Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/337/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115202797
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115202797.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobkyne P. O., bytom E. M. XXX, právne
zastúpenej JUDr. M. Z. CSc., advokátom, so sídlom K., G. XX, proti žalovaným 1/ Y. nemocnica E., so
sídlom E., L. XX, T. XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. M. V., advokátom, so sídlom E., O. XXX/XX, 2/ M..
Z. Z., bytom E., A. 8, o zaplatenie 1.298,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. marca 2016, č. k. 11C/73/2015-43 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.268,50
Eur titulom straty na zárobku a vo výroku o postúpení veci v tejto časti A.. p o t v r d z u j e.

Vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 30 eur titulom náhrady vecnej škody, o
postúpení veci v tejto časti A. a vo výroku o náhrade trov konania napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vec postúpil A. O., pobočke E., s
poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa od žalovaných 1/, 2/ domáhala zaplatenia sumy 1.298
Eur vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v dôsledku pracovného úrazu v priestoroch

žalovaného 1/ ako jej zamestnávateľa, jej vznikla škoda spočívajúca v strate zárobku počas obdobia
práceneschopnosti. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného 1/, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.08.2015
žalobkyňa doplnila, že požadovaná suma je výsledkom rozdielu zo sumy uznanej nemocenskej dávky,
ktorú žalobkyňa poberala a zo sumy priemerného mesačného zárobku, ktorý by patril žalobkyni, ak by
nedošlo k škodovej udalosti. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa § 7 ods.1, 2, 3,
§ 103, § 104 ods. 1, O.s.p. a podľa § 16, § 85, § 172 ods. 2, 3 písm. a/, § 178 ods.1 písm. a/ bod 3,

§ 180 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z podaní žalobkyne vyplynulo, že
sa domáha nároku vzniknutého z pracovného úrazu. Tento nárok je predmetom sociálneho poistenia,
ako vyplýva jednak z nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne a tiež z úrazového
poistenia žalovaného 1/ ako zamestnávateľa. Na konanie vo veciach nárokov z pracovného úrazu
bola zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení daná právomoc na konanie v prvom stupni A.
poisťovni s vecnou príslušnosťou pobočke miestne príslušnou miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý

vedie evidenciu miezd. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
prvej inštancie dospel k záveru, že prejednávanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci iného orgánu
ako súdu a pre tento nedostatok právomoci na konanie je potrebné konanie zastaviť a vec postúpiť
A. poisťovni, pobočke E.. V prípade, že by tento orgán vydal rozhodnutie, s ktorým by žalobkyňa
nesúhlasila, o jej odvolaní by rozhodoval jeho nadriadený orgán, ktorým je v zmysle § 179 ods. 1 písm.
b) zákona č. 461/2003 Z.z. A. O., ústredie. O trovách konania rozhodol podľa §146 ods.1 písm. c)

O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie bolo zastavené.2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť súdu prvej inštancie

pokračovať v konaní. Namietala, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie
konania vzhľadom na to, že sú tu dva zodpovedné subjekty - žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Žalovaný 1/ je
bývalým zamestnávateľom žalobkyne a žalovaný 2/ je fyzická osoba - lekár, s ktorého zodpovednosťou
sa zamestnávateľ dosiaľ nevysporiadal. Poukázala aj na to, že súdu prvej inštancie dlho trvalo, než
právne vyhodnotil podanú žalobu.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že podané odvolanie neobsahuje
žiadne skutočnosti či právnu argumentáciu, ktoré by boli dôvodom na zmenu či zrušenie napadnutého
uznesenia. Z odvolania nie je zrejmé, v čom konkrétne žalobca vidí nesprávne právne posúdenie veci,
preto nie je v jeho možnostiach sa k nemu relevantne vyjadriť. Napadnuté uznesenie považoval za vecne
správne, dôvodné a vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Navrhol

napadnuté uznesenie potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia.

4. Žalovaný 2/ k podanému odvolaniu uviedol, že si nie je vedomý závažného pochybenia v deň, kedy
došlo k pracovnému úrazu žalobkyne. On sám je rovnako obeťou situácie, pričom ani jemu žalobca
1/ ako zamestnávateľ, nedokázal zabezpečiť bezpečnosť v službe. Poukázal na to, že u žalovaného 1/

pracuje ako sekundárny lekár. Žalobkyňa mu kladie za chybu predovšetkým to, že sa v danej situácii
nenominovaldopozíciebezpečnostnejslužby,hocinatonemáanihmotnosťanizbraň. Ondodnešného
dňanebolpráceneschopnýanijedendeň,pričompoukázalnadĺžkupráceneschopnostižalobkyne,ktorú
považoval za nepatrične dlhú.

5. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenia žalovaných 1/,2/ písomným podaním, v ktorom sa nestotožnila s
tvrdeniami žalovaných 1/ a 2/ uvedenými vo vyjadreniach k odvolaniu a zotrvala na svojich pôvodných
tvrdeniach.

6.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalnapadnutéuzneseniepodľa§379,§380Civilného

sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

9.Podľa§198ods.1písm.d/zák.č.311/2001Z.z.-Zákonníkpráce,zamestnanec,ktorýutrpelpracovný

úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ
zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
10. Po podaní odvolania žalobkyňou v danej veci, došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení konania. Vzhľadom
na zachovanie právnych účinkov úkonov nastalých pred účinnosťou Civilného sporového poriadku /§
470 ods. 2 CSP/, odvolací súd posúdil otázku zastavenia konania podľa príslušných ustanovení O.s.p..

11. V danej veci sa žalobkyňa proti žalovaným 1/, 2/ domáhala, aby jej spoločne a nerozdielne nahradili

škodu vo výške 1.298,50 Eur, pozostávajúcu zo straty na zárobku vo výške 1.268,50 Eur počas
práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu a z vecnej škody vo výške 30 Eur, ktorá jej vznikla pri
pracovnom úraze na pracovisku u žalovaného 1/. Zo žaloby ďalej vyplýva, že zodpovednosť žalovaného
1/ za vzniknutú škodu mala spočívať v tom, že ako zamestnávateľ nezabezpečil pracovné podmienky
na pracovisku v zmysle zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce a zodpovednosť žalovaného 2/ v tom,

že jej ako zodpovedný verejný činiteľ neposkytol v danom prípade žiadnu súčinnosť.

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 29.6.2014 na onkologickom oddelení žalovaného 1/ došlo
k napadnutiu žalobkyne pacientom, pričom žalobkyňa utrpela zmliaždenie tváre, mnohopočetné bodnérany na tele a reznú ranu na ľavom predlaktí, ktoré si vyžiadali jej dlhodobú práceneschopnosť. Žalovaný
2/ bol v daný deň len službukonajúcim sekundárnym lekárom na tomto oddelení.

13. Vzniknuté poškodenie zdravia žalobkyne je nesporne pracovným úrazom v zmysle § 195
ods. 1 a 2 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce, nakoľko k nemu došlo bez vôle žalobkyne, pri plnení
pracovných úloh u žalovaného 1/, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

14. Pre posúdenie veci je v tomto prípade rozhodujúcou skutočnosťou, že v prípade vzniku pracovného

úrazu sa odškodnenie poškodeného zamestnanca (vo vzťahu k strate na zárobku) spravuje zákonom
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý patrí do oblasti práva verejného. V danom prípade teda
nejde o súkromnoprávny nárok žalobkyne voči jej zamestnávateľovi, o ktorom by bez ďalšieho mohol
konať a rozhodovať súd, ale ide o verejnoprávny nárok poškodeného zamestnanca voči A. poisťovni,
v ktorej je zamestnávateľ zákonne poistený. Z uvedeného dôvodu je potrebné rešpektovať že v danej
veci musí najskôr rozhodnúť zákonom určený orgán a až v prípade, že vec pred týmto orgánom nebude

uspokojivo vyriešená, má dotknutý zamestnanec právo domáhať sa ochrany na súde.

15. Pri vzniku pracovného úrazu vzniká poškodenému zamestnancovi nárok na úrazové dávky podľa
§ 83 až § 101 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Práve prostredníctvom úrazových dávok
vyplácaných A. poisťovňou sa odškodňujú zamestnanci postihnutí pracovnými úrazmi. Pre tento účel je

každý zamestnávateľ zo zákona povinne úrazovo poistený podľa § 16 zákona 461/2003 Z.z.. V prípade
vzniku pracovného úrazu sa z tohto poistenia uhrádzajú všetky rozhodujúce nároky zamestnanca
súvisiace s poškodením jeho zdravia prostredníctvom dávok, pričom zamestnávateľ nemá zo zákona
povinnosť vyplácať poškodenému zamestnancovi náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom.
Jedinú výnimku v tomto smere predstavuje náhrada vecnej škody v zmysle § 198 Zákonníka práce,

ktorú si žalobkyňa uplatnila v rozsahu 30 Eur, pričom jej mala vzniknúť poškodením bližšie neurčených
vecí, ktoré mala v čase napadnutia pacientom na sebe (viď čl. 10).

16. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobkyňa nesprávne uplatnila svoj nárok na náhradu straty
na zárobku v dôsledku pracovného úrazu cestou súdu v civilnom sporovom konaní. V tomto štádiu

je príslušným orgánom na rozhodnutie o veci príslušná pobočka A. O. určená podľa miesta útvaru
zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd (§ 180 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z.). Súd
prvej inštancie v tejto časti dospel k správnemu záveru, že prejednávanie a rozhodnutie veci patrí do
právomoci iného orgánu ako súdu a pre tento nedostatok právomoci na konanie je potrebné konanie
zastaviť a vec postúpiť A. poisťovni, pobočke E..

17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie
1268,50 eur titulom straty na zárobku a vo výroku o postúpení veci v tejto časti A. poisťovni, pobočka
Trenčín ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu vecnej škody vo výške 30 Eur vzniknutej poškodením jej
vecí pri pracovnom úraze, odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade ide o škodu, za ktorú nesie
zodpovednosť priamo zamestnávateľ v zmysle § 198 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, preto prejednanie
tohto nároku a rozhodnutie o ňom patrí do právomoci súdu. Z uvedeného dôvodu nebolo možné konanie
v tejto časti zastaviť, nakoľko by tým mohlo dôjsť k upretiu práva na súdnu ochranu žalobkyne.

19. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa vecnej škody a vo
výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie podľa
§ 389 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

20. Súd prvej inštancie bude povinný v ďalšom konaní rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobkyne na
náhradu vecnej škody. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne
aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

21. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419CSP). Dovolaniesapodáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).