Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223876
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marta Murgašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215223876.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú L. J., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a,
Bratislava a plnoletú L. J., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti matky T. O., K. A. XX, K. Q. U. T.. T.
J.Á., bytom O. X, K., o návrhu matky na určenie mesačného výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu mal. L. J., G.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 140 eur mesačne
počnúc20.10.2015,ktorúsumujeotecpovinnýzasielaťkrukámmatkyvždydo15.dňavmesiacivopred.

Zročné výživné na mal. L. J., G.. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.10.2015 do 30.06.2016 vo výške

1169,61 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť
spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom júl 2016 pod hrozbou straty výhody splátok.

Otec je povinný prispievať na výživu L. J., G.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 220 eur mesačne počnúc
20.10.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať do rúk plnoletej L. J. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

ZročnévýživnénaL.J.,G..XX.XX.XXXXzaobdobieod20.10.2015do30.06.2016vovýške1837,10eur

súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 80 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do rúk plnoletej
L. J. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc júlom 2016 pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa XX.XX.XXXX, sa matka domáhala určenia
vyživovacej povinnosti otca na vtedy maloletú L. v sume 300 eur mesačne a na maloletú L. v sume 200

eur mesačne, pričom o určenie výživného na deti žiadala spätne od januára 2015.

Svoj návrh matka odôvodnila tým, že otec detí sa v októbri 2013 bez bližšieho vysvetlenia po 19-ročnom
spolužití odsťahoval zo spoločnej domácnosti k novej priateľke. Zo začiatku sa ešte podieľal na platení
nájomného za byt a garáž, platil obedy pre obe deti, električenku pre staršiu dcéru, družinu, tenis a školu
v prírode pre mladšiu dcéru, telefón a 4x do mesiaca urobil potravinový nákup. Matka si z účtu otca
opakovane vyberala hotovosť v sume 80 - 100 eur, ktoré použila na zaplatenie aktuálnych potrieb detí

(školské potreby, triedne fondy, oblečenie, obuv, poplatky u lekárov, lieky, zdravotné cvičenie, škola v
prírode, tanečná..). Ku koncu roku 2014 prišlo matke upozornenie na zaplatenie nedoplatku za byt v
hodnote 700 eur, na čo si musela požičať. Od januára 2015 už otec nájomné za byt neplatí, nedoplatok
v septembri 2015 dosiahol sumu 1400 eur. Na zaplatenie tohto nedoplatku nemá matka peniaze. Otecplatil matke len 90 eur ako nájomné za garáž, ktorú využíval na podnikanie. Matka nie je schopná zo
svojho platu poskytnúť deťom životný štandard, aký mali predtým. Preto navrhla otcovi, aby si zobral deti
do svojej starostlivosti a ona by mu prispievala na ich výživu. Otec detí s týmto návrhom nesúhlasil. Deti

sú vo veku, keď majú zvýšené finančné nároky. Staršia L. maturuje, zvýšené výdavky má so stužkovou,
ale aj s podávaním prihlášok na vysokú školu. Mladšia L. chodí na tenis a tanečnú, kde potrebuje
zabezpečiť kostýmy, tenisky či štartovné na vystúpenia. Matka má dlhodobo zdravotné problémy, s
ktorými sú spojené výdavky na výživu, lieky a špeciálnu obuv. Otec detí pravidelne chodí na zahraničné
dovolenky. Stará sa o dvoch psov, s ktorými chodí na preteky a na ktorých vynakladá nemalé finančné

prostriedky. Matka očakávala, že výživné na deti bude otcom zaplatené dobrovoľne. Nakoľko sa tak
nestalo, v októbri 2015 podala na súd návrh na určenie výživného s tým, že žiadala o spätné určenie
výživného od januára 2015.

Otec detí s návrhom matky nesúhlasil. Pôvodne navrhoval určiť výživné na obe dcéry spolu vo výške
200 eur, na každú z nich vo výške 100 eur mesačne. Neskôr súhlasil s určením výživného vo výške 300

eur mesačne na obe deti, z toho 180 eur na L. a 120 eur na maloletú L..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, plnoletej L., oboznámil
sa s rodnými listami detí, príjmom matky, príjmom otca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci.

L., ktorá v priebehu súdneho konania dosiahla plnoletosť, bola v školskom roku 2015/2016 študentkou
4. ročníka Gymnázia. Zmaturovala a od septembra 2016 je prijatá na štúdium na vysokej škole v
Anglicku. Výdavky na školné chce platiť prostredníctvom pôžičky. Medzi výdavky na L. matka zahrnula:
električenka trojmesačná 35,90 eur, školská jedáleň 23 eur mesačne, nadácia, školské potreby a výlety

20 eur mesačne, oblečenie a obuv 40 eur mesačne, hygienické potreby 15 eur mesačne, lieky 40 eur
mesačne, strava 65 eur mesačne. Má zdravotné problémy, skoliózu chrbtice.

