Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219401
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815219401.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobcu: U. F., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomF.,M.C.č.XXX/XX-XX,protižalovanému:Slovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 7000,- eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n a v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2015 proti štátu domáhal
zaplatenia sumy 9440,- eur ako náhrady za neoprávnenú väzbu.

2. Žalobca doplnil svoju žalobu na výzvu súdu do zápisnice dňa 10.06.2016 tak, že zobral svoju žalobu
v časti o zaplatenie 2440,- eur späť a žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá mu
bola spôsobená rozhodnutím o väzbe uznesením OS Prievidza zo dňa 14.04.2013 sp. zn. 0Tp/41/2013,
a to v súvislosti so skutočnosťou, že rozsudkom OS Prievidza zo dňa 04.12.2013 č. k. 2T/174/2013-246

v spojení s uznesením KS v Trenčíne zo dňa 12.11.2014 č. k. 2To/17/2014-258 bol právoplatne spod
obžaloby oslobodený. Poukázal na zdravotné problémy, ktorými odkedy bol vo väzbe trpí a na lekárske
správy MUDr. M.. Náhrady nemajetkovej ujmy sa domáha za 236 dní neoprávnenej väzby. Žiadosť o
predbežné prerokovanie podal žalobca na Ministerstvo spravodlivosti dňa 29.01.2015, pričom v žiadosti
si uplatnil náhradu vo výške 7000,- eur. Ministerstvo spravodlivosti vyhodnotilo žiadosť žalobcu listom
zo dňa 10.08.2015 za nedôvodnú.

3. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 15.06.2016 č. k. 13C/384/2015-39 konanie v časti o
zaplatenie 2440,- eur zastavil.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na ustanovenie § 8 ods. 6 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z., v zmysle ktorého právo na náhradu škodu nevznikne, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. Poukázal na to, že uznesenie, ktorým bol navrhovateľ
vzatý do väzby, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z toho titulu, že bol spod obžaloby

oslobodený. Uviedol, že v čase rozhodovania o väzbe boli dôvody väzby dané. Žalovaný teda mal za
to, že žalobcovi právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe nevzniklo, keďže si vzatie
do väzby sám zavinil vyššie popísaným vlastným zavineným konaním. Vo vzťahu k priznaniu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný poukázal na podmienky uvedené v § 17 ods. 2 zákona č.514/2003 Z. z., za splnenia ktorých prichádza do úvahy priznanie náhrady v peniazoch, a to iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a nie
je ju možné uspokojiť inak. Preto s poukazom na uvedené navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi, a to najmä: Žalobou,
uznesením zo dňa 04.12.2013 č. k. 2To/17/2014-258, obžalobou OP Prievidza zo dňa 27.09.2013 č.
k. 1Pv 283/13-55, rozsudkom OS Prievidza zo dňa 04.12.2013 č. k. 2T/174/2013-246, uznesením OS

Prievidza zo dňa 28.01.2016 č. k. 13C/384/2015-12, podaním žalobcu s prílohami zo dňa 03.02.2016,
oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 10.08.2015,
lekárskymi záznamami MUDr. Hudecovej zo dňa 22.09.2015 a 20.10.2015, vyjadrením žalovaného
zo dňa 19.05.2015, poverením, podaním MS SR zo dňa 02.06.2016 s prílohami, zápisnicou z
informatívneho výsluchu žalobcu zo dňa 10.06.2016, uznesením OS Prievidza zo dňa 15.06.2016 č.
k. 13C/384/2015-39, podaním žalobcu zo dňa 14.06.2015, vyjadrením žalovanej zo dňa 25.08.2016,

vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovanej a obsahom spisu OS Prievidza sp. zn. 2T/174/2013, pričom
zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/174/2013 mal súd za preukázané, že
uznesenímOOPZPrievidzaČVSORP-315/PD-PD-2013zodňa21.03.2013bolozačatétrestnéstíhanie

a uznesením OR PZ Prievidza ČVS ORP-315/PD-PD-2013 zo dňa 12.04.2013 vznesené obvinenie proti
žalobcovi pre úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného
zákona, lebo žalobca sa presne nezisteného dňa v auguste 2012 v F. na ul. Š O. X/XX v byte, v
spálni poškodenej vyhrážal zabitím, a to tak, že pri tom ako držal v ruke pištoľ neznámej značky a typu
poškodenej povedal, že jej ako aj jej synovi z prvého manželstva s touto pištoľou odfikne hlavu, následne

presne nezisteného dňa v mesiaci december 2012 v F. na ul. Š O. X/XX v byte sa mal znovu žalobca
poškodenej vyhrážať, že ju udrie tak, že zaspí. Týmto svojim konaním vzbudil žalobca u poškodenej G.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. O. č. X/XX dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že skutok aj dokoná.

