Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209888
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914209888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členovsenátuJUDr.Ing.JánaGandžalu,PhD.aJUDr.JanyHaluškovej,vsporežalobcuPROFICREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej Y. N.,
r.č. XXXXXX/XXXX, s trvalým pobytom U. č. XXX, XXX XX O., za účasti VŠEOBECNEJ OCHRANY

PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do
30. 06. 2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), právne zastúpenej
JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká č. 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie
1.817,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. 13C/254/2014-42 zo dňa 13. 10. 2015 takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.422,22 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065
% denne a úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 54,65 Eur od 21. 01 2011 do 16. 02.

2011, zo sumy 0,65 Eur od 17. 02. 2011 do 20. 02. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 02. 2011 do 14. 03.
2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 03. 2011 do 17. 04. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 07. 2011 do 29. 08.
2011, zo sumy 14,65 Eur od 30. 08. 2011 do 29. 09. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 08. 2011 do 29. 09.
2011, zo sumy 14,30 Eur od 30. 09. 2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 09. 2011 do 30. 10.
2011, zo sumy 13,95 Eur od 31. 10. 2011 do 29. 11. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 10. 2011 do 29. 11.
2011, zo sumy 13,60 Eur od 30. 11. 2011 do 19. 12. 2011, zo sumy 54,25 Eur od 21. 12. 2011 do 30. 01.

2012, zo sumy 14,25 Eur od 31. 01. 2012 do 28. 02. 2012, zo sumy 54,65 Eur od 21. 01. 2012 do 28.
02. 2012, zo sumy 13,90 Eur od 29. 02. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65 Eur od 21. 02. 2012 do 09.
02. 2014, zo sumy 54,65 Eur od 21. 03. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65 Eur od 21. 04. 2012 do 09.
02. 2014, zo sumy 1639,50 Eur od 21. 05. 2012 do 09. 02. 2014, p r i p ú š ť a a rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/254/2012-42 zo dňa 13. 10. 2015 vo výroku, ktorým žalobu zamietol
v časti o zaplatenie 1.422,22 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo
výške 3,275 % ročne zo sumy 54,65 Eur od 21. 01 2011 do 16. 02. 2011, zo sumy 0,65 Eur od 17. 02.

2011 do 20. 02. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 02. 2011 do 14. 03. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 03.
2011 do 17. 04. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 07. 2011 do 29. 08. 2011, zo sumy 14,65 Eur od 30. 08.
2011 do 29. 09. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 08. 2011 do 29. 09. 2011, zo sumy 14,30 Eur od 30. 09.
2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 09. 2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 13,95 Eur od 31. 10.
2011 do 29. 11. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 10. 2011 do 29. 11. 2011, zo sumy 13,60 Eur od 30. 11.
2011 do 19. 12. 2011, zo sumy 54,25 Eur od 21. 12. 2011 do 30. 01. 2012, zo sumy 14,25 Eur od 31. 01.

2012 do 28. 02. 2012, zo sumy 54,65 Eur od 21. 01. 2012 do 28. 02. 2012, zo sumy 13,90 Eur od 29.
02. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65 Eur od 21. 02. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65 Eur od 21.
03. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65 Eur od 21. 04. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 1639,50 Eur od
21. 05. 2012 do 09. 02. 2014 (časť prvého výroku) z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (časť prvého výroku) a v
súvisiacich výrokoch o trovách konania (druhý, tretí výrok) p o t v r d z u j e.Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO:

42 362 962, m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 13. 10. 2015 žalobu zamietol (prvý
výrok), žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške

179,44 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku jeho právnemu zástupcovi.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaná dňa 29. 11. 2010 vyplnila (v časti 1 až 5)
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Žalobca následne dňa 10. 12. 2010 doplnil údaje uvedené
v časti 6. Žalobca činnosť - poskytovanie úverov nebankovým spôsobom vykonával v rámci premetu
svojho podnikania. Žalovaná v zmluvnom vzťahu nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti, ale vystupovala ako fyzická osoba (občan), teda išlo o spotrebiteľa.
V danom prípade žalovaná žiadala podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1500,- Eur s
tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu mesiaca po 80,37
Eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu 790,84
Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala

byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 44,57 %, predpokladaná RPMN
po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo
výške 76,21 %. Formulár žalovaná podpísala dňa 29. 11. 2010. Bod 6 zmluvy vypĺňal žalobca. Jeho
obsahom bola schválená výška úverového limitu vo výške 1.020,- Eur s podmienkami splácania po
dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 54,65 Eur, splatných v 20. deň mesiaca s tým že poskytnutá

čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu predstavuje sumu 537,76 Eur. RPMN za úver bola určená
vo výške 68,08 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za
úver bola určená vo výške 44,57 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená
vo výške 60,49 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,20 %. Žalobca formulár
podpísal dňa 10. 12. 2010 a preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5

týkajúce sa poskytnutej výšky úveru, mesačnej splátky, predpokladanej RPMN za úver, ročnej úrokovej
sadzby úveru, poskytnutej čiastky revolvingu, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
a ročnej úrokovej sadzby revolvingu a to až po podpísaní formulára odporkyňou. Okresný súd mal
preukázané, že žalovanej bola dňa 10. 12. 2010 vyplatená čiastka 873,08 Eur. Zo strany žalobcu bola
žalovanej poskytnutá čiastka znížená o odplatu za poskytnuté služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/

dohody o poskytnutí služby o sumu 112,08 Eur a v prípade revolvingu o sumu 215,75 Eur. Žalovaná
žalobcovi zaplatila celkom sumu 477,95 Eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prípade doplňovania
- zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
- ďalej aj „OZ“), ktorú mala žalovaná následne prijať a pretože zákon vyžaduje v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaná mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a

následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalobcu. V danom prípade však tento postup pri uzavretí
zmluvy nebol súdu prvej inštancie preukázaný, a teda zmluva nemá zákonom vyžadovanú písomnú
formu, pričom nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy
bez výhrad, zmien či doplnkov), preto takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ je neplatný.
Súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že žalobca zmenil údaje v zmluvnom formulári uvedené v

bode 6 oproti údajom uvedeným v bode 5, z toho potom vyplýva, že návrh žalovanej odmietol. Mala
preto nasledovať ďalšia fáza a to prijatie takto zmeneného, teda nového návrhu urobeného zo strany
žalobcu žalovanej. Následne by tak došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to
v prípade akceptácie takéhoto návrhu žalovanou. V danom prípade k uvedenému postupu nedošlo.
Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom

(revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého
úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom. Okresný súd mal preukázané, že žalobca vyplatil dňa 10. 12.
2010 žalovanej na úvere iba sumu 873,08 Eur. Žalovaná žalobcovi vrátila na poskytnutých peňažných
prostriedkoch spolu sumu 477,95 Eur, a teda dlhuje na bezdôvodnom obohatení žalobcovi sumu 395,13
Eur. Pokiaľ ide o nárok v časti zmluvnej pokuty, okresný súd tento nárok nemohol priznať, pretože

pochádza zo záväzkového vzťahu, ktorý považoval za absolútne neplatný.Podľa názoru okresného súdu v danom prípade je potrebné posudzovať premlčanie nároku v zmysle
ustanovenia § 107 ods. 1 OZ s tým, že počiatok jej plynutia je potrebné stanoviť pri sume bezdôvodného
obohatenia, ktorá bola žalovanou získaná vo forme poskytnutého úveru a revolvingu. Dátum začiatku

plynutia premlčacej doby je daný nasledujúcim dňom po získaní uvedenej sumy žalovanou a posledný
deň tejto doby je daný uplynutím dvoch rokov od dátumu začiatku plynutia premlčacej doby, pretože
žalobca žalovanej plnil v dôsledku neplatného právneho úkonu - neplatnej revolvingovej zmluvy. V
danom prípade bol posledným dňom objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia deň 10. 12. 2013, keďže žalovanej, bola poskytnutá suma 873,08 Eur dňa 10. 12. 2010 a

žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 21. 07. 2014, teda po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty.
Vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
(ďalej aj „O.s.p.“). Žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej mali v konaní plný úspech, preto im
patrí plná náhrada trov konania. Žalovaná si trovy konania neuplatnila a ani jej zo spisového materiálu
žiadne konkrétne trovy nevyplývajú, preto okresný súd o náhrade trov rozhodol tak, že jej trovy konania

nepriznal.
Okresný súd priznal náhradu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej za úkon právnej služby, a
to prevzatie a príprava zastúpenia odmena vo výške 81,33 Eur + 8,39 Eur režijný paušál; podanie
písomného vyjadrenia vo veci zo dňa 02. 02. 2015 odmena vo výške 81,33 Eur + 8,39 Eur režijný
paušál, spolu vo výške 179,44 Eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru skutkové a
právne závery okresného súdu sú v rozpore so zákonom. Okresný súd nebol oprávnený na premlčanie
prihliadnuť (ani ex offo, ani na námietku), pretože v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka

„Ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetku,
čo podľa nej dostal“. Podľa okresného súdu subjektívna premlčacia lehota mala začať plynúť dňa
10. 12. 2011, keďže deň predtým došlo k čerpaniu prostriedkov. V súdnom konaní nebol vykonaný
žiadny dôkaz, z ktorého vyplýva jeho vedomosť o bezdôvodnom obohatení a o jeho vzniku v tento deň.
Žalovaná podanou žiadosťou požiadala o poskytnutie úveru, a v maximálnej výške 1.500,- Eur. Uvedená

čiastka predstavovala maximálnu sumu, pričom v zmysle zmluvných dojednaní na základe vyhodnotenia
schopnosti dlžníka splácať úver mohla byť znížená. Vzťah medzi stranami je potrebné rozlišovať podľa
dvoch základných skupín ustanovení, ktoré sú uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o poskytnutého revolvingového úveru. Ide o skupinu
ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy a

tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Jedná
sa o ustanovenia, podstatou ktorých je vymedzenie spôsobu a podmienok, za ktorých môže dôjsť a
dochádza k uskutočneniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníka (prostredníctvom žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru), opis spôsobu za akých podmienok dochádza k uzavretiu zmluvy a
podobne.Bezohľadunato,akýmspôsobomsútietoustanoveniainkorporovanénarubovejstranelistiny,

ktorou je žiadosť, resp. zmluva, označujú tieto ustanovenia spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k
vzniku zmluvného vzťahu. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy ako základný princíp zmluvného práva
zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme
vzniku zmluvy, ako a čím bude zmluva tvorená. Obsah zmluvy ako právneho úkonu je tiež možné určiť aj
odkazom na iné ustanovenia (typicky všeobecné podmienky, interný predpis a podobne). Ďalej poukázal

narozsudokNSČRsp.zn.3Cdon1396/1996.Podľajehonázoružiadenzúdajovuvedenýchžalobkyňou
v bode 5. Žiadosti (na lícnej strane) nie je sám o sebe návrhom na uzavretie zmluvy bez toho, aby
obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na rubovej strane žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru. Obsah návrhu zo strany žiadateľa o úver je možné zmeniť podľa zmluvných
ustanovení do tej miery, kedy táto zmena nie je považovaná za zmenu návrhu. Podľa jeho názoru došlo

k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré je vyjadrené podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu
v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej poukázal na to, že pri výpočte RPMN sa berie do úvahy
síce prepočet na „ročnú mieru nákladov“, ktoré sú však vyčíslené za skutočnú dobu trvania zmluvného
vzťahu. Ročná úroková sadzba vychádza z predpokladu jedného roku a už skutočný počet dní požičania
peňažných prostriedkov nevyjadruje. Ďalej podľa jeho názoru sa okresný súd nesprávne vyporiadal s

účelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zákonná úprava v ustanoveniach zák. č.
250/2007 Z. z. priznáva určitým subjektom osobitné práva na základe toho, že toto združenie je schopné
vykonávať zákonom určené úlohy. V opačnom prípady by akýkoľvek subjekt mohol do konania vstúpiť
a svoju činnosť „outsorcovať“ prostredníctvom tretích osôb. Ak je nejakému subjektu priznané určitéosobitné postavenie v zmysle § 25 zák. č. 250/2007 Z. z., potom sa vychádza z logického predpokladu,
že tento subjekt bude odborne personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Podľa
jeho názoru súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov, pretože tento subjekt nemá

procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Ustanovenie § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014
neupravovalo požiadavku na súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01. 01. 2015
bola na základe zákona č. 353/2014 Z. z. do textu Občianskeho súdneho poriadku prevzatá podmienka,
ktorú práva prax už predtým formulovala, a to preukázanie súhlasu už spolu s oznámením o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania. Podľa jeho názoru novozavedené ustanovenie sa má aplikovať na

všetky začaté a neskončené konania, pretože ide o procesnú normu, a súčasne nejde o spätnú zmenu v
zmysle zákazu pravej retroaktivity. Pretože účasť vedľajšieho účastníka v konaní je nezákonnou, potom
ani priznanie náhrady trov zastúpenia nemôže mať oporu v zákone.

3. Žalobca písomným podaním označeným ako „Čiastočné späťvzatie návrhu“ datovaným k dňu 18. 08.
2016 (č. l. 70 spisu) vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny vo výške1.422,22 Eur a zmluvnej pokuty

vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 54,65 Eur od 21. 01
2011 do 16. 02. 2011, zo sumy 0,65 Eur od 17. 02. 2011 do 20. 02. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 02.
2011 do 14. 03. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 03. 2011 do 17. 04. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 07.
2011 do 29. 08. 2011, zo sumy 14,65 Eur od 30. 08. 2011 do 29. 09. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21. 08.
2011 do 29. 09. 2011, zo sumy 14,30 Eur od 30. 09. 2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21.

09. 2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 13,95 Eur od 31. 10. 2011 do 29. 11. 2011, zo sumy 54,65 Eur od 21.
10. 2011 do 29. 11. 2011, zo sumy 13,60 Eur od 30. 11. 2011 do 19. 12. 2011, zo sumy 54,25 Eur od 21.
12. 2011 do 30. 01. 2012, zo sumy 14,25 Eur od 31. 01. 2012 do 28. 02. 2012, zo sumy 54,65 Eur od
21. 01. 2012 do 28. 02. 2012, zo sumy 13,90 Eur od 29. 02. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65 Eur
od 21. 02. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65 Eur od 21. 03. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 54,65

Eur od 21. 04. 2012 do 09. 02. 2014, zo sumy 1639,50 Eur od 21. 05. 2012 do 09. 02. 2014.

4. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 31. 12. 2015 žiadal rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že zmluva
uzavretá medzi stranami je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom

Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne ustálil, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy,
pretože žalobcom nebol akceptovaný návrh žalovanej. Z uvedeného dôvodu žalobca môže požadovať
výhradne zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 OZ. Samotný proces vznikol podaním Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o
revolvingovom úvere. Išlo o jednostranný úkon žalovanej, a to návrh. Následne v iný deň žalobca schválil

žiadosť, avšak išlo o prijatie návrhu so zmenami oproti návrhu žalovanej. Na základe uvedeného žalobca
mal predložiť žalovanej podpísanú Žiadosť/Zmluvu po tom, čo ju schválil a mala nasledovať druhá fáza
akceptácie žalovanou. Uviedol, že Žiadosť/Zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom v bode 5 a 6
ohľadom predpokladanej RPMN úveru za úver (v bode 5 je uvedená vo výške 70,01 % a v bode 6 je vo
výške 68,08 %), predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v bode 5 je vo výške 63,32 Eur

a v bode 6 je vo výške 60,49 Eur), pričom žalovaná žiadala úver vo výške 1.500,- Eur, avšak žalobca
akceptoval iba sumu 1.020,- Eur, pričom ide o rozpor v dohodnutej výške mesačnej splátky. Keďže
pôvodný návrh žalovanej nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom žalobcu, preto nemohol dôjsť
k akceptácii návrhu žalobcom, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy. Tento nový návrh nikdy
nebol akceptovaná žalovanou, preto zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy. Keďže

