Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/248/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233150
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111233150.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: Z.. Z. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom Košice, X. XX, právne zast. JUDr. Slávka Kováčová, advokátka, AK Štúrova 20, Košice, proti
žalovanému: NOVELLA Košice, a.s., Hlavná 8, Košice, IČO: 36 570 931, o zaplatenie 5.666,80 EUR
s prísl. takt

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.666,80 EUR a 9% úrok z omeškania zo sumy 266,60 EUR od
1.3.2010 do zaplatenia, od 1.4.2010 do zaplatenia, od 1.5.2010 do zaplatenia, od 1.6.2010 do zaplatenia,
od 1.7.2010 do zaplatenia, od 1.8.2010 do zaplatenia, od 1.9.2010 do zaplatenia, od 1.10.2010 do
zaplatenia, od 1.11.2010 do zaplatenia, od 1.12.2010 do zaplatenia, od 1.1.2011 do zaplatenia, od
1.2.2011 do zaplatenia a zo sumy 274,53 EUR od 1.3.2011 do zaplatenia, od 1.4.2011 do zaplatenia, od
1.5.2011 do zaplatenia, od 1.6.2011 do zaplatenia, od 1.7.2011 do zaplatenia, od 1.8.2011 do zaplatenia,
zo sumy 820,42 EUR od 1.9.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.140,42 EUR (z toho súdny poplatok
339,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 800,92 EUR) na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Slávky
Kováčovej, advokátky AK, Štúrova 20, Košice do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 2.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 5.666,80 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania zo sumy 266,60 EUR od 1.3.2010
do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.5.2010
do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.7.2010
do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.9.2010
do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.11.2010
do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.1.2011
do zaplatenia, zo sumy 266,60 EUR od 1.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 EUR od 1.3.2011
do zaplatenia, zo sumy 274,53 EUR od 1.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 EUR od 1.5.2011
do zaplatenia, zo sumy 274,53 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 274,53 EUR od 1.7.2011
do zaplatenia, zo sumy 274,53 EUR od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 820,42 EUR od 1.9.2011 do
zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 5.6.2009, pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 27.7.2011. Na základe
pracovnej zmluvy bola dojednaná mzda vo výške 266,60 EUR za rok 2010 a 274,53 EUR za rok 2011.
Žalovaný nezaplatil žalobcovi mzdu za rok 2010 vo výške 3.199,20 EUR za 12 mesiacov a za rok 2011
mzdu vo výške 274,53 EUR mesačne t.j. vo výške 1.647,18 EUR a nepreplatil dovolenku za 45 dní
820,42 EUR.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že pracovná zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá na
základe blízkych vzťahov, uvádzania do omylu, že žalobca nastúpi do práce. Žalobcovi nevznikol nárok
na mzdu, keďže žalobca nikdy do práce nenastúpil, žiadnu prácu nevykonával a žiadnu mzdu až do
5.10.2011 nepožadoval. Žalovaný viedol žalobcu iba v evidencii zamestnancov a plnil si odvodovú
povinnosť.

Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 5.6.2009, dohodou o ukončení pracovného
pomeru zo dňa 27.7.2011, výpisom z evidencie Sociálnej poisťovne, výpoveďou žalobcu, vyjadrením
zástupcu žalovaného, výplatnými páskami, mincovkami výplat za obdobie 7/2009 až 12/2009 a zistil
tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 5.6.2009 súd zistil, že dňa 5.6.2009 uzatvorili pracovnú zmluvu žalobca
ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ, deň nástupu 5.6.2009, druh práce riadiaci pracovník,
miesto výkonu F. X, Košice, pracovný pomer na dobu neurčitú, mzdové podmienky minimálna mzda,
výplata do konca nasledujúceho mesiaca bez skúšobnej doby.

Z dohody o ukončení pracovného pomeru súd zistil, že dňa 27.7.2011 uzavreli účastníci dohodu o
skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorou ukončili dohodou pracovný pomer vzniknutý
pracovnou zmluvou zo dňa 5.6.2009 dňom 27.7.2011.

Z výpisu z evidencie Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca bol zamestnancom Novella Košice, s.r.o.
od 5.6.2009 do 27.7.2011, vymeriavací základ za obdobie 6/2009 256,10 EUR, za obdobie 7/8/2009
693,04 EUR, za obdobie 09/2009 až 12/2009 295,50 EUR, za obdobie 1/2010 až 12/2010 307,70 EUR,
za obdobie 1/2011 až 6/2011 317 EUR a za obdobie 7/2011 1.089,20 EUR.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od dátumu uvedeného v
pracovnej zmluve. So zástupcom žalovaného N. S. mali spoločne riadiť firmu, spoločne zabezpečovali
chod. Druh práce bol manažér, mal zabezpečovať veci ohľadom firmy, chodil na jednania, služobné
cesty. N. S. bol výkonný šéf menovaného predstavenstvom, pričom túto funkciu mal aj žalobca na 3
mesiace, mzda bola dohodnutá minimálna, túto mal ako N. S. tak aj žalobca. Spočiatku mu mzda bola
aj vyplácaná.

