Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205856
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616205856.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci W. A., S.. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, dieťa rodičov: matky E.. Z. A., S.. XX.XX.XXXX, M. Z., X. XXXX/
XX a otca F. A., S.. XX.XX.XXXX, M. Z., W. XXX/XX, N. Č. A. XXX, XXXX O., V., o návrhu matky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9C/197/2009 - 16 zo dňa 24.11.2009
vo výroku o výživnom zo strany otca na dcéru W. a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca
na dcéru W. zo sumy 100,- Eur mesačne za obdobie od 14.04.2016 do 31.08.2016 na sumu 220,- Eur

mesačne a od 01.09.2016 do budúcna na sumu 200,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý
uhrádzať k rukám dcéry W. vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na dcéru W. za obdobie od 14.04.2016 do 28.02.2017 v celkovej výške
732,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám dcéry W. v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2016 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo
strany otca na v tom čase maloletú dcéru W. zo sumy 100,--Eur mesačne na sumu 250,--EUR počnúc
od podania návrhu.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová ves č.k.9C/197/2009-16
zo dňa 24.11.2009 bolo ich manželstvo s otcom dcéry W. rozvedené a dcéra bola zverená do jej osobnej
starostlivosti. Otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- €. V tomto školskom roku je dcéra

žiačkou2.ročníkaSúkromnejstrednejumeleckejškolyfilmovejvKošiciach.Jeubytovanávštudentskom
domove, kde platí sumu 90,- € mesačne za ubytovanie. Stravuje sa v škole, kde je mesačný poplatok
vo výške 20,- €. V škole si hradí školné vo výške 770,- €, čo na jeden mesiac predstavuje sumu 77,-
€. V minulom školskom roku jej zakúpila školské potreby a pomôcky v celkovej výške do 200,- €. Z
hľadiska jej zdravotného stavu nemá zvýšené výdaje. Spolu s dcérou bývajú v 2-izbovom byte, za ktorý
uhrádza mesačne nájom a inkaso v celkovej výške 267,- €. Poberá ešte prídavok na dcéru vo výške
23,52 €. Otec dcéry má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére S., od mesiaca január 2015 pracuje

vo Švajčiarsku. Na výživu dcéry prispieva pravidelne určeným výživným a podľa dohody prispieva dcére
na ubytovanie sumou 90,- €.3. Toho času už dospelá dcéra W. A. si tento návrh osvojila a pripojila sa a nemu, čo bolo zaznamenané
do súdnej zápisnice zo dňa 09.01.2017.

4. Otec vo svojom vyjadrení prezentovanom v rámci jeho účastníckeho výsluchu na pojednávaní
konanom dňa 24.2.2017 nesúhlasil s návrhom v takej čiastke, aká je uvedená v návrhu, a bol ochotný
pristúpiť na zvýšenie výživného na sumu 180,- Eur mesačne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, výsluchom otca, oboznámením s listinnými

dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9C/197/2009-16 zo dňa 24.11.2009 bolo manželstvo rodičov v tom
čase maloletej W. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej
bola táto dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej
dcéry 100,- Eur mesačne, ktoré výživné bol povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky

vopred. Zároveň sa rodičia dohodli na úprave styku otca s dcérou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
dcérou neobmedzene, vždy na základe predchádzajúcej dohody s matkou maloletej. Uvedený rozsudok
v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania
a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia dcéry sa po jeho vyhlásení vzdali
práva podať voči nemu odvolanie.

7. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že v tom čase bola dcéra W. žiačkou 5. ročníka základnej
školy a zároveň navštevovala aj Ľudovú školu umenia. Obaja rodičia okrem tejto dcéry už nemali žiadnu
inú vyživovaciu povinnosť. Matka bola zamestnaná v spoločnosti Q. Z., kde dosahovala priemerný
mesačný zárobok vo výške 691,56 EUR. Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba, ktorý podľa

správy Daňového úradu za rok 2008 dosiahol celkové príjmy vo výške 17.922,62 EUR, výdavky mal vo
výške 15.317,47 EUR, a jeho základ dane predstavovala čiastka 2.605,15 EUR. Nemal žiadnu daňovú
povinnosť.

8. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov a ich dcéry, matka bola v období od 05.05.2015 do 30.04.2016

zamestnaná na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti H. H. V..R..J.. V. S. W., kde za uvedené obdobie
dosiahla celkový čistý príjem vo výške 6.962,65 EUR bez daňového bonusu, čo v priemere na jeden
mesiac predstavuje sumu 580,22 EUR. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa ukončila dohodou.
Následne bola práceneschopná, kde podľa jej účastníckej výpovede poberala nemocenskú dávku vo
výške 380,- EUR. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne jej za obdobie od 01.05.2016 do 30.09.2016

bola jej tiež vyplácaná dávka v nezamestnanosti a to za mesiac máj v sume 39,70 EUR a za mesiac
august 2016 v sume 614,40 EUR. Za mesiace jún až august 2016 jej tiež bolo vyplatené nemocenské
v celkovej sume 1.197,- EUR. Od 27.09.2016 začala pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku, kde za
obdobie od 27.09.2016 do 10.10.2016 jej bola vyplatená odmena vo výške 1.030,- EUR, za obdobie od
25.10.2016 do 07.11.2016 v sume 1.030,- EUR , za obdobie od 22.11. do 02.12.2016 v sume 835,- EUR,

za obdobie od 31.01.2017 do 13.02.2017 v sume 1.030,- EUR, pričom v rámci týchto súm boli zahrnuté
aj jej preplácané cestovné náklady v sume 120,- EUR. Matka tak isto poberá na dcéru prídavok na dcéru
vo výške 23,52 €. Uhrádza náklady na domácnosť a to nájomné vo výške 161,- EUR mesačne, elektrinu
vo výške 25,- EUR mesačne, plyn vo výške 73,- EUR mesačne a za internet vo výške 9,- EUR mesačne.
Okrem dcéry Vandy už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

9. Otec je t.č. na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 12.01.2015 zamestnaný vo Švajčiarsku, kde podľa
predmetnej pracovnej zmluvy by mal vo funkcii pracovať deväť rokov. Podľa uvedenej pracovnej zmluvy
by mal poberať hrubý mesačný príjem vo výške 4.890,--CHF. Podľa daňového priznania za r. 2015
dosiahol celkový príjem vo výške 50.928,32 EUR, za obdobie r. 2016 podľa ním predložených výplatných

pások, ktoré poskytol na nahliadnutie, dosahoval príjem januári 2016 v sume 4.082,65 CHF, vo februári
2016 v sume 6.888,10 CHF, v marci 2016 v sume 3.984,80 CHF, v apríli 2016 v sume 3.984,80 CHF, v
máji 2016 v sume 3.984,80 CHF, v júni 2016 v sume 3.989,75 CHF, júli 2016 v sume 3.989,75 CHF, v
auguste 2016 v sume 3.989,75 CHF, v septembri 2016 v sume 3.989,75 CHF, v októbri 2016 v sume
4.007,75 CHF, v novembri 2016 v sume 3.989,75 CHF a v decembri 2016 v sume 4.582,- CHF. Spolu

tak šlo o sumu 51.463,65 CHF, čo v priemere na jeden mesiac predstavuje sumu 4288,64 CHF, čo v
prepočte na menu EURO pri kurze dňa 24.2.2017 , ktorý je 1,--EURO = 1,0649 CHF predstavuje sumu
4.027,27 EUR.10.NaSlovenskuvykazujepríjemzospoločnostiL.,V..V..R..J..vpriemernejčistejmesačnejvýške20,79
Eur. Na Slovensku je výlučným vlastníkom rodinného domu v k.ú. Z. (LV č. XXX) a tiež spoluvlastníkom
v rozsahu 1 nehnuteľností v k.ú. Z. zapísaných na LV č. XXXX L. XXXX. Podľa jeho výpovede je

spoluvlastníkom krčmy v 1-ici a vlastní tiež osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré má 13 rokov
a ktoré je registrované vo Švajčiarsku.

11. Vo Švajčiarsku si platí byt vo výške 850 CHF, čo osvedčuje aj ním predložená nájomná zmluva
(Mietvertrags fur Wohnungen) a poštové poukazy, spláca úver vo výške 552,05 CHF, čo osvedčuje

zmluva „Barkredit Vertrag“ uzavretá dňa 12.11.2015 s Cembra Money Bank AG, Bern a poštové
poukazy o úhradách predmetných súm. Uhrádza si zdravotné poistenie v sume 233,85 CHF, čo
dokladoval príslušnými poštovými poukazmi (Vivao Sympany AG), štvrťročne náklady na elektrinu
cca 53 CHF, čo dokladoval príslušnými poštovými poukazmi (adresované na Gemeinde Ermatingen),
uhrádza internet 79,--CHF, čo dokladoval príslušnými počtovými poukazmi adresovanými spoločnosti
„Swisscom“, kvartálne poplatok za televízor 116,50 CHF, čo dokladoval príslušnými poštovými