zmluva nevznikla, žalovaná mala povinnosť vráti poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po
poskytnutí finančných prostriedkov, teda úveru vo výške 1.020,- Eur v období decembra roku 2010.
Žalobcovi na základe uvedeného vznikol nárok na vrátenie plnenia bez právneho dôvodu, preto v
konaní nemohol uplatňovať ani úroky, resp. poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov. Žalobca
poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.020,- Eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi spolu sumu

873,08 Eur, a teda žalobcovi vznikol nárok v zmysle ustanovenia § 451 OZ na zaplatenie sumy 146,92
Eur. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu poukázal na to, že aplikácia ustanovenia § 107
ods. 3 OZ sa v tomto prípade nevzťahuje, pretože nedošlo k vzniku zmluvy. Ďalej podľa jeho názoru,
žalobca si uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru a tieto dojednania sú v
rozpore s dobrými mravmi, preto sú neplatné. Zmluva neobsahuje ani obligatórne náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 11 ZoSÚ, preto je nutné spotrebiteľský úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Zmluvná pokuta ani nebola individuálne dojednaná (vo výške 0,065% denne
z neuhradenej výšky istiny). Jeho argumenty boli počas celého súdneho konania opodstatnené a úkony
boli účelne vynaložené preto mu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Už len samotnétvrdenie neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy za súčasnej povinnosti súdu ex offo ich
skúmať je účelným úkonom a účelným spôsobom bránením práv strany. V konaní poukázal na obsahové
nedostatky zmluvy, ktoré majú za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa jeho názoru aj

upozornenie na neprijateľné podmienky, vznesenie námietky premlčania alebo iné kvalifikované právne
hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve ním v pozícii vedľajšieho účastníka je potrebné považovať za účelný
úkon. Jeho podanie nie je všeobecné. Išlo o kvalifikovanú obranu, a preto je potrebné považovať jeho
trovy za účelne vynaložené. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn.
III.ÚS 457/2014 a rozhodnutia všeobecných súdov.

5. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 26. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (časť prvého výroku) a v
súvisiacich výrokoch o trovách konania (druhý, tretí výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Pretože v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu sčasti späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
avšak skôr ako jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalovaná nevyjadrila so späťvzatím žaloby
nesúhlas, odvolací súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami pripustil späťvzatie
žaloby sčasti, rozsudok súdu prvej inštancie v časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

11. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

12. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá

kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.13. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak

možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah
zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka,pretožebytakétodojednaniabolineplatné.Spravidlastačíkuzavretiuzmluvykonsenzoboch
účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však
v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý

reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.

14. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a
prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon

prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že
súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný
a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde
navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného
vyplývaabyprávnyúkonprijatianávrhusastalperfektným:a/musíbyťurobenýosobou,ktorejbolurčený

(oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať
žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi.
Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie
návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu
zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky,

dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň
by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy,
ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant
(teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí
byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že údaje o požadovanom revolvingovom
úvere (bod 5 žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod 6 žiadosti) v určení
odlišnej výšky úveru, RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Síce v
bode 2.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o. je uvedené, že „...Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovanú výšku
úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a
RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti

na strane veriteľa“, i podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku úveru, RPMN úveru bez toho, aby
to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň aby to nebol nový návrh, resp.
protinávrh, nie je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ možné. Údaje o schválenom úvere žalobcom
v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalovaná, totiž neboli obsahom zmluvy, preto
ich žalovaná nemohla písomne akceptovať.

