Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711207455
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:3711207455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr.MonikyKoščovejaJUDr.ViktórieMidovejvsporežalobkyneF.A.,J.XX.XX.XXXX,G.I.K.N.G.,N.
XXXX/XX,zastúpenejJUDr.JánomSúkeníkom,advokátom,sosídlomvPovažskejBystrici,Stred60/55,
proti žalovanému V. K., J. XX.XX.XXXX, G. I. N. J. I., K. X, zastúpenému JUDr. Ľubomírou Bašistovou
Virovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 87, o 15.000 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.04.2015 č. k.
9C/143/2011-288 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania čo do zaplatenia úroku z omeškania vo

výške 9,25% ročne zo sumy 15.000 Eur za obdobie od 2.6.2011 do 2.8.2011.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo
dňa 13.04.2015 č. k. 9C/143/2011-288 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000 € s
9,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.8.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 900 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 5.504,83 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie čo do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 15.000 € za obdobie od 2.6.2011 do 2.8.2011 zastavil.

2. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobkyni, ku ktorému došlo
plnením bez právneho dôvodu.

3. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 451 ods. 1,2 a § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“).

4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa dňa 01.02.2010 vykonala na účet
vedený v peňažnom ústave OTP Banka Slovensko pobočka Považská Bystrica vklad sumy vo výške
15.000 € na účet č. XXXXXXX/XXXX, ktorý bol prevedený omylom, a ktorý mala v úmysle previesť na
svoj úverový účet za účelom zaplatenia mimoriadnej splátky jej úveru. V konaní bolo preukázané, že
žalobkyňa čerpala z OTP Banky hypotekárny úver, tiež to, že ku dňu prevodu finančných prostriedkov
úver nebol splatený. Rovnako vzal za preukázané, že na základe zmluvy mohla žalobkyňa úver,

resp. jeho časť splatiť vo forme mimoriadnej splátky, kedy finančné prostriedky mala mať na svojom
účte. Súd konštatoval, že nebolo preukázané, aby žalobkyňa pred prevodom finančných prostriedkov
požiadala banku písomne o možnosť uhradenia mimoriadnej splátky. Táto skutočnosť však sama osebe
neznamená, že žalobkyňa tento zámer nemala, lebo o mimoriadnu splátku mohla požiadať aj po prevodefinančných prostriedkov na jej účet, k čomu už nedošlo. Ohľadne sumy 15.000 € sa jednalo o výlučne
finančné prostriedky žalobkyne, ktoré mala k dispozícii z jej podnikania na základe živnostenského
oprávnenia. Okresný súd vzal za preukázané, že žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť na

základe živnostenského oprávnenia. Z tejto činnosti mala v roku 2009 zisk vo výške cca 20.000 €.
Sumu 15.000 € dňa 1.2.2010 však vybrala z účtu spoločnosti Qanta, s.r.o., v ktorej bola v tom čase
jedinou majiteľkou. Bolo zistené, že suma 15.000 € bola na účet spoločnosti vložená ako finančná
výpomoc žalobkyňou, a teda z uvedeného dôvodu bola vyberaná práve z tohto účtu. Zo strany žalobkyne
boli predložené len kópie uvedených pokladničných dokladov, a preto súd na návrh žalovaného vyzval

spoločnosť Qanta, s.r.o., ako aj žalobkyňu na predloženie všetkých účtovných dokladov spoločnosti za
obdobie rokov 2008 až 2010. Tieto doklady súdu neboli predložené ani zo strany konateľky spoločnosti,
ani zo strany žalobkyne. Súd zamietol opätovný návrh žalovaného na vyžiadanie účtovných dokladov
spoločnosti Qanta, s.r.o., ako aj návrh na vyžiadanie správy od terajšej konateľky spoločnosti na
vyjadrenie k dôvodu, pre ktorý nemá k dispozícii uvedené doklady a kde sa tieto nachádzajú. Považoval
to za duplicitné vykonávanie dokazovania vzhľadom na vyjadrenie konateľky spoločnosti, založené v

súdnom spise, že uvedené listiny nemá k dispozícii. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keď preukázala, že finančné prostriedky vo výške 15.000 € boli jej
finančnými prostriedkami, ktoré získala podnikaním na základe živnostenského oprávnenia. V konaní
nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky patrili spoločnosti Qanta, s.r.o., ktorá v
roku 2009 a 2010 nevykazovala zisk, a nebola preukázaná ani spojitosť Y. O. s uvedenou spoločnosťou.

