Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/143/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711207455
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:3711207455.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: F.

A.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.G.,N.XXXX/XX,právnezastúpenej,JUDr.JánomSúkeníkom,advokátom
so sídlom v Považskej Bystrici, Stred 60/55 proti žalovanému: V. K., nar. X.X.XXXX, bytom N. J. I., K.H.
X, právne zastúpenom JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Zimná 87, o zaplatenie 15 000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 15 000,- eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od
3.8.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 900,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 5

504,83 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15 000,- Eur za
obdobie od 2.6.2011 do 2.8.2011 z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným na Okresnom súde Považská Bystrica dňa 4.7.2011 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd zaviazal žalovanému zaplatiť istinu 15 000,- eur spolu s 9,25 % ročným úrokom
z omeškania od 2.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobnom návrhu uviedla, že dňa
1.2.2010 vykonala na účet vedený v peňažnom ústave OTP Banka Slovensko pobočka Považská

Bystrica vklad vo výške 15 000,- eur. Z jej strany sa pritom jednalo o chybnú platbu t.j. platbu nesprávnej
osobe, keďže finančné prostriedky mali byť zložené na iný účet. Listom zo dňa 19.8.2010 preto požiadala
banku o vrátenie uvedenej platby. Dňa 19.8.2010 požiadala banku o oznámenie údajov majiteľa účtu,
ktorý disponuje jej finančnými prostriedkami. Banka jej listom zo dňa 6.4.2011 oznámila, že príjemca
uvedené finančné prostriedky očakával a nesúhlasí s ich vrátením a boli jej oznámené údaje o majiteľovi
účtu. Z toho dôvodu vyzvala žalovaného dňa 3.5.2011 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
15 000,- eur. Výzvu žalovaný neprevzal.

Na základe žalobného návrhu a žalobkyňou predložených listinných dôkazov Okresný súd Považská
Bystrica vydal pod č. 5Ro/139/2011-16 dňa 26.7.2011 platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom, rozsahu
vyhovel. V zákonnej lehote bol proti platobnému rozkazu podaný žalovaným odpor. V odpore žalovaný
uviedol, že tvrdenie žalobkyne o mylnej platbe na jeho účet je nepravdivé. Finančné prostriedky vo výške
15 000,- eur, ktoré boli zložené na jeho účet očakával. Zo strany žalobkyne nešlo preto o chybnú platbu,
ale úkon, ktorým mala byť splnená časť jeho pohľadávky.

O návrhu žalobkyne rozhodol tunajší súd rozsudkom sp. zn. 9C/153/2011-89 zo dňa 13.6.2012 tak, že
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 9Co/196/2012-116 zo dňa 31.5.2013 a vec vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V zmyslezáverov rozhodnutia odvolacieho súdu, tunajší súd doplnil dokazovanie vo veci najmä na preukázanie
aktívnej legitimácie žalobkyne, existencie splatného záväzku Y. O. voči žalovanému, dohody žalobkyne
s Y. O..

Napojednávanížalobkyňauviedla, žesuma15.000,-eur,ktoráňoubolapoukázanánaúčetžalovaného,
bola poukázaná omylom. Z jej strany šlo o chybu pri vypisovaní príkazu v banke. Finančné prostriedky
v uvedenej výške boli jej finančnými prostriedkami, ktoré vybrala z účtu v inej banke a tieto mienila
vložiť na svoj účet v OTP banke, kde má hypotekárny úver za účelom čiastočného splnenia úveru.

Až následne po určitej dobe dostala od banky informáciu o výške dlhu úveru a na základe toho
začala s bankou komunikovať. Bankou jej boli oznámené údaje príjemcu jej finančných prostriedkov.
Žalovaného nepozná, osobne sa nikdy nestretli, neboli nikdy v telefonickom kontakte. Ďalej uviedla, že
dňa 4.1.2010 vložila do spoločnosti R. sumu 15.000,- eur, ktorú mala zo svojej podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávala na základe živnostenského oprávnenia, pričom za rok 2009 vykázala z podnikania
zisk 20.000,- eur. Peniaze do spoločnosti vložila so zámerom otvorenia novej predajne s oblečením.

Napokon k uskutočneniu tohto zámeru nedošlo a preto dňa 1. 2. 2010 jej spoločnosť R. vrátila späť
finančnú výpomoc. Do spoločnosti nebol vložený žiaden finančný obnos zo strany tretej osoby. Pred
1.2.2010 nepožiadala banku písomne o povolenie uhradiť mimoriadnu splátku na splatenie úveru preto,
že na základe oznámenia jej poradkyne mala mať na účte väčšiu sumu finančných prostriedkov, kedy
by sa vyžiadala konečná zostatková suma úveru, z ktorej by sa vypočítalo percento za mimoriadnu

splátku a túto by mohla uhradiť. Sumu 15.000,- eur na účet vkladala osobne v banke, čísla jej účtov, či
už osobného alebo úverového nevedela a nevedela sa vyjadriť, z akého dokladu som vypisovala číslo
účtu pri vklade hotovosti v banke. Číslo účtu žalovaného nikdy nemala k dispozícii. Nevie, ako došlo
k tomu, že vypísala číslo účtu žalovaného v čase, keď chcela finančné prostriedky poukázať na svoj
úverový účet. S Y. O. bola len v obchodnom kontakte a týkalo sa to jej podnikateľskej činnosti ako fyzickej

