Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116223564
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116223564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. V., nar. XX.XX.XXXX a D. V., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, deti rodičov: MUDr. S. V., bytom P., D. XXXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667 a MUDr. C. V., bytom P., D.
XXXX/XX, t. č. bytom K. E. XXC, P., zast. JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch,

E. Beluša 10, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie otca maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 20. januára 2017, č. k. 26P/244/2016-41, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku III. o zákaze otca maloletých detí
vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesením súdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmvovýrokuI.mal.D.
V. a mal. D. V. ponechal v starostlivosti matky do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských
práv a povinností k mal. deťom vo veci samej, výrokom II. uložil otcovi maloletých detí povinnosť
prispievať na ich výživu na každé z detí po 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k
rukám matky, s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia vo

veci samej. Výrokom III. súd otcovi maloletých detí zakázal vycestovať s mal. D. a s mal. D. mimo
územia Slovenskej republiky do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a vo výroku IV. súd uviedol,
že neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 360 ods. 1, § 366, § 367 ods.
1 až 4 Civilného mimosporového poriadku, § 35 Zákona o rodine. Súd konštatoval, že v danom prípade
mal preukázané, že matka maloletých detí splnila podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,

osvedčila existenciu právnych vzťahov účastníkov, právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia a
skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu okamžitým zásahom súdu. Súd
mal za nepochybné, že maloletá D. a mal. D. sú v súčasnosti v osobnej faktickej starostlivosti matky,
pričom styk otca s maloletými sa realizuje na základe neformálnej dohody rodičov. Z doposiaľ zisteného
šetrenia pomerov, ako aj zo samotného výsluchu maloletých detí bolo nepochybne preukázané, že
matka zabezpečuje všetku starostlivosť o deti, vrátane ich záujmovej činnosti, deti sú spokojné a

vyjadrili súhlas naďalej zostať s matkou. Maloletá D. naviac uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou
starostlivosťou, otca chce vídať a navštevovať, avšak nechce u neho v domácnosti spávať. S poukazom
na okolnosti prípadu a v záujme právnej istoty a najmä v záujme maloletých detí, súd potom rozhodol o
ponechaní maloletých detí v starostlivosti matky a zároveň zakázal otcovi maloletých detí vycestovať s
nimi mimo územia Slovenskej republiky. Ďalej súd uviedol, že matka sa zároveň domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia vo veci určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletým deťom. Aj

v tejto časti návrhu vyhovel, nakoľko aj sám otec pri pohovore s pracovníčkou kolízneho opatrovníka
potvrdil, že matke nechce platiť výživné na deti, údajne z dôvodu, že má podozrenie, že tieto peniazeby matka míňala so svojim priateľom. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd
nariadiť na návrh, ale aj bez návrhu, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Uloženie tejto povinnosti je
možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo Zákona o rodine. Súd dodal, že

dôvody, ktoré uvádza otec pre neplatenie výživného sú irelevantné a v danej veci neobstoja, keďže podľa
Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Z doposiaľ preukázaných a zistených majetkových a zárobkových pomerov otca detí vyplýva,

že je plne v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí aspoň sumou 200
eur mesačne na každé dieťa, preto ho súd k tejto povinnosti aj neodkladným opatrením zaviazal. Z
týchto dôvodov súd návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil neodkladné
opatrenie, ktoré zanikne uplynutím času, na ktorý je nariadené.
2. Proti tomuto uzneseniu, voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie otcovi maloletých detí zakázal
vycestovať s mal. deťmi mimo územia SR do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, podal v zákonnej

lehote odvolanie otec maloletých detí, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
súd prvej inštancie zákaz jeho vycestovania s maloletými deťmi mimo územia SR odôvodnil v jedinej
vete. V časti uloženia tohto zákazu je preto napadnuté uznesenie nepresvedčivé, nemajúce oporu

v zistených skutočnostiach, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu. Absentujú konkrétne úvahy
súdu s prepojením na vykonané dôkazy, resp. na osvedčené skutočnosti, ktoré by toto rozhodnutie
odôvodňovali. Okrem vecnej nesprávnosti napadnutého uznesenia v danej časti namietal aj porušenie
jeho procesných práv, keď mu s napadnutým uznesením nebol doručený návrh matky v zmysle § 331
CSP. Súd síce v uznesení na druhej strane v ods. 2 uvádza, čo matka uviedla v návrhu, avšak na