poukazmi adresovanými spoločnosti „RAE Ragionalantenne“. Platí tiež cestnú daň vo Švajčiarsku za
rokvovýške288,--CHFčoosvedčilpoštovýmipoukazmiadresovanýmisubjektu„Strassenverkehrsamt“,
a tomu istému subjektu tiež uhrádzal aj sumu 65,--CHF ako poplatok technickú kontrolu vo Švajčiarsku,
a tiež platil poistku za auto v sume 861,--CHF, čo dokladoval príslušným poštovým poukazom
adresovaným poisťovni „Zurich Versicherungsgesellschaft AG“. Uvedené náklady tak u otca na mesiac

predstavujú sumu cca 1834,--CHF (po prepočte vyššie uvedených položiek na mesačný náklad).

12. Jeho terajšia partnerka je materskej dovolenke, pričom jej príjem tvorí len rodičovský príspevok a
prídavok na dieťa, čo činí 230,- € mesačne. Preto musí hradiť aj náklady za bývanie za ňu na Slovensku,
a tiež spláca úver na Slovensku v sume 358,55 EUR, ktorý brali pôvodne ešte s matkou dcéry Vandy

na zakúpenie krčmy na Slovensku.

13. Okrem dcéry W. má t.č. naďalej vyživovaciu povinnosť k dcére S. a od 12.9.2016 aj k synovi R.,
ktorý sa mu narodil.

14. Dcéra W. toho času je žiačkou 3. ročníka Súkromnej strednej umeleckej školy filmovej v Košiciach,
kde náklady na toto štúdium sú školou vyčíslené na sumu 770,- € na celý školský rok, ako poplatok za
štúdium, sumou 23,- € mesačne na stravné a sumou 90,- € mesačne na ubytovanie. Dcéra má náklady
aj na cestovné v MHD v sume 10,- €, na školské potreby v sume 50,- € a tiež na stužkovú v sume 6,- €
mesačne. Podľa vyjadrenia matky pred poverenou pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

dcére tiež poskytuje vreckové v sume 30,- € mesačne.

15. Otec ku dňu rozhodovania súdu uhradil na výživu dcéry W. od januára do júna 2016 sumu po 100,-
EUR mesačne ako výživné a po 90,- EUR na ubytovanie dcéry v Košiciach, za obdobie od júna 2016
do decembra 2016 vrátane jej uhradil po 100,- Eur mesačne a následne za mesiace január a február

2017 jej uhradil po 180,- Eur mesačne. Okrem týchto úhrad dcére uhrádza životnú poistku 24,80 Eur
mesačne a stavebné sporenie 4,90 Eur mesačne a tiež jej platí telefón v sume 15,- Eur mesačne.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje

počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

21. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

22.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

25. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

31. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.34. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,

ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

35. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

36. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky, ktorý si syn, ktorý v priebehu
konania sa stal plnoletým osvojil, je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to bolo pôvodne
žiadané.

37. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z
ktorých vychádzal tunajší súd pri určovaní poslednej výšky výživného v rozsudku sp.zn. 9C/197/2009-16
zo dňa 24.11.2009. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane dcéry W., tak aj na strane jej
otca a v neposlednom rade aj na strane jej matky .

38. Dcéra W. bola v čase rozhodovania tunajšieho súdu vyššie uvedeným rozsudkom žiakom druhého
stupňa základnej školy, kedy navštevovala pietu triedu. V čase podania návrhu matky na zvýšenie
výživného, ako aj v čase kedy súd o tomto návrhu v súčasnosti rozhodoval už bola žiačkou strednej
školy. V prípade tohto syna teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo

vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa.
To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho
stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája
do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je
šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa,rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačné
potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje

život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

39. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula,

ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery
inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by
aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o

zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť
požiadavky na zvýšenie výživného pre dcéru. Tejto vzrástli náklady predovšetkým na ubytovanie, keďže
toho času prebýva na školskej ubytovni, kde uhrádza poplatok v sume 90,--Eur mesačne, ale je náklady
so samotným štúdiom, kedy len za školné mesačne uhrádza sumu 77,--Eur.

40.Kzmenepomerovodposlednejúpravyvýživnéhodošloajnastranematkyatátospočívalav náraste
jej príjmov od októbra 2016 potom čo začala pracovať v Rakúsku.

41. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie
len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených

potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

42. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti arozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť

poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti

a tiež situáciu na trhu práce.

43. Pokiaľ ide o otca uvedenej dcéry, tento pri poslednej úprave výživného vykonával samostatne
zárobkovú činnosť, z ktorej dosahoval hrubý príjem 17.922,62 EUR, čo v priemere na mesiac
predstavovalo sumu 1.495,39 Eur. Toho času jeho priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje vo výške
4.288,64 CHF, čo v prepočte na menu EURO pri kurze dňa 24.2.2017 , ktorý je 1,--EURO = 1,0649

CHF predstavuje sumu 4.027,27 EUR. Zároveň však otec prezentoval aj svoje súčasné výdavky ktoré
má a ktoré len vo Švajčiarsku, kde vykonával zárobkovú činnosť, dosahujú sumu cca 1.834,--CHF, čo v
prepočte na menu EURO pri kurze dňa 24.2.2017, ktorý je 1,--EURO = 1,0649 CHF predstavuje sumu
1.722,23 EUR. Rozdiel týchto položiek tak predstavuje sumu cca 2.305,04 Eur. Navyše otcovi pobudli od
poslednej úpravy výživného aj ďalšie vyživovacie povinnosti a to k dcére S. a od 12.9.2016 aj k synovi R..

44. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby dcéry Vandy
prihliadajúc na skutočnosť, že táto je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,
a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa tejto dcére takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným
spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného na dcéru Vandu za obdobie od

14.04.2016 (t.j. odo dňa podania návrhu) do 31.08.2016 na sumu 220,- Eur mesačne, a následne od
01.09.2016 (od začiatku mesiaca, v ktorom otcovi pribudla ďalšie vyživovacia povinnosť k synovi R.) do
budúcna na sumu 200,- Eur mesačne, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

45. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume EURO, aby táto čiastka bola stabilná, a nepodliehala

prípadným kurzovým výkyvom medzi menou Švajčiarsky frank (CHF) a menou EURO.

46. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 14.4.2016, t.j. odo dňa, kedy matka podala návrh
na zvýšenie výživného na dcéru, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom

podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby
návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú
o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o
zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä

zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky
trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

47. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie zvýšeného výživného
prípadne pred podaním jej návrhu nezistil. V čase , kedy podala predmetný návrh už relevantné zmeny

pomerov na strane dcéry ako aj otca (s výnimkou vyživovacej povinnosti k synovi R.) nastali, takže bolo
možné rozhodovať o tomto navrhnutom zvýšení výživného.

48. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na dcéru W. za obdobie od 14.04.2016
do 31.08.2016 na sumu 220,- Eur mesačne a za obdobie od 01.09.2016 do budúcna na sumu 200,-

Eur mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za uvedené
obdobie a to vo výške 732,- Eur, na úhradu ktorého súd zaviazal k rukám dcéry v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

49. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace máj 2016 až

august 2016 vrátane v sume 220,--EUR mesačne, za mesiace september 2016 až február 2017 v sume
200,--EUR mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac apríl 2016 zodpovedajúcej
18 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 14.4.2016 do 30.4.2016), čo predstavovalo čiastku132,-- EUR (t.j. 220,-- EUR / 30 dní x 18 dní). Celkové takto novo určené výživné za uvedené obdobie
tak predstavovalo čiastku 2.212,-- EUR.

50. V konaní bolo preukázané že otec od podania návrhu uhradil na výživu dcéry 3 x sumu po 190,--Eur
mesačne (t.j. za mesiace apríl až júna 2016 vrátane sumu po 100,- EUR mesačne ako výživné a po 90,-
EUR na ubytovanie), 6 x po 100,--Eur mesačne(od júla až do decembra 2016 vrátane) a 2 x po 180,--
Eur (mesiace január a február 2017). Spolu tak táto suma predstavovala čiastku 1.530,--Eur.

51. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal sumu 50,-- EUR ako pomernú čiastku
pôvodne určeného výživného 100,-- EUR zodpovedajúceho 13 dňom z mesiaca apríl 2016 (t.j. do dňa
predchádzajúceho dňu, kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 100
EUR/ 30 dní x 13 dní ) a výslednú sumu následne odrátal vyššie určenej čiastky zaostalého výživného.
Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za
uvedené obdobie (t.j. 2.212,-- EUR - /1.530,--EUR -50,-- EUR / = 732,- EUR).

52. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 28.2.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť
za mesiac február 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

53. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

55. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

56. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol

podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.