Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614207726
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614207726.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú L.K.,

nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov N. J., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom A.. XXX a T.K., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom A.
XXX, t. č. F., E. L.. X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú L.K., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc

01.07.2014 a počnúc 01.09.2016 zvýšeným výživným vo výške 150 Eur mesačne, ktoré výživné je
povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2016 vo výške 2900,- Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.07.2014 sa matka domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu; žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 300
Eur mesačne k 15. dňu vopred k rukám matky odo dňa podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodnila
skutočnosťou, že s otcom maloletej po 12 rokoch spoločného vzťahu a života v spoločnej domácnosti
ukončila spolužitie, pričom o maloletú sa stará výlučne sama, otec na jej výživu neprispieva, matke

sa neozval, maloletú nenavštívil ani jej nezavolal. Matka uviedla, že týždeň pred podaním návrhu otca
vyhodila z domu, pretože ten po nástupe do práce v Rakúsku prestal chodievať domov, o maloletú sa
nezaujímal a na spoločnú domácnosť dostatočne neprispieval, v dôsledku čoho sa rodičia zadlžili a
začali bývať u rodičov matky, neskôr v podnájmoch a potom opäť u rodičov matky, pričom rodičia sa
často hádali, a to aj pred maloletou.

2. Otec bol vo veci vypočutý dožiadaným Okresným súdom Bardejov. Uviedol, že s návrhom matky

súhlasí, navrhol výživné určiť vo výške 100 Eur. Uviedol, že na výživu maloletej chcel prispievať od
začiatku, ale matka nechcela, aby sa s maloletou stretával a chcela, aby jej otec zaplatil sumu 2000
Eur, čo odmietol. S matkou maloletej sa telefonicky dohodol na výživnom vo výške 200 Eur. Otec ďalej
uviedol, že výživné pre maloletú neplatí, avšak poslal na účet maloletej 400 Eur a v deň výsluchu09.06.2016 jej poslal 200 Eur. S maloletou sa nekontaktuje, pretože mu to bolo odopreté, naposledy
sa s ňou videl v júli 2014. S matkou sa dohodol, že bude platiť výživné pod podmienkou, že sa bude
s maloletou stretávať, pretože matka mu v tom doteraz bránila, avšak telefonicky mu uviedla, že mu

dá maloletú bez problémov aj na mesiac. Vzhľadom na to, že pri výsluchu vykonanom dožiadaným
Okresným súdom Bardejov dňa 09.06.2016 otec uviedol, že súhlasí, aby súd vo veci vykonal
pojednávanie v jeho neprítomnosti, súd s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP) konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne
garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

3. Na pojednávaní konanom dňa 03.11.2016 matka uviedla, že na svojom návrhu trvá. Uviedla, že otec
okrem platieb preukázaných ním doloženými dokladmi na výživu maloletej inak neprispel. Matka sa
pokúsila skontaktovať s otcom maloletej a snažila sa mu vysvetliť, že by nerada ukracovala dieťa o otca,
k čomu jej otec povedal, že dcéru môže zobrať na dovolenku na Kanárske ostrovy, na ktorú ju však
napokon nezobral. Ponúkol jej tiež veci po kolegovi, ktorý má 10-ročnú dcéru a uviedol, že okrem tohto

na výživu maloletej prispieť nemôže. Maloletú si otec k telefónu nevypýtal, hoci táto sa otca dožadovala.
Otec sa s maloletou vôbec nekontaktuje.

4. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 03.11.2016 uviedol, že sa pripája k návrhu matky
a s týmto súhlasí. Navrhol maloletú zveriť do starostlivosti matky, keďže maloletá s ňou žije. Výšku

výživného ponechal na úvahu súdu.

5.Súdvykonaldokazovanievypočutímprítomnýchúčastníkov,oboznámilsasrodnýmlistommaloletého
dieťaťa,zápisnicouovýsluchuotcasp.zn.6Pd/1/2016zodňa09.06.2016dožiadanéhoOkresnéhosúdu
Bardejov, správou Obce Závod o povesti matky, potvrdením matky o príjme, potvrdením Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Malacky o vedení matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o poberaní pomoci v hmotnej núdzi a prídavku na
dieťa matkou, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo šetrenia v domácnosti matky,
potvrdením otca o príjme, potvrdeniami otca o prispievaní na výživu maloletej, potvrdením o návšteve
materskej školy maloletou, potvrdeniami o výdavkoch maloletej, ako aj obsahom ostatnej spisovej

dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, otcovstvo k maloletej bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu, rodičia maloletej nežijú v
spoločnej domácnosti.

6. Matka maloletej je slobodná, spolu s maloletou žije striedavo u svojej sesternice v F., ktorej za bývanie

neplatí a v trojizbovom rodinnom dome obci A., ktorý bol vo vlastníctve jej matky, po ktorej ešte nebolo
skončené dedičské konanie, pričom matka hradí poplatky spojené s jeho užívaním, s ktorými jej pomáha
brat. Matka je od 26.03.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky, od mesiaca júl 2014 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a to v mesiacoch júl
až december 2014 priemerne vo výške 123,50 Eur mesačne, v roku 2015 vo výške 64,60 Eur mesačne

a v mesiacoch január až október 2016 priemerne vo výške 97,02 Eur mesačne, je tiež poberateľkou
prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Od 24.10.2014 do 31.10.2016 matka pracovala na
základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa T. W., kde v rokoch 2014 a 2015 dosahovala
čistý mesačný príjem vo výške 70,15 Eur mesačne. Matka má stredoškolské vzdelanie strojárskeho
zamerania bez maturity. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka nemá.

