Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214149
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812214149.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: V. V.,

narodený X.X.XXXX, bytom X. XX, E., pôvodne zastúpený advokátom JUDr. Romanom Henčelom so
sídlom Švéniho 8, Prievidza od 20.4.2015 zastúpený advokátom JUDr. Jánom Súkeníkom so sídlom
Stred60/55,PovažskáBystrica,protiodporkyniam:1/S..S.H.,narodenáXX.XX.XXXX,bytomV.XXX/X,
K. a 2/ G. S., narodená XX.X.XXXX, bytom J. A. H. XXX/XX, K., obe zastúpené advokátom Advokátskou
kanceláriouJUDr.IvanŽilík,PhD.spol.sr.o.sosídlomKošovskácesta1,Prievidzaozaplatenie50.000,-
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyne 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n é zaplatiť navrhovateľovi 50 000 eur s úrokom z

omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
Odporkyne 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n é nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
8.673,62 eur (trovy právneho zastúpenia 5.673,62 eur a iné trovy 3.000,- eur), ktoré sú povinné zaplatiť
sčasti vo výške 4.249,84 advokátovi navrhovateľa JUDr. Romanovi Henčelovi a sčasti vo výške 4.423,78
eur advokátovi navrhovateľa JUDr. Jánovi Súkeníkovi, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyne 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sú p o v i n n é nahradiť štátu trovy konania vo výške 61,87
eur, ktoré sú povinné zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho advokáta návrhom doručeným súdu dňa 9.8.2012 proti
odporkyniam spoločne a nerozdielne domáha zaplatenia 50.000,- eur s úrokom v sadzbe 10 % ročne
z 30.000,- eur od 22.2.2010 do zaplatenia a z 20.000,- eur od 4.3.2010 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania v sadzbe 9 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania pričom tvrdí, že otcovi
odporkýň, ktoré po ňom zdedili majetok v hodnote 1.882.759,32 eur ako pôžičku s úrokom vo výške 10
% ročne požičal 50.000,- eur s tým, že mu ich vráti do konca roka 2011.

Odporkyne sa k návrhu vyjadrili prostredníctvom svojho advokáta podaním doručeným súdu dňa
23.10.2012 tak, že žiadali návrh zamietnuť. Tvrdili, že navrhovateľ si od ich otca žiadne peniaze
nepožičal, keďže to nepotreboval z dôvodu, že bol solventný.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi a to: príkazmi na úhradu (čl. 5 - 7),
prihlásením pohľadávky (čl. 8), osvedčením o dedičstve (čl. 9 - 22), prípisom (čl. 23), výpismi z účtov
(čl. 45 - 48, 58 - 91, 92 - 115, 131 - 137, 147 - 190,), splnomocnením a prezenčnou listinou (čl. 126 -
127), dokladmi o registrácii záložného práva (čl. 217 - 218, 268 - 269), listinami k prevodu obchodného

podielu otca odporkýň (čl. 270 - 281), výsluchom navrhovateľa, opakovaným výsluchom navrhovateľa,
výsluchom odporkýň, výsluchom svedkov Z. J., I. M., X. L., ním predloženými listinami (čl. 192 - 216),
opakovaným výsluchom svedka X. L. a výsluchom svedka F. I.. Z vykonaného dokazovania mal súd
zistený nasledovný skutkový stav:Navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na jeho účet v banke dňa 22.2.2010 30.000,-
eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur. Otec odporkýň dňa 19.7.2011 zomrel, pričom navrhovateľ v dedičskom
konaní dňa 18.10.2011 prihlásil pohľadávku, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Odporkyne túto pohľadávku

v dedičskom konaní popreli a ako dedičstvo po svojom otcovi nadobudli majetok v hodnote 1.882.759,03
eur.
To, že navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na jeho účet v banke dňa 22.2.2010
30.000,- eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur vyplynulo z príkazov na úhradu (čl. 5 - 7), ktoré priamo
potvrdzovali vloženie týchto peňazí navrhovateľom na účet otca odporkýň. Okrem toho túto skutočnosť

nepriamo potvrdzoval výsluch svedka Z. J., ktorý bol advokátom otca odporkýň, ktorý uviedol, že
ho otec odporkýň vo februári 2010 kontaktoval s tým, aby pripravil zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej si mal otec odporkýň za bližšie jemu neznámych podmienok požičať od navrhovateľa presne
nešpecifikovanú čiastku peňazí. Okrem toho túto skutočnosť nepriamo dokazoval výsluch svedka I.
M., priateľa navrhovateľa, ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že navrhovateľ ho požiadal o to, aby
poskytol pôžičku 50.000,- eur tretej osobe, no on s tým nesúhlasil, súhlasil len s tým, že tieto peniaze

poskytne ako pôžičku priamo navrhovateľovi, pričom z výpisu z účtu navrhovateľa vyplynulo, že peniaze
mu skutočne na jeho účet previedol svedok I. M.. Okrem toho poskytnutiu pôžičky navrhovateľom
otcovi odporkýň nasvedčoval aj výsluch svedka X. L., ktorý navrhovateľa a otca odporkýň vnímal ako
rovnocenných partnerov, a to v období rokov 2009 až 2010, keď vykonával pre otca odporkýň rozsiahle
rekonštrukčné stavebné práce na obchodnom centre v Prievidzi, pričom v tomto čase mu otec odporkýň

za takto vykonané práce neplatil pravidelne v lehote splatnosti vystavených faktúr a niektoré otázky
súvisiace s touto rekonštrukciou riešil aj s navrhovateľom, pričom v priebehu leta 2010 bol svedkom
rozhovoru navrhovateľa a otca odporkýň, z ktorého vyplynulo, že otec odporkýň mal navrhovateľovi
dlhovať svedkovi bližšie neznámu čiastku peňazí. Okrem toho poskytnutiu pôžičky navrhovateľom otcovi
odporkýň nasvedčoval aj výsluch svedka F. I., ktorý má s navrhovateľom blízky, kamarátsky vzťah,

ktorý vo svojom výsluchu uviedol, že s otcom odporkýň ho zoznámil navrhovateľ, pričom na stretnutí s
ním, navrhovateľom a otcom odporkýň na začiatku roka 2010 ho otec odporkýň požiadal o poskytnutie
pôžičky vo výške 50.000 eur, s tým, že otec odporkýň na jeho otázku týkajúcu sa zabezpečenia splatenia
pôžičky odkázal na svoj vzťah s navrhovateľom a na to, že o pôžičke bude vyhotovená zmluva. Svedok
uviedol, že v dôsledku nedostatku iného zabezpečenia sa rozhodol otcovi odporkýň žiadanú pôžičku

neposkytnúť. Svedok vylúčil, že by pri tejto komunikácii bolo spomínané niečo o finančných záväzkoch
navrhovateľa voči otcovi odporkýň. Nakoniec svedok uviedol, že v komunikácii s navrhovateľom vnímal
to, že otec odporkýň a následne odporkyne mu odmietali vrátiť poskytnutú pôžičku.
Pri hodnotení uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že nebol dôvod pochybovať o pravdivosti
výpovede svedka Z. J., ktorý bol advokátom otca odporkýň, ktorý uviedol, že ho otec odporkýň vo

februári 2010 kontaktoval s tým, aby pripravil zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si mal otec odporkýň
za bližšie jemu neznámych podmienok požičať od navrhovateľa presne nešpecifikovanú čiastku peňazí.
Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by znižovali dôveryhodnosť výpovede
tohto svedka v tom zmysle, že by mal akýkoľvek záujem na uvádzaní nepravdivých údajov týkajúcich
sa vzťahu navrhovateľa na strane jednej a otca odporkýň, resp. odporkýň na strane druhej, keďže z

vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť zaujatosť
svedka k účastníkom konania. Za takúto skutočnosť nemožno považovať ani ničím nepreukázané
tvrdenie odporkyne 2/, podľa ktorého nemal jej otec so svedkom dobrý vzťah. K tomu treba uviesť, že
svedok J. bol vypočutý na návrh navrhovateľa predneseného na prvom pojednávaní, pričom k tomuto
návrhu sa pripojili prednesom svojho advokáta aj odporkyne, a teda ho rovnako navrhli vypočuť ako

svedka. V tejto súvislosti treba uviesť, že neobstojí námietka odporkýň v tom zmysle, že nemožno
prihliadnuť na výpoveď svedka J., keďže ako advokát ich otca nebol pred svojím výsluchom zbavený
mlčanlivosti, a to z toho dôvodu, že samé odporkyne ako právne nástupkyne svojho otca prejavili súhlas
s výsluchom svedka J., pričom ho týmto súhlasným prejavom zbavili mlčanlivosti. I keby svedok J.
nebol zbavený mlčanlivosti a vypovedal, nemožno dospieť k záveru, že by takáto skutočnosť mala

mať za následok nemožnosť prihliadnutia na jeho výpoveď, keďže takáto sankcia nevyplýva z § 124
Občianskeho súdneho poriadku, ale je vyjadrená v § 56 zákona o advokácii.
Rovnako možno hodnotiť i výpoveď svedka X. L., ktorý navrhovateľa a otca odporkýň vnímal ako
rovnocenných partnerov, a to v období rokov 2009 až 2010, keď vykonával pre otca odporkýň rozsiahle
rekonštrukčné stavebné práce na obchodnom centre v Prievidzi, pričom v tomto čase mu otec odporkýň

za takto vykonané práce neplatil pravidelne v lehote splatnosti vystavených faktúr a niektoré otázky
súvisiace s touto rekonštrukciou riešil aj s navrhovateľom, pričom v priebehu leta 2010 bol svedkom
rozhovoru navrhovateľa a otca odporkýň, z ktorého vyplynulo, že otec odporkýň mal navrhovateľovi
dlhovať svedkovi bližšie neznámu čiastku peňazí. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadneskutočnosti, ktoré by znižovali dôveryhodnosť výpovede tohto svedka v tom zmysle, že by mal akýkoľvek
záujem na uvádzaní nepravdivých údajov týkajúcich sa vzťahu navrhovateľa na strane jednej a otca
odporkýň, resp. odporkýň na strane druhej, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne

skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť zaujatosť svedka k účastníkom konania.
Pochybnosti možno mať o výpovediach svedkov I. M. a F. I., ktorý majú s navrhovateľom priateľský
a bežný podnikateľský vzťah. Tieto vzťahy však nemožno vyhodnotiť v tom smere, že by z nich bolo
možné vyvodiť, že vo veci ako svedkovia vypovedali nepravdivo, keďže ich výpovede vo svojom obsahu
zodpovedali zisteniam z ostatných vykonaných dôkazov a z ostatných vykonaných dôkazov nevyplynuli

žiadneskutočnosti,ktorébysvojimobsahombolivrozporesvýpoveďamitýchtosvedkov.Inakpovedané
pre hodnotenie výpovede svedkov v uvedenom prípade nemôže byť rozhodujúce to, aký vzťah mali
svedkovia k účastníkom konania, ale to, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti,
ktoré by boli v rozpore s výpoveďami týchto svedkov. Okrem toho neobstojí ani námietka odporkýň proti
tomu, že výsluch svedka Andela bol navrhnutý až po dvoch pojednávaniach. Návrh na výsluch tohto
svedka bol súdu doručený dňa 12.3.2013, teda v čase medzi prvým a druhým pojednávaním spolu s

návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Je zrejmé, že návrh na výsluch tohto svedka bol následkom
priebehu prvého pojednávania, na ktorom odporkyne svojimi tvrdeniami spochybňovali navrhovateľom
uplatnený nárok.
Tomu, že navrhovateľ otcovi odporkýň nepožičal 50.000,- eur nepriamo nasvedčoval len výsluch
odporkýň, ktoré tvrdili, že ich otec sa im zveril o tom, že navrhovateľovi požičal peniaze, čo inak z

vykonaného dokazovania nevyplynulo, a to, že ich otec mal z navrhovateľa strach, čo rovnako inak z
vykonanéhodokazovanianevyplynulo.Skôrnaopaklistinykprevoduobchodnéhopodieluotcaodporkýň
(čl. 270 - 281) svedčia o tom, že v čase poskytnutia pôžičky mal otec odporkýň s navrhovateľom
dôverný a obchodno-partnerský vzťah tak, ako to uvádzali aj navrhovateľom označení svedkovia, keď z
týchto listín vyplýva, že otec odporkýň 4.5.2010 splnomocnil navrhovateľa na predaj svojho obchodného

podielu v spoločnosti s ručením obmedzením, pričom výnos z tohto predaja v prospech otca odporkýň
predstavovalčiastku300.000,-eur.Tomu,žeotecodporkýňnemaldôvodpožičiavaťsipeniazenepriamo
nasvedčovala v konaní nepochybne zistená skutočnosť, že otec odporkýň mal vo finančnom, vysoko
likvidnom majetku hodnotu vysoko prevyšujúcu čiastku 50.000,- eur, teda, že hotovosť 50.000,- eur
si mohol obstarať z vlastných vkladov do rôznych investičných produktov. Tieto zistené skutočnosti,

ktoré vyplynuli predovšetkým z výsluchu odporkýň však priamo nevyvracali z iných dôkazov zistenú
skutočnosť, že odporca ich otcovi ako pôžičku dal 50.000,- eur. Inak povedané to, že má niekto likvidný
majetok v hodnote takmer 2.000.000,- eur tak, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve po otcovi
odporkýň, nevylučuje, že si požičia čiastku 50.000,- eur. Požičanie peňazí napriek dostatku likvidnej
hotovosti je v súčasnosti bežné aj v spotrebiteľských vzťahoch a je prirodzenou súčasťou podnikania,

