Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815205536.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: v rade 1/ N. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, v rade 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja právne
zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom T., Ul. I. č. XXX/XX, proti žalovanej: K. N.,
rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XX, prechodne bytom C. XXXX/X, XXX XX S. Y., právne

zastúpená JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom v T., R. č. XX, v konaní o vrátenie daru, na
odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/267/2015-62 zo dňa 14. apríla
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali vrátenia daru -

nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 115 pre k. ú. H., parcely č. 463/19 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parc. č. 463/286 - záhrady o výmere 326 m2 a stavby súp. č.
XX rodinného domu s príslušenstvom v celosti, zamietol. Žalobcom 1/, 2/ uložil zaplatiť žalovanej trovy
konania vo výške 3.418,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že z ust. § 630 OZ, v zmysle ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, predpokladom úspešného
uplatnenia tohto práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná

jehonevďačnosť,aletakésprávaniesa,ktorésohľadomnavšetkyokolnostikonkrétnehoprípadumožno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie
sústavné, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Dospel
k záveru, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že konanie žalovanej napĺňa znaky
hrubéhoporušeniadobrýchmravov,vkonanívypočutísvedkovianebolipriamymisvedkaminevhodného
správania sa žalovanej voči žalobcom, pričom ani preskúmaním priestupkového spisu sa nepodarilo

preukázať také správanie žalovanej, ktorým by mala hrubo porušovať dobré mravy. Pokiaľ došlo k
zrušeniu opatrovania žalobkyne v rade 2/ zo strany žalovanej, bolo to na výslovnú žiadosť
žalobkyne v rade 2/, na podklade čoho okresný súd ustálil, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali ani porušenie povinnosti z vecného bremena. Uviedol, že ust. § 630 OZ nemožno vykladať
rozširujúcim spôsobom tak, že by sa ním mali postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako osoby
obdarovanej, a to i napriek tomu, že by išlo o osoby blízke. K zákonnosti získania dôkazu - záznamu na

CD nosiči zastal názor, že dôkaz nebol vyhotovený pre účely trestného konania. K nahrávke došlo za
vedomosti všetkých účastníkov sporu a v konaní nejde o jediný dôkaz, z ktorého by súd pri rozhodovaní
vychádzal. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., úspech
žalovanej v spore a účelnosť ňou vynaložených trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručili v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Vytýkali okresnému

súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo skutkových
zistení vyvodil nesprávny právny záver. Jeho rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné, z dôvodunedostatku riadneho odôvodnenia, a to nielen vo výroku vo veci samej, ale i čo do výroku o náhrade trov
prvostupňového konania. Vytýkali okresnému súdu, že nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie.
Mali za to, že v konaní dostatočne preukázali, že správanie sa žalovanej ako obdarovanej, jej manžela,

ako i vnučky voči ním ako žalobcom je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Žalovaná sa zaviazala okrem záväzku spočívajúceho v práve bezplatného doživotného bývania v
rodinnom dome formou vecného bremena aj prijatím osobného záväzku zabezpečiť darujúcim doživotne
opateru v chorobe a starobe. Tento záväzok vedome porušovala. K zmene správania žalovanej vo
vzťahu k žalobcom došlo po tom, ako musela zrušiť príjem ich dôchodku na svoj účet. Začala sa

správať odmietavo, vulgárne sa vyjadrovať na adresu žalobcov i so svojím manželom, ktorý sa k
nim choval hrubo a i za jej prítomnosti. Žalovaná ani raz nezasiahla, nezabránila takémuto správaniu
manžela, svojej dcéry, ktorí im vulgárne nadávali. Napriek tomu sa sama pridala, vyhrážala sa im, že
z nich spraví bezdomovcov, že pôjdu na ulicu. Následne žalovaná zrušila príspevok za opatrovanie na
žalobkyňu v rade 2/, odsťahovala sa do Dolného Kubína, prestala poskytovať akúkoľvek pomoc, hoci to
žalobcovia potrebovali. Hoci sa odsťahovali do Dolného Kubína, často spolu s manželom prichádzajú

do obce Bobrov, aj viackrát týždenne, nikdy neprejavili záujem o žalobcov ani ich potreby. V zmysle
vyjadrenia manžela žalovanej chodia do obce Bobrov si kontrolovať iba svoj majetok. Za nesporné
považovali, že správanie žalovanej voči žalobcom bolo zištné, a to len dovtedy, pokiaľ jej na účet
chodil ich dôchodok a poberala na žalobkyňu v rade 2/ peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej
osoby. Akonáhle zanikol žalovanej príjem z dôchodku žalobcov, stali sa pre ňu nezaujímaví a svojím