osoby na základe živnostenského oprávnenia. Naposledy s ním bola v kontakte koncom roku 2009.
Voči menovanému nemá žiaden dlh a ani na svoju osobu neprevzala žiaden dlh menovaného. Pokiaľ aj
bola v obchodnom vzťahu s Y. O., nikdy pred ňou nespomenul meno žalovaného. Údaje o žalovanom
sa dozvedela prvýkrát až z oznámenia banky.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že je vlastníkom rodinného domu v Spišskej Novej
Vsi na W. K. Č.. X. Tento dom mal záujem predať. V mesiaci august 2009 ho oslovil Y. O. s tým,
že má záujem o kúpu rodinného domu. Keďže menovaný nemal hotovosť na vyplatenie kúpnej ceny,
bola medzi nimi uzavretá nájomná zmluva. Dňa 26. 10. 2009 uzavrel s menovaným zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve, podľa ktorej polovica dohodnutej kúpnej ceny mala byť ním zaplatená do 21. 1. 2010 a

druhá polovica kúpnej ceny do 31. 8.2010. V tejto zmluve bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške
10.000,- eur v prípade, že kúpna cena nebude zaplatená v stanovenom termíne. Y. O. nezaplatil do
prvého dohodnutého termínu polovicu kúpnej ceny a nezaplatil ani nájomné za mesiace november a
december 2009. Preto žiadal, aby mu zaplatil ďalšie nájomné vopred až do 31. 8. 2010. Toto nájomné
predstavovalo sumu 5.000,- eur a jednalo sa o nájomné za obdobie mesiacov november 2009 až august

2010. Od Y. O. mal následne telefonát s tým, že dohodnutú sumu mu nemôže odovzdať osobne, ale
že sumu 15.000,- eur posiela na účet a že túto sumu mu posiela od kolegu. Neuviedol, či sa jedná o
ženu, alebo o muža. Následne na účet mu bola pripísaná suma 15.000,- eur. Po určitom období mu bola
doručená výzva z banky na vrátenie týchto peňazí. Žalobkyňu osobne nepozná, nie je s ňou v žiadnom
právnom vzťahu. Nikdy neboli medzi nami uzavreté žiadne zmluvy, nemali voči sebe žiadne pohľadávky,

či záväzky. Osobne nedával nikomu písomný súhlas na to, aby mu plnil za Y. O. jeho dlh, taktiež mu
nebola predložená žiadna písomná dohoda alebo zmluva medzi Y. O. a treťou osobou, že táto osoba
za neho uhradí pohľadávku voči Y. O.. Následne uviedol, že suma 15 000,- eur, ktorú mu mal zaplatiť
Y. O. predstavovala 10 000,- eur zmluvnú pokutu a 5 000,- eur nájomné. Pri podpise nájomnej zmluvy
menovaný zaplatil nájomné 800,- eur za september 2009 v hotovosti. V októbri 2009 zaplatil sumu 500,-

eur a za tento mesiac ostal dlh 300,- eur. Za ďalšie mesiace už nájom neuhrádzal, preto sa dohodli, že
zaplatí nájomné do konca augusta 2010. Na to reagoval tak, že mu telefonicky oznámil, že mu posiela
15 000,-eur. Celkove dlh na nájomnom do konca mesiaca august 2010 predstavoval sumu 8 300,- eur,
pričom v marci 2010 zaplatil ešte sumu 1 500,- eur a v apríli 2010 sumu 1 800,- eur, čím bolo nájomné
z jeho strany vyrovnané. Nájomné malo byť platené na číslo jeho účtu, ktoré oznámil SMS po uzavretí

nájomných zmlúv. Platba od Y. O. uhradená ako záloha na kúpnu cenu za nehnuteľnosť nebola z jeho
strany započítaná na zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26. 10. 2009
lebo tak chcel menovaný. Pri spisovaní druhej kúpnej zmluvy sa už nevracali k prvej zmluve o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy. Podľa tejto zmluvy kúpna cena v sume 220 000,- eur mala byť vyplatená do30. 11. 2010. Z tejto kúpnej ceny nebola uhradená žiadna splátka. Y. O. užíval jeho nehnuteľnosť od
septembra 2009 a on resp. jeho manželka užívala dom do decembra 2010. Celkove mu bola uhradená
zo strany Y. O. suma 29 600,- eur vrátane sumy 15 000,- eur zaslanej žalobkyňou.

Svedok Y. O.Á. uviedol, že od žalovaného mal menovaného v nájme nehnuteľnosť a to na základe
nájomnej zmluvy zo septembra 2009. Nehnuteľnosť užíval do konca mesiaca marec 2011. Nájomné vo
výške 300,- eur mesačne a energie v uvedenom období uhrádzal pravidelne, nájomné platil v hotovosti
k rukám žalovaného, energie na základe šekov, ktoré mu žalovaný odovzdal. Pri platení nájomného si
nevystavovali navzájom písomné potvrdenia. Mal záujem o kúpu prenajatej nehnuteľnosti, medzi ním a