7.Dňa14.04.2013podalaOkresnáprokuratúraPrievidzanávrhnavzatiedoväzbyobvineného-žalobcu

U. F., nar. XX.XX.XXXX obvineného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a), b) TZ, pretože sú u obvineného dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP. Z návrhu
vyplýva, že obvinený Jaroslav Prchal sa ku skutku (k jednotlivým čiastkovým útokom), za ktorý je trestne
stíhaný, nepriznal. Obvinený popieral, že by sa poškodenej vyhrážal smrťou. Všetko si to poškodená
vymýšľala. Obvinený však priznal, že dňa 29.12.2012 fyzicky napadol poškodenú a bol za také konanie

postihnutý v priestupkovom konaní. Poverený príslušník PZ podľa § 86 ods. 1 TP dňa 12.04.2013 o
20.25 h zadržal a obmedzil osobnú slobodu obv. U. F..

8. Pri výsluchu obvineného- U. (žalobca), nar. 21.10.1949 dňa 14.04.2013 o 16.30 hod. uvádzal, že
nie je pravda, čo uvádza manželka (poškodená). Poukázal tiež na to, že manželka bola liečená v

Sučanoch na odporúčanie MUDr. Kvočika. Uviedol, že sa so svojou manželkou zoznámil v roku 1979
na schizofrenickom liečení vo Q., kde bol on a aj ona na liečebnom pobyte. V tom istom roku sa zobrali.
Od roku 1979 do roku 2002 pracoval ako banský mechanik. V roku 2002 mu bol priznaný ČID. ID mu
bol priznaný pre schizofréniu, ischemickú chorobu srdca, vysoký tlak a diabetes. V roku 2003 dostal
mozgovú porážku a šiel do plného ID. Uviedol, že nemá logiku, že by chcel ublížiť svojej manželke, to

ona stále na neho volala policajtov. Nemal dôvod svoju manželku zabiť, ak by to chcel urobiť, už tak
urobí. Nemal na to žiaden dôvod. Žiadal, aby bol konfrontovaný MUDr. Kvočik ohľadne choroby jeho
manželky.

9. Uznesením OS Prievidza zo dňa 14.04.2013 č. k. 0Tp/41/2013 bol obvinený U. F., nar. XX.XX.XXXX,

vzatý do väzby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 a), b) TZ z dôvodu
podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v súčasnom stave konania
zo spáchania skutku obvineného usvedčuje priamo výpoveď jeho manželky a nepriamo výpoveď jej
vnuka, pričom podozrenie zo spáchania skutku je vyvracaná výpoveďou obvineného a zabezpečenou
správou psychiatričky. Vzhľadom na to, že výpoveď svedkov, a to osôb, ktoré dlhodobo tvoria spoločnú

domácnosť s obvineným, obvineného zo skutkov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, usvedčujú,
dospel sudca pre prípravne konanie k záveru, že skutky pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli
spáchané, majú znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený.
Dodal však, že poverený príslušník mal dostatok času na to, aby podozrenie zo spáchania skutkovobvineným od podania trestného oznámenia do podania návrhu na vzatie obvineného do väzby, inými
procesnými úkonmi, či už posilnil alebo vyvrátil. Napriek tomu, že obvinený vzájomné nezhody so svojou
manželkou nepochybne rieši aj cestou, ktorá by eliminovala vzájomné nezhody (podanie návrhu na

rozvod manželstva, podanie návrhu na zrušenie pestúnskej starostlivosti k vnukovi manželky, hľadanie
si iného bývania), zo súčasného stavu konfliktov v domácnosti vyplýva u obvineného obava, že by
opäť došlo v domácnosti k fyzickému násiliu zo strany obvineného. Väzba u obvineného začala dňa
12.04.2013 o 20.25 hod a bude vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon
väzby v Ilave. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 22.04.2013 č. k 3Tpo/20/2013-27 bola sťažnosť obvineného U. F. zamietnutá.

10.Podanímzodňa26.04.2013podalobvinený(žalobca)žiadosťoprepusteniezväzbyadôvodydoplnil
podaním zo dňa 06.05.2013. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 09.05.2016 sp. zn. 0Tp/49/2013
zamietol žiadosť obvineného (žalobcu) o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň neprijal písomný
sľub obvineného o prepustení z väzby. Svoje rozhodnutie odôvodnil sudca pre prípravné konania tým, že

z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že v domácnosti obvineného dochádza dlhodobo k vzájomným
a stupňujúcim sa konfliktom medzi obvineným a poškodenou, pričom jeden z týchto konfliktov prerástol
do fyzického kontaktu. Je zrejmé, že obvinený trpí poruchou, ktorou pravdepodobne trpí aj poškodená.
Pokiaľsatýkapísomnéhosľubunepovažovalsudcapreprípravnékonanietentopísomnýsľubvzhľadom
na osobu obvineného, ktorý má psychiatrické problémy a vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu,

t. j. že psychické problémy má aj poškodená a ďalší člen domácnosti, za dostatočný a preto ho neprijal.

11. Uznesením OR PZ Prievidza zo dňa 31.05.2013 ČVS: ORP-289/OVK-PD-2013 bol vo väzobnej
trestnej veci žalobcu pribratý znalec z odboru klinickej psychológie za účelom vyšetrenia osoby
svedka - poškodenej G. F., nar. XX.XX.XXXX. Zo záverov znaleckého posudku č. 22/2013 znalca

F.. Y. W. vypracovaného ku dňu 24.07.2013 vyplýva, že u poškodenej G. F. bolo zistené, že
testovanie reality je narušené, susp. Psychotický proces. Poškodená je obvykle obeťou nejakého
znechopňujúceho problému, pretože je poškodená základná ingrediencia pre adekvátne testovanie
reality. Je pravdepodobné, že osoba prežíva zdanlivo náhodnejšie, nesúvislé vzorce myslenia. V
stresujúcich situáciách má poškodená výraznú tendenciu obranne nahrádzať realitu fantáziou a to

častejšie, než je u ostatných ľudí. Vierohodnosť poškodenej je výrazne oslabená. Uvedené však
nevylučuje, že situácie a udalosti, ktoré poškodená sa reálne udiali, ale to akým spôsobom o nich
uvažuje resp. akým spôsobom ich interpretuje môže byť výrazne skreslené procesuálnym ochorením
(psychotický proces). Podľa názoru znalca bolo potrebné vyšetriť duševný stav poškodenej za účelom
posúdenia, či bola podstatne znížená jej schopnosť vnímať a vypovedať. Znaleckým vyšetrením sa u

poškodenej zistilo, že testovanie reality je naručené, susp. psychotickým procesom.

12. Príkazom súdu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.05.2013 sp. zn. 0Tp/431/2013 bolo v zmysle
§ 148 ods. 2 TP prikázané, aby bol skúmaný duševný stav žalobcu, U. F., nar. XX.XX.XXXX. Následne
uznesením OR PZ Prievidza zo dňa 31.05.2013 ČVS: ORP-289/OVK-PD-2013 boli v trestnej veci

žalobcu pribratí 2 znalci z odboru psychiatrie za účelom vyšetrenia duševného stavu obvineného -
žalobcu U. F., nar. XX.XX.XXXX. Znaleckým posudkom č. 47/2013 a 20/2013 znalcov P.. D. C. a P.. B.
L. bolo zistené, že žalobca trpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle Schizofreniou paranoides
s prítomnosťou postpsychotického defektu osobnosti. Ochorenie je v dlhodobej remisii v depotnej
injekčnej neuroleptickej liečbe, pri dobrej spolupráci zo strany žalobcu. Ochorenie sa na správaní pri

skutku žalobcu nepodieľalo. Žalobca v čase skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a
mohol ovládať svoje konanie. Žalobca aj chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne
sa zúčastňovať úkonov trestného konania.

13. Príkazom súdu Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.08.2013 sp. zn. 0Tp/446/2013 bolo v zmysle §

150 TP prikázané, aby bol znalecky vyšetrený duševný stav svedkyne - poškodenej G., nar. 20.08.1936.
Následne uznesením OR PZ Prievidza zo dňa 16.08.2013 ČVS: ORP-289/OVK-PD-2013 boli v trestnej
veci žalobcu pribratí 2 znalci z odboru psychiatrie za účelom vyšetrenia duševného stavu svedka -
poškodenej G. F., nar. XX.XX.XXXX. Znaleckým posudkom č. 63/2013 a 26/2013 znalcov MUDr. D.
C. a MUDr. B. L. bolo zistené, že poškodená G. F. trpí duševnou chorobou Pretrvávajúca bludová