Z vyjadrenia zástupcu žalovaného súd zistil, že v roku 1992 založil obchodnú spoločnosť, ktorá vyhrala
verejnú súťaž na realizáciu upratovania Železničnej stanice. V roku 1993 sa zoznámil so žalobcom,
pomáhali si, dohodli sa, že žalovaný pretransformuje spoločnosť na akciovú spoločnosť, žalobca mal
vstúpiť ako 50% akcionár, mal doniesť aktíva aj financie, potom sa stratil, dlho ho nevidel, prišiel kvôli
žalobcovi o 2.156.000,- Sk. Žalobca ho niekoľkokrát oklamal, každý ho presviedčal, aby sa nedával
dokopy so žalobcom. Keď žalobca odišiel z MilkAgro, podpísali pracovnú zmluvu s tým, že žalobca bude
riadiaci pracovník a vyplácal mu mzdu 500 EUR mesačne. Žalobca mal doniesť zákazky, nič nerobil,
chodil iba na kávu a pre výplatu, dohodli sa na minimálnej mzde, žalobca sám prosil žalovaného, aby
ho zamestnal, aby za neho platil odvody, s čím žalovaný súhlasil. Žalovaný vystavil výplatné listiny, je
pravdou, že pracovná zmluva bola podpísaná, žalobcu nevidel zástupca žalovaného niekoľko mesiacov,
zobral neoprávnene peniaze, zamestnával ho, pretože bol kamarát, platil za neho odvody.

Z výplatných pások vystavených žalovaným súd zistil, že mesačná mzda žalobcu činila za mesiac 6/2009
241,77 EUR, k výplate 208,30 EUR, za obdobie 7/2009 mesačná mzda 295,50 EUR, k výplate 550 EUR,
za mesiac 8/2009 základná mzda 295,50 EUR, prémie 397,54 EUR, k výplate 550 EUR, za mesiac
9/2009 mesačná mzda 295,50 EUR, k výplate 256,08 EUR, za mesiac 10/2009 základná mzda 295,50
EUR, k výplate 256,08 EUR, za mesiac 11/2009 základná mzda 295,50 EUR, k výplate 256,08 EUR,
za mesiac 12/2009 základná mzda 295,50 EUR, k výplate 256,08 EUR, za mesiac 1/2010 až 12/2010
základná mzda 307,70 EUR, k výplate 266,60 EUR, za obdobie 1/2011 až 6/2011 hrubá mzda 317
EUR, čistá mzda 274,53 EUR a za mesiac 7/2011 hrubá mzda 1.089,21 EUR, z toho základná mzda
286,81 EUR, doplatky 802,40 EUR. K 31.12.2010 zostatok nevyčerpanej dovolenky žalobcu bol 12,5
dňa. Nevyčerpaná dovolenka 25 dní ku dňu 30.6.2011.

Z mincovky výplat za obdobie 7/2009 až 12/2009 súd zistil, že žalobca svojím podpisom potvrdil od
žalovaného prevzatie sumy 550 EUR v mesiaci 7/2009, 550 EUR v mesiaci 8/2009, 256,08 EUR v

mesiaci 9/2009, 256,08 EUR v mesiaci 10/2009, 256,08 EUR v mesiaci 11/2009 a 256,08 EUR v mesiaci
12/2009.

Podľa ust. § 252d ods. 1 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010. Právne úkony urobené pred 1. marcom
2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010.

Podľa ust. § 15 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 prejav vôle treba
vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa ust. § 18 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 zmluva podľa tohto
zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej
obsahu.

Podľa ust. § 42 ods. 1 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ust. § 46 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 pracovný pomer vzniká
odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 odo dňa,
keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa
pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných
úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou
a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 pracovný pomer
možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 60 ods. 1,2 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí
dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec
požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa ust. § 118 ods. 1 - 3 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009
zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie
alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za
prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení
tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné
náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový
bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú
pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po
zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ust. § 119 ods. 1,2 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 mzda nesmie
byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Mzdové podmienky zamestnávateľ
dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej
zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno
mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.

Podľa ust. § 120 ods. 1 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 zamestnávateľ,
u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi
poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce

(ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci
nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v
sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre
stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Podľa ust. § 100 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 zamestnancovi vzniká
za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú
časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku.

Podľa ust. § 101 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 zamestnanec, ktorý
počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho
prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej
pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný
deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien
odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa ust. § 103 ods. 1,2 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 základná
výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí
zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18.
roku veku.

