Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/794/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614209376
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614209376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Vratislavom Šteffekom, AK so sídlom Nám. Martina Benku č. 6, Bratislava, proti žalovanej: G. o
zaplatenie sumy 434,25 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 194,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 09.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2014 domáhal zaplatenia sumy 384,75 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 09.05.2013 do zaplatenia, zmluvnej
pokuty v sume 49,50 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2012 bola medzi
žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 500,- Eur za odplatu 190,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku v
sume 690,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch vo výške 2,50 Eur a ďalej v 10 mesačných

splátkach po 68,25 Eur. Žalovaná uhradila len sumu 305,25 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila
riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovanú v predžalobnej upomienke
zo dňa 25.03.2013 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o
zosplatnení záväzku zo dňa 03.07.2013 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu
08.05.2013. Dlžná suma 384,75 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou
a sumou uhradenou žalovanou vo výške 305,25 Eur. K tomu žalobca žiadal priznať aj zmluvnú pokutu
vo výške 49,50 Eur, ktorá predstavuje 3,30% z istiny úveru , t. j. 16,50 Eur a to za 3 mesiace od mája

2013 do júla 2013.

2.
Žalovaná sa k žalobe napriek výzve nevyjadrila.

3.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporunariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.
V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219
CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 22.09.2016.

5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120121393
zo dňa 01.07.2012, pred žalobnou upomienkou zo dňa 25.03.2013, oznámením o zosplatnení záväzku
zo dňa 03.07.2013, poštovými podacími hárkami ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový a právny stav.

6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.07.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len
„zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,- Eur za odplatu vo výške 190,- Eur.
Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 690,- Eur v 13-tich mesačných splátkach,

ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná vo výške 2,50 Eur a ostatných 10-tich vo výške 68,25 Eur
s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti
predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok bol 20. deň v mesiaci. V zmluve
bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, odmena za poskytnutie
úveru bola dohodnutá vo výške 18 % z istiny. RPMN nebola v zmluve dohodnutá a táto bola uvedená

v bode 1 Obchodných podmienok vo výške 67,70 % (všetko pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd zistil, že konečná
splatnosť úveru bola dojednaná dňom úhrady poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je
oduzavretiazmluvy oúveredokonečnejsplatnostiúvere(bod2prvávetaObchodnýchpodmienok);
Obchodné podmienky obsahovali aj dojednanie o oprávnení veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej

dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej
výške (bod 1 prvá veta Obchodných podmienok). Pre prípad nesplnenia záväzku žalovanou zmluvné
strany dojednali zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13
mesiacov (bod 3 prvá veta Obchodných podmienok).

7.
Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 25.03.2013 (čl. 4 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok v sume 384,75 Eur, pričom ho
upozornil, že ak dlh nevyrovná po uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky.

8.
Písomným oznámením zo dňa 03.07.2013 (č.l. 6 spisu) žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie celej
pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 08.05.2013 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy
úveru, výzvu mu doručoval prostredníctvom pošty dňa 04.07.2013 (č. l. 7 spisu).

9.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

10.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

14.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

16.

Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú

spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej
banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

17.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18.

Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.

19.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23.

Podľa§53ods.1Obč.zákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.
Podľa § 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 500,- Eur za odplatu

vo výške 190,- Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 690,- Eur v 13-tich
mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo výške 2,50 Euro a zvyšných 10 vo výške 68,25
Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako deň, kedy bude uhradená posledná splátka úveru
veriteľovi, pričom doba trvania úveru bola do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere má formulárový
charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia

identifikačnýchúdajovzmluvnýchstrán,sumyúveruapodmienokjehosplácania.Formulárovýcharakter
majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere.
29.Keďže žalovaná sa s platením pravidelných mesačných splátok úveru dostala do
omeškania, žalobca dôvodne s poukazom na bod 2 Obchodných podmienok po márnej výzve na úhradu
dlžnej sumy zosplatnil úver ku dňu 08.05..2013 a požadoval jeho vrátenie. Žalovaná uhradila len

sumu 305,25 Eur. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s
obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd
je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto
sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd

zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona
považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ
ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo

v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanej poskytnutý na účel
zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom na § 2
písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o

spotrebiteľských úverov výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška splátky 61,43 Eur (resp. 2,50 Eura pri prvých troch splátkach) bez bližšej špecifikácie,
t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,

na ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia §
9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN,
nakoľko táto nie je uvedená v zmluve v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu
úveru (v tejto časti zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN), ale iba v obchodných podmienkach,
preto súd údaj o RPMN považoval za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané
kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky na 10. deň po
uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto
dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci a zároveň je

v zmluve doporučený deň splatnosti pravidelnej mesačnej splátky k 20. dňu v mesiaci. Uvedené dva
spôsoby určenia dátumov splatnosti si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy
(ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru.

31.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zák. o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške
190,- Eur. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 500,- Eur časť vo výške 305,25 Eur,

súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
194,75 Eur (500,- Eur - 305,25 Eur ).

32.Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 09.05.2013, keďže k
zosplatneniu úveru došlo dňa 08.05.2013, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola
výška základnej úrokovej sadzby 1%. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9%(8% + 1 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 194,75 Eur odo dňa
omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 09.05.2013 do zaplatenia. Pri rozhodovaní
o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do
31.01.2013.

33.
Žalobca neuplatnil dôvodne ani zmluvnú pokutu v sume 49,50 Eur, nárok na
zaplatenie ktorej odvodzoval od nesplnenia povinnosti žalovanej splácať úver riadne a

včas. Súd bol však toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená
listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou
ohľadom dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. (pozri napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I ÚS 3513/2011). Za nedôvodný súd považoval žalobu v

časti zaplatenia zmluvnej pokuty i z toho dôvodu, že žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z
dojednania, ktoré bolo už v inom konaní (konanie Okresného súdu Trnava - rozsudok č.k. 17C/100/2014
zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd
predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje
na predmetný rozsudok súdu a v časti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 49,50

Eur žalobu, ako uplatňovanú v rozpore so zákonom (§ 53a ods. 1 OZ), zamietol.
34.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 194,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 09.05.2013 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

35.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

36.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému

vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzalzuplatnenejistiny.Predmetomkonaniabolozaplateniesumy434,25Eur,žalobcabolúspešný
v časti o zaplatenie sumy 194,75 Eur, t. j. 44,85 %. Žalovaná mala úspech úspešný v časti o zaplatenie
sumy 239,50 Eur, t.j. 55,15 %. Keďže žalovaná mala úspech len čiastočný (v polovici) súd rozhodol, tak,
že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

39.
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.