, kedy bolo výživné zvýšené zo sumy 140 eur na sumu 160 eur. Matka pritom žiadala
zvýšiť výživné na 250 eur mesačne, v návrhu tvrdila, že jej mesačný príjem v zdravotníctve je 350
eur. V čase posledného určenia výživného jeho snúbenica E. J. ešte pracovala, takže tvrdenie, že v
čase poslednej úpravy výživného už bola na materskej dovolenke je nepravdivé. Na materskú nastúpila
13.03.2016. Matka dieťaťa v súčasnosti dosahuje príjem 530 až 560 eur, o čom predložila doklad. Je to

pritom jediný doklad, ktorý predložila súdu, hoci súd odôvodňuje rozsudok aj tým, že matka preukázala
výšku potrieb dieťaťa. Ani v r. 2015, ani teraz matka dieťaťa nezdokladovala žiadne výdavky mal. Y..
Matka dieťaťa tvrdí, že sa jej navýšili náklady na maloletého, keďže je od poslednej úpravy výživného o
rok starší. Podľa jeho názoru sa nič nezmenilo, keďže maloletý navštevuje prvý stupeň základnej školy.
Od roku 2013, od kedy maloletý nastúpil na základnú školu matka tvrdí, že navštevuje krúžky, ale on

na žiaden krúžok nikdy nechodil. Teraz vo štvrtom ročníku matka tvrdí, že navštevuje plavecký krúžok,
avšak to je predmet s názvom športová príprava, ktorý absolvuje v rámci vyučovania. Mesačné náklady
naň sú 2 eur a symbolických 10 eur za celý školský rok. Najväčší problém vidí v tom, že matka dieťaťa
zašla až tak ďaleko, že argumentuje chorobou maloletého s tým, že má problémy s pečeňou. Tieto
tvrdenia sa nezakladajú na pravde, čo si overil u lekára. Lieky, o ktorých tvrdí, že ju stoja 8 eur, nevie kto

maloletému predpísal. Keďže matka dieťaťa pracuje ako zdravotný asistent, môže maloletému odoberať
krv aj doma. Za posledné obdobie od apríla to bolo tri krát, zakaždým boli výsledky u maloletého v
norme. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie matky dieťaťa, že žije sama s maloletým v trojizbovom byte
v podnájme, za ktorý platí 300 eur. On vie o tom, že v byte s nimi žije aj priateľ matky, ktorý sa takisto
podieľa na chode a platení domácnosti. Ďalej namietal, že súd nevzal v úvahu ani to, že sa matke dieťaťa

v priebehu jedného roka zvýšila mesačná mzda o 200 eur, dva až tri krát do roka chodieva na brigády
do Rakúska so zárobkom 1.600 až 2.400 eur ročne. Spolu s priateľom predávajú veci a oblečenie cez
internet a nie je staré a použité ako matka tvrdí. Maloletý by sa podľa jeho názoru mal podieľať aj na
životnej úrovni matky, ale nič tomu nenasvedčuje. Jediné, čo maloletý mal bola poistka a šetrenie na
vkladnej knižke, ktoré mu však matka zrušila. Zistil to až vtedy, keď maloletý mal úraz. Hneď mu založil

poistku, je pripoistený v jeho životnej poistke a v prípade, že by sa jemu niečo stalo, tak maloletý je
určený ako jediná oprávnená osoba. Poukázal ďalej na to, že súd jeho návrh zamietol aj na základe
toho, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. On žije v spoločnej
domácnosti so snúbenicou od r. 2014. Jeho snúbenica so svojou sestrou je vlastníčkou 4-izbového bytu.
Tento si snúbenica prerába od r. 2009, keď si vzala stavebný úver, teda on sa nasťahoval do kompletne

zariadeného a takmer zrekonštruovaného bytu. Úver dva krát refinancovala s navýšením naposledy v
r. 2014. Riešili aj prispôsobenie priestoru pre maloletého, keď mu chceli vytvoriť také podmienky, aby sa
u nich cítil dobre a mal pocit domova. Keďže jeho snúbenica je momentálne na rodičovských dávkach s
mesačným príjmom 203 eur a rodinnými prídavkami, nevidí dôvod, prečo by on teraz ako otec spoločnej
dcéry a partner nemal prebrať jej finančné záväzky. Nakoniec v danom byte žije tri roky aj s maloletým

vtedy, keď to má určené súdom a vtedy, keď jeho matka brigáduje v Rakúsku. Všetky ich spoločné príjmy
a mesačné výdavky vyčíslil a zdokladoval v podanom návrhu, čo však nevzal súd v úvahu.

