Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by JUDr. Katarína Ondrejáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/688/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614213550
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614213550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Alanom
Strelákom, AK so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: W., o zaplatenie sumy 901,20 Eur
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 594,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne od 05.10.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 31,82 %, o
výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 domáhal zaplatenia sumy 822,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 05.10.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.04.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur za odplata
228,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku v sume 828,- Eur v 13 mesačných splátkach, a

to prvých troch vo výške 3,- Eurá a ďalej v 10 mesačných splátkach po 81,90 Eur. Žalovaný uhradil
len sumu 6,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára,
žalobca upozornil žalovaného v pred žalobnej upomienke zo dňa 24.02.2014 na uplatnenie práva žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 19.03.2014 žalobca oznámil
žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 04.10.2013. Dlžná suma 822,- Eur predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou uhradenou žalovaným vo výške 6,- Eur. K tomu
žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 79,20 Eur, ktorá predstavuje 3,3% z istiny úveruje za

4 mesiace po 19,80 Eur od októbra 2013 do januára 2014.

2.
Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu

nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.4.
V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219
CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 12.12.2016.

5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2013, pred žalobnou upomienkou zo dňa 24.02.2014, oznámením o

zosplatnení záväzku zo dňa 19.03.2014, poštovými podacími hárkami ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2013 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za

odplatu vo výške 228,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 828,- Eur v 13-
tich mesačných splátkach, ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná vo výške 3,- Eurá a ostatných
10-tich vo výške 81,90 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších
splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok bol
25. deň v mesiaci. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške

20 % z istiny, odmena za poskytnutie úveru je vo výške 18 % z istiny. RPMN bola v zmluve uvedená
vo výške 67,70 % (všetko pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd zistil, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná
dňom úhrady poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o
úvere do konečnej splatnosti úveru (bod 2 prvá veta Obchodných podmienok). Obchodné podmienky

obsahovali aj dojednanie o oprávnení veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške (bod 1 prvá veta
Obchodných podmienok). Pre prípad nesplnenia záväzku žalovaným zmluvné strany dojednali zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny za každý i začatý mesiac omeškania až do zaplatenia
celej dlžnej sumy. pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov (bod 3 prvá veta Obchodných podmienok).

7.
Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 24.02.2014 (čl. 6 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok v sume 494,40 Eur, pričom ho
upozornil, že ak dlh nevyrovná po uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho

zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Písomným oznámením zo dňa 19.03.2014 (č.l. 8 spisu)
žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 04.10.2013 a
vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy úveru, výzvu mu doručoval prostredníctvom
pošty (č. l. 9 spisu), doručenie výzvy žalovanému súdu žalobca nepreukázal.

8.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

13.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14.

Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

15.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej

banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

16.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

17.
Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.

18.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

19.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.21.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22.
Podľa§53ods.1Obč.zákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

25.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26.
Podľa § 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

27.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za odplatu

vo výške 228,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu 828,- Eur v 13-tich
mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo výške 3,- Eurá a zvyšných 10 vo výške 81,90
Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako deň, kedy bude uhradená posledná splátka úveru
veriteľovi, pričom doba trvania úveru bola do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere má formulárový
charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia

identifikačnýchúdajovzmluvnýchstrán,sumyúveruapodmienokjehosplácania.Formulárovýcharakter
majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere.

28.
Keďže žalovaný sa s platením pravidelných mesačných splátok úveru dostal do

omeškania, žalobca s poukazom na bod 2 Obchodných podmienok po márnej výzve na úhradu
dlžnej sumy zosplatnil úver ku dňu 04.10.2013 a požadoval jeho vrátenie. Žalovaný uhradil sumu 6,-
Eur. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v

rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade sobsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd
je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto
sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd
zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona
považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ

ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže
nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému poskytnutý
na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom na § 2
písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

29.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie doby trvania zmluvy
o úvere, termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona) a uvedenie výšky,

počtu a termínov, splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona).
V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane
konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy
a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná
splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci a zároveň je v zmluve

doporučený deň splatnosti pravidelnej mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci. Uvedené dva spôsoby
určenia dátumov splatnosti si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým
dňom) nastane konečná splatnosť úveru.

30.

Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná
je len celková suma splátok (3x 3 Eur, 10x 81,90 Eur) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude
použitá na zaplatenie istiny, úroku (resp. odplaty žalobcu) a ďalšie poplatky. Uvedené nie je možné
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva stanovená výška
úroku, prípadne odplaty.

31.
Žalobca neuplatnil dôvodne ani zmluvnú pokutu v sume 79,20 Eur, nárok na
zaplatenie ktorej odvodzoval od nesplnenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a
včas. Súd bol však toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv.

všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená
listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou
ohľadom dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. (pozri napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I ÚS 3513/2011). Za nedôvodný súd považoval žalobu v
časti zaplatenia zmluvnej pokuty i z toho dôvodu, že žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z

dojednania, ktoré bolo už v inom konaní (konanie Okresného súdu Trnava - rozsudok č.k. 17C/100/2014
zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd
predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje
na predmetný rozsudok súdu a v časti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 79,20
Eur žalobu, ako uplatňovanú v rozpore so zákonom (§ 53a ods. 1 OZ), zamietol.

32.
Keďže zmluva o úvere neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, uvedenie výšky, počtu a
termínov, splátok istiny, úrokov, poskytnutý úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov a návrh je dôvodný len v časti poskytnutej a čerpanej istiny úveru

600,-Eurpoodpočítanížalovanýmuhradenýchsplátokúveru.Keďžežalovanýzposkytnutejsumyúveru
uhradil sumu 6,- Eur, uložil súd žalovanému povinnosť nahradiť navrhovateľovi sumu 594,- Eur (600,-
Eur - 6,- Eur = 594,- Eur). Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v zmluve (ročná úroková
sadzba a odmena) nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy ospotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy. Vo zvyšku súd potom žalobu zamietol.

33.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

34.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného od 01.02.2013), výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36.
Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 594,- Eur od 05.10.2013 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho
po dni, kedy došlo k zosplatneniu celého úveru. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 05.10.2013 predstavovala 0,5 %

ročne (0,5 % + 5 % = 5,5 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne.
37.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

38.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo

právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal
z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 901,20 Eur, žalobca bol úspešný v časti o
zaplatenie sumy 594,- Eur, t. j. 65,91 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 307,20 Eur, t.j.
34,09 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu
jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 31,82 % (65,91 - 34,09).

41.
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.