Žalobkyňa nepoprela, že sa s Y. O. pozná, ale naposledy boli v kontakte v roku 2009 v súvislosti s jej
podnikateľskou činnosťou na základe živnostenského oprávnenia. Žiaden záväzkový vzťah medzi nimi
však v konaní preukázaný nebol.

5. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa nebola vo vzťahu k žalovanému v žiadnom právnom

vzťahu. Nemala voči nemu žiadne záväzky. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalovaný. V konaní nebolo
preukázané, aby žalobkyňa mala k dispozícii číslo účtu žalovaného, na ktorý vložila sumu 15.000 €.
Žalobkyňa túto skutočnosť poprela, a to, aby číslo účtu žalovaného jej poskytol svedok Y.Q. O. sa
nepodarilo preukázať ani výsluchom menovaného svedka.

6. Žalovaný ani netvrdil, že sumu 15.000 €, ktorá bola poukázaná na jeho účet, prijal ako plnenie záväzku
voči nemu zo strany žalobkyne. Podľa jeho tvrdenia malo ísť o plnenie záväzku voči jeho osobe zo strany
Y. O.. Záväzok menovaného mal vzniknúť na základe nájomných zmlúv a zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. V konaní nebolo sporné, že medzi žalovaným a Y. O. bola uzatvorená nájomná zmluva a zmluva
o budúcej kúpnej zmluve. Na základe týchto zmlúv mal Y. O. zaplatiť žalovanému presne sumu 15.000

€, z čoho 5.000 € malo predstavovať nájomné a suma 10.000 € zmluvnú pokutu. Uvedené vyplynulo z
tvrdenia žalovaného. Spornou v konaní bola výška nájomného dohodnutá medzi žalovaným a svedkom.
Žalovaný uvádzal dohodnuté nájomné vo výške 800 € mesačne, kým svedok ako nájomca nájomné
vo výške 300 € mesačne. Žalovaný predložil dve písomne vyhotovené nájomné zmluvy napísané v ten
istý deň. Nájomná zmluva s dohodnutým nájomným 300 € mesačne bola podpísaná oboma zmluvnými

stranami, kým druhá zmluva s dohodnutým nájomným 500 € mesačne podpísaná zmluvnými stranami
nebola. Svedok Y. O. poprel uzavretie nájomnej zmluvy s nájomným vo výške 500 € mesačne. Súd vzal
za preukázané uzavretie nájomnej zmluvy medzi žalovaným a svedkom s dohodnutým nájomným vo
výške 300 € mesačne, nakoľko zo strany žalovaného nebolo preukázané, že vôľou zmluvných strán pri
uzavretí nájomnej zmluvy bolo dohodnúť nájomné vo výške 800 € mesačne, a v tomto smere neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. Iba samotné tvrdenie žalovaného o dohodnutej
výške nájomného nepostačuje a neumožňuje záver o zhodne prejavenej vôli medzi prenajímateľom a
nájomcom, ak nájomca ako svedok túto skutočnosť poprel.

7. Okresný súd zistil, že dlžné nájomné vo výške 5.000 € žalovaný požadoval za obdobie mesiacov

september 2009 až august 2010, t.j. obdobie 12 mesiacov. Svedok zaplatil žalovanému nájomné za
september 2009 vo výške 800 €, za október 2009 vo výške 500 €, v marci 2010 vo výške 1.500 €,
v apríli 2010 vo výške 1.800 €, t.j. spolu sumu 4.600 €. Pri mesačnom nájomnom 800 € za obdobie
12 mesiacov mal zaplatiť spolu 9.600 €, teda dlh predstavuje 5.000 €. Vzhľadom na nepreukázanie
výšky nájomného 800 € mesačne, a na to, že v konaní bola preukázaná výška nájomného len v sume

300 € mesačne, nájomné za obdobie 12 mesiacov by predstavovalo sumu 3.600 €. Dokazovaním bolo
preukázané, že Y. O. zaplatil žalovanému okrem už uvedených súm aj sumu 500 €, a to v novembri
2009 na účet žalovaného, spolu tak zaplatil sumu 5.100 €, čo predstavuje nájomné vo výške po 300 € za
obdobie 17 mesiacov. Súd mal za to, že nájomné zo strany Y. O. bolo žalovanému za obdobie, za ktorémal dlh vzniknúť podľa žalovaného, uhradené, a preto súd záväzok zo strany Y. O. voči žalovanému
titulom nájomného nepovažoval za preukázaný.