Podľa ust. § 116 ods. 1 2 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009 zamestnancovi
patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za časť dovolenky,
ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do
konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného
zárobku.

Podľa ust. § 134 ods. 1,2 zák. č. 311/2001 z.z. Zákonníka práce účinného ku dňu 5.6.2009
priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 1 zák. č.663/2007 Z.z. o minimálnej tento zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy
zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu 1) (ďalej len "zamestnanec")
na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

Podľa ust. § 2 zák. č.663/2007 Z.z. o minimálnej sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu
odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len
"vláda") nariadením vlády.

Podľa ust. § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.441/2009 Z.z. ktorým sa ustanovuje suma
minimálnej mzdy účinného od 1.1.2010 suma minimálnej mzdy sa ustanovuje na 307,70 eura za mesiac
pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

Podľa ust. § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.408/2010 Z.z. ktorým sa ustanovuje suma
minimálnej mzdy účinného od 1.1.2011 suma minimálnej mzdy sa ustanovuje na 317,00 eur za mesiac
pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 10b nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010,
výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.

Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 30. júna 2010 výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je náhrada mzdy a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 5.6.2009 uzavrel žalovaný ako
zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec pracovnú zmluvu, deň nástupu 5.6.2009, druh práce riadiaci
pracovník, miesto výkonu F. X, Košice na dobu neurčitú, mzda dojednaná vo výške minimálnej mzdy,
výplatný termín ku koncu nasledujúceho mesiaca. Z výpovedí oboch účastníkov mal súd za preukázané,
že žalovaný nezaplatil žalobcovi mzdu od januára 2010 do júna 2011. Pracovný pomer účastníkov
skončil dňa 27.7.2011 uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru oboma účastníkmi bez udania
dôvodu dňa 27.7.2011. Žalovaný namietal, že žalobcovi nevznikol nárok na mzdu, keďže mzda patrí
za vykonanú prácu, žalobca žiadnu prácu nevykonával, pracovný pomer uzavrel žalovaný so žalobcom
iba z dôvodu, že predchádzajúci pracovný pomer žalobcu bol ukončený a žalobca požiadal žalovaného
o uzavretie pracovného pomeru, aby žalovaný za neho platil odvody, s čím žalovaný súhlasil, žalobca
mal priniesť nejaké zákazky, žalovaný mu vyplácal najprv mzdu 500 EUR, žalobca nič nerobil, chodil
iba na kávu a pre výplaty.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že dňa 5.6.2009 došlo k uzavretiu
pracovnej zmluvy medzi účastníkmi konania, žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi minimálnu mzdu. Z
výplatných pások, z výplatných listín ako aj z výpovedí žalobcu a vyjadrenia zástupcu žalovaného mal
súd za preukázané, že žalovaný do decembra 2009 vyplácal žalobcovi mzdu dojednanú v pracovnej
zmluve, žalobca tvrdil, že riadne vykonával svoje pracovné povinnosti dojednané v pracovnej zmluve.
Žalovaný túto skutočnosť poprel, pričom okrem svojho tvrdenia však túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že priznanie mzdy žalobcovi je v rozpore s dobrými mravmi, súd
uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že od uzavretia zmluvy do 31.12.2009 žalovaný riadne
platil žalobcovi mzdu, preto je tvrdenie žalovaného, že pracovná zmluva mala byť uzavretá iba z dôvodu,
aby boli za žalobcu platené odvody v rozpore s touto skutočnosťou. Ak sa žalovaný domáha ochrany
dobrých mravov, je potrebné uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné poskytnúť ochranu podľa ust. § 3 Obč. zák.
pokiaľ ten, kto sa sám domáha takejto ochrany porušuje dobré mravy. Ak žalovaný uzavrel tak ako
tvrdil pracovnú zmluvu iba z dôvodu platenia odvodov za žalobcu, porušil tým nielen dobré mravy
ale aj príslušné ustanovenia Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov upravujúcich odvodovú
povinnosť zamestnávateľa a preto sa sám nemôže domáhať takejto ochrany. Ak mal žalovaný ako
zamestnávateľ za to, že žalobca si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, mal v
súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce právo považovať absenciu žalobcu v zamestnaní
ako porušenie pracovných povinností a vyvodiť pracovnoprávnu zodpovednosť a to aj ukončením
pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný túto možnosť nevyužil a naďalej zamestnával žalobcu
a to až do ukončenia pracovného pomeru dňa 27.7.2011. Keďže ku dňu 27.7.2011 pracovný pomer

medzi účastníkmi trval a súd mal za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi mzdu za obdobie od
1.10.2010 do 27.7.2011, zaviazal žalovaného na náhradu mzdy za uvedené obdobie, spolu vo výške
5.666,80 EUR, t.j. za rok 2010 12x 266,60 EUR a za rok 2011 6x 274,53 EUR a za mesiac júl 2011
820,42 EUR, ktorá pozostávala z minimálnej mzdy a náhrady nevyčerpanej dovolenky za 25 dní v zmysle
výplatných pások.

