Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/340/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714210586
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714210586.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa -
H. B., nar. X.X.XXXX, prihlásený k adrese trvalého pobytu J. U. XX Q., s adresou pre doručenie : B. B.
X, ( nezdržujúci sa ani na adrese trvalého bydliska ani na adrese udanej pre doručenie ) v zastúpení
súdom ustanoveným opatrovníkom - Mesto Martin proti otcovi - Ing. H. B. ( ako osoba povinná platiť

výživné ) nar. XX.X.XXXX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom Ilava, Mierové
námestie 1, o zvýšenie výživného, o odvolaní Ing. H. B. proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
5C/209/2014-121 zo dňa 30.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie Ing. H. B. o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o zvýšenie výživného. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

2. Vychádzal z toho, že povinnosť otca platiť výživné na navrhovateľa vo výške 80 eur je určená
starším právoplatným rozhodnutím ( rozhodnutie OS Martin č.k. 10 C 222/2010 - právoplatnosť

nadobudlo 26.1.2011 ) a nad uvedenú výšku výživného bolo tiež už právoplatne rozhodnuté posledným
predchádzajúcim rozsudkom (návrh bol zamietnutý). Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania,
aplikoval normu v ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech/neúspech každého z
účastníkov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho

zrušenia a zastavenia konania podľa § 159 CSP.

4. Namietal, že okresný súd mal konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. a konanie mal „dokončiť“ v
rámci konania o zrušenie výživného k plnoletému vedeného na tamojšom súde pod sp.zn. 10C/71/2014.
V danej veci je vytvorená prekážka litispendencie, nakoľko konaniu v aktuálnej veci predchádza konanie

vedené pod sp.zn. 10C/71/2014. Totožnosť konaní je daná totožnosťou subjektov (otec a syn) a
predmetov konania (výživné na plnoletého).

5. Krajský súd , ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP“ ) postupujúc
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie , ako podané
neoprávnenou osobou, odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.6. Krajský súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ ( dospelý syn ) sa podaným návrhom dňa 30.7.2014
domáhal voči otcovi ( ako osobe výživou povinnej ) určenia výživného na sumu 300 eur mesačne počnúc
30.7. 2014. Okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne, keď rozsudkom č.k.5C/209/2014-57

zo dňa 5.3.2015 ( v poradí 1. rozsudok ) uložil otcovi prispievať na jeho výživu 80 eur mesačne
a návrh navrhovateľa nad sumu 80 eur mesačne zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10
Co/330/2015-74 zo dňa 25.11.2015 zrušil rozsudok vo výroku o stanovenej vyživovacej povinnosti otca
vo výške 80 eur mesačne a v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. Nedotýkal sa tej časti rozsudku ktorou návrh navrhovateľa nad sumu 80 eur mesačne

okresný súd zamietol ( uvedený výrok totiž odvolaním napadnutý nebol ). Okresný súd v poradí 2.
rozsudku ( napadnutý odvolaním otca ) po konštatácii, že navrhovateľ sa v podstate domáha zvýšenia
výživného zamietol jeho návrh aj ohľadne sumy výživného 80 eur mesačne . V dôsledku toho nedošlo k
nijakému „zásahu“ do práv a oprávnených záujmov odvolateľa, odvolaním napadnutým rozsudkom mu
nevznikla ani nebola deklarovaná nijaká jeho povinnosť, následne bolo nutné uzavrieť, že nebol/nie je
osobou (subjektívne) oprávnenou na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku.

7. Vzhľadom na uvedené krajský súd nemal inú možnosť, než odvolanie žalovaného odmietnuť.

8. Možno len doplniť, že konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému nezakladá prekážku
litispendencievovzťahukaktuálnemukonaniu,keďženejdeoobsahovototožnénároky-sporozrušenie

vyživovacej povinnosti otca stanovenej pôvodným ( posledným ) rozhodnutím vo výške 80 eur mesačne
vs. spor v podstate o zvýšenie výživného nad 80 eur (aj keď okresný súd napadnutým rozsudkom
rozhodol o nároku žalobcu o určenie výživného do, resp. na 80 eur, ktorý zamietol vzhľadom k tomu,
že v danej výške už existuje súdne rozhodnutie o výživnom, a to uznesenie o schválení zmieru č.k.
10C/222/2010-34 zo dňa 13.1.2010; hoci správne mal konanie zastaviť). Vzhľadom k tomu, že žalovaný

nie je/nebol oprávnený na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku, s prihliadnutím na to, že
napadnutý rozsudok nemá/nebude mať vplyv na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletému, krajský súd v aktuálnom odvolacom konaní neodstraňoval nedôslednosť v
postupe okresného súdu (zamietnutie návrhu namiesto zastavenia konania).

9. S účinnosťou od 1.7.2016 ( viď. Zákon č.161/2015 Z.z. o civilnom mimosporovom poriadku, ďalej
CMP ) konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je konaním tzv. mimosporovým, zohľadnením
tohto charakteru konania odvolací súd postupujúc podľa § 396 ods.1 Civilného sporového poriadku v
aplikácii s § 52 Civilného mimosporového poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vychádzal z tohto, že v mimosporových konaniach platí zásada, že každý

z účastníkov si sám znáša trovy ktoré v konaní platil, od tejto zásady nebol dôvod sa odchýliť, keďže
nezistil výnimku pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 53 až 55
Civilného mimosporového poriadku.

10. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.