7. Otec je slobodný, žije vo firemnom byte svojho zamestnávateľa v obci N. v W., pričom jeho výdavky
na byt predstavujú sumu 500 Eur mesačne a jeho ďalšie mesačné výdavky sumu 400 Eur. V období
pracovného voľna sa zdržiava u svojich rodičov v Bardejove. Je zamestnaný v spoločnosti H. O., N. S.
GMBh, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1330,46 Eur ( zamestnávateľ mu priamo strháva

z uvedenej mzdy náklady na bývanie vo výške 500Eur mesačne). Otec nevlastní žiadny nehnuteľný
ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Má stredoškolské vzdelanie v odbore murár a vodičský preukaz
skupiny B.
Otec má ďalšiu vyživovaciu k svojmu maloletému synovi Y.K., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu
prispieva sumou 100 Eur mesačne, toto dieťa žije so svojou matkou v Anglicku, otec sa s ním nestretáva,

súdne rozhodnutie o určení výšky výživného otec nedoložil.8. Otec sa od odsťahovania zo spoločnej domácnosti, v ktorej žil s maloletou a matkou, s maloletou
nestretáva ani ju telefonicky nekontaktuje. Na výživu maloletej otec prispieva nepravidelne a v rôznych
výškach.

9. Maloletá L. navštevuje prvý ročník Základnej školy v F. - N.. Príspevok maloletej na ZRPŠ bol v
tomto školskom roku vo výške 77 Eur, maloletá sa stravuje v škole za poplatok vo výške 20 - 25 Eur
mesačne, navštevuje školský klub za poplatok vo výške 15 Eur mesačne ako aj základnú umeleckú
školu, odbor tanečný za poplatok vo výške 37,50 Eur mesačne, pričom poplatok za zakúpenie pomôcok

na tento odbor bol vo výške 8 Eur. Predtým maloletá navštevovala materskú školu, v to v A., kde matka
platila za stravu poplatok vo výške 15 Eur mesačne, a súčasne v čase, keď bola matka v práci, maloletá
navštevovala Materskú školu v F. -. Lamači s poplatkom za stravu vo výške 36 Eur mesačne. Počas
návštevy materskej školy navštevoval kurz angličtiny s poplatkom 8 Eur mesačne. Maloletá je zdravá.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté

dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati domáhať na súde.

12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy
v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti.
Vzhľadomkzistenýmskutkovýmokolnostiamsúdkonštatuje,ževdanomprípadebolinaplnenézákonné
podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu

nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

16. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu
poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval
citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej

zdravérodinnéprostredie,poskytujesústavnúosobnústarostlivosť,pretorozhodolozverenímaloletejL.
do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti
jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k
maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných

veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
So zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil otec maloletej ako aj kolízny opatrovník
maloletého dieťaťa.17. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

26. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až

po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

29. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
30. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
31. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky

možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.34. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom
slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie

schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj

zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v
zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

35. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa,
skutočnosť, že maloletá Sarah navštevuje prvý stupeň základnej školy, vývojové potreby maloletej, ako
aj celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletou nestretáva, je možné

konštatovať,žecitovúamateriálnustarostlivosťodieťazabezpečujematkavýlučnezosvojichzdrojov,aj
s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva výlučne sama. Procesom dokazovania súd zistil, že matka
je v súčasnosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Malacky, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v priemernej výške 97,02 Eur mesačne, a prídavku na
dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti iba s maloletou L.. Otec je zamestnaný

v spoločnosti H. O., N. S. GMBh, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1330,46 Eur, žije vo
firemnom byte svojho zamestnávateľa s poplatkom vo výške 500 Eur mesačne, okrem maloletej L. má
ďalšiu vyživovaciu k svojmu maloletému synovi Y.K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 Eur mesačne.
Súd pri ustálení výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že matka je nezamestnaná napriek tomu, že
je schopná s ohľadom na svoj vek (je v produktívnom veku - 36 rokov) a zdravotný stav vykonávať

zárobkovú činnosť. Preto určil výživné pre maloletú vo výške 100 Eur mesačne, ktoré od zmeny pomerov
u maloletej - nástupu na základnú školu, zvýšil na sumu 150 Eur mesačne. Matka má pre maloletú tak
dispozícii výživné od otca, príspevok štátu v podobe prídavkov na dieťa, ak by bola zamestnaná, štát
by jej poskytoval aj daňový bonus, z dôvodu starostlivosti o dieťa. takto tvorená suma by bola takmer
dvojnásobkom životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň sumu výživného je otec

( aj pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, jeho nákladov na život v zahraničí) schopný platiť
bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň, resp. reprodukcia jeho pracovnej sily. Vo zvyšku
súd návrh matky zamietol.

36. Čo sa týka doby určenia výživného, matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej

počnúc podaním návrhu, t. j. od 01.07.2014, preto súd aj od tejto doby výživné určil.
I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto
spätne určeného výživného nedomáhala, preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní
ani neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2016
vo výške 2900,- Eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodľa§355ods.1CSPpodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia
na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon
č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).