žalovaným boli uzatvorené dve kúpne zmluvy. Druhá zmluva bola uzatvorená z dôvodu, že prvej bola
uvedená konkrétna doba, v ktorej sa mu nepodarilo dať zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov.
Na základe oboch kúpnych zmlúv zaplatil žalovanému celkove sumu 30 000,- eur a to 10 000,- eur ako
zálohu na kúpnu cenu v hotovosti pri podpise Nájomnej zmluvy, ďalších 10 000,- eur v hotovosti asi 3-4
dni pred podpisom Notárskej zápisnice, čo bolo aj uvedené v notárskej zápisnici a ďalších 10 000,- eur
mu zaplatil priamo na účet. Poslednú uvádzanú sumu 10 000,- Eur som zaplatil na účet žalovaného v

októbri 2009 a jednalo sa taktiež o zálohu na kúpnu cenu. Po ukončení nájmu nehnuteľností žalovaným
nebol vyzývaný na úhradu žiadnych nedoplatkov pokiaľ sa týka nájomnej zmluvy ani kúpnych zmlúv.
So žalobkyňou nikdy nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, nikdy spoločne nepodnikali. Žalobkyňa voči
nemu nikdy nemala žiaden dlh a to ani ako podnikateľka ani ako majiteľka obchodnej spoločnosti, či
občan. Nikdy žalobkyňu nežiadal, aby za neho uhradila nejaké dlhy resp. záväzky. V januári 2010 býval

v prenajatej nehnuteľnosti žalovaného, zdržiaval sa v Spišskej Novej Vsi, bol so žalovaným v osobnom
kontakte v tomto období takmer každý mesiac. Voči žalovanému nemá v súčasnej dobe žiaden dlh a
to ani na základe nájomnej zmluvy, kúpnych zmlúv, ani na základe iných skutočností. Taktiež v januári
2010 voči žalovanému nemal žiadne podlžnosti. Do nehnuteľnosti žalovaného v čase trvania nájomného
vzťahu investoval niekoľko tisíc eur. Doposiaľ tieto investície medzi ním a žalovaným neboli žiadnym

spôsobom vyporiadané. Zmluvná pokuta uvedená v odseku 8 na strane 3 zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve bola ním uhradená, keďže dovtedy žalovanému uhradil trikrát po 10 000,- eur. To, či zmluvne
bolo dohodnuté započítanie predmetnej zmluvnej pokuty nevedel.

Svedok JUDr. Ľ. Q. uviedol k uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 26.10.2009, že jej predmetom

bol dom vo vlastníctve žalovaného. Ten mu oznámil podmienky uzavretia zmluvy, ktoré boli obsiahnuté v
písomnom jej vyhotovení. V zmluve boli dojednania o zaplatení zálohy zo strany kupujúcich na základe
vyhlásenia zmluvných strán. Následne po určitej dobe ho kontaktoval žalovaný, ktorý sa pýtal, ako má
riešiť situáciu kedy nedošlo k úhrade kúpnej ceny. Žalovaný mu uviedol, že Y. O. má stále záujem kúpiť
jeho nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, že sú navzájom v kontakte. Žalovaný ho kontaktoval

aj s tým, či je možné, aby prijal zmluvnú pokutu zaslanú inou osobou než Y. O.. Po určitej dobe došiel
za ním spoločne s Y. O. a požiadali ho o uzavretie novej kúpnej zmluvy na tú istú nehnuteľnosť. Obaja
zhodne prehlásili, že všetky záväzky zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si vyporiadali a vychádzajú od
nuly. Následne bola uzatvorená riadna kúpna zmluva.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
to pokladničným dokladom z 1.2.2010, dokladmi o výbere v hotovosti z 1.2.2010, žiadosťou o vrátenie
platby, výpisom z obchodného registra, žiadosťami o vydanie bezdôvodného obohatenia, nájomnými
zmluvami, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, kúpnou zmluvou, príjmovými a výdavkovým pokladničným
dokladom,oznámenímotpbanky, zmluvouohypotekárnomúvere,prehlásením, výpismizúčtu,výpisom

zo živnostenského registra, daňovým priznaním, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Ro/9/2013 a
zistil tento skutkový stav:

Dňa 1.2.2010 o 13.23 hod. žalobkyňa v peňažnom ústave OTP Banka Slovensko, pobočka Považská
Bystrica vykonala vklad sumy 15 000,- eur na účet číslo XXXXXXX/5200. Podľa vyjadrenia žalobkyne

uvedenú sumu v ten istý deň vybrala z iného účtu. Podľa dokladov, ktoré žalobkyňa predložila, dňa
1.2.2010 o 12.46 hod. vykonala výber sumy 10 000,- eur z účtu číslo XXXXXXXXXX spoločnosti R.,
s.r.o. a v ten istý deň o 13.19 hod. z toho istého účtu vybrala sumu 5 000,- eur. V čase výberu uvedených
finančných prostriedkov bola žalobkyňa jedinou spoločníčkou a konateľkou uvedenej spoločnosti so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, F.. H. XX. Uvedené finančné prostriedky, podľa vyjadrenia žalobkyne, mala

v úmysle vložiť na svoj úverový účet v OTP Banke Slovensko číslo XXXXXXX/5200. Podľa vyjadrenia
žalobkyne číslo účtu žalovaného nemala k dispozícii, došlo z jej strany k omylu, v tomto období mala
viacero problémov, ktoré nekonkretizovala.Listom zo dňa 19.8.2010 žalobkyňa požiadala peňažný ústav o vrátenie chybnej platby vo výške 15
000,- eur, ktorú vykonala dňa 1.2.2010 s tým, že finančné prostriedky mali byť zložené na iný účet.
UvedenúsumužiadalavrátiťnačísloúčtuXXXXXXX/5200.Opätovnevyzvalapeňažnýústavnavrátenie

platby dňa 9.3.2011 s odôvodnením, že šlo o platbu zaslanú nesprávnej osobe. Na základe tohto listu
banka oznámila, že majiteľ účtu peňažné prostriedky zasielané žalobkyňou očakával a nesúhlasí s
ich vrátením. Zároveň žalobkyni bolo oznámené, že majiteľom účtu, na ktorý dňa 1.2.2010 poukázala
finančné prostriedky je žalovaný.