správaním ich chcela vyprovokovať k tomu, aby prípadne z domu odišli. Za výraz nezáujmu žalobcov
a výraz hrubej nevďačnosti označili vyjadrenie žalovanej na pojednávaní 04.02.2016, v ktorom doslova
uviedla: „aby sa teraz o žalobcov starali ostatné deti“. Intenzita útokov proti žalobcom zo strany žalovanej
a jej manžela sa znásobila po podaní žaloby rôznymi provokáciami s cieľom vyprovokovať žalobcov
k nevhodným slovám, aby si ich mohli nahrávať, pričom predložené CD nosiče označili za dôkazy

bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, bez určenia času, identifikácie osôb. Uviedli, že predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom
správaní, ktoré je možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Zastali názor, že výsluchom
svedkov preukázali tieto skutočnosti, pričom za takéto konanie žalovanej možno považovať i vulgárne
sa správanie voči žalobcom jej manželom, dcérou, ktorých konaniu nezabránila. Naviac hrubé správanie

žalovanej sa prejavovalo aj voči iným deťom žalobcov. Za podstatné považovali, že vo svojom vysokom
veku a pri vážnych zdravotných problémoch boli donútení z dôvodu zlého zaobchádzania zo strany
žalovanej a jej nečinnosti voči jej manželovi a dcére, ktorí neustále žalobcov urážali, žiadať o pomoc
políciu, vôbec rodinných príslušníkov, nakoniec i súd. Žalobcovia sa vo svojom vysokom veku tešia
návštevám,najmäsvojichďalšíchdetí,ktorénávštevysúvšakbezdôvodneobmedzovanéžalovanou,čo

potvrdilajmanželžalovanejnapojednávaní10.03.2016,kdedoslovauviedol,žežalovanájevlastníčkou,
a predsa ona rozhodne, kto v dome zotrvá. Rodinný dom žalovanej darovali z dôvodu, že im sľubovala
opateru a pomoc v starobe a chorobe. Aj keď si uvedomujú, že po smrti si nič nevezmú, aspoň na
starobu chcú dožiť v pokoji, bez neustálych nezhôd a provokácií zo strany žalovanej, ktorá nemotivuje
a nevychováva ani vlastnú dcéru k slušnému a normálnemu správaniu sa k starým rodičom. Správanie

žalovanej, jej manžela a dcéry voči žalobcom označili dokonca ako domáce násilie odohrávajúce sa
za múrmi rodinného domu. Za hrubé porušenie dobrých mravov považovali i to, že žalovaná akceptuje
a prizerá sa nemorálnemu správaniu sa dcéry a svojho manžela k obom žalobcom. Za pochybenie
okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia považovali, že pri výpočte
tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobkyne vychádzal z hodnoty darovanej nehnuteľnosti uvedenej

v darovacej zmluve v rozpore s ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.
V odvolacom návrhu žiadali napadnutý rozsudok zmeniť, ich návrhu vyhovieť a priznať im náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania. K podanému odvolaniu predložili i prehlásenie svojich susedov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov podrobne reagovala na jednotlivé dôvody odvolania.

Namietla k tvrdeniu žalobcov, že poukázali na odkázanosť na pomoc tretej osoby. Napriek tomu, že
sa o nich zaujíma, o jej pomoc neprejavili ani najmenší záujem. O rodičov sa zaujíma ich pravidelnými
návštevami, no zatiaľ pri každej návšteve ju vyhadzujú z domu a vravia, že tam už nikdy nevstúpi.
Nikdy ona ani jej manžel rodičom nenadávali. Naopak, útoky zo strany žalobcov sa začali stupňovať po
zrušení opatrovateľského príspevku, nie po zrušení posielania ich dôchodku na účet žalovanej. Všetky