pričom je zrejmé, že otec odporkýň bol v čase poskytnutia pôžičky podnikateľsky aktívny. Aj v tomto
konkrétnom prípade je zrejmé, že otec odporkýň sa napriek svojej nepochybnej majetnosti nevyhýbal
čerpaniu pôžičiek, keď z listín o zriadení záložného práva (čl. 217 - 218, 268 - 269) vyplýva, že v roku
2007 si požičal v banke úver, ktorého najvyššia hodnota istiny predstavovala približne 16.000,- eur, teda
čiastku, ktorá tvorila zlomok jeho majetku.

Preto súd dospel k skutkového záveru, že navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na
jeho účet v banke dňa 22.2.2010 30.000,- eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur, pričom poskytnutie
týchto peňazí vyplýva z príkazov na úhradu (čl. 5 - 7), pričom výsluchy navrhovateľa a svedkov Z.
J., I. M., X. L., F. I., ktoré si vzájomne žiadnym spôsobom neodporujú svedčia tomu, že tieto peniaze
boli poskytnuté ako pôžička. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by

bolo možné vyvodiť to, že dôvodom prevodu týchto peňazí by bol iný právny dôvod (napr. vrátenie
peňazí navrhovateľom otcovi odporkýň z iného právneho vzťahu), keďže obdobnému právnemu dôvodu
nenasvedčovalo nič okrem spomienok odporkýň na ich rozhovory s otcom o tom, že navrhovateľ mu
mal byť niečo dlžný. Inak povedané tomu, že išlo o pôžičku svedčia výpovede štyroch svedkov, ktoré
v spojení s nespochybniteľným faktom prevodu peňazí z účtu navrhovateľa na účet otca odporkýň

vytvárajú taký objektívny stav poznania, z ktorého možno dospieť k zisteniu, že uvedené peniaze boli
poskytnuté ako pôžička. K tomu treba uviesť, že i v prípade, ak by súd dospel k záveru, že o pôžičku
nešlo, z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že pri
prevode peňazí išlo o iný právny dôvod. Teda by zrejme išlo o bezdôvodné obohatenie a takýto skutkový
záver by nevyhnutne viedol k právnemu posúdeniu smerujúcemu k rovnakému rozhodnutiu o návrhu

navrhovateľa.
Vzhľadom na uvedené dôkazy a ich vzájomné súvislosti súd považoval za nadbytočné vykonať
dokazovanie odporkyňami navrhnutej svedkyne H. A., ktorá sa mala ako banková poradkyňa otca
odporkýň vyjadriť k jeho finančným pomerom a na zistenie toho, že otec odporkýň mal mať na svojichvkladoch dostatok finančných prostriedkov, resp. navrhovateľom navrhnutého dožiadania banky na
zistenie toho, aké úvery mal mať otec odporkýň v rokoch 2007 až 2010. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že otec odporkýň mal dostatok finančných prostriedkov a peniaze si od navrhovateľa

nevyhnutne požičať nemusel. Rovnako by bolo nadbytočné dokazovať to, aké úvery mal alebo nemal
otec odporkýň v čase poskytnutia pôžičky. Z vykonaného dokazovania dostatočne vyplynulo to, že otec
odporkýň napriek tomu, že mal likvidný majetok, mal úver v banke, a preto vôbec nie je podstatné,
či mal úvery dva alebo jeden. Išlo by o dokazovanie skutočností, ktoré súd mal za preukázané, resp.
dokazovanie skutočností nie k tomu, či si otec odporkýň od navrhovateľa peniaze požičal, ale skôr k

tomu,akébolijehomotívysipožičať.Vtakomtoprípadebyužsúdvykonávaldokazovanieniektvrdeným
sporným skutočnostiam, ale k netvrdeným alebo nesporným skutočnostiam, pričom jediný možný záver,
ktorý by z toho bolo možné vyvodiť by bol v tom, že otec odporkýň mal alebo nemal dostatok finančných
prostriedkov, a preto nemal alebo mal motív žiadať navrhovateľa o pôžičku. Či už jeden alebo druhý
záver však nijak nebol spôsobilý zmeniť vyššie uvedené skutkové závery, keďže prípadné zistenie toho,
že otec odporkýň nemal rozumný motív požičať si od navrhovateľa v tomto prípade nemôže viesť k