Na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 26.8.2004 bol OTP Bankou žalobkyni poskytnutý úver
s lehotou splatnosti 10 rokov. Podľa článku IV. bod 7. dlžník so súhlasom banky môže splatiť úver alebo
jeho časť aj pred dohodnutou dobou. Dlžník môže požiadať o realizáciu mimoriadnej resp. predčasnej
splátky písomne, najneskôr 15 dní vopred. Podľa oznámenia OTP Banky zostatok hypotekárneho úveru
poskytnutého bankou žalobkyni ku dňu 1.2.2010 predstavoval vrátane úrokov a poplatkov sumu 11
362,98 eur. Žalobkyňa je jedinou dlžníčkou na úvere a mala oprávnenie podať žiadosť o predčasné

splatenie resp. mimoriadnu splátku úveru. Žiadna mimoriadna splátka vo výške 15 000,- eur z jej strany
realizovaná nebola. Ak by žalobkyňa požiadala o mimoriadnu splátku finančné prostriedky mala mať
na svojom bežnom účte číslo XXXXXXX/5200. Žalobkyňa uviedla, že písomnú žiadosť o mimoriadnu
splátku na úhradu jej hypotekárneho úveru do 1.2.2010 nepodávala, toto mienila urobiť až potom, čo
bude mať finančné prostriedky na svojom účte.

Žalobkyňa bola jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti R., s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi
od 22.4.2008 do 20.5.2011. Súdu predložila kópie príjmových a výdavkových dokladov zo dňa 4.1.2010
a dňa 1.2.2010. Podľa dokladov zo dňa 4.1.2010 žalobkyňa ako fyzická osoba (na dokladoch je uvedené
rodné číslo žalobkyne) poskytla spoločnosti R. s.r.o. sumu 15 000,- eur ako finančnú výpomoc. Podľa

dokladov zo dňa 1.2.2010 uvedená spoločnosť sumu 15 000,- eur vyplatila späť žalobkyni, pričom na
dokladoch je ako účel uvedené vrátenie finančnej výpomoci. Od 21.5.2011 je konateľkou a spoločníčkou
uvedenej spoločnosti N. S.. Súdom bola terajšia konateľka vyzvaná na predloženie účtovných dokladov
spoločnosti za obdobie rokov 2008 až 2010. Podľa jej odpovede nemala a nemá prístup k účtovným
dokladom firmy R. s.r.o. za uvedené obdobie a preto tieto nemôže predložiť. Napriek uvedenému

oznámeniu žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že uvedené účtovné doklady menovanej odovzdala,
avšak nebol o tom spísaný žiaden záznam. Podľa daňových priznaní a výkazov spoločnosti R. za rok
2008 výsledok hospodárenia uvedenej spoločnosti predstavoval sumu 3 274,- eur, za rok 2009 sumu
výsledok hospodárenia vo výkaze ziskov a strát nebol uvedený a výkazy za rok 2010 daňovému úradu
predložené neboli.

V období od 20.2.2001 do 23.5.2013 bola žalobkyňa držiteľkou živnostenského oprávnenia. Podľa
potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 základ dane
žalobkyne z podnikania predstavoval sumu 21 058,26 eur a za rok 2010 sumu 2 000,- eur. Z podnikania
žalobkyne na základe živnostenského oprávnenia, podľa jej vyjadrenia, pochádzali finančné prostriedky,

ktoré najprv poukázala ako finančnú výpomoc spoločnosti R. a následne ktoré chcela poukázať na svoj
osobný účet za účelom úhrady mimoriadnej splátky úveru.

Z nájomných zmlúv predložených žalovaným a uzatvorených dňa 5.9.2009 medzi žalovaným ako
prenajímateľom a Y. O. ako nájomcom bolo zistené, že v oboch zmluvách predmetom nájmu bol rodinný

dom súpisné číslo 1424 s príslušenstvom a parcelami č. XXX, XXX/2 a XXX/2 katastrálne územie
Spišská Nová Ves a obe boli uzatvorené na dobu určitú od 11.9.2009 do 31.8.2010. Podľa jednej z týchto
zmlúv sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 500,- eur a podľa druhej na nájomnom 300,-
eur, ktoré malo byť zaplatené k 11.9.2009 štvrťmesačnou zálohou vopred v hotovosti. Prvá zo zmlúv, v
ktorej bolo dohodnuté nájomné vo výške 500,- eur bola žalovaným predložená bez podpisu nájomcu a

podľa vyjadrenia žalovaného nie je Y. O. podpísaný ani originál tejto zmluvy. Nájomca je podpísaný len
na zmluve s dohodnutým nájomným vo výške 300,- eur mesačne. Svedok Y. O. poukázal na to, že so
žalovanýmuzavrellenjednunájomnúzmluvuatosdohodnutýmnájomnýmvovýške300,-eurmesačne.

Zároveň žalovaný predložil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi tými istými

zmluvnými stranami a to žalovaným ako budúcim predávajúcim a Y. O. ako budúcim kupujúcim a týkala
sa tých istých nehnuteľností ako uvedené nájomné zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 26.10.2009
formou notárskej zápisnice. Kúpna cena podľa článku 3. zmluvy bola dohodnutá zmluvnými stranami
vo výške 220 000,- eur. Časť tejto kúpnej ceny vo výške 10 000,- eur bola zaplatená pred podpisomzmluvy v hotovosti do rúk predávajúceho, časť vo výške 110 000,- eur mala byť vyplatená do 20.1.2010
a časť vo výške 100 000,- eur v lehote do 31.8.2010. Zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute
vo výške 10 000,- eur v prípade, že zostatok kúpnej ceny vo výške 210 000,- eur nebude uhradený do

31.8.2010 s tým, že predávajúci je oprávnený započítať zmluvnú pokutu jednostranným úkonom voči
zálohe poskytnutej kupujúcimi. Podľa článku 4. zmluvy zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute
vo výške 10 000,- eur v prospech budúceho predávajúceho v prípade nezaplatenia dohodnutej kúpnej
ceny do 20.1.2010.