peniaze, ktoré chodili v banke na jej účet, dávala rodičom. Poprela, že by jej správanie bolo zištné a
zmenilo sa až po tom, čo prestala poberať dôchodky rodičov. Uviedla, že ich vzťahy boli zlé od počiatku.
Zhoršili sa po návrate manžela z druhej vojenskej misie (Afganistan) koncom roka 2014 - začiatkom
roka 2015, keď ju žalobkyňa v rade 2/ žiadala, aby sa s manželom rozviedla a dala jej všetky peniazeza opatrovanie. Poprela, že by jej manžel, príp. dcéra žalobcom nadávali, naopak, oni sa vyhrážajú
jej manželovi zabitím, nadávajú mu, bijú ho. Nikdy rodičom nepovedala, že budú bezdomovci, nakoľko
si je vedomá vecného bremena a toto plní. Pokiaľ sa týkalo nahrávok, uviedla, že to urobili na pokyn

polície, aby sa chránili, nakoľko žalobcovia neustále dávali oznámenia na polícii, vymýšľali si klamstvá
a oni sa museli brániť. Uviedla, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že ako dcéra darcov sa o
nich príkladne starala, opatrovala ich, a to najmä v čase, keď žalobkyňa v rade 2/ potrebovala pomoc.
Zdôraznila, že v danom prípade nejde o zaopatrovaciu zmluvu, ale o dar, kde prevzala osobný záväzok
zabezpečiť darujúcim doživotne opateru v chorobe a starobe. Ide o osobný záväzok, ktorý môže plniť

jedine ona. Poukázala na rozhodnutie NS SR 2 Cdo 108/2007, v zmysle ktorého je potrebné skúmať,
či práve správanie darcu nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného, nakoľko nebolo v
konaní preukázané, že by konala vo vzťahu k žalobcom v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala rozsudok
okresného súdu ako správny potvrdiť.

4. Žalobcovia k vyjadreniu žalovanej uviedli, že povinnosťou súdu je okrem iného skúmať i platnosť

uzatvorenej zmluvy. Zastali názor, že darovacia zmluva uzatvorená 04.11.2002 je neplatná podľa § 39
OZ. Darovacia zmluva v sebe nesie známky zaopatrovacej zmluvy. Článkom V. - VI. darovacej zmluvy
bol dojednaný bezodplatný prevod vlastníckeho práva zo žalobcov na žalovanú, avšak protihodnotou bol
záväzkok žalovanej poskytnúť žalobcom počas ich života právo bezodplatného doživotného bývania a
neobmedzeného užívania nehnuteľností tvoriacich predmet darovania. V nadväznosti na uvedené, došli

k presvedčeniu, že darovaciu zmluvu s prvkami zaopatrovacej zmluvy s takýmto obsahom nemožno
považovať za platný právny úkon, nakoľko záväzky oboch strán tejto zmluvy boli vzájomne podmienené.
Keďže nie je možné oddeliť od seba časť zmluvy obsahujúcej dojednanie o darovaní od tej, ktorej
účelom bolo dojednať podmienky zaopatrenia, darovacia zmluva medzi účastníkmi v skutočnosti nebola
bezodplatná, nakoľko obsahuje v sebe záväzky na poskytnutie obdarovanou darcom v plneniach

nesporne majetkovej hodnoty. V nadväznosti potom na absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy žiadali
určiť, že žalobcovia 1/, 2/ sú vlastníkmi nimi označených nehnuteľností v petite žaloby.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov uviedla, že napriek tomu, že sa o rodičov zaujíma, títo nemajú o jej
pomoc ani najmenší záujem, neustále jej robia naschvály, nestoja o jej pomoc a opateru. Pri každej

príležitosti a návšteve ju vyhadzujú z domu, vravia, že nech tam už nikdy nevstúpi, že vlastní dom iba
na chvíľu, že to majú na „kraji“ vybavené a o jej starostlivosť nestoja. Riadne a jasne oddeliteľný právny
úkon darovania je podľa jej názoru v zmluve bezvadný, v súlade s ust. § 628 a nasl. OZ. Zastala názor, že
je nutné pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. Žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd z výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne i nesprávne právne vec posúdil.
Vo svojom rozhodnutí všeobecne konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo
preukázané,žebysažalovaná,príp.jejrodinnípríslušníci,manželadcérasprávalivovzťahukžalobcom

v hrubom rozpore s dobrými mravmi (§ 630 OZ). Nakoľko i v konaní vypočutí svedkovia, pokiaľ takéto
správanie pripustili, neboli priamymi svedkami udalosti a i z priestupkových spisov bolo preukázané, že
konanie žalovanej, majúce znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa vo vzťahu k žalobcom
nepreukázalo. Pokiaľ sa týkalo vykonania dôkazu CD nosičmi, uviedol, že účastníci, resp. strany sporu
mali vedomosť o vyhotovovaní nahrávok, pričom i obsah získaný prehratým CD nosičom môže slúžiť

ako dôkaz s poukazom na ust. § 125, v tom čase platného, O. s. p.

