Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200850
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu UNIPRINT, s.r.o. so sídlom
Nová 2419, Považská Bystrica, IČO: 316 03 947, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom,
advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100306/1/386973/2014/5193 zo dňa 28. augusta 2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica zo dňa 27. mája 2014, č.
9312402/5/2243316/2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške 6 115,38 euro, keď správca
dane s poukazom na ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z. rozhodol, že
daňovými výdavkami žalobcu nie sú výdavky (náklady) - výdaj zásob zo skladu (zaúčtované v roku 2005)

úhrnom vo výške 969 644,- Sk (vyskladnené zásoby dodané od IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o. v hodnote
832 145,42 Sk + vyskladnené zásoby dodané od FARAON, s.r.o. v hodnote 137 498,58 Sk), z čoho 19
% predstavuje sumu 184 232,- Sk, čo po prepočte na euro je suma 6 115,38 euro, ktoré zásoby boli
obstarané od dodávateľov IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o., a ktoré obstaranie zásob nie je
odrazom reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných na sporných faktúrach od týchto
dodávateľov, a to:

- faktúra číslo 1201/2005 zo dňa 12.01.2005 od dodávateľa IXUS, s.r.o., Trenčianska 2192/35, Nové
Mesto nad Váhom, IČO: 35 766 155, základ dane 93 400,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 4/2909/5 zo dňa 29.09.2005 od dodávateľa IXUS, s.r.o., Trenčianska 2192/35, Nové Mesto
nad Váhom, IČO: 35 766 155, základ dane 500 108,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 2204/2005 zo dňa 22.04.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto

nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 141 086 Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 2904/2005 zo dňa 29.04.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto
nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 177 474,- Sk (bez DPH),- faktúra číslo 2306/2005 zo dňa 23.06.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto
nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 114 608,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 2709/2005 zo dňa 27.09.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto
nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 238 757,50 Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 0609/2005 zo dňa 06.09.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto

nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 265 373,50 Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 1002/2004/2 zo dňa 10.02.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom
Ružová 12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 76 804,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 1103/2004 zo dňa 11.03.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová

12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 121 996,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 1307/2004 zo dňa 13.07.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová
12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 165 053,70 Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 2608/2004 zo dňa 26.08.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová
12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 196 560,- Sk (bez DPH),
- faktúra číslo 1009/2004 zo dňa 10.09.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová
12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 133 980,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 1409/2004 zo dňa 14.09.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová
12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 298 893,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 1910/1/04 zo dňa 19.10.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová
12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 132 264,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 1910/2004 zo dňa 19.10.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová
12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 122 548 Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 2210/2004 zo dňa 22.10.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová

12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 118 420,- Sk (bez DPH),

- faktúra číslo 2012/2004 zo dňa 20.12.2004 od dodávateľa FARAON, s.r.o., Trebišov so sídlom Ružová
12/1450, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 183 130, základ dane 176 988 Sk (bez DPH).

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil daňové výdavky za tovar, ktorého nadobudnutie bolo síce zo strany dodávateľov
žalobcu deklarované vyššie uvedenými faktúrami, avšak samotní konatelia dodávateľov popreli
realizáciu fakturovaných obchodných transakcií, t.j. k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. Konkrétne za
dodávateľa IXUS, s.r.o. realizáciu zdaniteľných plnení deklarovaných na sporných faktúrach poprela

U. F.-F., ktorá bola konateľkou v rozhodnom čase od 04.08.2004 do 29.09.2005 a zároveň uviedla,
že spoločnosť IXUS, s.r.o. žiadnu činnosť nevykonávala, nemala ani zamestnancov, vystavovala len
fiktívne faktúry, ktoré ona podpisovala a pečiatkovala, za čo dostávala väčšinou od O. A. provízie.
Za dodávateľa TINGO, s.r.o. bol vypočutý D. D., ktorý bol konateľom spoločnosti v rozhodnom čase
od 22.10.2004 do 27.07.2005 a uviedol, že spoločnosť TINGO, s.r.o. bola na neho prevedená v lete

2004, spoločnosť reálne nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, nepredávala žiaden tovar, všetky
faktúry, ktoré podpísal a opečiatkoval, boli fiktívne, fakturovaný tovar nebol dodaný, robil O. A. a
A. F. „bieleho koňa“. Miestnym zisťovaním bolo preukázané, že spoločnosť TINGO, s.r.o. na adrese
uvedenej v obchodnom registri nesídli. K činnosti dodávateľa FARAON, s.r.o. bol vypočutý Z. S., ktorý
bol konateľom spoločnosti v rozhodnom období od 12.08.2002 do 14.10.2004, pričom k jeho pôsobeniu

vo funkcii konateľa a spoločníka tejto spoločnosti uviedol, že v roku 2002 bola na neho prepísaná táto
spoločnosť, a to za účelom fiktívneho vystavovania faktúr pre rôznych záujemcov o faktúry, ktorých mal
zabezpečovaťO.A..NaO.A.nakontaktovalZ.S.A.F..SpoločnosťFARAON,s.r.o.nevykonávalažiaden
reálny obchod, nikomu nič nedodala, nevykonala žiadne práce, ani neposkytla žiadne služby, všetkyobchody boli len fiktívne. Za podpisovanie a opečiatkovanie faktúr, ktoré predkladal Z. S. O. A., dostal
odmenu, ktorej výška závisela od výšky fakturovanej sumy. Vo veci vypočutý svedok A. F. uviedol, že
niekedy v roku 2009 sa skontaktoval s O. A., ktorý ho následne nakontaktoval na ďalšie osoby, ktoré mu