paranoidná porucha a je u nej znížená schopnosť správne vnímať a vypovedať, reprodukovať dej.
Osobnosť poškodenej je psychoticky alternovaná v zmysle paranoidnej bludovej poruchy. Daná porucha
má dopad na jej konanie.14. Uznesením OS Prievidza zo dňa 14.04.2013 sp. zn. 0Tp/41/2013 bol žalobca vzatý do väzby s tým,
že väzba sa u žalobcu začala dňom 12.04.2013 o 20.25 hod.. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia
vyplýva, že sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že u žalobcu boli dané dôvody väzby v

zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko u obvineného existuje dôvodná obava, že
pri ponechaní na slobode bude v páchaní trestnej činnosti pokračovať. Z obsahu vyšetrovacieho spisu
ako aj z výpovede žalobcu vyplývalo, že v domácnosti žalobcu dochádza dlhodobo k vzájomným a
stupňujúcim sa konfliktom medzi žalobcom a jeho manželkou, pričom jeden z týchto konfliktov prerástol
do fyzického kontaktu, ktorý bol riešený v priestupkovom konaní. Je zrejmé že žalobca trpí psychickou

poruchou, pričom je veľmi pravdepodobné, že psychickou poruchou trpí aj jeho manželka a jej vnuk.
Napriek tomu, že žalobca vzájomné nezhody so svojou manželkou nepochybne rieši aj cestou, ktorá
by eliminovala vzájomné nezhody (podanie návrhu na rozvod manželstva, podanie návrhu na zrušenie
pestúnskej starostlivosti k vnukovi manželky, hľadanie si iného bývania), z vtedajšieho stavu vzájomných
konfliktov v domácnosti vyplynula u žalobcu obava, že by opätovne došlo v domácnosti k fyzickému
násiliuzo strany žalobcu, a preto boli dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP. Uvedené

rozhodnutie o vzatí do väzby žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2013 v spojení s uznesením
KS v Trenčíne zo dňa 22.04.2013 č. k. 3TPo/20/2013-27, ktorým bola sťažnosť žalobcu ako obvineného
zamietnutá z dôvodu, že nie je dôvodná.

15. Následne uznesením zo dňa 09.05.2013 sp. zn. 0Tp/49/2013, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 09.05.2013 bola žiadosť žalobcu ako obvineného o prepustenie z väzby zamietnutá
a nebol prijatý písomný sľub žalobcu ako obvineného zo dňa 26.04.2013 a dňa 06.05.2013.
16. Po podaní obžaloby proti žalobcovi naposledy rozhodoval Okresný súd Prievidza o väzbe žalobcu
uznesením zo dňa 09.10.2013 č. k. 2T/174/2013-203, kde rozhodol o ponechaní žalobcu vo väzbe z
dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) TP a zároveň zamietol žiadosť žalobcu o prepustenie z väzby

zo dňa 30.09.2013. Vo veci bolo vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2013, kde
boli vypočutí žalobca ako obžalovaný, znalci F.. Y. W. a P.. D. C., poškodená G. F. a svedkyňa P. L. a na
hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2013 kde bol vypočutý svedok P. L. a prečítané listinné dôkazy.

17. Rozsudkom OS Prievidza zo dňa 04.12.2013 č. k. 2T/174/2013-246 bol žalobca oslobodený

spod obžaloby pre skutky, pre ktoré bolo voči nemu vznesené obvinenie. Odvolanie prokurátora proti
predmetnému rozsudku OS Prievidza zo dňa 04.12.2013 č. k. 2T/174/2013-246 KS v Trenčíne ako
odvolací súd uznesením zo dňa 12.11.2014 č. k. 2To/17/2014-258 zamietol ako nedôvodné

18.Podľa§3ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1

sa nemožno zbaviť.

19. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod
obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

20. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody nevznikne a) ak si
osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

22. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

24. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, uhrádza
sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Občianskym zákonníkom).

26. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení
dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

27. Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje i zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri jej výkone (§ 1 písm. a). Na účely tohto zákona výkonom verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom i za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, pri jej výkone rozhodnutím o väzbe.

28. Žalobca podanou žalobou predmetom súdneho konania urobil nárok o zaplatenie náhrady
škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami Okresného súdu Prievidza o
väzbe v trestnom konaní, v ktorom bolo proti nemu vedené trestné stíhanie pre pokračovací prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona.

