Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/788/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219120
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114219120.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.
Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandera Mojša v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, P.O.BOX 41, proti žalovanému V. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo
námestie 7, IČO: 42 362 962, v konaní zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,
Advokátska kancelária Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 1 870,94 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/184/2014-59 zo dňa 21. 05. 2015,

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým námietku žalobcu proti vstupu vedľajšieho
účastníkanastranežalovanéhodokonaniazamietolavstupvedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného

pripustil, a vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania vo výške 269,16 € v súdom určenej lehote, p o t v r d z u j e ;

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

IV. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v konaní vystupovalo pôvodne
ako vedľajší účastník na strane žalovaného, n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd námietku žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného do konania zamietol a vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil. Návrh

(žalobu) žalobcu vo veci samej zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalobcu trovy konania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca, a to proti
výroku o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania a zamietnutí jeho námietky
proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a proti výroku o jeho povinnosti nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného trovy konania. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a že súd nezákonne
prizná vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie
vedľajšieho účastníka. Tvrdil, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné, pretože
vedľajší účastník by mal byť odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej
činnosti. Svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť

aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie. Poukázal na judikát Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2013, v zmysle ktorého pokiaľ ide o rutinnú záležitosť, ktoráje zvládnuteľná prostredníctvo administratívy vedľajšieho účastníka, nie je potrebná odborná pomoc
zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je riadne odôvodnené
ich nadbytočnosťou, a teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom

v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci
a jej individualizáciu na súdoch SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne
bránenieprávanasúde.TaktiežpoukázalajnajudikátNajvyššiehosúduSRR62/2014,vzmyslektorého
podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka konania, na strane
ktorého má vedľajší účastník vystupovať,

ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch žiadal
zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len ,,CSP“), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,

že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď §
470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď
§ 470 ods. 1 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy
o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od

uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a
legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

7. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolanie aj písomné vyjadrenie k nemu, boli
podané ešte za účinnosti OSP, ktorý právny predpis bol zrušený až zákonom č. 160/2015 Z. z. (CSP)
od 01. 07. 2016, odvolací súd posudzoval, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj podania
odvolania, vznikol nárok vedľajšiemu účastníkovi na náhradu trov konania. Viazaný však rozsahom a
dôvodmi odvolania odvolací súd skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len v rozsahu a v

medziach podaného odvolania. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje
žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, s týmto tvrdením nie
je možné sa stotožniť, nakoľko okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré trovy vedľajšieho
účastníka považoval za účelné, tieto trovy okresný súd konkretizoval
a špecifikoval a uviedol aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého oprávnenosť nárokov na

náhradu trov konania vedľajšieho účastníka posudzoval.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.Pokiaľžalobcavodvolanínamietal,žepodanievedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhojerutinnou
záležitosťou, v ktorom sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a o jej
individualizáciu, s takýmto stanoviskom odvolací súd nesúhlasí. V súdenej veci sa vedľajší účastník

vyjadril so znalosťou veci, svoje vyjadrenie riadne skutkovo aj právne odôvodnil a jeho podanie nie je
možné v žiadnom prípade považovať za paušálne podanie, ide o vyjadrenie, ktoré konkrétne reaguje
na konkrétnu vzniknutú situáciu vyplývajúcu zo žaloby.10. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikát R 62/2014 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013) je potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka
do konania podľa § 93 ods. 2 OSP nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe

súdu bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania. Právna úprava platná a
účinná do 31. 12. 2014 výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jeho strane nevyžaduje; prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z
vlastnej iniciatívy neskúma. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len
výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu
ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná. Odvolací súd navyše
zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľ. Preto pokiaľ v prejednávanej
veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane žalovaného do 31.
12. 2014 a žalovaný výslovne nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania

na svojej strane, návrh žalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nemôže byť dôvodný. Z obsahu uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 vyplývajú, teda, úplne iné skutočnosti, než na ktoré poukázal
odvolateľ, ktorý buď z nedbalosti sa neoboznámil s celým rozhodnutím Najvyššieho súdu, alebo ak áno,
tak úmyselne zavádzal odvolací súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok

okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. V napadnutom rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými teraz namietanými skutočnosťami týkajúcimi a procesného
postavenia vedľajšieho účastníka, ako aj jeho práva na náhradu trov konania (do 01. 07. 2016).

11. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal vzhľadom k tomu, že

žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, z rovnakého dôvodu nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania ani pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na

dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené,
alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto
je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP)
a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).