prostredníctvom O. A. posielali na podpis faktúry a na opečiatkovanie príjmové a výdavkové doklady.
A. F. často podpisoval i nevyplnené faktúry, za ktoré mu boli vyplatené čiastky podľa výšky fakturovanej
sumy, ktoré mu vyplácal O. A.. Na podnet O. A. prepísal A. F. na seba spoločnosť IXUS, s.r.o. (od
svojej družky U. F.), pričom v čase, keď on bol konateľom spoločnosti IXUS, s.r.o., podpisoval rôzne
faktúry, či už vyplnené alebo prázdne, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, vyberal peniaze z

účtov, pričom všetky faktúry boli fiktívne, spoločnosť reálne nevyvíjala žiadnu podnikateľskú činnosť.
Svedok O. A. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1999 sa začal zaoberať činnosťou (krátením dane),
v rámci ktorej podpisoval a pečiatkoval účtovné doklady, za čo dostával dohodnutú províziu, na základe
čoho si odberateľské spoločnosti dávali do nákladov fiktívne doklady a na základe týchto dokladov si
uplatňovali nadmerné odpočty. O. A. automaticky ku každej faktúre vystavil príjmový pokladničný doklad
a výdavkový pokladničný doklad, ktoré boli príslušným konateľom podpísané a opečiatkované, bez

uvedenia sumy a tá bola následne podľa potreby dopísaná. Doklady potom zaniesol konateľovi, podľa
toho, aká dodávateľská spoločnosť bola uvedená na faktúre. O. A. uviedol, že ani v jednom prípade
nebol tovar reálne dodaný, vo všetkých prípadoch sa jednalo o fiktívne doklady. Prvou osobou, ktorá
pracovala pod ním a začala preberať jednotlivé spoločnosti a na ne vystavovať fiktívne doklady, bol A.
F., pričom ďalším záujemcom (ako sa pred O. A. vyjadril A. F.) bol aj Z. S.. O. A. ďalej vypovedal, že

okrem A. F. a Z. S. pre neho takýmto spôsobom pracovali i U. F., D. D., U.. A. D. a aj A. A. (IXUS,
s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.). Za menované spoločnosti IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON,
s.r.o. bol na základe plnomocenstva splnomocnený konať S. E.. O. A. bol sám riadený nadriadenými
osobami, ktoré mu dávali pokyny čo má robiť, koho má zabezpečiť, či má previesť firmy medzi konateľmi.
O. A. ďalej uviedol, že keď bolo treba v nejakej firme ukončiť činnosť, tak ju bolo potrebné previesť

na nejakú osobou, ktorá pre túto firmu už žiadne doklady nevystavovala, a takouto osobou bol A.
A.. Žalovaný ďalej uviedol, že správcovi dane sa nepodarilo vypočuť A. A., ktorý bol v rozhodnom
období konateľom spoločnosti TINGO, s.r.o. (od 28.07.2005 do 21.05.2009) z dôvodu, že jeho pobyt je
neznámy. Rovnako sa správcovi dane nepodarilo vypočuť konateľa spoločnosti FARAON, s.r.o. Ing. A.
D. (ktorý bol konateľom v rozhodnom období od 13.09.2004 do 20.12.2004), nakoľko tento zomrel dňa

22.01.2006. Pred správcom dane zhodne vypovedali konateľ žalobcu K. I., S. E. a zamestnanci žalobcu
O. S., F. W., S. D., C. X., ktorí potvrdili, že tovar (poškodený papier alebo papier neštandardnej, nižšej
kvality) žalobcovi osobne doručoval S. E., ktorý ho doviezol na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom.
Tovar bol zaevidovaný na skladových kartách, najväčšia časť sa spotrebovala na tlač, časť sa predala
v nezmenenej forme a časť zostala na sklade. O. S. vypovedal, že vykladal a preberal tovar, F. W.

vypovedala, že prijímala dodacie listy od skladníka a niekoľkokrát sa zúčastnila pri preberaní dodávok
papiera, S. D. vypovedala, že sa osobne zúčastňovala preberania tovaru, C. X. vypovedala, že viedla
pokladňuaS.E.odovzdalahotovosť.Správcadanevypočuliďalšiuzamestnankyňužalobcu,B.K.,ktorá
uviedla, že preberania tovaru sa nezúčastňovala, s menom S. E. sa nestretla, pracovala na výstupnej
kontrole a expedícii hotových výrobkov. S. E. pred správcom dane vypovedal, že zastupoval spoločnosti

IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. (dodávateľov žalobcu), nepamätal si však, kto ho na tieto
spoločnosti nakontaktoval. Žalobcu, resp. K. I. (konateľa žalobcu) si S. E. našiel v telefónnom zozname.
S. E. potvrdil, že dodával žalobcovi tovar, žalobca tovar od neho prebral a vyplatil mu dohodnutú sumu,
z ktorej sumy S. E. prináležala mierna provízia od spoločností, ktoré zastupoval (IXUS, s.r.o., TINGO,
s.r.o., FARAON, s.r.o.,), o čom však písomný dôkaz nemá. Samotný tovar, jeho nakládku a prepravu

podľa vyjadrenia S. E. zabezpečovali samotní dodávatelia (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.,),
jeho úlohou bolo len tovar na určenom mieste vyložiť a zabezpečiť platbu. S. E. nevystavoval ani účtovné
doklady, tieto vystavovali konatelia dodávateľov, pričom S. E. účtovné doklady spolu s peniazmi len
odovzdal kuriérom, ktorých poslali konatelia dodávateľov (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.).
Pokyny ohľadne jednotlivých dodávok medzi dodávateľmi IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. a

žalobcom sprostredkovával S. E. O. A., výhradne s ktorým S. E. ďalej jednal. Podrobnosti jednotlivých
zdaniteľných plnení S. E. uviesť nevedel. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 2 písm. i) a §
21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z., rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.
S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami

zákona č. 595/2003, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého
rozhodnutia.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je
nezákonné a žalobca bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Žalobca konkrétne vytýka
žalovanému, že:

1)žalovanýakoajsprávcadaneneuznaližalobcovikonkrétnevýdavkyzafakturovanédodávkyzdôvodu
nevystavenia týchto faktúr konateľmi zmienených obchodných spoločností, čo sú však podľa žalobcu
okolnosti, ktoré pre uznanie výdavku, ako výdavku daňového pre daň z príjmov, nie sú samé osebe
rozhodujúce. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zdôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 18. júla 2013, sp. zn. 4Sžf/42/2012,

2) žalovaný ako i správca dane nedostatočne objasnili, či žalobca nakúpil tovar od svojich dodávateľov,
spoločností IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.,

3) žalovaný účelovo a tendenčne nepripisuje žiadnu závažnosť a dôkazný význam výpovediam svedkov

A. F., O. A., S. E., O. S., F. W., S. D., C. X. a B. K., ktorí v plnom rozsahu potvrdili dodanie tovaru,

4) žalovaný a správca dane za rozhodujúci dôkaz neuznania dane považujú zistenia, že bývalí konatelia
spoločností IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. popreli dodanie tovaru, pričom S. E. ani O. A.
nevedeliobjasniťpôvodtovaru,nepodarilosazistiť,ktovyhotovovalapodpisovalfaktúryaktopodpisoval

pokladničné doklady, pričom samotné výpovede S. E. a O. A. ohľadne realizácie zabezpečovania
obchodu a dopravy boli odlišné, ktoré zistenia nie je možné podľa názoru žalobcu osvedčiť ani ako
nepriame dôkazy pre prijatie rozhodujúceho záveru, že spoločnosti IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON,
s.r.o. tovar nedodali a nie sú ani spôsobilé vyvrátiť dôkazy, že S. E. zastupoval tieto spoločnosti, a že
sa nejednalo o fiktívne obchody, keďže S. E. tovar prevzal, dodal ho a prevzal peniaze za tovar. Podľa

žalobcu je v rozpore s logikou tvrdenie žalovaného, že dodávateľské spoločnosti reálne nevykonávali
žiadnu obchodnú činnosť, no na strane druhej žalovaný uvádza, že konatelia vyberali z firemných
účtov peniaze. Z rozhodnutia taktiež nie je zrejmé, prečo výpovede Z. S., O. A. a A. F., ktorých
daňové orgány označujú ako osoby pochybné, sú hodnovernejšie, ako výpoveď S. E., konateľa žalobcu
(K. I.) a ostatných svedkov. Žalobca zdôraznil, že pre hodnotenie pravdivosti svedeckých výpovedí

vo všeobecnosti platí, že ich hodnovernosť nie je možné odvíjať od toho, či sú v prospech alebo v
neprospech daňového subjektu.

5) žalovaný uvádza, že žalobca odmietol spolupracovať so správcom dane v rámci vyrubovacieho
konania, odmietol sa zúčastniť ústneho pojednávania a predložiť nové dôkazy, ktoré by mali vplyv

na rozhodnutie v uvedenej veci, čo žalobca výslovne odmieta. Žalobca uviedol, že správca dane
po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Sžf/42/2012-76 vo vyrubovacom
konaní do vydania rozhodnutia z 27. mája 2014 vykonal len dva úkony, a to listom z 5. februára 2014
upovedomil žalobcu, že lehota na vydanie rozhodnutia sa predlžuje o 180 dní a predvolaním zo 14. apríla
2014 oboznamoval žalobcu s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Vzhľadom na uvedené

žalobca v liste z 12. mája 2014 uviedol, že nie je mu zrejmé, aké nové dokazovanie správca dane vo
vyrubovacom konaní vykonal a nie je mu zrejmé, k čomu sa má za daných okolností vyjadrovať,

6) správne orgány po zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.
I/226/7388-55128/2011/995399-rz13.mája2011,akoajprvostupňovéhorozhodnutiaz21.januára2011