3. K podanému odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadrila matka, ktorá žiadala rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie otca sa nezakladá na pravde, svoju

vyživovaciu povinnosť si nikdy pravidelne ani v určenej výške neplnil, o čom svedčia aj trestné rozkazy.
V rokoch 2013 a 2014 podával návrhy na zníženie výživného a pokiaľ mu nebolo vyhovené, odvolal sa
na krajský súd. Príjem otca ako vodiča je asi 570 eur, k mzde však poberá aj diéty, čo je asi 52 eur na deň,
pokiaľ pracuje v zahraničí. Spolu s diétami má potom príjem 1.000 až 1.500 eur mesačne. Nie je pravdou
tvrdenie otca, že vytvára podmienky pre syna, aby sa u nich cítil dobre a mal pocit domova. Maloletý

totiž spáva v obývačke, cez ktorú všetci prechádzajú. Maloletý poslednú dobu navštevoval psychológa,
keď neustále „trenice“ niesol ťažko, mali na neho negatívny vplyv. Otec synovi číta rozsudky, tvrdí mu
niečo iné, ako je napísané a vôbec si neuvedomuje, ako mu ubližuje. Ďalším uvádzaným klamstvom je,
že maloletý nenavštevuje krúžky, možno jeho mimoškolské činnosti iba nesprávne označila. Maloletýnavštevuje športovú školu a tak je povinný športovať. Kvôli plávaniu vstávajú veľmi skoro, musí mať
zabezpečené viac odevu, jedla a v prípade tohto športu sa potom nedá hovoriť o 2 eur mesačne. Je
pravdou, že v rámci dovolenky vycestováva do Rakúska, kde si chodí privyrábať, čo je za 14 dní 600

až 700 eur, podarí sa jej to však iba jeden krát do roka, pričom najradšej vycestováva aj so synom,
ak jej to rodina ošetrovaného klienta dovolí. Zvyšok dovolenky spotrebuje na ošetrovanie syna, keď
je chorý. Uviedla, že ona taktiež neustále rieši bývanie. Po rozvode bývala u svojho brata, teraz býva
v inom podnájme, za ktorý platí 300 eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva iba s maloletým, jej
priateľ ju iba často navštevuje, keďže si kúpili spoločne psa. Pokiaľ sa otec pohoršuje nad liekmi, ktoré

maloletému naordinovala jeho detská lekárka, na súde nemala výsledky všetkých krvných testov, takže
nevedela presne odpovedať, čo maloletému je, keď má zvýšené pečeňové testy. Až následne sa zistilo,
že maloletý prekonal infekčnú mononukleózu, takže polemika otca ohľadne toho, že maloletému nič
nebolo, je zbytočná.

4. Opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 až 66 Civilného mimosporového poriadku bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posudzoval vec podľa § 78 ods.
1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Citované zákonné ustanovenie však nesprávne aplikoval na skutkové okolnosti majúce význam
pre zmenu súdnych rozhodnutí o výživnom.

7. Ust. § 78 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom v prípade, keď sa zmenia
pomery, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o výživnom. Výživné sa totiž určuje podľa stavu, ktorý
existuje v čase rozhodovania súdu, avšak plynutím času nastávajú rôzne okolnosti, a to ako na strane
osoby oprávnenej, tak aj osoby povinnej, ktoré môžu mať za následok zmenu predpokladov pre určenie
výškyvýživného.Vprejednávanejvecisúdprvejinštanciepriposudzovanízmenyodôvodnenýchpotrieb

na strane maloletého zohľadnil tú skutočnosť, že maloletý je od posledného rozhodnutia súdu o úprave
vyživovacej povinnosti, a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.09.2015, č. k.
4P/21/2015-48, ktorým bolo otcovi dieťaťa zvýšené výživné na maloletého zo sumy 140 eur na 160
eur mesačne od 01.10.2015, vekovo starší, vyspelejší a matka má s ním spojené vyššie náklady už
vzhľadom k tomu, že je starší. Tak ako v čase predchádzajúcej úpravy maloletý navštevuje športovú