žiadnom mieste rozhodnutia súd neuvádza, ako sa vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v správe
kolízneho opatrovníka zo dňa 13.01.2017, ktoré uvedené tvrdenia matky nepotvrdili. Z rozhovoru s
maloletými deťmi nevyšli najavo žiadne obavy mal. D. z jej únosu otcom do Iránu, a taktiež ani matkou
tvrdená skutočnosť, že sa deti otca boja a nechcú sa s ním stretávať. Napokon aj kolízny opatrovník
v správe v závere konštatuje, že navrhuje zakázať otcovi vycestovať s deťmi mimo SR v prípade, ak

by súd deti neponechal v osobnej starostlivosti matky. Otec maloletých detí na dokreslenie situácie
uviedol, že v januári 2017 navštívil Kanadu, kam sa presťahovali jeho rodičia a sestra. Ako uviedol aj
kolíznemu opatrovníkovi, matka najskôr súhlasila, aby deti s ním išli do Kanady, ale keďže mal. D. sa
vyhovárala na strach z lietania, navrhol maloletej návštevu Dubaja, kde býva jeho brat, avšak maloletá
s týmto nesúhlasila a on preto rozhodnutie maloletej akceptoval. Pokiaľ ide o návštevu Iránu, tento

navštívil po štúdiu na vysokej škole v 90-tych rokoch iba dvakrát a zahraničie navštevoval výlučne z
dôvodu trávenia spoločných rodinných dovoleniek alebo z dôvodu absolvovania školení, keďže si to jeho
profesia vyžaduje. Z uvedených skutočností preto nevyplýva, prečo by mal vycestovať a unášať vlastné
dieťa, keďže jeho život a aktivity sú spojené priamo so Slovenskom. Na Slovensku si založil rodinu,
tu sa zamestnal a aktuálne sám je zamestnávateľom bezmála troch desiatok zamestnancov. Práve na

Slovensku rozširuje svoje profesijné zázemie, investuje a zhodnocuje nadobudnutý majetok, a preto
nemá žiadnu motiváciu toto všetko tu zanechať a odísť do krajiny, v ktorej nemá ani žiadne zázemie a ani
rodinu. Naviac pomáha svojmu bratovi, ktorý práve na Slovensku chce a začína podnikať, čo potvrdzuje,
že jediné zázemie, ktoré on má, je na Slovensku. Berúc do úvahy aktuálne dianie na starom kontinente
a vo svete, on býva niektorými členmi spoločnosti bezdôvodne posudzovaný za jedného z tých, ktorí

spoločnosť a kultúru ohrozujú. Dovolí si vyjadriť smútok nad tým, že sa mu takéhoto posudzovania
dostáva aj od vlastnej manželky, pre neveru ktorej sa rodina rozpadla. Žiadal preto uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh matky v tejto časti zamietnuť.

3. K podanému odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadrila matka, ktorá žiadala uznesenie

súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Nesúhlasila s odvolaním
otca, považuje ho za účelové a tvrdenia v ňom uvedené za zavádzajúce. Naopak, podaným odvolaním
podľa jej názoru otec potvrdzuje, že má záujem vycestovať s deťmi mimo územia SR. V odvolaní
otec sám priznáva, že skutočne mal záujem vycestovať s deťmi do zahraničia, avšak maloletá D. s
týmto nesúhlasila. Otec uviedol, že rozhodnutie dcéry akceptoval. Je toho názoru, že otec maloleté deti