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/42/2012 z 18. júla 2013 postupovali v
rozpore s právnym názorom súdu a bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, sa
odchýlili od právneho názoru vysloveného v rozsudku súdu a vydali rozhodnutie založené na rovnakých
zisteniach a právnych záveroch, ktoré podľa súdu pre uznanie výdavku, ako výdavku daňového pre daň
z príjmov, nie sú samé osebe rozhodujúce.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že správca dane v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžf/42/2012 zo dňa 18. júla 2013 listom č. 912402/5/1484902/2014 zo dňa 14. apríla
2014 oboznámil žalobcu so svedeckými výpoveďami obstaranými v trestnom konaní, a to svedeckou

výpoveďou U. F., D. D., A. F., O. A. a Z. S.. Žalovaný zdôraznil, že správca dane ako aj žalovaný sa
vo svojich rozhodnutiach neobmedzili len na konštatovanie, že nákup tovaru fakturovaný spoločnosťami
IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. žalobca na daňové účely nepreukázal z dôvodu, že konatelia
zmienených spoločností nevystavili sporné faktúry. Vo svojich záveroch správne orgány vychádzalijednak z predložených dokladov, ale aj z rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal správca dane, keď
vypočul konateľov dodávateľských spoločností ako i ďalších svedkov v daňovom konaní vrátane
svedkov, ktorých navrhol vypočuť žalobca. V neposlednom rade pre prijatie záveru, že žalobca pre

daňové účely nepreukázal nákup tovaru od zmienených obchodných spoločnosti, využil správca dane
ako aj žalovaný výpovede od Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite
Trnava, s ktorými bol žalobca listom č. 912402/5/1484102/2014 zo dňa 14. apríla 2014 oboznámený,
a tak mal právo sa k nim vyjadriť. Žalovaný opakovane zdôraznil, že z predloženého spisového
materiálu vyplýva, že všetci vypočutí konatelia dodávateľov tovaru ako aj splnomocnený zástupca týchto

spoločností s výnimkou konateľa a zamestnancov žalobcu popreli realizáciu fakturovaných obchodných
transakcií, resp. ich výpovede sú nepresné, nakoľko ani jeden zo svedkov nevedel preukázať pôvod
tovaru, od koho bol tovar nadobudnutý, ako prebiehala doprava, kde sa tovar nakladal, kto ho vozil.
Žiadne z tvrdení S. E., okrem skutočnosti, že odoslal K. I. (konateľovi žalobcu) v priestoroch žalobcu
ofsetový papier a zinkasoval hotovosť a dodal doklady znejúce na spoločnosť IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o.,
FARAON, s.r.o. neboli v daňovom konaní preukázané. Práve naopak, jeho vyjadrenia boli svedkami U. F.

(F.), Z. S., A. F., D. D. a O. A. popreté. V konečnom dôsledku obchody mal realizovať O. A., ktorý rovnako
túto skutočnosť poprel. Nepresné výpovede svedkov dávajú obraz o tom, ako dodávateľské spoločnosti
obchodovali, t. j. v skutočnosti reálne nevykonávali žiadnu obchodnú činnosť, konatelia na základe
pokynov O. A., S. E., resp. iných osôb iba podpisovali fiktívne doklady, či už vyplnené alebo prázdne,
poprípade vyberali z firemných účtov peniaze a odovzdávali ich osobám, ktoré zjavne túto činnosť

riadili, za čo dostávali určitú províziu. Aj S. E., ktorý bol splnomocnený na zastupovanie jednotlivých
dodávateľskýchspoločností,bolpodľavýpovedíU.F.(F.),A.F.,D.D.,O.A.,aleisvojejvlastnejvýpovede
zapojený do tejto činnosti. Uvedené dokonca potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach obstaraných
v trestnom konaní konatelia dodávateľských spoločností IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. U.
F., D. D., A. F., O. A. a Z. S.. D. D. dokonca uviedol, že robil „bieleho koňa“. Žalovaný sa nestotožnil

s tvrdením žalobcu, že by bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 560/2009 Z.z. Uviedol, že
správca dane ako aj žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po

zistení,žežalobabolapodanáoprávnenouosobou(§250ods.2O.s.p.),zastúpenouadvokátom(§250a
O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho
prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec
prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru,

že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský
súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné
priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Pre chronologickú prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že vo veci už bolo opakovane (správca
dane vo veci rozhodoval trikrát) rozhodované. V poradí prvým rozhodnutím správcu dane bol dodatočný
platobný výmer č. 670/230/37836/07/Hel z 15. augusta 2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel
dane z príjmov za rok 2005 v sume 184 232,- Sk a ktorý bol síce potvrdený rozhodnutím Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/11615-8358/2007/990596-r z 12. novembra 2007, avšak

v končenom dôsledku na základe zrušujúceho rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 13S/4/2008-70 z
27.05.2008 bolo rozhodnutie správcu dane zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.08.2008, č.
I/226/67156/2008/910596-r a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že žalovaný
ako odvolací orgán vo veci rozhodol predčasne, pretože sa daňové orgány dostatočne nevysporiadali s
rozpornými tvrdeniami svedkov a riadne neodôvodnili záver o hodnovernosti týchto dôkazov.