Dňa 3.6.2010 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a Y. O. ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva
týkajúca sa opäť tých istých nehnuteľností ako nájomné zmluvy a zmluva o budúcej kúpnej zmluve.
Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 220 000,- eur, ktorá mala byť
uhradená kupujúcim predávajúcemu na účet do 30.11.2010.

Podľa vyjadrenia žalovaného, finančné prostriedky, ktoré boli zaslané dňa 1.2.2010 na jeho účet

očakával s tým, že sa jedná o čiastočne splnenie jeho pohľadávky voči Y. O. z nájmu. Konkrétne ide o
nájom za mesiace november 2009 až august 2010 t.j. za 10 mesiacov po 500,- eur a zmluvnú pokutu vo
výške 10 000,- eur. Následne uviedol, že za obdobie od septembra 2009 do augusta 2010 Y. O. zaplatil
nájomné v hotovosti v mesiacoch september a október 2009 spolu vo výške 1 300,- eur. Za uvedené
obdobie dlh na nájomnom tak predstavoval sumu 8 300,- eur. Následne menovaný zaplatil ešte sumu 1

500,- eur v marci 2010 a sumu 1 800,- eur v mesiaci marec 2010 a dlh tak predstavuje sumu 5 000,- eur.

Y. O., s ktorým žalovaný uvedené zmluvy uzatvoril mal žalovanému telefonicky oznámiť platbu vo výške
15 000,- eur, ktorá mala byť zaslaná na účet žalovaného inou ním nemenovanou osobou. Vypočutý
svedok Y. O. túto skutočnosť poprel, uviedol, že všetky záväzky voči žalovanému splnil a nie je mu nič

dlžný. Súdu predložil aj svoje prehlásenie, že v roku 2009, 2010 nemal a ani v súčasnej dobe nemá
žiadnu pohľadávku voči žalobkyni a že so žalobkyňou neuzavrel ústnu ani písomnú dohodu, na základe
ktorej by táto od neho prevzala nejaký záväzok resp. by k záväzku pristúpila.

Žalovaný predložil súdu výpisy z jeho účtu číslo XXXXXXX/5200, na ktorý boli vykonané vklady Y. O. dňa

21.10.2009 vo výške 10 000,- eur, dňa 16.3.2010 vo výške 1500,- eur a dňa 1.4.2010 vo výške 1 800,-
eur. Podľa uvedeného výpisu z účtu žalovaného predloženého OTP Bankou za obdobie od 1.9.2009 do
31.8.2010 na tento účet boli Y. O. poukázané tieto platby:
- dňa 21.10.2009 suma 10 000,- eur,
- dňa 18.11.2009 suma 500,- eur,

- dňa 16.3.2010 suma 1 500,- eur,
- dňa 1.4.2010 suma 1 800,- eur.
Okrem uvedených platieb podľa výpovede žalovaného aj svedka Y. O. žalovanému v hotovosti uhradil
nájomné za mesiac september 2009 vo výške 800,- eur a za mesiac október vo výške 500,- eur.

Podľa Y. O. žalovanému bolo uhrádzané nájomné vo výške 300,- eur mesačne v hotovosti bez
písomného potvrdenia. Na základe oboch kúpnych zmlúv zaplatil žalovanému celkove sumu 30 000,-
eur a to 10 000,- eur ako zálohu na kúpnu cenu v hotovosti pri podpise nájomnej zmluvy, 10 000,- eur
v hotovosti asi 3-4 dni pred podpisom notárskej zápisnice, čo bolo aj v nej uvedené a ďalších 10 000,-
eur v októbri 2009 priamo na účet.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Ro/9/2013 bolo zistené, že dňa 18.1.2013 podal žalovaný
na tunajšom súde návrh na začatie konania o zaplatenie istiny 15 000,- eur s príslušenstvom proti Y.
O.. Časť žalovanej istiny požadoval titulom zmluvnej pokuty podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
zo dňa 26.10.009 a časť vo výške 5 000,- eur titulom nájomného na základe nájomných zmlúv zo

dňa 5.9.2009 s dohodnutou výškou nájomného 800,- eur mesačne. Konanie bolo ukončené uznesením
zo dňa 20.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2013 a ktorým bolo konanie zastavené v
dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobkyni, ku ktorému došlo
plnením bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide okrem iného tam, kde právny
dôvod od samého začiatku neexistoval. O takéto bezdôvodné obohatenie ide aj vtedy, ak niekto poskytol
omylom plnenie inému, voči ktorému nebol v žiadnom právnom vzťahu.

