Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201499
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8711201499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu S. F., bytom K. XXX/XX, C. proti
žalovanému P.A.P. Service, s.r.o., Budovateľská 63 Prešov, v konaní o registrovanie pracovného úrazu s
prísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradč.k.12C13/2011-132zodňa14.3.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému trovy konania vo výške 398,43 eur k rukám právneho zástupcu, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobca sa domáhal určenia, že úraz zo dňa 8.3.2010,
napadnutie pracovníkom pri výkone práce, pánom A. D., na základe lekárskych správ a PN je úrazom
pracovným. Ďalej žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť spísať záznam o pracovnom úrade,
nahlásiť ho Sociálnej poisťovni Prešov a Inšpektorátu práce v Prešove. Uplatnil si náhradu trov konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že bol zamestnancom žalovaného, dňa 8.3.2010 mal plánovanú zmenu s

nástupom o 8.00 hod. ráno. Po príchode do práce o približne o 7.30 hod. mu tam prítomný zamestnanec
pán D. začal oplzlo nadávať, vyhrážať sa mu ublížením na zdraví, nepustil ho na pracovisko s tým, že
má výpoveď. Preto sa telefonicky spojil so zamestnávateľom. Zamestnávateľ mu telefonicky oznámil o
11.30 hod., aby sa opätovne dostavil na pracovisko, čo sa aj stalo. V tom čase však na pracovisku nikoho
nenašiel. Skontroloval unimobunku, či je všetko v poriadku, tieto okolnosti oznámil aj zamestnávateľovi
a vykonal ohliadku. Po vypísaní záznamov približne od 12.30 hod. vošiel do unimobunky pán D.,
ktorý ho fyzicky napadol, bil, silno mu udieral hlavu a chrbát a vyhnal ho z pracoviska. O udalosti

informoval konateľa spoločnosti s tým, že vyhľadá lekárske ošetrenie. Bol ošetrený MUDr. R. a odoslaný
na chirurgické vyšetrenie. Následne podal trestné oznámenie na pána D.. Zamestnávateľ k úrazu
nezaujal zásadné stanovisko, spochybnil, že by sa jednalo o pracovný úraz, teda úraz pri výkone práce -
ochrane objektu na určenej pracovnej zmene. Povinnosťou zamestnávateľa bolo spísať takýto záznam o
pracovnom úraze a nahlásiť ho príslušnej Sociálnej poisťovni, pretože sa jednalo o ťažkú ujmu na zdraví.
Prvoinštančný súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a vec posúdil podľa § 192, § 195,
§197,§220a§221Zákonníkapráce.Zprocesnéhohľadiskaaplikovalust.§135O.s.p.Malpreukázané,

že návrh žalobcu nie je dôvodný. Bolo zistené, že ku dňu 8.3.2010 pracovný pomer medzi sporovými
stranami trval a taktiež nebolo sporné, že dňa 8.3.2010 mal žalobca nariadenú pracovnú zmenu. Preto,
ak sa v uvedený deň v popoludňajších hodinách zdržiaval na pracovisku a v unimobunke, vykonávalzápis do pracovnej knihy, je potrebné jeho činnosť posúdiť ako plnenie pracovných úloh vyplývajúcich
z pracovnej zmluvy.
Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že pojem pracovný úraz tak, ako ho vymedzuje Zákonník práce, je

poškodenie zdravia zamestnanca (telesné zranenie zamestnanca) spôsobené pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli, náhlym násilným krátkodobým pôsobením
vonkajších vplyvov.
Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou. Jej predpokladom nie je zavinenie, v
niektorých prípadoch ani protiprávnosť.

Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodová udalosť a príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a škodou.
Skutočnosť, že došlo k pracovnému úrazu, možno preukázať ohlásením pracovného úrazu, prípadne aj
inými dôkaznými prostriedkami, ak nedošlo k spísaniu záznamu o úraze. Ak dôjde k úrazu zamestnanca
pri plnení pracovných úloh tým spôsobom, že ho napadne iný zamestnanec alebo osoba, ktorá
pracuje u zamestnávateľa, ide o pracovný úraz, pretože pri posudzovaní objektívnej zodpovednosti

zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca je rozhodujúce, že mu škoda vznikla pri plnení
pracovných úloh. Nie je rozhodujúce, kto je pôvodcom škody. V týchto prípadoch môže mať význam aj
okolnosť, či poškodený dal podnet k napadnutiu iným zamestnancom. O pracovný úraz nejde v prípade,
ak sa zdravie zamestnanca poškodilo v čase, keď vybočil z plnenia pracovných úloh alebo z činnosti,
ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a keď nastal tzv. exces.