záveru, že si od navrhovateľa 50.000,- eur aj skutočne nepožičal. Celkom nadbytočné bolo vypočutie
svedka S. E. na preukázanie toho, že otec odporkýň požičiaval peniaze. Možno obdobne konštatovať,
že zistenie toho, že otec odporkýň požičiaval peniaze, nemôže viesť k záveru, že si nemal dôvod požičať
od navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa navrhovateľ s otcom odporkýň dohodol na tom, že

mu otec odporkýň peniaze vráti do konca roka 2010, resp. následne do konca roka 2011, a to pri úroku
vo výške 10 % ročne. Takto navrhovateľom tvrdená skutočnosť vyplynula len z výsluchu navrhovateľa
a inak nebola žiadnymi inými dôkazmi preukázaná. Preto súd považoval takto navrhovateľom tvrdené
skutočnosti za nepreukázané.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva

za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ otcovi odporkýň ako pôžičku dal vložením na
jeho účet v banke dňa 22.2.2010 30.000,- eur a dňa 4.3.2010 20.000,- eur, pričom navrhovateľ v
dedičskom konaní po otcovi odporkýň dňa 18.10.2011 prihlásil pohľadávku z uvedenej pôžičky. Otec

odporkýň bol podľa § 657 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť navrhovateľovi 50.000,- eur, pričom
navrhovateľ podľa § 563 Občianskeho zákonníka prihlásením pohľadávky do dedičstva po poručiteľovi
požiadal odporkyne o vrátenie tejto pôžičky. Na základe toho, že odporkyne nadobudli po svojom
otcovi ako dedičstvo majetok v hodnote 1.882.759,03 eur zodpovedajú navrhovateľovi za dlhy svojho
otca, a preto sú povinné zaplatiť navrhovateľovi v návrhu uplatnených 50.000,- eur. Okrem toho sú

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinné navrhovateľovi zaplatiť v návrhu uplatnený úrok z
omeškania, keďže prihlásením pohľadávky do dedičského konania sa stala pohľadávka navrhovateľa
proti odporkyniam splatnou, a preto boli odporkyne k 1.1.2012 v omeškaní so zaplatením svojho dlhu
vo vzťahu k navrhovateľovi. Preto súd navrhovateľovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške
9 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov v sadzbe 10 % ročne z 30.000,- eur od 22.2.2010 do zaplatenia
a z 20.000,- eur od 4.3.2010 do zaplatenia súd návrh zamietol, a to z dôvodu, že v konaní nebolo
preukázané, že by sa navrhovateľ s otcom odporkýň dohodol na úroku za požičané peniaze.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keďže
neúspechnavrhovateľaspočívajúcivzamietnutíjehonávrhusčasti,vktorejsadomáhalzaplateniaúroku

vo výške 10 % ročne treba považovať za jeho nepatrný procesný neúspech. Preto súd navrhovateľovi
priznal plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku vo
výške 3.000,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.673,62 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
7,63 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh podľa § 14

ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur;
(iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 9.1.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo
výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (iv) tarifná odmena za úkon
účasť na pojednávaní dňa 15.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (v) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa

27.5.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 7,81 eur; (vi) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 26.6.2013 podľa § 13a ods. 1
písm. d) a ods. 4 druhá veta vyhlášky vo výške 140,53 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
7,81 eur; (vii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 16.9.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) a
ods. 4 druhá veta vyhlášky vo výške 140,53 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur;
(viii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 23.9.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky

vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (ix) tarifná odmena za
vyjadrenie k odvolaniu podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16
ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur; (x) tarifná odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia podľa § 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 562,12 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur a
(xi) tarifná odmena za účasť na pojednávaní dňa 7.9.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške

562,12 eur, náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur, náhrada za stratu času podľa § 17
ods. 1 vyhlášky za šesť začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Považskej Bystrice
do Prievidze a späť vo výške 6 x 13,98 eur, čo je 83,88 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z
Považskej Bystrice do Prievidze a späť vo výške 33,57 eur (náhrada za použitie motorového vozidla:
0,183 eur x 132 km a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe nafty 6,5 l x 132km/100km x

priemerná cena nafty 1,099 eur); k tomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 1.186,49 eur vo výške
237,29 eur. Náhradu trov konania sú odporkyne povinné zaplatiť advokátom navrhovateľa tak, ako o to
požiadal navrhovateľ, a to podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V priebehu konania vznikli štátu trovy konania v súvislosti s obstaraním listinných dôkazov od Tatra
banky, a.s. vo výške 31,87 eur (čl. 93) a od Československej obchodnej banky vo výške 30,- eur (čl.

148). O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že náhradu trov konania štátu uložil procesne takmer celkom neúspešným odporkyniam.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.