Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216298
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115216298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s.,
so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným:
X/ Q. Q., V.. XX.X.XXXX, P. X. XXXX/XX, Ľ., X/ L. Q., V.. X.X.XXXX, P. X. XXXX/XX, Ľ., N. zaplatenie
1.240,61 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/268/2015-46
zo dňa 8.1.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba

v prevyšujúcej časti zamietnutá ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 712,10 Eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
712,10 Eura za obdobie od 17.5.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20 Eur splatných
vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného
zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov

konania účastníkom nepriznal.

2. V dôvodoch rozsudku súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2015 žiadal
zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie 1240,61 Eura so zmluvným úrokom a úrokom z
omeškania titulom nesplateného revolvingového úveru. Súd dokazovaním vykonaným oboznámením
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského a revolvingového spotrebiteľského úveru, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o

prijatých splátkach, sadzobníkom poplatkov, výpisom z úverového účtu, ako aj ďalším spisovým
materiálom zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanými dňa 20.9.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
časti 1, ktorou sa žalobca zaviazal žalovaným poskytnúť úver vo výške 15 000 Eur. Zároveň uvedenou
zmluvou v časti 2 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok
dohodnutýchvpredmetnejzmluveposkytnúťúverovýrámec5000Eur,aktuálnuvýškuúverovéhorámca
600 Eur s uvedením mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší

násobok 300 Eur, splatnosti mesačnej splátky vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca a s uvedením výšky
úrokovej sadzby 28,68 % a RPMN 45,94 %. Žalobca poskytuje revolvingový úver klientom tzv. úverovou
kartou automatickým systémom v prípade riadneho splácania, pôvodne poskytnutého spotrebiteľského
úveru podľa časti 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobcu žalovaní vyčerpali sumu v celkovejvýške 1321,06 Eura, ktorá pozostáva zo sumy vo výške 1 260 Eur, predstavujúcej vyčerpanú hotovosť
žalovaným výbermi z karty (č.l. 19 spisu), pričom zvyšná časť bola tvorená poplatkami, poistným a
úrokmi. Žalovaní žalobcovi poskytnutý revolvingový úver splatili sumou 547,90 Eura. Tieto skutočnosti

neboli medzi účastníkmi sporné. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní prestali poskytnutý úver splácať,
žalobca podľa časti 3 článku 4.1. písm. a) zmluvy, oznámením zo dňa 23.5.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 16.5.2014 a požadoval splatenie úveru, vrátane príslušných úrokov a poplatkov v
lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvou zo dňa
20.9.2012 malo dôjsť medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom

úvere v predmete poskytnutia výšky úverového rámca 5 000 Eur, s uvedením aktuálnej výšky úverového
rámca 600 Eur, výšky mesačnej splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300
Eur, splatnosti mesačnej splátky vždy k 10.dňu kalendárneho mesiaca, výšky úrokovej sadzby 28,68 %,
RPMN 45,94 % a poplatku za poistenie 3,33 %. Žalobca klientom poskytuje revolvingový úver formou
úverovej karty vopred stanovenou výškou základného úverového rámca, z ktorého môže klient čerpať
finančné prostriedky formou financovania nákupu tovaru alebo služieb, výberom finančných prostriedkov

v hotovosti pomocou karty alebo prevodom na účet určený klientom. Súd mal za preukázané, že zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, uzatvorenej medzi účastníkmi konania
v časti 2 má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 9 a nasledujúcich zák. č.
129/2010 Z.z. v účinnom znení. Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na ust. § 40 ods.1 OZ a § 11 ods.1 písm. a)

zák. č. 129/2010 Z. z. Je nesporné, že na základe predmetnej zmluvy mal byť žalovaným poskytnutý
úver vo výške 15 000 Eur s uvedením počtu splátok, ich výškou a ďalšími náležitosťami. V danom
prípade súd dospel k názoru, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uvedená v časti 2.
zmluvy je absolútne neplatnou zmluvou, nakoľko sa jedná o časť formulára zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená. Z tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany v časti 1

uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Následne bola podsunutá spotrebiteľovi aj platobná karta z
ktorej mohol čerpať ďalšie peňažné prostriedky, pričom vyplýva, že táto dohoda bola uzavretá len v
časti 2. V konaní nebolo preukázané, že spotrebiteľ mal vôľu uzavrieť aj zmluvu o vydaní kreditnej
karty, teda o ďalšom spotrebiteľskom úvere, pričom súdu je známe z iných konaní, že túto časť zmluvy
podpísali spotrebitelia len z dôvodu, že im bola predložená dodávateľom ako súčasť zmluvy o úvere,

ktorý žiadali. Súd mal za to, že sa jedná o neplatné dojednanie, nakoľko sa jedná o vnútenú službu,
resp. vnútený záväzok zo strany dodávateľa kedy využijúc nevedomosť spotrebiteľa a jeho neskúsenosť
na finančnom trhu mu je zaslaná poštou kreditná karta, ktorú po jednoduchej aktivácii cez PIN potom
môže spotrebiteľ využívať v domnení, že získal ľahko finančné prostriedky. Z týchto dôvod mal súd
za to, že nemožno priznať právnu a súdnu ochranu takto koncipovaným zmluvám o spotrebiteľskom

úvere, kedy pokiaľ zákon vyžaduje písomnú formu podľa názoru súdu je nutné, aby bol spotrebiteľ
chránený tak, že v jednom právnom úkone sa dohodne na jednom úvere. To, že v časti 2 určitej
vnútenej zmluvy je pridaná kreditná karta a ďalšie spotrebiteľské úvery nemožno hodnotiť ako konanie
dodávateľa, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd mal za to, že takýto právny úkon
je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v takomto prípade medzi účastníkmi konania nastáva

režim bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno preukázania, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere formou poskytnutia úverového rámca. Žalovanému zároveň vznikla povinnosť s
poukazom na ust. § 451 a 457 OZ vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
čerpaním peňažných prostriedkov z úverového rámca poskytnutého na základe neplatnej zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru. Žalovaným bolo reálne poskytnutých 1260 Eur, z
ktorých vrátili 547,90 Eura. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie nesplateného rozdielu vo výške
712,10 Eura. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z uvedenej sumy určený v
súladesust.§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vovýške8,25%ročneododňavyhláseniamimoriadnej
splatnosti úveru do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 160

ods. 1 O.s.p. súd umožnil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach
po 20 Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci. Súd vychádzal zo sociálnej situácie žalovaných v
1. a 2. rade. Vzhľadom na výšku ich príjmov a na výšku ich finančných záväzkov súd mal za to, že
títo nie sú schopní splatiť dlžnú sumu jednorazovo bez ohrozenia zabezpečenia svojich základných
životných potrieb. Vzhľadom na charakter podnikania žalobcu súd mal za to, že takéto rozhodnutie

nemôže podstatnejším spôsobom zasiahnuť do jeho majetkových práv. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. kedy súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko úspech oboch strán bol vo
veci len čiastočný, približne v rozsahu jednej polovice.3. Proti rozsudku, a to v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že uplatneného

nároku sa domáhal titulom neuhradených záväzkov žalovaných z uzavretej zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 20.9.2012. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovaným revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 Eur. Žalovaní po dobu
trvania úverového vzťahu vyčerpali z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej
výške 1321,06 Eur. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek

zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili do dňa podania návrhu len sumu vo výške
547,90 Eur. Žalobca poukázal na znenie ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a bod 2.2 časti 2.
úverovej zmluvy. Žalovaní predmetnú úverovú zmluvu podpísali, čím prejavili svoju slobodnú, vážnu a
určitú vôľu byť viazaní úverovou zmluvou. Úverová zmluva sa tak stala podpisom oboch zmluvných strán
platnou. Žalovaní pri uzatváraní úverovej zmluvy žiadne skutočnosti nerozporovali a ani nevyslovovali
nesúhlas s jej znením. Naopak, prehlásili, že si úverovú a rámcovú zmluvu prečítali, porozumeli im a

na znak súhlasu ich podpísali. Žalovaní samostatnými podpismi nachádzajúcimi sa v bode 19. časti
3. úverovej zmluvy vyslovili súhlas s poskytnutím revolvingového úveru. Podpísaním úverovej zmluvy
nevznikajú žalovaným automaticky žiadne peňažné záväzky z revolvingového úveru, čo je zrejmé z
bodu 1.4. časti 2. úverovej zmluvy. Čerpanie bolo závislé výlučne od vôle žalovaných a žalobca im ho
nijako nevnucoval. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas
podané odvolanie, preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej

tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 20.9.2012 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. V konaní nebolo sporné, že zmluvu zo dňa 20.9.2012 uzatváral žalobca v postavení dodávateľa,
keďže pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov)
a žalovaní v postavení spotrebiteľov, keďže vystupovali ako fyzické osoby, ktoré nekonajú v rámci
predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva tak predstavuje
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň sa na ňu vzťahuje režim