16. Ako bolo uvedené, zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalobcom žalovanej, predstavovali nový návrh na
uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, či žalovaná takýto návrh akceptovala.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere v rozpore
so zákonom nemá písomnú formu, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „ ZoSÚ“) zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

18. Z uvedených dôvodov okresný súd správne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 451 a
nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, pričom pri svojom rozhodnutí prihliadol na výšku reálne žalobkyni
odovzdanej sumy žalobcom vo výške 873,08 Eur a skutočnosť, že žalovaná žalobcovi zaplatila sumu
477,95 Eur.19. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“)
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov s účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa.
V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené: „S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa
jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky
zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči

spotrebiteľovi“.

21. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a

právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné a záverečné ustanovenia, to znamená, že sa
od ich účinnosti aplikujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“

22. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré
sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku

premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčací záväzok (naturálny
záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva teda na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno ani skrátiť, ani
predĺžiť, pretože je stanovená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

23.Dvojročnásubjektívnapremlčaciadobaplatívdvochprípadoch,atopri:a) nárokunanáhraduškody,
b) práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (ktoré sa premlčí v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ).

24. Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na náhradu
škody, resp. na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba
začneplynúťodokamihuškodnejudalostiapribezdôvodnomobohatenívokamihu,keďdošlokzískaniu
bezdôvodného obohatenia. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (dolus directus) a úmyselné

bezdôvodné obohatenie, platí desaťročná objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ).

25. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne
po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k

plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj
samostatný „právny osud“, premlčuje sa samostatne a samostatne (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo 14. decembra 2006, sp. zn. 33 Odo 52/2005).

26.Vsúvislostisodvolacounámietkoužalobcuohľadnepremlčaniapohľadávkyodvolacísúduvádza,že

sa v celom rozsahu stotožňuje s podrobnými dôvodmi a s názorom okresného súdu, t.j. v posudzovanej
veci došlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia (§ 107 ods. 2 OZ), ktorý mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho nebolo možné premlčané právo žalobkyni priznať.

27 . Odvolací súd (stotožňujúc sa s názorom okresného súdu) konštatuje, že márne uplynula objektívna
trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 10. 12. 2013. Odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že i v prípade, ak by subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť v
rámci objektívnej premlčacej doby, uplynutím objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí, pretože sajedná o maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže súd prvej
inštancie v tejto veci správne určil maximálnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia (túto skutočnosť žalovaná nenamietala), preto nebol ani daný dôvod skúmať plynutie

subjektívnej lehoty.

28. Stotožňujúc sa zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatňovaný nárok je premlčaný,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (časť prvého výroku) ako
vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP) potvrdil.

29. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom
na spotrebiteľský charakter sporu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v
Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo
oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom nemuselo
preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník

nastrane žalovaného (spotrebiteľa)mudávalapriamošpeciálnazákonnáúpravauvedenávustanovení
§ 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už
okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne
neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v

plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená
za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do
31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to,
že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc

pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v
rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania,
kampodľaustanovenia§137ods.1O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatrilaináhradatrovprávneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda

i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámením zo dňa 27. 11. 2014 vstúpil do konania vedľajší
účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave. Vo vyjadrení k

žalobe zo dňa 02. 02. 2015, doručenom okresnému súdu dňa 04. 02. 2015 vedľajší účastník na strane
žalovanej vzniesol námietku premlčania, poukázal na absenciu podstatných náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Súd prvej inštancie žalobcom uplatňovaný nárok
odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol.

31. Pretože žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane mali plný úspech v konaní, súd
prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
(od 01. 07. 2016 § 255 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (ktorý zdieľal procesný úspech žalovaných v tomto súdnom

konaní) trovy konania, ktoré de facto predstavovali účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia.
Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto
rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

32. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp.
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a
účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikovalzásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a
zároveň ustanovenie 256 ods. 1 CSP, pretože žalobca vzal žalobu sčasti späť bez uvedenia dôvodu,
teda procesne zavinil zastavenie konania sčasti. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne

úspešná žalovaná a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave (do
30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), preto im podľa vyššie
uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože si žalovaná žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania na strane
žalovanej nevyplývajú, odvolací súd jej ich nepriznal.

34. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania VŠEOBECNEJ
OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).