Žalobkyňa tvrdila, že sumu 15 000,- eur zaslala žalovanému na jeho účet omylom, keď svoje
finančné prostriedky chcela previesť na svoj úverový účet za účelom zaplatenia mimoriadnej splátky
jej úveru. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa čerpala z OTP Banky hypotekárny úver a tiež
to, že ku dňu prevodu finančných prostriedkov úver nebol splatený. Taktiež bolo preukázané, že na
základe zmluvy mohla žalobkyňa úver resp. jeho časť splatiť vo forme mimoriadnej splátky, kedy

finančné prostriedky mala mať na svojom účte. Žalobkyňa nepreukázala, že pred prevodom finančných
prostriedkov požiadala banku písomne tak, ako je to uvedené v úverovej zmluve o možnosť úhrady
mimoriadnej splátky. Táto skutočnosť však ešte sama osebe neznamená, že žalobkyňa tento zámer
nemala, keďže o mimoriadnu splátku mohla požiadať aj po prevode finančných prostriedkov na jej
účet, k čomu ale už nedošlo. Čo sa týka sumy 15 000,- eur, podľa tvrdenia žalobkyne sa jednalo o

výlučne jej finančné prostriedky, ktoré mala k dispozícii z jej podnikania na základe živnostenského
oprávnenia. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia a že z tejto činnosti mala v roku 2009 zisk vo výške cca 20 000,- eur. Sumu
15 000,- eur dňa 1.2.2010 však vybrala z účtu spoločnosti R.. Ide o spoločnosť, ktorej v tom čase bola
jedinoumajiteľkou.Predloženímpokladničnýchdokladovbolozistené,žesuma15000,-eurbolanaúčet

spoločnosti vložená ako finančná výpomoc žalobkyňou a teda z uvedeného dôvodu bola vyberaná práve
z tohto účtu. Zo strany žalobkyne boli predložené len kópie uvedených pokladničných dokladov, preto
súd rešpektoval návrh žalovaného a vyzval spoločnosť R., ako aj žalobkyňu na predloženie všetkých
účtovných dokladov spoločnosti za obdobie rokov 2008 až 2010. Napriek tomu tieto doklady neboli
súdu predložené zo strany terajšej konateľky spoločnosti, ani zo strany žalobkyne. V tomto smere súd

zamietol opätovný návrh žalovaného na vyžiadanie účtovných dokladov spoločnosti R., ako aj návrh
na vyžiadanie správy od terajšej konateľky spoločnosti k dôvodu, pre ktorý nemá k dispozícii uvedené
doklady a kde sa tieto nachádzajú. Uvedené súd považoval za duplicitné vykonávanie dokazovania
vzhľadom na vyjadrenie konateľky spoločnosti, ktoré sa už v spise nachádzalo, ako aj vyjadrenie
žalobkyne a vyžiadanie daňových priznaní a výkazov z daňového úradu. Napriek tejto skutočnosti, že

účtovné doklady spoločnosti R. predložené neboli, súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, keď preukázala, že finančné prostriedky vo výške 15 000,- eur
boli jej finančnými prostriedkami, ktoré získala podnikaním na základe živnostenského oprávnenia. Zo
strany žalovaného v konaní nebol preukázaný opak. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného
o tom, že finančné prostriedky patrili spoločnosti R., táto v roku 2009 a 2010 nevykazovala zisk, ani

spojitosť Y. O. s uvedenou spoločnosťou. Žalobkyňa nepoprela, že sa s Y. O. pozná, podľa jej vyjadrenia,
akoajvyjadreniasvedkabolinaposledyvkontaktevroku2009vsúvislostisjejpodnikateľskoučinnosťou
na základe živnostenského oprávnenia. Žiaden záväzkový vzťah medzi nimi však v konaní preukázaný
nebol.

Podľa tvrdenia oboch účastníkov žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému nebola v žiadnom právnom vzťahu,
nemala voči nemu žiadne záväzky. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola v žiadnom právnom vzťahu so
žalovaným, ktorý by zdôvodňoval poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému potvrdil
aj žalovaný. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa mala k dispozícii číslo účtu žalovaného, na
ktorý vložila sumu 15 000,- eur. Žalobkyňa túto skutočnosť poprela a to, aby číslo účtu žalovaného jej

poskytol vypočutý svedok Y. O. sa nepodarilo preukázať ani výsluchom menovaného svedka.

Žalovaný v konaní ani netvrdil, že sumu 15 000,- eur, ktorá bola poukázaná na jeho účet, prijal ako
plnenie záväzku voči nemu zo strany žalobkyne, ale podľa jeho tvrdenia malo ísť o plnenie záväzku
voči jeho osobe zo strany Y. O.. Tento záväzok mal vzniknúť na základe nájomných zmlúv a zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve. V konaní žalovaný preukázal existenciu právnom vzťahu medzi ním a Y. O..
Nebolo sporné, že medzi nimi bola uzatvorená nájomná zmluva a zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Na
základe týchto zmlúv mal Y. O. zaplatiť žalovanému, podľa jeho tvrdenia, presne sumu 15 000,- eur z
čoho 5 000,- eur malo predstavovať nájomné a suma 10 000,- eur zmluvnú pokutu.Obe vyššie uvedené zmluvy t.j. nájomná aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve sa týkali nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Spornou v konaní bola výška nájomného dohodnutá medzi

žalovaným, ktorý uvádzal dohodnuté nájomné vo výške 800,- eur mesačne, kým svedok ako nájomca
nájomné vo výške 300,- eur mesačne. Žalovaný predložil dve písomne vyhotovené nájomné zmluvy
napísané v ten istý deň. Nájomná zmluva s dohodnutým nájomným 300,- eur mesačne bola podpísaná
oboma zmluvnými stranami, kým druhá zmluva s dohodnutým nájomným 500,- eur mesačne podpísaná
zmluvnými stranami nebola. Vypočutý svedok Y. O. poprel uzavretie nájomnej zmluvy s nájomným

vo výške 500,- eur mesačne. Občiansky zákonník pre platnosť nájomnej zmluvy nepredpisuje žiadnu
formu. Možno ju teda uzavrieť v rôznej forme, prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy
musia byť však urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania
prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd vzal za preukázané uzavretie nájomnej zmluvy medzi
žalovaným a vypočutým svedkom s dohodnutým nájomným vo výške 300,- eur mesačne. Zo strany
žalovaného nebolo v konaní preukázané, že vôľou zmluvných strán pri uzavretí nájomnej zmluvy bolo

dohodnúť nájomné vo výške 800,- eur mesačne a v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojho tvrdenia. V tomto smere iba samotné tvrdenie žalovaného (svedok túto skutočnosť
poprel) o dohodnutej výške nájomného nepostačuje a neumožňuje záver o zhodne prejavenej vôli
prenajímateľa a nájomcu.