Maloletá L. je žiačkou 4. triedy základnej školy. Výdavky na maloletú L. sú podobné ako u jej sestry L.,
s výnimkou električenky. Maloletá L. okrem toho chodí na tenis. Taktiež má zdravotné problémy, matka

jej kupuje vitamíny a probiotiká.

Otec týždenne prinesie dcéram nákup v hodnote cca 30 eur, obom hradí výdavky na stravovanie v
školskej jedálni a mobil po 10 eur. Staršej L. platí električenku, kúpil jej šaty na stužkovú v hodnote 150
eur a na samotnú stužkovú prispel sumou 270 eur. Mladšej L. platí družinu 15,82 eur mesačne a výdavky

súvisiace s tenisom v sume 120 eur mesačne. Maloletá L. navštevuje otca každý utorok a každý druhý
víkend, počas týchto dní sa u otca aj stravuje. Staršia L. v poslednom období navštevovala otca menej,
keďže sa učila na maturity.

Matka detí je zamestnaná ako knihovníčka. Jej priemerný mesačný netto príjem za obdobie 1-12/2015

bol vo výške XXX,XX eur a za obdobie 1-3/2016 vo výške XXX,XX eur. Na dcéry poberá daňový bonus
vo výške 42,82 eur mesačne. Matka býva spoločne s obidvoma dcérami v 5-izbovom byte, ktorý vznikol
spojením dvoch 2-izbových bytov a vytvorením ďalšej izby. Jeden z bytov bol vo vlastníctve matky a
druhý vo vlastníctve otca detí. V súvislosti s bývaním matka platí: poplatky za užívanie 180 eur mesačne,
elektrina 24 eur mesačne, plyn 8 eur mesačne, internet 5 eur mesačne, daň z nehnuteľností 46,38 eur.

Matka je vlastníčkou garáže, ktorú prenajíma otcovi detí na základe ústnej dohody za 90 eur mesačne.
Iný príjem ani majetok nevlastní. Medzi ďalšie výdavky matky patrí: električenka 26,90 eur, obedy v práci
60 eur, oblečenie 15 eur, telefón 10 eur, kozmetika + drogéria 25 eur, kaderník 20 eur, vitamíny 24 eur.

Otec detí je zamestnancom a zároveň predsedom predstavenstva spoločnosti X., Q..A.., ktorá sa

zaoberá predajom hnuteľných vecí cez internet. Jeho priemerný mesačný netto príjem ako zamestnanca
vtejtospoločnostizaobdobie1-12/2015bolvovýškeXXX,XXeur.Zavýkonfunkcieštatutáraspoločnosti
otec odmenu nepoberá. Otec je vlastníkom 2-izbového bytu, ktorý bol spojený s bytom matky a takto
vzniknutý byt je v celom rozsahu využívaný matkou a dcérami. Otec detí býva v súčasnosti so svojou
partnerkou, ktorej prispieva na bývanie a stravu sumou 80 eur mesačne, občas urobí nákupy v hodnote

30 eur. Medzi ďalšie výdavky otca patrí: oblečenie 20 eur, lieky 10 eur, náklady na pohonné hmoty.
Partnerka otca je zamestnaná, za mesiace 1-3/2016 dosiahla priemerný mesačný príjem vo Z. XXX,XX
eur netto. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 mala partnerka otcapríjmy zo závislej činnosti v celkovej sume XXXXX,XX eur, príjmy z prenájmu nehnuteľností v sume
XXXX,XX eur a príjmy z úrokov a ostatných výnosov z cenných papierov v sume XXXXX eur.

Plnoletá L. J. na pojednávaní uviedla, že nárok na výživné si uplatňuje aj na dobu po dosiahnutí svojej
plnoletosti, a to vo výške 250 eur mesačne. Zatiaľ býva u matky, v septembri však odchádza do Anglicka,
kde dňa 01.10.2016 začína štúdium na vysokej škole. Na školné si chce zobrať pôžičku od britskej
vlády, školné je vo výške 9000 libier. Ubytovanie na internáte podľa informácií z internetu stojí 90 libier
týždenne. Ďalej bude mať náklady na stravovanie, cestovné a na nákup kníh, keďže niektoré knihy nie

sú zahrnuté v školnom.

Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na L. vo výške 220 eur mesačne a na maloletú L. vo výške
180 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletej L. a toho času plnoletej L., ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov ich

rodičov, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži
aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloleté
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom prvoradou a zákonnou povinnosťou
obochrodičovjeprispievaťnavýživuapotrebysvojhomaloletéhodieťaťaaždočasu,kýmniejeschopnésamostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa samo o sebe ešte neznamená nadobudnutie
schopnosti živiť sa samostatne, a to najmä za situácie, ak dieťa pokračuje vo svojom štúdiu na vysokej
škole a pripravuje sa tak na svoje budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu potom trvá

aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, teda aj matka,
ktorá ju však čiastočne kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa či starostlivosťou
o spoločnú domácnosť.

Výšku výživného súd určil osobitne tak vo vzťahu k maloletej L., ako aj vo vzťahu k plnoletej L., kedy

zohľadnil vek a aktuálne potreby detí. L., ktorá tento rok zmaturovala a v blízkej dobe začne študovať na
vysokej škole v zahraničí, má zákonite vyššie výdavky, ako jej mladšia sestra, ktorá je žiačkou základnej
školy. Obe deti momentálne bývajú spoločne s matkou. Súd však pri určení výživného prihliadol aj na
skutočnosť, že otec aj po opustení spoločnej domácnosti prejavuje o deti záujem, prispieva určitými
čiastkami na ich potreby a stretáva sa s nimi, a to najmä s maloletou L.. Presná výška vyživovacej
povinnosti na deti však nebola doteraz stanovená.

Podľa predložených dokladov otec podniká a jeho príjem sa momentálne pohybuje na úrovni minimálnej
mzdy, čo otec odôvodnil tým, že spoločnosť, v ktorej pôsobí je stratová a snaží sa o jej optimalizáciu.
V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že pre určenie výšky výživného nie je smerodajné, koľko
rodič reálne zarába, ale je potrebné vychádzať z príjmu, ktorý by rodič mohol objektívne zarobiť s

ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce; tzv. potencionalita príjmu. Nemožno prehliadnuť skutočnosť,
že otec detí je vysokoškolsky vzdelanou osobou v produktívnou veku, zdravotne spôsobilou vykonávať
pracovnú činnosť, a preto má schopnosti a možnosti dosahovať aj vyšší príjem. Zároveň býva v
Bratislave, kde je v porovnaní s inými miestami v Slovenskej republike väčšie množstvo pracovných

ponúk a možností zamestnania sa. Otec má povinnosť zabezpečiť si príjem, z ktorého bude môcť plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Súd neupiera otcovi právo podnikať, ako formu získavania
príjmu, na druhej strane je však potrebné pri dlhodobejšej strate spoločnosti zvážiť, aj s ohľadom na
existujúce vyživovacie povinnosti voči deťom, svoju ďalšiu podnikateľskú činnosť.

Určenie vyživovacej povinnosti otca v sume 140 eur mesačne na maloletú L. a 220 eur mesačne
na plnoletú L. súd považoval sa primerané a zodpovedajúce odôvodneným potrebám detí, ako aj
možnostiam a schopnostiam otca s ohľadom na jeho kvalifikáciu, vek a zdravotný stav.

Nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili v skoršom podaní

návrhu na určenie výživného a ktoré by zároveň odôvodňovali spätné určenie výživného na maloleté
dieťa, súd určil výživné na obe deti až odo dňa podania návrhu na súd. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Zročné výživné na maloletú L. súd vyčíslil za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku v
celkovej sume 1169,61 eur (alikvotná časť za mesiac október 2015, t.j. za 11 dní v sume 49,61 eur + 8

mesiacov - 11/2015 až 6/2016, 8 x 140 eur).

V danom prípade bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti L.. Súd v takomto
prípade pokračuje v konaní o starostlivosti o maloletých aj po jej plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté
dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho

opatrovníka zanikla. Keďže súd v konaní o výživnom pre maloleté dieťa rozhodoval až po dovŕšení
plnoletosti dieťaťa, bolo potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj
za dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Vzhľadom na vyjadrenie plnoletej L., ktorý si nárok
na výživné uplatnila aj za dobu po dosiahnutí svojej plnoletosti, súd určil výšku výživného, ktoré je otec
platiť priamo k rukám plnoletej L..

Zročné výživné na L. súd vyčíslil za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume
1837,10 eur (alikvotná časť za mesiac október 2015, t.j. za 11 dní v sume 78,10 eur + 8 mesiacov -
11/2015 až 6/2016, 8 x 220 eur).

Vzhľadom na možnosti a príjmy otca povolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach
spolu s bežným výživným podľa § 160 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).