triedu na tento šport zameranú. Iba v minimálnom rozsahu došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého v
súvislosti s jeho zvýšenými pečeňovými testami. K zvýšeniu príjmu došlo od posledného rozhodnutia aj u
matky dieťaťa, keď v súčasnosti dosahuje priemerný zárobok 538 eur mesačne, avšak iba za podnájom
hradí mesačne 300 eur.

8. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné prihliadať nielen na nárast odôvodnených potrieb na strane
oprávnenej osoby, ale aj na to, aké sú možnosti a schopnosti osoby povinnej, v danom prípade otca
maloletého dieťaťa, v akej výške potom tieto možnosti a schopnosti umožňujú výživné plniť.

9. V súvislosti s osobnými a zárobkovými pomermi otca konštatoval súd prvej inštancie, že podľa

potvrdenia zamestnávateľa dosahuje príjem 570 eur mesačne, k tomu má aj diéty v sume 52 eur na
deň, pokiaľ je v zahraničí. Z diétami má otec príjem 1.000 až 1.200 eur mesačne. Žije v spoločnej
domácnosti so snúbenicou v jej byte, za ktorý hradí všetky náklady súvisiace s bývaním, vrátane poistky
a v súčasnosti aj splátky úveru na prerábku bytu (pôvodne vo výške 19.500 eur). Otcovi dieťaťa dňa
16.04.2016 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére N., s ktorou je jeho snúbenica na rodičovskej

dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok. S týmto maloletým dieťaťom sú výdavky na plienky 50 až
70 eur, mlieko do 130 eur a oblečenie do 80 eur mesačne. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval,
že pri poslednej úprave výživného otec ešte nemal vyživovaciu povinnosť, avšak jeho partnerka už v
tom čase bola na materskej dovolenke. Uvedená skutočnosť však nie je pravdivá, keď v uvádzanom
období nepochybne družka otca bola v riadnom pracovnom pomere a poberala mzdu. V súčasnosti teda

otec dieťaťa čiastočne plní vyživovaciu povinnosť aj k tejto družke, s ktorou má maloleté dieťa.

10. Takto zistené osobné zárobkové a majetkové pomery otca podľa názoru odvolacieho súdu dávajú
odvolaciemu súdu dostatočný podklad pre záver o tom, že výživné na maloletého Y. je opodstatnenéznížiť z pôvodne určenej výšky výživného 160 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od
01.12.2016, od kedy o zníženie výživného žiadal otec dieťaťa v odolaní.

11. Pri určovaní výživného, a to aj jeho zvýšením alebo znížením je vždy nutné prihliadať na to, že
plnenie vyživovacej povinnosti je základnou povinnosťou rodičov, že deti sa majú podieľať na životnej
úrovni svojich rodičov a že každý z rodičov má vyvinúť všetky svoje možnosti a schopnosti na to, aby
si plnil vyživovaciu povinnosť, ktorá je prostriedkom na zabezpečenie rozvoja dieťaťa a jeho budúceho
povolania.

12. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil otcovi
vyživovaciu povinnosť na maloletého Y. zo sumy 160 eur, avšak iba na sumu 140 eur mesačne
s účinnosťou od 01.12.2016, keď predovšetkým zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, jeho
zvýšené náklady s týmto dieťaťom ako aj čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti otca k družke,
ktorá je s maloletým dieťaťom v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a nepoberá mzdu. Takto znížené

výživné odvolací súd považoval za primerané odôvodneným potrebám dieťaťa, ale aj schopnostiam a
možnostiam otca dieťaťa, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plniť. Je nepochybné,
že situácia otca od posledného rozhodnutia o výživnom sa zhoršila a za danej situácie už nie je schopný
platiť výživné na maloletého v pôvodne určenej výške 160 eur mesačne.

13. Odvolací súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.09.2015, č. k.
4P/21/2015-48, ktorým bolo naposledy rozhodované o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletého.

14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).