V poradí druhým rozhodnutím správcu dane bol dodatočný platobný výmer č. 670/230/2483/11/Sed z
21. januára 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rovnaký rozdiel dane z príjmov za rok 2005 ako pri
predchádzajúcej kontrole (v sume 184 232 Sk,-) a ktorý bol síce potvrdený aj rozhodnutím Daňovéhoriaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/7388-55128/2011/995399-r z 13. mája 2011 a aj Krajský
súd v Trenčíne rozsudkom z 24. apríla 2012, č.k. 11S/54/2011-54 správnu žalobu zamietol, keď sa
plne stotožnil so závermi daňových orgánov, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z

18. júla 2013, sp. zn. 4Sžf/42/2012 zmenil rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. apríla 2012 a
zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky z 13. mája 2011, ako aj prvostupňové
rozhodnutie (dodatočný platobný výmer správcu dane) z 21. januára 2011 a vec vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že vo veci bola neoprávnene vykonaná opakovaná daňová kontrola, ako
i z dôvodu, že žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k dôkazom zadováženým v trestnom konaní a

taktiež z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keď neuznanie konkrétnych výdavkov
je zdôvodnené okolnosťami, ktoré nie sú samé osebe rozhodujúce (nevystavenie faktúr konateľmi
zmienených obchodných spoločností).

V poradí tretím rozhodnutím správcu dane bolo rozhodnutie č. 912402/5/224316/2014 z 27. mája 2014,
ktorým správca dane opakovane vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2005

v sume 6115,38 euro. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené v súdenej veci napadnutým
rozhodnutím žalovaného zo dňa 28. augusta 2014, č. 1100306/1/386973/2014/5193.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica zo

dňa 27. mája 2014, č. 9312402/5/2243316/2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške
6 115,38 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 veta prvá zákona
č. 595/2003 Z.z. rozhodol, že daňovými výdavkami žalobcu nie sú výdavky (náklady) - výdaj zásob
zo skladu (zaúčtované v roku 2005) úhrnom vo výške 969 644,- Sk (vyskladnené zásoby dodané od

IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o. v hodnote 832 145,42 Sk + vyskladnené zásoby dodané od FARAON, s.r.o.
v hodnote 137 498,58 Sk), z čoho 19 % predstavuje sumu 184 232 Sk, čo po prepočte na euro je suma
6 115,38 euro, ktoré zásoby boli obstarané od dodávateľov IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.,
a ktoré obstaranie zásob nie je odrazom reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných
na sporných faktúrach od týchto dodávateľov, a to faktúr presne popísaných v úvode tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne predovšetkým zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane
vo veci vykonal, je zrejmé, že:

1) Všetci konatelia dodávateľských spoločností zhodne uviedli, že tieto spoločnosti (IXUS, s.r.o., TINGO,

s.r.o., FARAON, s.r.o.) žiadnu reálnu činnosť nevykonávali, žiaden tovar nedodali, so žalobcom reálne
neobchodovali, vystavovali len fiktívne faktúry, ktoré podpisovali a pečiatkovali, za čo dostávali provízie,
ktorých výška závisela od sumy uvedenej na fiktívnej faktúre.

2)O.A.savroku1999začalzaoberaťčinnosťou(krátenímdane),vrámciktorejpodpisovalapečiatkoval

účtovné doklady, za čo dostával dohodnutú províziu, na základe čoho si odberateľské spoločnosti dávali
do nákladov fiktívne doklady a na základe týchto dokladov si uplatňovali nadmerné odpočty, pričom tovar
nebol nikdy reálne dodaný, vo všetkých prípadoch sa jednalo o fiktívne doklady. Úloha O. A. spočívala
v tom, že ku každej faktúre vystavil príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad, ktoré
bolipríslušnýmkonateľompredloženénapodpisaopečiatkovanie,atobezuvedeniasumy,pričomsuma

bola následne podľa potreby dopísaná. Následne tieto doklady zaniesol konateľovi, podľa toho, aká
dodávateľská spoločnosť bola uvedená na faktúre. Takýmto spôsobom pre O. A. pracovali (vystavovali
fiktívnefaktúry)iU.F.,D.D.,U..A.D.,Z.S.aajA.A.(IXUS,s.r.o.,TINGO,s.r.o.,FARAON,s.r.o.),pričom
za menované spoločnosti IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. bol na základe plnomocenstva
splnomocnený konať S. E.. O. A. bol sám riadený nadriadenými osobami, ktoré mu dávali pokyny, čo

má robiť, koho má zabezpečiť, či má previesť firmy medzi konateľmi.

