Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204182
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 816,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/133/2016-44 zo dňa 16. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/133/2016-44 zo dňa 16. novembra
2016 vo výroku II. , ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, a vo výroku III. o trovách konania potvrdzuje.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
11C/133/2016-44 zo dňa 16. novembra 2016 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni podľa § 708 ods.

1, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka sumu 742,64 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb. Súčasťou zmluvy nebolo poskytnutie služby spočívajúcej v
povolenom prečerpaní účtu. Aj keď v konaní nebol predložený dodatok k predmetnej zmluve, ktorým by

bolo povolené prečerpanie účtu, z výpisov z účtu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá táto služba,
naposledy od 25.10.2012 s limitom 1.300,00 Eur. Žalovaný bol zároveň vo výpisoch oboznámený s
úrokovou sadzbou 19,90%, ako aj s tým, že pri čerpaní prostriedkov nad debetný limit sa k tejto úrokovej
sadzbe pripočíta úrok z omeškania vo výške 8%. Okresný súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy
371,97 Eur, pri ktorej nebolo preukázané, že by ju žalovaný vrátil. Pokiaľ ide o poplatky a úroky,
tieto neboli individuálne dojednané v zmluve, a preto nemohli byť žalobcovi priznané. Ak by aj nejaké
úroky žalobcovi patrili, tieto môže žalobca žiadať len do splatnosti úveru.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a
vyhovenia žalobe v celom rozsahu.
4. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na
ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o platobných službách, podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb
poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a/ zmluvy o poskytnutí

jednorazovej platobnej služby alebo b/ rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 zákona sú neoddeliteľnou
súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods.
5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z uvedeného,zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb
musia byť individuálne dojednané. V zmysle článku 25.5 sú všeobecné obchodné podmienky súčasťou
zmluvy o vkladovom účte. V zmysle všeobecných obchodných podmienok je Sadzobník neoddeliteľnou

súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Ďalej odvolateľ upriamil pozornosť na ustanovenie § 18 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zdôraznil, že náležitosti zmluvy nemusia byť obsiahnuté
v jednom dokumente, čo potvrdzuje aj obsah rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15
(Home Credit vs. Biróová).

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil vo
výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne

správne.
7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie
žaloby vo zvyšnej časti. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.

2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade odvodzoval žalobca

uplatnený nárok zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa
03.08.2010. V rámci skutkových tvrdení poukázal na fakt, že zriadil účet v prospech žalovaného, ktorý sa
však dostal do tzv. nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovnal. K žalobe bola pripojená spomínaná
zmluva, ktorá založila právny vzťah sporových strán, výpisy z dotknutého, ako aj z pohľadávkového
účtu, Všeobecné obchodné podmienky a listinu o úrokových sadzbách produktov. V podaní zo dňa

17.10.2016 žalobca naviac poukázal na porušenie povinností žalovaným, čo viedlo k odstúpeniu od
zmluvy v súlade s ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný bol povinný mať na
účte dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie finančných operácií, kam nepochybne spadá aj
spoplatkovanie účtu.
9. Z obsahu Zmluvy zo dňa 03.08.2010 nevyplýva, že by sa strany dohodli o možnosti povoleného

prečerpania účtu. Uvedené je zrejmé len z výpisov z účtu.

10. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,

pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so

sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.
11. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
12. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom

procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhejinštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

13. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené článkom 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie
tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých

ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy
na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti
sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné
skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci
samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom
inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len

dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané,
prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch žaloby a pri nesplnení
dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú
pomocjednejprocesnejstrane,potombyfaktickymoholneprimeraneodoprieťspravodlivýprocesstrane
vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

14. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že žalobca
predložil dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že medzi stranami došlo ku vzniku právneho vzťahu.
Pokiaľ však listinný dôkaz, o ktorý sa opieral žalovaný nárok, nepotvrdzoval existenciu právneho vzťahu
z tzv. nepovoleného prečerpania bežného účtu, potom nebolo možné súdom priznať ochranu žiadanému

právu. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj
neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide vzťah sporových strán založený zmluvou zo
dňa 03.08.2010. Táto totiž nijako nepotvrdzuje možnosť prečerpania účtu; ak dohoda vznikla ústne (čo
možno vyvodiť z predložených výpisov z účtu), jej parametre museli byť v konaní preukázané dôkaznými
prostriedkami v zmysle procesnej úpravy. Jednoduché predloženie výpisov z účtov, Všeobecných

obchodných podmienok a sadzobníka úrokových sadzieb neboli postačujúcimi dôkazmi, ktoré by mohli
viesť súd k zásahu do majetkovej sféry žalovaného, pretože len deklarujú jednostrannú vôľu žalobcu
ako silnejšej zmluvnej strany bez toho, aby preukazovali aj prejav vôle žalovaného.

15. Za danej procesnej situácie odvolacie námietky žalobcu nemôžu byť dôvodné.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil.
17. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale
od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III.), ktorý plne

zodpovedá ust. § 255 ods. 1 CSP.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).
19. Vo zvyšnej časti (výrok I.), nenapadnutej odvolaním, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).