8. Ďalej vzal okresný súd za preukázané, že Y. O. uhradil žalovanému dvakrát sumu 10.000 €. Uvedené
vyplynulo z výpisu z účtu žalovaného, keď bola poukázaná na jeho účet suma 10.000 € dňa 21.10.2009
prevodom na účet a zo zmluvy o budúcej zmluve bola vyplatená žalovanému suma 10.000 € v hotovosti
do rúk predávajúceho. Táto suma predstavovala prvú splátku kúpnej ceny. Ďalšia suma 10.000 € bola
žalovanému uhradená, a nebol preukázaný dôvod jej úhrady. K predaju nehnuteľnosti žalovaného

svedkovi v konečnom dôsledku nedošlo, a preto ponechaním si tejto sumy zo strany žalovaného bez
právneho dôvodu by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného tak v konaní
nebola preukázaná ani existencia splatného záväzku Y. O. vo vzťahu k žalovanému vo výške 10.000 €.

9. Rovnako vzal súd prvej inštancie za preukázané, že nebola preukázaná dohoda medzi žalobkyňou a
Y. O., že žalobkyňa splní jeho záväzok voči žalovanému. Žalobkyňa a vypočutý svedok túto skutočnosť

popreli, a sám žalovaný uviedol, že nevedel kto konkrétne mu má ním požadovanú sumu zaslať. Z
uvedeného dôvodu súd ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
o výške dohodnutého nájomného a o existencii splatného záväzku Y. O.Á. voči jeho osobe, ani dohodu
žalobkyne s Y. O. o tom, že splní dlh za neho. Preto mal súd za to, že boli splnené všetky predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovaného z bezdôvodného obohatenia, a žalobný návrh bol podaný dôvodne.

10. S poukazom na § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie, čo do žalovaných úrokov z omeškania zo sumy
15.000 € vo výške 9,25 % ročne za obdobie od 2.6.2011 do 2.8.2011 zastavil.

11. Žalobkyni priznal s poukazom na § 563 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

úroky z omeškania počnúc dňom 3.8.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu
v tejto veci žalovanému (2.8.2011). Nakoľko žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy na plnenie zo dňa
3.5.2011, bolo potrebné za túto výzvu považovať doručenie žalobného návrhu.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov konania

vzhľadom na plný úspech v konaní. Trovy predstavovali sumu 900 € titulom zaplateného súdneho
poplatku a sumu 5.504,83 € titulom trov právneho zastúpenia.

13. Proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/,d/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal
žalovanému náhradu trov konania.

14. Odvolanie odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala hodnoverným spôsobom svoju aktívnu
legitimáciu v danom spore. Predložila síce príjmové pokladničné doklady, avšak nepreukázala, že

tieto doklady sú zaevidované v účtovníctve obchodnej spoločnosti alebo v účtovníctve žalobkyne ako
živnostníčky. Súd sa uspokojil so spomínanými príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré samé o sebe
nič nepreukazujú. Rovnako žalobkyňa „nezvládla“ dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že požiadala
bankuopovolenienapredčasnésplateniehypotekárnehoúveruasúčasnevyčísleniepresnéhozostatku
predmetného úveru. Žalobkyňa tvrdila, že žiadnu žiadosť nepodala, lebo ju nepotrebovala. Konštatoval,

že je všeobecne známa skutočnosť, že banky vyžadujú žiadosť o predčasné splatenie úveru k presne
stanovenému dňu, a to hlavne preto, aby určili presný zostatok úveru a nedošlo zo strany banky k
bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na to, že presné vyčíslenie hypotekárneho úveru ku dňu 1.2.2010
predstavovalosumu11.362,98€.Rozdielpredstavujesumu3.637,02€.Uviedol,žemaloísťopredčasné
splatenie úveru k 1.2.2010 a až listom zo dňa 19.8.2010 žalobkyňa požiadala banku o vrátenie danej

sumy z dôvodu, že si uvedomila chybne zadané číslo účtu. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že
ide o 8 mesiacov, a touto skutočnosťou sa okresný súd vôbec nezaoberal. Ani raz si nevyžiadal žiadnu
upomienku o neplnení si svojich povinností zo strany žalobkyne. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa
sa ani raz nevyjadrila, akým spôsobom zistila jeho číslo účtu. Súd prvej inštancie sa uspokojil s tvrdením
žalobkyne, že sa pomýlila.

15. Mal za to, že hodnoverným spôsobom preukázal existenciu pohľadávky Y. O. voči jeho osobe
k 1.2.2010 vo výške 15.000 €. Výpoveď Y. O. považoval za účelovú a v rozpore so všetkými
listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou svedka notára JUDr. Ondova. Uviedol, že žalobkyňa ani jednýmz vykonaných dôkazov nepreukázala, že by malo v tomto konkrétnom prípade dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu. On svoju pohľadávku a jej výšku voči Y. O. preukázal viacerými dôkaznými prostriedkami.
Za dôležitú považoval tú skutočnosť, že síce predložil súdu prvej inštancie návrhy na vykonanie

dokazovania, avšak súd z navrhovaných dôkazov vykonal len opakované predvolanie na súd Y. O., a
ostatnými navrhovanými dôkazmi sa nezaoberal.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
Poukázalanato,žepredložilasúdudôkazy,zktorýchvyplývapravdivosťjejtvrdení.Rovnakopreukazujú

jej aktívnu legitimáciu v konaní, keď bolo preukázané listinnými dôkazmi, že spoločnosť Qanta s.r.o. v
rokoch 2009 a 2010 nevykazovala zisk, a preto je zrejmé, že suma 15.000 € predstavovala krátkodobú
finančnúvýpomoczostranyžalobkyne.Akofyzickáosobavroku2009malapríjemzpodnikaniavovýške
20.000€.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobkyňavroku2010disponovalasumouvovýške15.000€.Podľa
názoru žalobkyne bola aj adekvátnym spôsobom zodpovedaná otázka odkiaľ a z akého dôvodu mala
mať žalobkyňa číslo účtu žalovaného. Obaja účastníci konania uviedli, že sa nepoznali a neboli spolu

v žiadnom kontakte. Podstatná v tomto smere je podľa názoru žalobkyne výpoveď svedka Y. O., ktorý
sa jednoznačne vyjadril, že medzi ním a žalobkyňou neexistovali žiadne záväzky, a z jeho strany nebol
dôvod, aby žalobkyni oznamoval, resp. dával číslo účtu žalovaného. Rovnako uviedol, že žalobkyňu
nikdy nežiadal, aby uhradila nejaké jeho dlhy alebo záväzky. Vzhľadom k zistenému skutkovému stavu
je správna úvaha súdu prvej inštancie, keď uviedol, že v konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa

mala k dispozícii číslo účtu žalovaného. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal za
preukázané, že medzi svedkom Y. O. a žalovaným existoval právny vzťah. Podľa názoru žalobkyne bola
správne ustálená aj hodnota nájomného vo výške 300 € mesačne, nakoľko v tomto smere žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno. Nebola v konaní preukázaná žiadna dohoda medzi žalobkyňou a svedkom
O., na základe ktorej by táto mala plniť záväzok za svedka.

17. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 14.4.2016.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 470 ods. 2
prvej vety CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

19.Poposúdeníobsahuodvolaniažalovaného,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolanienesmerovalo
proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie čo do zaplatenia úroku z omeškania vo
výške 9,25% ročne zo sumy 15.000 Eur za obdobie od 2.6.2011 do 2.8.2011 zastavil. Predmetný
výrok rozsudku nebol napadnutý ani odvolaním žalobkyne, a tak nadobudol právoplatnosť, a preto v
odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

20. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 06.09.2016 o 12,40 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.08.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 02.06.2015, t. j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku.

23. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

24. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.25. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako
aj jeho dôvody bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľa príslušných ustanovení O.s.p..

26. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo,
avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe

ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

27. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia §205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

28. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (205 ods.2 písm. c/ O.s.p) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Odvolací dôvod podľa (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim § 133
- 135 O.s.p.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

31. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133

až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

32. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania;
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver.33. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

34. Žalovaný vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje
námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol. Súd prvej
inštancie poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za
presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie za vecne správne. V celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

35. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom smere, že žalobkyňa
nepreukázala hodnoverným spôsobom svoju aktívnu legitimáciu v danom spore.

36. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa toho, či doklady o poskytnutí pôžičky vo výške
15.000 Eur zo strany žalobkyne spoločnosti Qanta s.r.o., a o vrátení pôžičky sú zaevidované v
účtovníctve obchodnej spoločnosti alebo žalobkyne ako živnostníčky, nemôže mať vplyv na vecnú
správnosť posúdenia aktívnej legitimácie žalobkyne v spore. Aktívna legitimácia žalobkyne v spore bola
nepochybne preukázaná inými dôkazmi - nie len kópiou príjmových a výdavkových dokladov zo dňa

04.01.2010 a 01.02.2010, ale aj daňovým priznaním a výkazmi spoločnosti Qanta s.r.o. za rok 2008,
2009 a 2010, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť v roku 2009 a 2010 nevykazovala zisk a daňovým
priznaním k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2009 a 2010, z ktorých vyplynulo, že v r. 2009 základ
dane z podnikania žalobkyne predstavoval 21.058,26 Eur a v r. 2010 2.000 Eur. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobkyňa disponovala finančnými prostriedkami v objeme, ktoré tvorí predmet konania.

37. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ak nevyhovel návrhu žalovaného na
doplnenie dokazovania vyžiadaním účtovných dokladov spoločnosti Qanta s.r.o., a dožiadaním terajšej
konateľky k dôvodu, pre ktorý nemá k dispozícii účtovné doklady, nakoľko vyjadrenie konateľky tvorí
obsah súdneho spisu (čl. 174 - poznámka odvolacieho súdu) a opätovným dotazom by neboli zistené

žiadne iné skutočnosti rozhodné pre toto konanie.

38. Rovnako neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa „nezvládla“ dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení, že predmetná suma mala slúžiť na predčasné splatenie hypotekárneho úveru.

39. V tomto smere bolo v konaní pred súdom prvej inštancie nepochybne preukázané, že žalobkyňa
čerpala z OTP Banky hypotekárny úver, a ten nebol ku dňu prevodu finančných prostriedkov splatený.
Podľa názoru odvolacieho súdu je pre potreby tohto konania právne irelevantné, či žalobkyňa žiadala
banku o predčasné splatenie úveru pred tým, než mala požadovaný objem peňažných prostriedkov
na účte. Podstatné je to, či samotná zmluva o hypotekárnom úvere umožňovala žalobkyni požiadať o

predčasné splatenie úveru formou mimoriadnej splátky, a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto
možnosť zo zmluvy vyplývala.

40. Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalovaného, v ktorej poukazuje na to, že zostatok hypotekárneho
úveru k 01.02.2010 po vyčíslení bankou je 11.362,98 Eur, pričom suma ktorá je predmetom sporu je

15.000Eur,tedarozdielpredstavuje3.637,02Eur. Ktejtoodvolacejnámietkeodvolacísúdpoukazujena
to, že zo správy OTP Banky zo dňa 12.11.2013 (čl. 134 spisu - poznámka odvolacieho súdu) vyplynulo,
že ak by žalobkyňa požiadala o mimoriadnu splátku, finančné prostriedky mala mať na svojom bežnom
účte (nie úverovom účte). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa k predmetnému dátumu mala na bežnom
účte disponovať minimálne sumou 11.362,98 Eur; to, že by mala na svojom bežnom účte sumu vyššiu,

napríklad sumu 15.000 Eur, je iba v dispozícii samotnej žalobkyne ako majiteľky bežného účtu.

41. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa tvrdenia, že žalobkyňa sa ani raz
nevyjadrila, akým spôsobom „zistila“ číslo účtu žalovaného. Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu,v tomto smere sa žalobkyňa opakovane vyjadrila k otázke, či disponovala číslom účtu žalovaného.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku výslovne konštatoval, že žalobkyňa túto skutočnosť poprela
a to, aby jej číslo účtu žalovaného poskytol svedok pán O. sa nepodarilo preukázať ani výsluchom

menovaného svedka.

42. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že hodnoverným spôsobom preukázal
existenciu pohľadávky pána O. voči nemu. K tomuto tvrdeniu žalovaného odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal s otázkou posúdenia existencie pohľadávky žalovaného voči

pánovi O.. V tomto smere súd prvej inštancie precíznym spôsobom vykonal rozsiahle dokazovanie, a
na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam.

43. Zároveň odvolací súd zvýrazňuje skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná dohoda medzi
žalobkyňou a pánom O., že žalobkyňa splní jeho záväzok voči žalovanému (za predpokladu, že by bola

preukázaná jeho existencia).

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku,odvolacísúdrozsudok,okremvýrokuozastaveníkonaniačodozaplateniaúrokuzomeškania
ako vecne správny, potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).