X) S. E., ktorý zastupoval dodávateľov žalobcu (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.) na základe
plnomocenstva si nepamätal, kto ho na tieto spoločnosti nakontaktoval, pričom žalobcu, resp. K. I.
(konateľa žalobcu) si našiel v telefónnom zozname. I keď S. E. potvrdil, že dodával žalobcovi tovar,

samotný tovar, jeho nakládku a prepravu on osobne nezabezpečoval, túto zabezpečovali samotní
dodávatelia (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.), jeho úlohou bolo len tovar na určenom
mieste vyložiť a zabezpečiť platbu. S. E. nevystavoval ani účtovné doklady, tieto vystavovali konatelia
dodávateľov, pričom S. E. účtovné doklady spolu s peniazmi len odovzdal kuriérom, ktorých poslalikonatelia dodávateľov. Pokyny ohľadne jednotlivých dodávok medzi dodávateľmi IXUS, s.r.o., TINGO,
s.r.o., FARAON, s.r.o. a žalobcom sprostredkovával S. O. A., výhradne s ktorým S. E. ďalej jednal.
Podrobnosti jednotlivých zdaniteľných plnení S. E. uviesť nevedel.

4) Konateľ žalobcu K. I., S. E. a zamestnanci žalobcu O. S., F. W., S. D., C. X., potvrdili iba to, že tovar,
pôvod ktorého potvrdiť nemohol žiaden zo svedkov (poškodený papier alebo papier neštandardnej,
nižšej kvality), žalobcovi osobne doručoval S. E., ktorý ho doviezol na nákladnom vozidle LIAZ so
šoférom.

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti (uvedené pod
bodmi 1, 2 a 3) vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že spoločnosti IXUS, s.r.o., TINGO,
s.r.o., FARAON, s.r.o. reálne nemohli a ani reálne nedodali žalobcovi tovar uvedený na sporných
faktúrach, pričom uvedenému záveru neodporujú ani výpovede konateľa žalobcu a svedkov S. E., ako
i svedkov O. S., F. W., S. D., C. X. (skutočnosti uvádzané pod bodom 4). Všetci konatelia dodávateľov

žalobcu, ktorí boli konateľmi v čase, kedy malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu, zhodne uviedli, že tieto
spoločnosti nevykonávali reálne žiadnu činnosť a že žalobcovi nedodali žiaden tovar. Výslovne uviedli,
že faktúry boli vystavované len fiktívne, za čo dostávali províziu, ktorej výška bola závislá od výšky
sumy uvedenej na fiktívnej faktúre, dokonca aj výslovne uviedli, že robili „biele kone“ pre O. A.. V úplnej
zhode s výpoveďami bývalých konateľov dodávateľov žalobcu je i výpoveď samotného O. A., ktorý

sa priznal, že od roku 1999 vykonával činnosť, ktorej podstatou bolo krátenie dane takým spôsobom,
že zaobstarával za dohodnutú províziu podpísané a opečiatkované účtovné doklady (faktúry, príjmové
a výdavkové pokladničné doklady) pre odberateľské firmy, ktoré si takéto fiktívne faktúry dávali do
nákladov a na základe nich si uplatňovali nadmerné odpočty, pričom samotný tovar uvedený na týchto
faktúrach nebol nikdy reálne dodaný. Takýmto spôsobom pre O. A. pracovali i U. F., D. D., Ing. A. D.,

Z. S. a aj A. A. (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.), t.j. vystavovali fiktívne faktúry, pričom
za menované spoločnosti IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. bol na základe plnomocenstva
splnomocnenýkonaťS.E..AjvýpoveďS.E.potvrdzujezáver,žezdaniteľnéobchodymedzidodávateľmi
žalobcu (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.) a žalobcom deklarované na sporných faktúrach
boli len vo fiktívnej rovine, teda že sa reálne neuskutočnili. Jeho výpoveď je totiž nejasná, neurčitá, na

viaceré podrobnosti, či už sa vzťahujúce na počiatok spolupráce medzi dodávateľmi žalobcu (ktorých
na základe plnomocenstva zastupoval), ako i na počiatok spolupráce so samotným žalobcom si S.
E. nepamätá, resp. uvádza nepravdepodobné, len ťažko uveriteľné skutočnosti (konateľa žalobcu
si mal nájsť v telefónnom zozname) a k samotným obchodným prípadom sa vedel vyjadriť len vo
všeobecnejrovine,bezuvedeniakonkrétnostíobchodnéhoprípadu,sodôvodnením,žesamotnýobchod

nezabezpečoval, keď jeho úloha spočívala len vo vyložení tovaru a zabezpečení platby, pričom pokyny
sprostredkovával S. E. O. A., výhradne s ktorým jednal, ktoré skutočnosti rozhodne nie sú znakom,
že sa zdaniteľné plnenia deklarované na sporných faktúrach uskutočnili, ale práve naopak, sú znakom
toho, že ide len o fiktívne a dobre organizované konanie. Z pohľadu Krajského súdu v Trenčíne
je tak jednoznačne preukázané, že spoločnosti IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. nedodali