8. Pokiaľ si odvolací súd prehral predložené CD nosiče, z ich obsahu nezistil, že by žalobcovia mali
vedomosť v čase vyhotovovania nahrávok o tom, že sú nahrávaní a na žiadnom z predložených CD
nosičov nebol výslovný súhlas žalobcov s vyhotovením žiadnej z predložených nahrávok. Taktiež nebol

zadokumentovaný súhlas žalobcov s použitím nahrávky pre účely dokazovania, a teda zostalo sporným,
či žalobcovia vôbec vedeli o tom, že žalovaná a jej rodina vyhotovujú nahrávky na zvukový záznam pri
ich návštevách v Bobrove a tiež zostalo sporným, či vôbec žalovaná disponovala súhlasom žalobcov
ako nahratých osôb s použitím nahrávok ako dôkazu na súde.9. Taktiež pokiaľ okresný súd hodnotil predložené CD nosiče ako dôkaz, bolo jeho povinnosťou
prehrať CD nosiče za prítomnosti všetkých účastníkov konania tak, aby mali možnosť sa k obsahom

vyhotovených zvukových záznamov vyjadriť.

10. Ust. § 630 OZ umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu
určitých historicky nemenených a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a
mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho

správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje
len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť
aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci jemu blízkych (rozsudok Najvyššieho súdu
SR zverejnený v časopise zo súdnej praxe pod č. 63/2004).

11. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.

Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcom a ani pri menej významnom
porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne
správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia
dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou),

pričomjehovonkajšímprejavommôžubyťfyzickénásilie,hrubéurážky,neposkytnutiepotrebnejpomoci,
hrubý nezáujem a pod. V súlade s ust. § 630 OZ možno za právne relevantné považovať len také
správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a
úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i
správanie samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania

sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri
skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých
mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo
nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou
nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca

nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, alebo následne (darcom vyvolaná) reakcia obdarovaného
(keby bola nevhodná), nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou
by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa
samotného darcu (rozsudok NS SR 2 Cdo 108/2007).

12. Po komplexnom preskúmaní veci vrátane oboznámenia sa so zvukovými záznamami, odvolací súd
zastal názor, že rozhodnutie okresného súdu je za daného stavu predčasné, nakoľko pri vyhotovovaní
záznamov bolo jednoznačne preukázané, že v komunikácii účastníkov absentuje bežná slušnosť, úcta a
akákoľvekspolupatričnosť,ktorásabežnevovzťahochmedziblízkymiosobamiarodinnýmipríslušníkmi
vyžaduje. Z predložených CD nosičov jednoznačne vyplýva, že žalovaná a jej manžel sa vo vzťahu

k žalobcom nesprávajú ako k rodičom a darcom nehnuteľnosti, ktorým by mali byť minimálne vďační
za to, že žalovanej ako dcére poskytli ako rodičia starostlivosť a v dospelosti jej darovali svoje vlastné
nehnuteľnosti, ktoré za života vybudovali a nadobudli, ale naopak, správa sa k nim ako vlastníčka
nehnuteľnosti ako neobmedzená pani domu, ktorá im pri každej príležitosti dáva najavo, že môžu byť
vďační za to, že im umožní v dome vôbec bývať. Podľa odvolacieho súdu je úplne irelevantné, kto sa

vo vzťahu ku komu vulgárne vyjadroval, za podstatné považoval spôsob, akým žalovaná s manželom
a dcérou do domu, v ktorom ešte stále bývajú jej rodičia, vstupovali a vstupujú a ako sa k nim i
napriek tomu, že sami vyhotovovali zvukové záznamy z návštev, správali. Je evidentné, že vzťahy medzi
stranami sporu sú hlboko a intenzívne rozvrátené. Úlohou súdu v predmetnom konaní je však dôkazy a
tvrdenia strán sporu vyhodnotiť podľa svojej úvahy tak, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. I podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade potrebné zohľadniť, že žalovaná mimo daru,
ktorý jej poskytli žalobcovia v zmysle darovacej zmluvy, prevzala na seba tak vecné bremeno v podobe
práva žalobcov doživotne bezplatne bývať v rodinnom dome, ako i osobný záväzok zabezpečiť im ako