Dlžné nájomné vo výške 5 000,- eur žalovaný požadoval za obdobie mesiacov september 2009 až
august 2010 t.j. obdobie 12 mesiacov, počas ktorého mu mal svedok zaplatiť nájomné za september
2009 vo výške 800,- eur, za október 2009 vo výške 500,- eur, v marci 2010 vo výške 1 500,- eur a
v apríli 2010 vo výške 1 800,- eur t.j. spolu sumu 4 600,- eur. Pri mesačnom nájomnom 800,- eur za
obdobie 12 mesiacov mal zaplatiť spolu sumu 9 600,- eur a teda dlh predstavuje 5 000,- eur. Vzhľadom

na nepreukázanie výšky nájomného 800,- eur mesačne a na to, že v konaní bola preukázaná výška
nájomného len v sume 300,- eur mesačne, nájomné za obdobie 12 mesiacov by predstavovalo sumu
spolu 3 600,- eur. Dokazovaním bolo preukázané, že Y. O. zaplatil žalovanému okrem už uvedených
súm aj sumu 500,- eur a to v novembri 2009 na účet žalovaného, spolu tak zaplatil sumu 5 100,- eur, čo
predstavuje nájomné vo výške po 300,- eur za obdobie 17 mesiacov a teda súd má za to, že nájomné

zo strany Y. O. bolo žalovanému za obdobie, za ktoré mal vzniknúť dlh podľa žalovaného, uhradené a
preto súd záväzok zo strany Y. O. voči žalovanému titulom nájomného nepovažoval za preukázaný.

Ďalej súd mal za preukázané z listinných dôkazov, že okrem vyššie uvedených súm, Y. O. uhradil
žalovanému dvakrát sumu po 10 000,- eur. Uvedené vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, podľa ktorého

bola menovaným žalovanému zaplatená suma 10 000,- eur dňa 21.10.2009 prevodom na účet a zo
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej pred podpisom zmluvy bola žalovanému vyplatená suma
10 000,- eur v hotovosti do rúk predávajúceho. Táto suma, podľa uzavretej zmluvy predstavovala prvú
splátku kúpnej ceny. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu sumu 10 000,- eur, ktorá bola žalovanému uhradená,
nebol preukázaný dôvod jej úhrady. K predaju nehnuteľnosti žalovaného svedkovi v konečnom dôsledku

nedošlo a preto ponechaním si tejto sumy zo strany žalovaného bez právneho dôvodu by na jeho strane
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného tak v konaní nebola preukázaná ani existencia
splatného záväzku Y. O. vo vzťahu k žalovanému vo výške 10 000,- eur.

Pokiaľ by aj zo strany žalovaného bola v konaní preukázaná existencia splatného záväzku zo strany Y.

O. voči žalovanému, je potrebné konštatovať, že nebola preukázaná dohoda medzi žalobkyňou a Y. O.,
že žalobkyňa splní jeho záväzok voči žalovanému. Žalobkyňa, ako aj vypočutý svedok túto skutočnosť
popreli a sám žalovaný uviedol, že nevedel kto konkrétne mu má ním požadovanú sumu zaslať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie svojich tvrdení o výške dohodnutého nájomného, o existencii splatného záväzku Y.
O. voči jeho osobe, ani dohodu žalobkyne s Y. O. o tom, že splní dlh za neho. V sporovom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Poukazujúc na uvedené, najmä na to, že v konaní bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobkyne
a na to, že v konaní nebol preukázaný záväzok Y. O. voči žalovanému a to, aby žalobkyňa mala plniťžalovanému za Y. O., má súd za to, že v danej veci sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného z bezdôvodného obohatenia a preto žalobný návrh bol podaný dôvodne. Na základe to bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 15 000,- eur.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti, alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Zo strany žalobkyne bol návrh v časti týkajúcej sa žalovaných úrokov z omeškania zo sumy 15 000,- eur
vo výške 9,25 % ročne za obdobie od 2.6.2011 do 2.8.2011 vzatý späť. Žalovaný so späťvzatím návrhu
v tejto časti súhlasil a preto konanie súd podľa § 96 O.s.p. v uvedenej časti zastavil.