žalobcovi tovar deklarovaný na sporných faktúrach. V čase zdaniteľného plnenia neboli spoločnosti
IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. reálne fungujúcimi spoločnosťami, t.j. nevykonávali reálne
podnikateľskú činnosť, a teda nemohli reálne žalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach.
V rozpore s uvedeným záverom nie je nakoniec ani tvrdenie žalobcu, že tovarom deklarovaným na
sporných faktúrach disponoval, a že mu tento osobne doručil S. E.. Krajský súd v Trenčíne na tomto

mieste zdôrazňuje, že to, že takýmto tovarom žalobca disponoval, a že mu ho osobne doručil S. E., čo
zhodne potvrdili nielen S. E. a konateľ žalobcu (K. I.), ale i zamestnanci žalobcu O. S., F. W., S. D., C.
X. (tak ako je vyššie uvedené v bode 4), preukazuje maximálne len to, že žalobcovi bol reálne dodaný
uvedenýtovar,nepreukazujevšakto,žeuvedenýtovarboldodanýžalobcoviprávespoločnosťamiIXUS,
s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. Ani tieto zhodné výpovede tak nemohli nič zmeniť na závere, že

tento tovar nebol žalobcovi dodaný spoločnosťami IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré
žalobca uviedol v žalobe, neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný a správca dane neuznali žalobcovi výdavky len z dôvodu, že sporné
faktúry nevystavili konatelia zmienených dodávateľov, uvedená námietka nemá opodstatnenie, nakoľko
z napadnutého rozhodnutia, ako i z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že dôvodom nepriznania
deklarovaných výdavkov bolo zistenie, že spoločnosti uvedené na sporných faktúrach (IXUS, s.r.o.,TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.) nedodali žalobcovi reálne tovar deklarovaný na týchto faktúrach
(dôvodom neuznania výdavkov teda nebola len samotná skutočnosť, žeby faktúry nevystavili konatelia
dodávateľov žalobcu). Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle

dokazovanie a zo skutočností, ako je uvedené vyššie (pod bodmi 1 až 4), nemohol správca dane a
žalovaný podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne dospieť k inému záveru, len k tomu, že spoločnosti
IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. nedodali žalobcovi reálne tovar deklarovaný na sporných
faktúrach. Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne opakovane zdôrazňuje, že nevystavenie sporných
faktúr konateľmi dodávateľov bol len jedným z mnohých znakov preukazujúcich fiktívnosť predmetných

zdaniteľných plnení (námietka 1).

Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nedostatočne objasnil, či žalobca nakúpil tovar od svojich
dodávateľov, spoločností IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o., ani táto námietka nie je dôvodná.
Ako už Krajský súd v Trenčíne vyššie uviedol, vykonané dokazovanie zo strany správcu dane považuje
Krajský súd v Trenčíne za dostatočné a zo zistení vyššie uvedených nemohol správca dane, ako

i žalovaný dospieť k inému záveru ako dospeli, pričom je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že
správca dane, ako i žalovaný ustálili, že žalobca nenakúpil tovar deklarovaný na sporných faktúrach od
spoločností IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. (námietka 2).

Rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný nepripisujú žiadnu závažnosť

svedeckým výpovediam svedkov A. F., O. A., S. E., O. S., F. W., S. D., C. X. a B. K.. Krajský súd v
Trenčíne konštatuje, že správca dane, rovnako ako žalovaný vyvodili z vyššie uvedených svedeckých
výpovedí správny záver. I keď títo svedkovia potvrdili existenciu tovaru, nepotvrdili, žeby tento tovar
dodali žalobcovi dodávatelia uvedení na sporných faktúrach. Len samotná existencie tovaru, bez toho,
aby bolo zároveň preukázané, že tento tovar bol dodaný žalobcovi práve dodávateľom uvedeným na

sporných faktúrach, nie je dostatočným dôvodom na uznanie deklarovaných výdavkov za výdavky
daňové. Preto, keďže dodávatelia žalobcu deklarovaní na sporných faktúrach sú spoločnosťami,
ktoré reálne nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť, je vylúčené, aby tovar pochádzal od týchto
spoločností (námietka 3).

Pokiaľ správca dane a žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali i z výpovedí bývalých konateľov
spoločností IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o., takýto postup je v súlade so zákonom a
neexistuje jeden racionálny dôvod, prečo by správne orgány na tieto výpovede nemali prihliadať. Navyše
je potrebné opätovne zdôrazniť, že jednotlivé výpovede v ich súhrne dávajú celkový obraz o tom, akým
spôsobom prebiehali a boli organizované jednotlivé fiktívne obchody, výpovede bývalých konateľov sú

v úplnej zhode i s výpoveďami O. A. a aj S. E., pričom je potrebné si ďalej uvedomiť, že ani výpovede
zamestnancov žalobcu nie sú v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi zo svedeckých výpovedí bývalých
konateľov spoločností IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. Zo svedeckých výpovedí bývalých
zamestnancov totiž vyplýva len to (ako už bolo vyššie konštatované), že tovar neznámeho pôvodu (išlo
o poškodený papier alebo papier neštandardnej, nižšej kvality) žalobcovi osobne doručoval S. E., a to

konkrétne na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom. Vychádzajúc z uvedeného (keďže výpovede bývalých
konateľov a výpovede zamestnancov žalobcu si vzájomne neodporujú) je zrejmé, že akékoľvek úvahy
žalobcu o tom, žeby správca dane a žalovaný preferovali výpovede bývalých konateľov spoločností
IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o., nie sú opodstatnené, rovnako ako nie je opodstatnené (z
tohoistéhodôvodu)tvrdeniežalobcu,žesprávneorgányposudzovalidôveryhodnosťvýpovedílenpodľa

toho, či sú alebo nie sú v prospech žalobcu. Ani skutočnosť, že konatelia vyberali peniaze z firemných
účtov, nie je dôkazom, ktorý by svedčil v prospech žalobcu a rozhodne nie je dôkazom, že firmy reálne
vykonávali podnikateľskú činnosť. Technicky je možné vykonávať pohyby na účtoch bez toho, aby boli
odrazom reálneho obchodu. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že ani námietka 4 nie je dôvodná.