29.Zákonč.514/2003Z.z.explicitnenedefinujepojem„nezákonnérozhodnutie“.Otázka,čibolovydané
nezákonné rozhodnutie, sa vždy posudzuje so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

30. Trestné stíhanie predstavuje kontinuálny proces zisťovania a overovania skutočností rozhodných
pre posúdenie konania obvineného a ich hodnotenia z hľadiska trestnoprávnych noriem. Ak sa samotné

trestné stíhanie ukáže ako nedôvodné, platí tento záver pre všetky úkony a inštitúty, ktoré sa k
trestnému stíhaniu viažu, vrátane výkonu väzby. Oslobodenie spod obžaloby, znamená, že podozrenie
zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, a vyšla tak najavo i nezákonnosť väzby.

31. Z ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) cit. zák. vyplýva, že právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba

väzbu zavinila sama. K vylúčeniu nároku na odškodnenie za väzbu pritom nestačí, že bol zákonný dôvod
väzby alebo jej trvania, ale uvedené ustanovenie predpokladá určité konkrétne konanie obvineného,
ktorým dal príčinu na vzatie (predĺženie) väzby (napr. pôsobenie na znalca, zastrašovanie svedkov,
odstraňovanie dôkazov, pokus o útek).

32. Väzba je procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu
pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva, dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný
čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

33. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia uznesením Obvodného oddelenia PZ Prievidza,
Okresného riaditeľstva PZ Prievidza ČVS: ORP - 315/ PD-PD - 2013 zo dňa 21.03.2013 bolo začaté

trestné stíhanie za prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného
zákona. Uznesením OO PZ Prievidza zo dňa 12.04.2013 bolo voči osobe žalobcu pre uvedený prečin
vznesené obvinenie. O jeho vzatí do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku rozhodol
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 14.04.2013 č. k. 0Tp/41/2013. Krajský súd v Trenčíne
sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zamietol. Okresný súd Prievidza uznesením

zo dňa 09.05.2013 sp. zn. 0Tp/49/2013 zamietol žiadosť žalobcu o prepustenie z väzby na slobodu
a neprijal jeho písomný sľub zo dňa 26.04.2013 a 06.05.2013. Po podaní obžaloby proti žalobcovi
naposledy rozhodoval Okresný súd Prievidza o väzbe žalobcu uznesením zo dňa 09.10.2013 č. k.
2T/174/2013-203, kde rozhodol o ponechaní žalobcu vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1písm. c) TP a zároveň zamietol žiadosť žalobcu o prepustenie z väzby zo dňa 30.09.2013. Vo veci
bolo vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2013, kde boli vypočutí žalobca ako
obžalovaný,znalciF..Y.W.aP..LadislavC.,poškodenáG.F.asvedkyňaP.L.anahlavnompojednávaní

dňa 04.12.2013 kde bol vypočutý svedok P. L. a prečítané listinné dôkazy. Rozsudkom OS Prievidza zo
dňa 04.12.2013 č. k. 2T/174/2013-246 bol žalobca oslobodený spod obžaloby pre skutky, pre ktoré bolo
voči nemu vznesené obvinenie. Odvolanie prokurátora proti predmetnému rozsudku OS Prievidza zo
dňa 04.12.2013 č. k. 2T/174/2013-246 KS v Trenčíne ako odvolací súd uznesením zo dňa 12.11.2014
č. k. 2To/17/2014-258 zamietol ako nedôvodné. Z odôvodnenia rozsudku OS Prievidza a uznesenia KS

v Trenčíne vyplýva, že v spolužití žalobcu a poškodenej dochádzalo k častým nezhodám, konfliktom,
pričom za úmyselné narúšanie občianskeho spolunažívania vyhrážaním, schválnosťami a hrubým
správaním voči poškodenej G. F. dňa XX.XX.XXXX bol potrestaný v priestupkovom konaní. Záver o
vine v trestnom konaní musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných
faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno vyvodiť len na
podklade dôkazov, na ktoré poukazoval prokurátor v odvolaní (výpoveď poškodenej a výpoveď P. L., keď

tieto dôkazy i ďalšie vykonané dôkazy a z nich predovšetkým tvrdenia žalobcu, svedecká výpoveď P. L.,
závery znaleckého posudku F.. W., znaleckého posudku znalcov P.. C. a P.. L., ako aj listinné dôkazy a
z nich najmä lekárska správa P.. M. odôvodňujú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu, podľa ktorej
sa žalobca nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a tento skutok sa nestal.Odvolací súd
po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil

si tiež dôvody a úvahy súdu prvého stupňa, ktoré podrobne rozviedol.

