Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216662
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216662.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej

veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy,

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobcovi sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na

zaplatenie sumy 125,00 eur titulom majetkovej škody a sumy 990,00 eur titulom nemajetkovej ujmy.

2. Súd vykonal dokazovanie a zo žaloby zistil, že žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
125,00 eur majetkovej škody a 990,00 eur nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Žalobca v
pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa ust. 38 a

nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.
Žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX P. A.. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu
na vykonanie exekúcie na Okresný súd Pezinok a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 02.12.2010. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 18 mesiacov). Žalobca k navrhnutému dôkazu poukazuje, že nedisponuje

rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisu príslušného návrhu na vykonanie exekúcie,
ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Podľa žalobcu opísaný postup exekučného
súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej škody v

peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne, žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávkyprostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačných systémov sumu 70,00 eur,
na udržanie a správu informačného systému sumu 40,00 eur, na administratívne spracovanie textov,
urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 eur. Žalobca celkovo vynaložil vo veci
správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na konanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej
činnosti exekučného súdu márne sumu 125,00 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe

paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len
s nepomernými ťažkosťami. Žalobca zároveň žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednania veci v primeranom čase zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je podľa navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do majetkových práv žalobcu.
Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k insolvencii povinného.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa
rozhodovalopodľarelevantnejprávnejnormy,ktorámôžemaťzákladvplatnomprávnomporiadku,alebo
v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Súčasne má každý právo
na to, aby sa jeho vecou vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že
k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa zistený stav môže použiť ústavne súladne

interpretovanáplatnáaúčinnáprávnaúprava.Žalobcasiuplatňujeakoprimeranúnáhradunemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky sumu 990,00 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom

55,00 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobca postupoval v súlade s
ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania návrhu na žiadosť pozitívne
nereagovala.

3. Z vyjadrenia žalovanej súd zistil, že z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je žaloba žalobcu
neopodstatnená. Žalovaná vzniesla procesné námietky, v ktorých poukázala na zmätočnosť podania
- žaloby, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy atď. a uviedol len časť

dôkazov s odkazom na exekučný spis. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná poukazuje na to, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 23.04.2012 jej boli doručené dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom
na skutočnosť, že žaloba bola podaná už v mesiaci september 2012, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Preto žalovaná namieta, že žaloba bola podaná na súd predčasne.

Žalovaná ďalej poukázala na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresovala
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovania o náhradu škody, bola jej doručená
všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a
nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia
o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce

vyčíslenú škodu, uviesť, či boli podané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu
s povinným, ktorými odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy, navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovaťnárok, ktorého prerokovanie sám požiadal. Žalovaná k nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutia
žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po 15-dňovej lehote uviedla, že žalobca doposiaľ nepredložil
dôkazy potrebné pre posúdenie povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podľa

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverení exekútora neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je príslušné odvolanie. Z

toho vyplýva, že ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06.
2011 nárok žalobcu je v tejto časti neopodstatnený. V závere poukázala na to, že zo samotnej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.
Zamietnutím žiadosti o pridelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote možno

chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj skutočnosť, že k vykonaniu
rozhodnutia malo dôjsť po zákonnej lehote. Žalovaná sa vyjadrila k nesprávnemu úradnému postupu,
ktorý má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že takýto formálny
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Pojem nesprávny

úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo
s ňou nesúvisí, našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu
(zahrňujúci napr., právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmať exekučný titul,

zistenie skutkového stavu, výber aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav),
ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že
nemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.Totižpodľaustanovenia

§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhodujeonáhradeškody,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu.Zustanovenia§44ods.2Exekučného
poriadku vyplýva, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka

nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Pri existencii prieťahoch v konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č 514/2003 Z. z.,
súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažností na prieťahy, žiadosti o preverenia vybavenia sťažností na prieťahy v právnom rozhodnutí

vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si

vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje
existenciu prieťahu v konaní za preukázanú. Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle § čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd. K materiálnej škode, keď

žalobca sa domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 125,00 eur, žalovaná poukazuje na
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Preto pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je nevyhnutné
preukázať existenciu škody, podľa žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktorési uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je potrebné preukázať tak, aby bolo
možné preskúmanie tohto nároku, čo v tomto prípade je znemožnené. K nemajetkovej ujme žalovaná
poukázala, že pri právnickej osobe nie je možné použiť spôsob jej výpočtu, ktoré použil žalobca a

zo žaloby nevyplýva ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by mala byť poskytnutá jej náhrada v
peniazoch.

4. Zo spisu Okresného súdu Pezinok 9Er/461/2009 súd zistil, že v právnej veci žalobcu ako oprávneného
proti P. A. ako povinnému, bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný

súd Pezinok dňa 16.09.2009. Právnym titulom exekúcie bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 03074/09 zo dňa 03.06.2009. Výzvou zo dňa 16.10.2009 a opätovnou výzvou zo dňa 31.03.2010
vyzval súd Stály rozhodcovský súd o zaslanie celého rozhodcovského spisu. Dňa 18.11.2009 bola
doručená súdu žiadosť oprávneného o stave konania. Dňa 21.05.2010 bola súdu doručená fotokópia
rozhodcovského spisu. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9Er 461/2009 - 24 zo dňa 26.11.2010 súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25 % úroku

z omeškania denne zo sumy 887,60 eur od 17.10.2008 do zaplatenia. Dňa 02.12.2010 bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie.
5.Natermínpojednávaniadňa02.02.2017sastranysporunedostavili.PZžalobcuneúčasťospravedlnil,
žiadal rozhodnúť v neprítomnosti, protistrana sa neospravedlnila, podľa § 157 CSP sa bude pojednávať
v ich neprítomnosti. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu podanou na súd dňa 27.9.2012 a dokladmi

založenými súdu ku konaniu a to: spisom tunajšieho súdu 9Er 461/2009, vyjadrením žalovanej zo dňa
12.11.2014 doručeným súdu 19.11.2014 ako aj celým obsahom súdneho spisu a dospel k názoru, že
žaloba žalobcu je všeobecná bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť,
nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom omeškania vzniku uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy,
v exekučnom spise nie je preukázané, že žalobca použil prostriedok nápravy, či už formou sťažnosti

na prieťahy v konaní, alebo iným spôsobom, súd preto považoval jeho nárok za nepreukázaný a preto
nemohol žalobe vyhovieť. Žalovaná sa k veci písomne vyjadrila, žiadala návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnuť. Súd sa oboznámil s dôvodmi, pre ktoré žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, s námietkami sa súd stotožnil.

6. V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba

na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich

právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom.
V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku
v tom čase platnom), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).V zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia
žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody

c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa

nemožno zbaviť.
V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah

do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

7. V danom prípade žalobca na preukázanie svojich tvrdení v návrhu označil ako dôkaz spis Okresného
súdu Pezinok bez konkretizácie, ktorá z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako dôkaz.

Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, či použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosť na prieťahy
v konaní. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené tvrdenia
ohľadne omeškania súdu, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pretože
samétvrdeniežalobcuniejedôkazom,nazákladektoréhobysúdmoholrozhodnúťvovecibeztoho,aby
nevykonal dôkazy preukazujúce nárok žalobcu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že tvrdenia žalobcu

k žalobe sú všeobecné. V danom prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť
tvrdenia, na základe ktorého by mohol súd dospieť k takým skutkovým zisteniam, že žalobca má nárok
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na pasívny postup žalobcu,
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca
nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)