Žalobná námietka 5, ktorej obsahom je vyvrátenie tvrdenia žalovaného o nespolupráci žalobcu so
správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, nie je taktiež dôvodná, avšak nie preto, žeby tvrdenie
o nespolupráci žalobcu so správcom dane bolo alebo nebolo pravdivé. Krajský súd v Trenčíne nemá
dôvod skúmať a posudzovať túto otázku (či žalobca náležitým spôsobom spolupracoval so správcom
dane v rámci vyrubovacieho konania), nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, a nakoniec to netvrdí ani

žalobca, žeby správne orgány z tejto skutočnosti vyvodili nejaký dôsledok (záver), na základe ktorého by
bol žalobca ukrátený na svojich právach. Keďže žalobnými námietkami môžu byť len skutočnosti, ktoré
spôsobujú zásah do práv účastníka správneho konania, resp. ukracujú účastníka správneho konania na
jeho právach, vyhodnotil Krajský súd v Trenčíne i túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.V námietke 6 žalobca vytýka žalovanému, že správca dane opätovne neuznal žalobcovi daňové výdavky
len z toho dôvodu, že sporné faktúry nevystavili konatelia zmienených spoločností, a to napriek tomu, že

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozsudku (sp. zn. 4Sžf/42/2012 z 18.07.2013)
vyslovil pre správne orgány záväzný právny názor, že táto okolnosť nie je sama osebe skutočnosťou
rozhodujúcou. Krajský súd v Trenčíne sa nestotožňuje ani s touto námietkou žalobcu, t.j. žeby
správca dane a žalovaný sa dôsledne neriadili právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sžf/42/2012 z 18.07.2013). Ako vyplýva z citovaného

rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,dôvodomzrušenia(votázkeneuznaniakonkrétnych
výdavkov za fakturované dodávky) bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
relevantných dôvodov najmä pri hodnotení dôkazov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a v nadväznosti na
tento zrušujúci dôvod bolo žalovanému uložené v ďalšom konaní, rešpektujúc príslušné procesnoprávne
i hmotnoprávne predpisy, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu
vrátane riadneho odôvodnenia. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia žalovaného je Krajský súd

v Trenčíne na rozdiel od žalobcu toho názoru, že žalovaný sa záväzným pokynom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky dôsledne riadil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri ustálení záveru, že
spoločnosti IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. nedodali žalobcovi reálne tovar deklarovaný
na sporných faktúrach, nevychádzal - tak ako to tvrdí žalobca - len zo skutočnosti, že sporné faktúry
nevystavili konatelia zmienených spoločností, ale z mnohých ďalších skutočností, ktoré vo svojom úhrne

jednoznačne preukazovali záver o fiktívnosti deklarovaných zdaniteľných plneniach a ktoré vyplynuli z
rozsiahleho šetrenia, ktoré správca dane vo veci vykonal. Len v stručnosti môže Krajský súd v Trenčíne
zopakovať, že konatelia dodávateľov v úplnej zhode popreli akékoľvek reálne fungovanie spoločností,
dokonca mali vedomosť, že robia „biele kone“ pre O. A., čo potvrdil i sám O. A., ktorý sa touto činnosťou
(krátením dane) živil od roku 1999, pričom týmto spôsobom spolupracoval i so spoločnosťami IXUS,

s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. (dodávateľmi žalobcu). Nedostatky nepreskúmateľnosti pôvodného
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov tak žalovaný v intenciách pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky odstránil. Žalobné námietky žalobcu v tomto smere tak Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil ako
neopodstatnené.

Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona sa nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených

výdavkov viaže na splnenie podmienky, že 1. musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a
zároveň 2. musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Na bezpodmienečné splnenie týchto podmienok
sa viaže nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca teda požaduje (pre
ľahkú zneužiteľnosť), aby daňovník, ktorý nárok na uznanie výdavkov uplatňuje, preukázal existenciu

podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje
nárok na uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu
tovarov a služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s
dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby
boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry

a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však
postačujúcou podmienkou pre priznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia.
Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či
takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné
prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom

na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku
vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov
uznanédaňovévýdavky,tietodokladyvšakmusiabyťodrazomreálnehoplnenia.Jednoduchopovedanéak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu byť uznané ako
daňové výdavky, nakoľko ide o fiktívne výdavky.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že predmetné faktúry od spoločností
IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. sú fiktívnymi výdavkami, ktoré neodrážajú reálne plnenie.
Preto tieto faktúry nemohli byť uznané ako daňové výdavky, nakoľko nespĺňajú podmienky ustanovené
vo vyššie cit. ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 veta prvá zákona č. 595/2003 Z.z.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.
Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n éodvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti,musíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.