darcom doživotnú opateru v starobe a chorobe. Z výsledkov vykonaného dokazovania je preukázané,
že tento záväzok neplní, pričom sama na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedla: „že sa starala
o žalobcov takmer 11 rokov, teraz nech sa starajú ostatné deti žalobcov“, čo jednoznačne naznačuje,že ani nemá záujem ďalej v plnení tohto svojho záväzku pokračovať. Žalobcov ako rodičov bez ohľadu
na ich vek a zdravotný stav vlastne ponechala bez povšimnutia.

14. V ďalšom konaní preto bude potrebné skúmať nielen okolnosti odsťahovania sa žalovanej s rodinou
do Dolného Kubína a k dôvodom, pre ktoré k tomuto tak závažnému kroku vo vzťahu k všetkým
účastníkom konania došlo, ale i k okolnostiam, pre ktoré žalovaná prestala plniť svoj záväzok starať sa
o žalobcov v chorobe a starobe a či práve ďalšie neposkytovanie starostlivosti o žalobcov by nemalo byť
ponímané ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 OZ. Bude tiež potrebné prehodnotiť, či

je možno považovať za relevantné správanie sa žalovanej, spočívajúce v jej odsťahovaní sa z rodinného
domu, len v sporadických návštevách, v tom, že príde skontrolovať svoj majetok, bez toho, aby prejavila
akýkoľvek záujem o zdravotný stav rodičov, o to, ako sa cítia a majú, či niečo potrebujú alebo nie.
Súd prvej inštancie preto v ďalšom bude musieť vyhodnotiť, či takýto stav dlhodobého neposkytovania
pomoci, nezáujmu žalovanej o žalobcov v situácii preukázanej ich odkázanosti najmä zdravotnej na
poskytnutie pomoci, neopodstatňuje žiadosť žalobcov o vrátenie daru. Žalovaná a jej rodina evidentne

viac pozornosti venujú kontrole svojho vlastného majetku, ako tým, ktorí im ho bezplatne darovali a v
starobe a chorobe sú odkázaní na ich pomoc a starostlivosť.

15. Pokiaľ i okresný súd uviedol, že žalovaná nemôže za správanie manžela, príp. svojej dcéry, je
potrebné uviesť, že najmä v prípade dcéry ako vnučky žalobcov by mala výchovne pôsobiť a dbať o to,

aby sa vo vzťahu k žalobcom ako starým rodičom správala ak nie s úctou, aspoň slušne. V žiadnom
prípade by nemala tolerovať a prehliadať nevhodné správanie sa dcéry k svojim rodičom. Je potrebné
si uvedomiť, že žalobcovia ako rodičia žalovanej trpia vážnymi zdravotnými problémami, vzhľadom na
svoj vek potrebujú oporu, opateru a pomoc od svojich detí. Preto i z hľadiska posúdenia zákonných
podmienok pre vrátenie daru je potrebné vysporiadať sa i s týmito otázkami, v rámci hodnotenia dôkazov

vyhodnotiť i v konaní preukázanú skutočnosť, že žalovaná o žalobcov neprejavuje dostatočný záujem
a neplní si ani svoj osobný záväzok, pomáhať im v starobe a chorobe. Netají sa tým, že do rodinného
domu v Bobrove nechodí navštíviť rodičov, ale opatrovať a starať sa o svoj majetok.

16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní veci nevyhodnotil všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním komplexne, vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd považoval preto jeho rozhodnutie
za predčasné a ako také ho zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby vyhodnotil zistený skutkový
stav i v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, prehodnotil prijaté závery s ohľadom na
zistený a preukázaný zjavný nezáujem žalovanej o žalobcov ako rodičov a ich potreby.

17. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej navrhli zmenu žaloby. O ich procesnom návrhu
odvolací súd nerozhodoval. Vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, ponechal, aby o tomto procesnom návrhu v ďalšom rozhodol súd prvej inštancie.
Neprihliadolaninažalobcamipredloženévyjadreniesusedov,nakoľkoišloonovotyvodvolacomkonaní,
na zohľadnenie ktorých neboli v zmysle ust. § 366 C. s. p. splnené zákonné podmienky.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)