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

12. Zmluva zo dňa 20.9.2012 je vyhotovená na formulári, ktorý žalobca v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom spotrebiteľna koncipovaní zmluvy neparticipuje. Zmluvné podmienky sú vopred stanovené dodávateľom a
spotrebiteľ ich môže buď ako celok prijať alebo odmietnuť.

13. Časť 1. formulára je označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a časť 2. ako zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní
platobných služieb. V predmetnom konaní sa žalobca domáha voči žalovaným zaplatenia dlhu, ktorý
mal vzniknúť na základe časti 2., teda zmluvy o revolvingovom úvere.

14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
je predmetná zmluva o revolvingovom úvere neplatným právnym úkonom. Na zdôraznenie správnosti
napadnutéhorozhodnutiajepotrebnépoukázaťnasamotnýobsahzmluvyospotrebiteľskomúvere(časť
1.) uzatvorenej dňa 20.9.2012. Podľa tohto obsahu išlo o bezúčelový úver. Z obsahu zmluvy je zrejmé,
že úmyslom žalovaných bolo získanie úveru. Inú vôľu žalovaní v čase uzatvorenia zmluvy nemali, a teda
nebolo ich cieľom uzatvoriť aj ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o revolvingovom úvere.

15. Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným bezúčelový úver.
Správne súd prvej inštancie ustálil, že touto zmluvou v ďalšom žalobca vopred vnútil žalovaným aj
iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére ich záujmu, a to zmluvu o revolvingovom

úvere. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, podpis žalovaných je na nej uvedený dvakrát, avšak obe kolónky
pre podpisy žalovaných sa nachádzajú tesne pod sebou, a to na konci dokumentu a priemernému
spotrebiteľovi nemusí byť zrejmé, že jeden z týchto podpisov sa vzťahuje k spotrebnému úveru a druhý,
ktorý nasleduje hneď pod ním, k revolvingovému úveru, teda, že spotrebiteľ neuzatvára iba zmluvu o
viazanom spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej koncepcia a podmienky

sú značne odlišné. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca pred uzatvorením zmluvy
upozornil žalovaných na skutočnosť, že predmetom zmluvy je aj poskytnutie revolvingového úveru,
oboznámil ich s jeho podstatou a umožnil im rozhodnúť sa, či takýto návrh akceptujú.

16. Spotrebiteľom bol na podpis predložený formulár, ktorý v úvodnej časti obsahuje dojednania o

úvere, za účelom získania ktorého sa spotrebiteľ rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu s dodávateľom.
Spolu s ním bol spotrebiteľom podsunutý aj ďalší právny úkon, a to zmluva o revolvingovom úvere.
Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať znalosťami a vedomosťami priemerného
spotrebiteľa. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc získanie úveru. V skutočnosti ide preto o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť

dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o vnútení ďalšieho produktu
dodávateľa, a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je
zakázaná a spotrebiteľa je pred ňou potrebné chrániť.

17. Zmluva o revolvingovom úvere bola zo strany dodávateľa uzavretá za použitia nekalej obchodnej

praktiky, čo je v rozpore so zákonom a zásadou dobrých mravov, preto je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná.

18. Čerpanie peňažných prostriedkov žalovanými bez existencie platne uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi konania je dôvodom pre vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie
získané z tohto úkonu vzniká od počiatku t.j. od vzniku právneho úkonu. Je povinnosťou žalovaných
vrátiť čerpané prostriedky žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca poskytol žalovaným
peňažné prostriedky na základe úkonu, ktorý je absolútne neplatný.

19. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

20. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j.
vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov
konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p..

21. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.22. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).