34. Súd pri posudzovaní zavinenia žalobcu na vzatí do väzby, zisťoval, či a teda akým konkrétnym
konaním dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby a jej pokračovania, pričom jeho opakované
žiadosti o prepustenie súd zamietol, a neprijal ani jeho písomné sľuby.

35. Proti žalobcovi bolo uznesením OR PZ Prievidza ČVS ORP-315/PD-PD-2013 zo dňa 12.04.2013
vznesené obvinenie pre úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a),
b) Trestného zákona, lebo žalobca sa presne nezisteného dňa v auguste 2012 v Prievidzi na ul. Š
Králika 1/16 v byte, v spálni poškodenej vyhrážal zabitím, a to tak, že pri tom ako držal v ruke pištoľ

neznámej značky a typu poškodenej povedal, že jej ako aj jej synovi z prvého manželstva s touto
pištoľou odfikne hlavu, následne presne nezisteného dňa v mesiaci december 2012 v Prievidzi na ul.
Š Králika 1/16 v byte sa mal znovu žalobca poškodenej vyhrážať, že ju udrie tak, že zaspí. Týmto
svojim konaním vzbudil žalobca u poškodenej G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. O. č. X/XX dôvodnú
obavu o jej život a zdravie, že skutok aj dokoná. Žalobca vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom

konaní a aj na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie trestnej činnosti. Tak v prípravnom konaní ako
aj na hlavnom pojednávaní ho usvedčovala len poškodená. Znalci výrazným spôsobom spochybnili
vieryhodnosť výpovedí poškodenej, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní a najmä
vzhľadom na závery ich znaleckých posudkov, mal súd v trestnom konaní dôvodné pochybnosti o tom,
či sa skutky vôbec stali a či si ich poškodená vzhľadom na duševnú chorobu, ktorou objektívne trpí,

len nevymyslela. Značným spôsobom vieryhodnosť výpovedí poškodenej spochybnila aj svedkyňa L.,
ktorá kým išla na vysokú školu, žila v rodine žalobcu a poškodenej a dosť plasticky popísala atmosféru
v rodine a táto tiež spochybnila tvrdenia poškodenej o spáchaní skutkov žalobcom. Výpoveď svedkyne
pôsobila vieryhodne a žiadna zo strán konania nespochybnila duševný stav svedkyne.

36. Uvedené zistenia sú podkladom pre vyvodenie záveru, že navrhovateľ si väzbu zavinil sám ale len do
času,kedynebolovykonanímdokazovanímobjektívnezistené,žepoškodenátrpíduševnouporuchou,a
to pretrvávajúcou bludovou paranoidnou poruchou dlhodobo neliečenou. Navrhovateľ svojím správaním
dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby a jej pokračovania len čiastočne, a to pre skutky,
za ktoré bol postihnuté v priestupkovom konaní a ktoré sa mali stať dňa 29.12.2012, kedy narúšal

občianske spolunažívanie vyhrážaním, schválnosťami a hrubým správaním voči poškodenej G. F. a dňa
XX.XX.XXXX, kedy na Q. ulici nevhodným spôsobom oslovil Q. C.. Je pravdou, že vzájomné vzťahy
žalobcu s G. F. boli narušené a dochádzalo medzi nimi k nezhodám, no aj preto, že tak poškodená, ako aj
žalobca trpia duševnou chorobou. Žalobca sa však dlhodobo lieči a jeho duševná choroba (Schizofrenia
paranoides) je vzhľadom na pravidelnú depotnú injekčnú liečbu neuroleptikami v dlhodobej remisii. Na

druhej strane poškodená G. F. svoju duševnú chorobu (Pretrvávajúca bludová paranoidná porucha)
popiera a nelieči sa. V dôsledku tejto choroby je u poškodenej podstatne znížená schopnosť správne
vnímaťavypovedať,reprodukovaťdej.Žalobcasasnažilkonfliktyspoškodenouriešiťajprávnoucestou,keď podal návrh na rozvod a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Prievidza zo dňa 04.04.2013
č. k. 11C/39/2013-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2013.

38. Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 15 upravil obligatórne, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a to preto, aby k náprave narušených vzťahov došlo prerokovaním medzi poškodeným a príslušným
orgánom, a zároveň pokiaľ je to možné, aby sa predišlo súdnemu konaniu. Predbežné prerokovanie
nároku je podmienkou, aby tento nárok bolo možné prejednať v občianskom súdnom konaní. Súčasne
je však potrebné poukázať na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

39. Žalobca žiadosťou zo dňa 26.01.2015, doručenou dňa 29.01.2015 požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci,
pričom si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Listom zo

dňa 10.08.2015 ho žalovaný informoval, že predmetnú žiadosť posúdil ako nedôvodnú, predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za ukončené a jeho žiadosť za vybavenú. Žalobcom
uplatnený nárok mohol byť prejednaný pred súdom, bola splnená zákonom stanovená podmienka podľa
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

40. Navrhovateľ predmetom súdneho konania urobil najprv nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume
9440,- eur, no po čiastočnom späťvzatí žaloby dňa 10.06.2016 sa podanou žalobou domáha priznania
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7.000.- eur.

41. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom, predpokladá splnenie zákonom

kvalifikovaných podmienok: a) konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, b) nemajetkovú ujmu nie je možné uspokojiť
inak ako v peniazoch, c) príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného ako následkom a nezákonným
rozhodnutím.

42. Žalobca žalobu o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnenú väzbu odôvodnil tým, že
väzba trvala 236 dní. Počas väzby bol od 01.00 hod každú noc hore, chodil po miestnosti a nemohol
spať, čo pretrváva až do dnes. Výkonom väzby bola obmedzená jeho možnosť splácať jeho pôžičky
riadne a včas, čo mu spôsobilo problémy. Na psychiku žalobcu zle pôsobili aj prehliadky pri vstupe a
pri opustení miestnosti, cely. Rovnako zle na jeho psychiku pôsobili časté konflikty medzi väzňami. Žil v

strese, v neistote, v strachu, že môže byť odsúdený na základe vykonštruovaných obvinení G. F., ktorá
trpí duševným ochorením a riadne sa nelieči. Utrpel na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa týkajú
jeho morálnej integrity.

43. Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý je však prípustný

podľa článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, a ktorého účelom je zabezpečiť osobu obvineného pre
trestné konanie. Štát sa ale nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov verejnej moci, ak sa
neskôr ukáže, že ich postup bol chybný, zasahujúci do základných práv danej osoby. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) väzby je neskorší výsledok trestného konania. Ako to už bolo
uvedené oslobodenie žalobcu spod obžaloby v trestnom konaní vedenom na OS Prievidza pod sp. zn.

2T/174/2013 znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, a vyšla tak najavo
i nezákonnosť väzby žalobcu, ako prostriedku, ktorý mal viesť k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti.
Obmedzenie osobnej slobody žalobcu nebolo dôvodné.

44. Žalobca pred vzatím do väzby nebol v žiadnom trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania

trestného činu. Žalobca bol dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní, a to za priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom
jedného z nich sa dopustil dňa 29.12.2012 tak, že sa vyhrážal a hrubo správal k poškodenej G. F.. V
správe z ÚVV Ilava (obžaloba) je uvedené, že žalobca vo výkone väzby nebol disciplinárne potrestaný,
plní si základné povinnosti a je bezproblémový. Žalobca bol a je invalidný dôchodca, pričom Žalobca

popieral skutok, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie s tým, že G. F. trpí duševnou chorobou,
na ktorú sa nelieči. Žalobca na jednej strane bol presvedčený o svojej nevine, no na druhej strane, tým,
že bol vzatý do väzby, z ktorej napriek opakovaným žiadostiam prepustený nebol, a súd neprijal ani
ponúknuté záruky, v ňom vyvolávali obavy, že bude odsúdený. Boli to i stavy neistoty, bezmocnosti,úzkosti, ktoré sa stupňovali s počtom uznesení súdu, podľa ktorých boli splnené podmienky na jeho
zotrvanie vo väzbe. Nedôvodnosť väzby sa neskôr aj preukázala, keď nebolo jednoznačne preukázané,
že sa stali skutky, pre ktoré bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi. Ústavný súd Českej republiky

v rozhodnutí I. ÚS 554/2004 už judikoval, že každé trestné konanie a v rámci neho i väzba, negatívne
ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého je síce do okamihu právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia treba prihliadať ako na nevinného, avšak samotný fakt, v danom prípade väzby v rámci
trestného konania je záťažou pre každého obvineného. Uvedený názor je možné aplikovať aj na
predmetnú vec. Po dobu väzby žalobca bol vylúčený i zo spoločenského života. Kvalita jeho života