Zmeneným návrhom sa žalobkyňa domáhala priznania úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 15 000,- eur od 3.8.2011 do zaplatenia. Zmenu žalobného petitu, ktorá sa týkala len výšky
požadovaného úroku z omeškania súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil uznesením zo dňa 13.4.2015,
ktoré bolo vyhlásené za prítomnosti oboch právnych zástupcov účastníkov konania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase omeškania žalovaného, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v zmysle citovaného ustanovenia poukazujúc na vládne
nariadenie č. 87/1995 Zb. v znení platnom v čase omeškania žalovaného z priznanej sumy 15 000,-
eur. Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané od 3.8.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení
platobného rozkazu v tejto veci žalovanému, ktorý prevzal platobný rozkaz dňa 2.8.2011. Žalovanej
sumy sa žalobkyňa domáhala titulom bezdôvodného obohatenia, pri nároku na vydanie ktorého nie

je v Občianskom zákonníku vymedzený čas plnenia. Poukazujúc na ustanovenie § 563 Občianskeho
zákonníka bezdôvodné obohatenie je ten, kto sa bezdôvodne obohatil povinný bezdôvodné obohatenie
vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy
na plnenie zo dňa 3.5.2011 žalovanému a preto za výzvu je potrebné považovať doručenie žalobného
návrhu. Ten bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom dňa 2.8.2011. Výška úrokov z

omeškania bola určená o osem percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, ktorá v tom čase predstavovala 1 %.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa
úspešnosti v spore. Trovy boli priznané žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná a pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 900,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2 637,04 eur.

Trovy právneho zastúpenia boli určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej
pomoci bola určená podľa § 10 ods. 1 uvádzanej vyhlášky z hodnoty sporu t.j. sumy 15 000,- eur vovýške 320,34 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 10 úkonov právnej pomoci, ktoré súd
považoval za účelne vynaložené a to:
- prevzatie a prípravu zastupovania dňa 27.6.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v znení do 30.6.2013)

- podanie žalobného návrhu dňa 27.6.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky v znení do 30.6.2013)
- účasť na pojednávaní dňa 19.10.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení do 30.6.2013)
- účasť na pojednávaní dňa 20.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení do 30.6.2013)
- účasť na pojednávaní dňa 13.6.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení do 30.6.2013)
- vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci samej zo dňa 17.9.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

v znení do 30.6.2013)
- účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v platnom znení)
- účasť na pojednávaní dňa 5.5.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v platnom znení)
- účasť na pojednávaní dňa 16.2.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v platnom znení)
- účasť na pojednávaní dňa 13.4.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v platnom znení)
po 320,34 eur za jeden úkon t.j. spolu odmena vo výške 3 203,40 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tiež z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za:
- štyri úkony v roku 2011 po 7,41 eur t.j. 29,64 eur,
- dva úkony v roku 2012 vo výške po 7,63 eura t.j. 15,26 eur,
- jeden úkon v roku 2013 vo výške 7,81 eur,

- jeden úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur,
- dva úkony v roku 2015 po 8,39 eur, t.j. 16,78 eur
t.j. spolu režijný paušál vo výške 77,53 eur.

Právnemu zástupcovi žalovaného bolo podľa § 15 písm. a/ uvedenej vyhlášky priznané cestovné za

sedem ciest na pojednávania Považská Bystrica - Spišská Nová Ves a späť:
- dňa 19.10.2011 pri spotrebe 7,8 l/100km, cene pohonných hmôt 1,35 eur, počte kilometrov za jednu
cestu 402 a pevnej sadzbe 0,183 eur vo výške 115,90 eur,
- dňa 20.12.2011 pri spotrebe 6,3 l/100km, cene pohonných hmôt 1,392 eur, počte kilometrov za jednu
cestu 402 a pevnej sadzbe 0,183 eur vo výške 108,82 eur,

- dňa 13.6.2012 pri spotrebe 6,3 l/100km, cene pohonných hmôt 1,414 eur, počte kilometrov za jednu
cestu 402 a pevnej sadzbe 0,183 eur vo výške 109,38 eur,
- dňa 27.11.2013 pri spotrebe 6,3 l/100km, cene pohonných hmôt 1,363 eur, počte kilometrov za jednu
cestu 402 a pevnej sadzbe 0,183 eur vo výške 108,07 eur,
- dňa 5.5.2014 pri spotrebe 6,3 l/100km, cene pohonných hmôt 1,362 eur, počte kilometrov za jednu

cestu 402 a pevnej sadzbe 0,183 eur vo výške 108,05 eur,
- dňa 16.2.2015 pri spotrebe 6,3 l/100km, cene pohonných hmôt 1,117 eur, počte kilometrov za jednu
cestu 402 a pevnej sadzbe 0,183 eur vo výške 101,84 eur,
- dňa 13.4.2015 pri spotrebe 6,3 l/100km, cene pohonných hmôt 1,190 eur, počte kilometrov za jednu
cestu 402 a pevnej sadzbe 0,183 eur vo výške 103,69 eur,

t.j. spolu cestovné vo výške 755,75 eur.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky má právny zástupca nárok na náhradu straty času za cesty na pojednávania
na tunajšom súde t.j. cestu Považská Bystrica - Spišská Nová Ves a späť v trvaní 6 polhodín a to za:
- dve cesty v roku 2011 po 12,35 eur t.j. 74,10 krát dva t.j. 148,20 eur,

- jednu cestu v roku 2012 po 12,71 eur t.j. 76,26 eur,
- jednu cestu v roku 2013 po 13,01 eur t.j. 78,06 eur,
- jednu cestu v roku 2014 po 13,40 eur t.j. 80,40 eur,
- dve cesty v roku 2015 po 13,98 eur t.j. 83,88 eur krát dva t.j. 167,76 eur,
t.j. spolu náhrada straty času činí 550,68 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 4 587,36 eur (3 203,40 eur odmena plus 77,53
eur režijný paušál plus 755,75 eur cestovné plus 550,68 eur náhrada straty času). K uvedenej sume
bola pripočítaná suma 917,47 eur. Ide o 20 % z trov právneho zastúpenia t.j. zo sumy 4 587,36 eur.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného tak spolu predstavujú sumu 5 504,83 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.