V prejednávanej veci nebolo preukázané, aby vôbec došlo k poškodeniu zdravia žalobcu pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Podľa tvrdenia žalobcu k poškodeniu zdravia malo dôjsť na pracovisku v unimobunke úmyselným
násilným konaním spolupracovníka.
Vychádzajúc z vykonaných dôkazov, najmä z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad,

je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku úrazového deja a ním
vyvolanéhonásledkupoškodeniajehozdraviapriplnenípracovnýchúloh.Uvedenéokolnostivyplývajúz
dôkazovvykonanéhoprvoinštančnýmsúdomatorozsudkomOkresnéhosúduPopradzodňa24.9.2013,
ktorý v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2014, kde
obžalovaný A. D. bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, že dňa 8.3.2010 v čase okolo 12.30 hod. v unimobunke
nachádzajúcej sa v areáli spoločnosti Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., v Obci Batizovce, okres Poprad,
chytil zozadu za krk S. F., zdvihol ho tak zo stoličky a následne ho trikrát sotil o stenu unimobunky, pričom
siS.F.udrelostenuunimobunkyzadnúčasťhlavyachrbát,čímmuspôsobilpomliaždeniehlavyachrbta
s dobou liečenia 7 dní a následkom čoho trpel depresívnou poruchou ako reakciou na akútny stres,

ktorá sa u neho prejavovala smutnou náladou, strachom, stavmi úzkosti, obavami z ďalšieho ublíženia
na zdraví, poruchami spánku, ktorý mal plytký, ľahko sa prebúdzal, kolapsovými stavmi a vegetatívnou
symptomatológiou, a to chvenie, tras s dobou psychiatrickej liečby od 23.3.2010 do 11.5.2010, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Prvoinštančný súd ako nedôvodnú vyhodnotil časť obrany žalovaného spočívajúcu v tom, že pokiaľ

došlo k fyzickému konfliktu medzi žalobcom a ďalším pracovníkom organizácie a k poškodeniu zdravia
žalobcu, tento konflikt, ktorý mal byť vyvolaný neodovzdaním stravných lístkov, nesúvisel s plnením
pracovných úloh a teda sa jedná o exces. Podstatnou je skutočnosť, že poškodený zamestnanec v čase
útoku plní pracovné povinnosti. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že došlo k fyzickému konfliktu medzi
zamestnancami kvôli neodovzdaniu stravných lístkov. Nedôvodnosť obrany žalovaného však nemá

vplyv na posúdenie merita veci, pretože v konaní nebolo vôbec preukázané, aby došlo k napadnutiu
žalobcu iným zamestnancom.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania, ktoré podrobne vyčíslil a ktoré sú v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní
tvrdil, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec posúdil, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, a v konaní došlo k vadám.
Uviedol, že na strane 5 ods. 3 sám svedok potvrdil, že celé to trvalo asi minútu, teda sám priznal, že
žalobcu napadol.

Žiadne lístky nikomu nezobral a ani mu nikto nedal, ako sa píše v ods. 3 na strane 7. Plnil si pracovné
povinnosti, napadol ho pán D., a to bolo vyznačené aj na lístku o práceneschopnosti ako zavinenie inou
osobou. Mal to byť doklad aj pre hodnotenie na súd, pretože už dnes nie je možné preukázať zo strany
zamestnávateľa dochádzkovou knihou, lebo už nie sú. Nie je možné vyhovárať sa, že úraz mal spísaťbezpečnostný technik, ktorý to neurobil. K úrazu došlo pri výkone práce a jednoznačne je to pracovný
úraz.Navrhol,abyKrajskýsúdvPrešovetrovyprávnemuzástupcovinepriznal,pretožežalobcajeobčan
ZŤP, nemalé finančné prostriedky dáva na lieky, kde manželka je veľmi vážne nemocná, nevlastní žiadne

auto ani nehnuteľnosti a ani nebude, je nemajetný. Žiadal rozsudok zrušiť a aby prvoinštančný súd uznal
pracovný úraz.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu
ako správny potvrdiť. Poukázal na správne odôvodnenie prvoinštančného rozsudku a na okolnosť, že

v rámci trestného konania, ktoré malo byť základom pre posudzovanie veci, nebolo preukázané, že by
sa tvrdený skutok stal.

4. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď základným procesným predpisom
prekonaniepredsúdmiplatilObčianskysúdnyporiadok.Počnúcdňom1.7.2016nadobúdaúčinnosťzák.
č. 106/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V ust. § 470 Civilného sporového poriadku sa rieši prechod

medzi týmito dvoma predpismi o konaní pred súdom.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že nový procesný predpis sa okamžite aplikuje na
všetky konania prebiehajúce pred súdom, teda aj na konania, ktoré začali v čase účinnosti starého

procesného predpisu. Platí zásada justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorých sa účinky
procesných úkonov súdu a účastníkov konania, resp. sporových strán zachovávajú, teda majú účinky aj
v prípade, pokiaľ by nový procesný predpis s takýmito účinkami nerátal.

5. Na základe uvedeného odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného

sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených
v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario a zistil, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd správne zistil
skutkový stav, správne aplikoval zákonný predpis a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v celom rozsahu na

tieto dôvody poukazuje. K žiadnej skutkovej ani právnej zmene počas odvolacieho konania vo vzťahu
k správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu nedošlo. K žiadnej z vytýkaných odvolacích námietok
v prvoinštančnom konaní nedošlo.
Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku napadnutý prvoinštančný
rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako správny potvrdil.

Len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu je potrebné vzhľadom na odvolacie
námietky žalobcu uviesť, že v napadnutom rozsudku ani zo svedeckej výpovede A. D. nevyplýva, že
sa priznal, že žalobcu napadol. Svedok len pred prvoinštančným súdom potvrdil, že „naťahovanie“
kvôli bicyklu, ktorý mal byť odparkovaný v unimobunke a incident s vytlačením bicykla z unimobunky a
správaním sa žalobcu trval asi minútu. Táto okolnosť však skutkovo s popísaným a tvrdeným dejom pri

pracovnom úraze žalobcom nesúvisí.
To, že si žalobca plnil pracovné povinnosti, vyplýva z rozsudku prvoinštančného súdu, ktorý
skonštatoval, že v čase žalobcom tvrdeného incidentu o 12.30 hod. dňa 8.3.2010 si žalobca plnil
pracovné povinnosti na pracovisku. To, že ho napadol žalovaný však zistené nebolo. Nebolo ani
preukázané, že by ho žalovaný mal napadnúť a žiaden skutkový dej tvrdený, ktorý sa mal odohrať

v ten deň na pracovisku, tomu nenasvedčuje a preukázaný nebol. Dokonca, pokiaľ bolo vedené voči
pánovi D. trestné stíhanie, bolo zistené, že tvrdený skutok útoku A. D. voči žalovanému dňa 8.3.2010
v čase o 12.30 hod. nebol preukázaný, teda nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný, sa
vôbec stal. Preto tvrdenie o napadnutí žalobcu spolupracovníkom pánom A. D. nie je ničím preukázané,
ničím podložené a preto nie je možné konanie, ktoré sa nestalo, vyhodnotiť ako konanie, ktoré viedlo

k spôsobeniu pracovného úrazu žalobcovi.
Okolnosť, že na lístku o práceneschopnosti zavinenie inou osobou bolo vyznačené neznamená, že
ide o údaj objektivizovaný. Tento údaj je údaj zapísaný na základe oznámenia žalobcu lekárom pre
prípad ďalšieho šetrenia v súvislosti s uplatňovaním škôd voči prípadnému škodcovi. O tom, či niektozodpovedá za útok voči žalobcovi, je kompetentný rozhodnúť len súd. Zodpovednosť za tvrdené
konanie voči žalobcovi však nebolo preukázané a za toto konanie nemôže niesť žalovaný akúkoľvek
zodpovednosť.

Preto, vzhľadom na to, že chýba podstatná náležitosť v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného
za prípadnú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi a to protiprávne konanie, nie je možné uložiť
žalovanému ako zamestnávateľovi povinnosť, ktorá mu z vykonaných dôkazov nesvedčí. Preto odvolací
súd napadnutý rozsudok ako správny podľa § 387 CSP potvrdil.

6. Prvoinštančný súd správne rozhodol aj o trovách konania, keď žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešným účastníkom konania uložil povinnosť zaplatiť žalovanému vzniknuté trovy v súvislosti s
obranou v tomto spore. Tieto trovy sú účelne vynaložené, spôsobené konaním žalobcu. Okolnosť, že
žalobca je občanom zdravotne ťažko postihnutým a jeho manželka je veľmi vážne nemocná a je
nemajetný, nie je dôvodom na to, aby nebolo spravodlivo rozhodnuté o zodpovednosti za vzniknuté
náklady v súvislosti so sporom. Naviac, žalobca tvrdené okolnosti ani v odvolacom konaní nepreukázal.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, pretože
v odvolacom konaní bol úspešným účastníkom konania. O týchto trovách a konkrétnej výške bude
rozhodovať prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.