sa zhoršila. Od výkonu väzby trpí nespavosťou. Väzba u neho síce bola vykonávaná v zmysle zák. č.
221/2006 Z. z., ale išlo o predpísaný režim, ktorý nebolo možné porovnať so spôsobom a kvalitou jeho
života pred väzbou. Väčšinu dňa sa zdržiaval (okrem prechádzky v dĺžke asi jednej hodiny) v cele, a
to s ďalšími osobami. Počas výkonu väzby príslušníci oddelenia ochrany a obrany u neho vykonávali
osobné a preventívne prehliadky, ktoré aj keď boli realizované v súlade so zákonom, vnútorne prežíval
ako ponižujúce, čo by zrejme pociťovala každá osoba, ak by sa ocitla v rovnakej situácii. O tom, že

výkon väzby skutočne pre neho znamenal psychickú záťaž svedčia aj lekárske záznamy MUDr. M.
zo dňa 22.09.2015 a 20.10.2015. Aj napriek uplynutiu dostatku času od prepustenia z výkonu väzby
pretrvávajú u žalobcu prejavy psychickej záťaže podstúpenej vo výkone väzby, a to aj z ohľadom na
duševnú chorobu, ktorou žalobca objektívne trpí a na ktorú sa dlhodobo lieči.

45. Podľa názoru súdu samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú žalobcovi väzbou, ktorá s poukazom na výsledok trestného konania je
nezákonná, a nedá sa už odčiniť, a preto má nárok na nemajetkovú ujmu a to v peniazoch. Nemajetkovú
ujmu, (morálnu ujmu), ktorá mu bola v dôsledku väzby spôsobená na nehmotných hodnotách (česť,
dôstojnosť, dobrá povesť), ale i hodnotách, ktoré sa premietajú i v jeho vnútornom živote - sloboda

pohybu, narušenie súkromného života a teda i v určitej izolácii, keď prežíval stavy úzkosti, neistoty,
strachu, bezmocnosti, nie je možné uspokojiť inak ako v peniazoch. Trestné konanie vedené pod
sp. zn. 2T/174/2013 je právoplatne skončené, a rozhodnutia sa nedostanú do dispozície osôb, ktoré
sa dozvedeli o tom, že bol vzatý do väzby, a pochybovali o jeho osobe, resp. nie všetky osoby sa
mohli dozvedieť o jej nedôvodnosti. Život žalobcu v príčinnej súvislosti s väzbou bol a sčasti aj zostal

ovplyvnený.

46. Žalobcom uplatňovaná suma 7.000.- eur za každý deň pozbavenia osobnej slobody (výkon väzby
236 dní) predstavuje 29,66 eura. Ako to už bolo uvedené, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,
že v príčinnej súvislosti s výkonom väzby žalobca utrpel na nehmotných hodnotách, ktoré sa týkajú

jeho morálnej integrity ako poškodenej osoby (dôstojnosť, česť, dobrá povesť), ale i hodnotách, ktoré
sa premietajú v jeho vnútornom živote - sloboda pohybu, súkromný život, neistota, strach, úzkosť,
bezmocnosť. Väzba s poukazom na výsledok trestného konania bola nedôvodná. V tejto súvislosti je
možné vyvodiť, že vzatie do väzby, a pokračovanie v jej výkone žalobca skutočne vnímal ako veľké
príkorie. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že náhrada nemajetkovej ujmy

patrí žalobcovi len za časť výkonu väzby, a to od hlavného pojednávania uskutočneného v trestnom
konaní sp. zn. 2T/174/2013 dňa 13.11.2013, kde bolo vykonané dokazovanie výsluchom znalcov F..
Y. W., P.. D. C., svedkýň G. F. a P. L. do vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku OS Prievidza sp. zn.
2T/174/2013 a uznesení o okamžitom prepustení z väzby na slobodu dňa 04.12.2013. Za čas, kedy
z vykonaného dokazovania v trestnom konaní, o ktoré oprel svoje rozhodnutie súd v oslobodzujúcom

rozsudku 2T/174/2013, vyplývala dôvodná pochybnosť o tom, či sa skutky, pre ktoré bol žalobca trestne
stíhaný, vôbec stali. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel čiastočne, a
zaviazal odporcu zaplatiť žalobcovi 1.000.- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že vo väčšej miere úspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl
súd v tom, že rozhodnutie vo veci záviselo aj od úvahy súdu, a preto by bolo nespravodlivé žalobcu,
ktorý utrpel nemajetkovú ujmu výkonom väzby, ktorá sa v dôsledku oslobodenia žalobcu spod obžaloby
v trestnom konaní vedenom na OS Prievidza pod sp. zn 2T/174/2013 stala nedôvodnou.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach
maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým
dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.