doteraz nevzal do zahraničia iba práve z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania a uloženého zákazu
vycestovať. Je presvedčená o tom, že otec maloletých detí by ich vzal do svojej rodnej vlasti do Iránu,
kde stále žijú jeho rodičia, pričom ide o krajinu, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú žiadnu
medzinárodnú zmluvu o právnej pomoci v rámci medzinárodných únosov detí. Otec je taktiež pripravenývycestovať s deťmi do Kanady, prípadne Dubaja ako sám aj priznal, kde má príbuzných z Iránu. Teda
ani v odvolaní otec nepoprel, že viackrát chcel s maloletými deťmi vycestovať do zahraničia, avšak
zatiaľ rešpektoval vôľu ich 13-ročnej dcéry. Má vážne obavy, že pokiaľ by odvolací súd zrušil súdom

prvej inštancie otcovi uložený zákaz vycestovania s deťmi mimo územia SR, otec v snahe jej ublížiť,
ako aj v snahe mariť prebiehajúce súdne konanie, by deti vysťahoval do svojej rodnej vlasti, prípadne
Kanady alebo Dubaja, v takom prípade by v podstate už žiadna náprava nebola možná. Ona by sa
musela domáhať pomoci cez Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí, a to návratu detí v tzv. v
návratovom konaní, čo vzhľadom na to, že Slovenská republika nemá s Iránom, Kanadou ani Dubajom

podpísanú v tejto oblasti žiadnu medzinárodnú dohodu, by bolo mimoriadne náročné. Dodala, že otec
maloletých detí má neobmedzené finančné prostriedky, a preto vysťahovanie detí do uvedených krajín,
kde má otec naviac príbuzných z Iránu, nepredstavuje pre neho žiadny problém.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca maloletých detí písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
v napadnutej časti, vo výroku III., ktorým bol otcovi maloletých detí uložený zákaz vycestovať s mal. D.
a s mal. D. mimo územia SR do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
v odvolaním napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolaním otca maloletých detí bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba v treťom výroku,
preto v ostatných výrokoch - o ponechaní maloletých detí v starostlivosti matky, o určení povinnosti
otca prispievať na ich výživu ako aj o trvaní neodkladného opatrenia je uznesenie súdu prvej inštancie

právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Odvolací súd teda preskúmaval výrok
uznesenia súdu prvej inštancie o zákaze otca maloletých detí vycestovať s maloletými deťmi mimo
územia SR do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v prvom rade konštatuje, ako správne namieta aj otec maloletých

detí v odvolaní, že došlo k porušeniu jeho procesných práv, keď mu v zmysle ust. § 331 ods. 1 Civilného
sporového poriadku spolu s uznesením, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, nebol doručený
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletých detí sa tak nemohol oboznámiť so
všetkými matkou tvrdenými skutočnosťami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nemohol
k nim ani zaujať svoje stanovisko.

8. Dôvodná je námietka otca v odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie aj v tom, že odôvodnenie
uzneseniavčastiuloženiamuzákazuvycestovaťsmaloletýmideťmimimoúzemiaSR,jenepresvedčivé
a riadne neodôvodnené.

9. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.11. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

12. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v citovaných ustanoveniach. Ako je zrejmé
z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda v časti uloženia zákazu
otcovi maloletých detí vycestovať s maloletými deťmi mimo územia SR, súd prvej inštancie toto
svoje rozhodnutie nezdôvodnil žiadnymi skutočnosťami. Odvolaciemu súdu pre takéto nedostatočné
odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti

nezostávalo iné, ako ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvej inštancie v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, bude povinnosťou súdu prvej inštancie predovšetkým doručiť
otcovi maloletých detí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý mu doposiaľ doručený nebol.
Súd prvej inštancie následne po vyhodnotení všetkých skutočností a vykonaných dôkazov opätovne

rozhodne o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz vycestovania otca spolu s
maloletými deťmi mimo územia SR, pričom svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne zdôvodní,
aby odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti spĺňalo zákonom požadované náležitosti.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).