Mzda bola v zmysle pracovnej zmluvy splatná vždy do konca nasledujúceho mesiaca, keďže žalovaný
si svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, dostal sa do omeškania so zaplatením mzdy vždy od
prvého dňa nasledujúceho mesiaca po poslednom dni mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý
patrí mzda, t.j. mzda za január 2010 bola splatná do 28.2.2010, nezaplatením sa dostal do omeškania
1.3.2010, mzda za február 2010 bola splatná do 31.3.2010, omeškanie nastalo 1.4.2010, mzda za
marec 2010 bola splatná do 30.4.2010, omeškanie nastalo 1.5.2010, mzda za apríl 2010 bola splatná
do 31.5.2010, omeškanie nastalo 1.6.2010, mzda za máj 2010 bola splatná do 30.6.2010, omeškanie
nastalo 1.7.2010, mzda za jún 2010 bola splatná do 31.7.2010, omeškanie nastalo 1.8.2010, mzda za
júl 2010 bola splatná do 31.8.2010, omeškanie nastalo 1.9.2010, mzda za august 2010 bola splatná
do 30.9.2010, omeškanie nastalo 1.10.2010, mzda za september 2010 bola splatná do 31.10.2010,
omeškanie nastalo 1.11.2010, mzda za október 2010 bola splatná do 30.11.2010, omeškanie nastalo
1.12.2010, mzda za november 2010 bola splatná do 31.12.2010, omeškanie nastalo 1.1.2011, mzda
za december 2010 bola splatná do 31.1.2011, omeškanie nastalo 1.2.2011, mzda za január 2011 bola
splatná do 28.2.2011, omeškanie nastalo 1.3.2011, mzda za február 2011 bola splatná do 31.3.2011,
omeškanie nastalo 1.4.2011, mzda za marec 2011 bola splatná do 30.4.2011, omeškanie nastalo
1.5.2011, mzda za apríl 2011 bola splatná do 31.5.2011, omeškanie nastalo 1.6.2011, mzda za máj 2011
bola splatná do 30.6.2011, omeškanie nastalo 1.7.2011, mzda za jún 2011 bola splatná do 31.7.2011,
omeškanie nastalo 1.8.2011, mzda za júl 2011 bola splatná do 31.8.2011, omeškanie nastalo 1.9.2011.

Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po
splatnosti mzdy.

Výška úrokov zodpovedá výške úrokov z omeškania ustanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 k
prvému dňu omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní
úspech nemal, nahradiť úspešnému žalobcovi trovy potrebné na účelné uplatnenie práva. Trovy žalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 339,50 EUR, položka 1a sadzobníka
tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov a
z trov právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalobcu podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 vo výške
800,92 EUR. 1 úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 činí 200,85 EUR, za úkony právnej služby
1/ prevzatie, príprava zastúpenia 2.10.2011 § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. účinnej ku dňu 2.10.2011, 2/
účasť na pojednávaní dňa 25.9.2013 § 13 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. účinnej ku dňu 25.9.2013 vo výške
1/4 - pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci podľa ust. § 13a/ ods. 4 cit. vyhl., 3/ účasť na
pojednávaní dňa 16.1.2014 § 13a/ ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny
podľa ust. § 13a/ ods. 4 cit. vyhl., keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, 4/ účasť na
pojednávaní 18.9.2014 § 13a/ ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. vo výške 1/4 pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci, 5/ účasť na pojednávaní dňa 26.11.2014 § 13a/ ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. a 6/ účasť
na pojednávaní dňa 29.4.2015 § 13a/ ods. 1 písm. d/ cit. vyhl., t.j. 3x 200,85 EUR a 3x 50,21 EUR a
režijný paušál § 16 ods. 3 cit. vyhl. 1x 7,41 EUR za rok 2011, 1x 7,81 EUR za rok 2013, 3x 8,04 EUR
za úkony za rok 2014 a 1x 8,39 EUR za úkon za rok 2015, t.j. spolu trovy súdneho poplatku a trovy
právneho zastúpenia činia 1.140,42 EUR.

Súd nepriznal žalobcovi uplatnený úkon za deň 5.10.2011 predžalobná výzva, keďže takýto úkon nie je
úkonom v súlade s cit. vyhláškou, žalobca si mohol náhradu trov právneho zastúpenia zaplateného za
úkon predžalobnú výzvu uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky a keďže tak neučinil, nie je takéto trovy
možné priznať ako náhradu trov právneho zastúpenia v súdnom konaní.

Vzhľadom k tomu, že úspešného žalobcu, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, zastupoval
advokát, súd zaviazal žalovaného zaplatiť priznané trovy na účet advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )