Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214203547
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214203547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu škody 2 763,54 Eur a nemajetkovej ujmy 552,71 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou (1587 - ISTINA RS) doručenou dňa 27.09.2012 domáha, aby súd

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej majetkovú škodu 2 763,54 Eur a nemajetkovú ujmu 552,71 Eur
za nesprávny úradný postup súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok a to v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnila tým, že podala návrh na vykonanie
exekúcie na majetok povinného z titulu zmluvy o úvere. Tvrdila, že súd mal rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tvrdila, že nesprávny
úradný postup súdu bol spôsobený tým, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Tvrdila, že úradný postup súdu bol
vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, bez splnenia zákonných podmienok. Tvrdila, že nelegálnym
postupom súd opätovne vykonal posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez
splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Vyvolal tak stav, keď žalobkyňa už nemôže iniciovať
občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie s príslušenstvom, pretože

existenciou rozhodcovského rozsudku je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, avšak z
pohľadu exekučného súdu je tento materiálne nevykonateľný. Tvrdila, že neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu konať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe
a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Príčinou toho bol následok, ktorý sa
prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Tvrdila, že mu vznikla majetková

škoda v celkovej výške 2 763,54 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Zároveň
si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď tvrdila, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnymúradným postupom. Uviedla, že mohla vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedela, že žiadosť o udelenie poverenia bola

zamietnutá. Postup exekučného súdu jej zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnila za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 552,71 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej

istiny. Uviedla, že pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu
škody. Žalovaná do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť pozitívne nereagovala. Tvrdila, že je
nutné deklarovať porušenie jej práva na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho štátu
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť jej nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu.
Ďalej požiadala, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci a následne, aby uložil

povinnosť žalovanej nahradiť jej majetkovú škodu a primeranú náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že žalobkyňa
nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a z jeho

podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Tvrdila, že žalobkyňa podala návrh na
súdpredčasne,preduplynutím6mesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienárokuuodporcu.Tvrdila,
že žalobkyňa neposkytla súčinnosť potrebnú na prerokovanie jeho žiadosti, čím bol proces predbežného
prerokovania fakticky zmarený. Poukázala na to, že žalobkyňa namieta postup, keď bola zamietnutá
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo nemožno definovať ako nesprávny úradný

postup. Nejde ani o nezákonné rozhodnutie, pretože nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý také rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zruší alebo zmení, čo ale nie je
daný prípad. Poukázala aj na ex offo povinnosť exekučného súdu v rámci exekučného konania skúmať
platnosť rozhodcovskej doložky. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Existenciaprieťahovjepreukázanálenvýsledkami

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval,
žeboloporušenéprávosťažovateľanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Žalobkyňauvedené
nepreukázala. Tvrdila, že žalobkyňa nepreukázal ani existenciu škody a ani dôvody na nemajetkovú
ujmu, pričom zdôraznil, že v osobe navrhovateľa nejde o fyzickú osobu ale o osobu právnickú. Na
doplnenie poukázala na list Európskej komisie, v ktorom sa konštatuje prax žalobkyne v spojitosti

s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa a jej praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v dôsledku podnikateľskej činnosti navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ nepreukázal, že v dôsledku postupu
okresného súdu vznikla navrhovateľovi škoda.

3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

4. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 06.12.2016 s tým, že strany sporu sa na pojednávanie nedostavili,
pričom termín pojednávania mali riadne a včas vykázaný. Žalobkyňa sa ospravedlnila podaním zo dňa

02.12.2016 s tým, že žiadala, aby súd vec prejednal aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Žalovaná sa ospravedlnila podaním zo dňa 29.11.2016 s tým, že vyjadrila súhlas s pojednávaním v jej
neprítomnosti.

5. Žalobkyňa navrhla rozhodnúť najprv medzitýmnym rozsudkom, ktorým by súd rozhodol o základe tak,

že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa ustanovenia § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to
účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
Z uvedeného vyplýva, že medzitýmnym rozsudkom súd môže rozhodnúť, nie je tu daná povinnosť

súdu takto rozhodnúť. Okrem toho musí byť splnená podmienka, že je to účelné. To, či súd rozhodne
medzitýmnym rozsudkom alebo rozsudkom o celej veci, je vždy na posúdení súdu, podľa okolností tej
ktorej veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku prichádza do úvahy spravidla tam, kde je nutné posúdiť
všetky skutkové a právne otázky, od ktorých závisí výška konkrétneho nároku a javí sa účelným ajz hľadiska zásady hospodárnosti konania, aby sa nevykonávalo dokazovanie o výške škody, ak nie
sú preukázané základné podmienky na jej priznanie, ak nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením a vznikom škody, ak nie je preukázaná napr. miera zavinenia a pod. V danom prípade však

nie je účelné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie, nie je
daný a preukázaný základ nároku žalobkyne a to neprávny úradný postup exekučného súdu. Preto súd
nerozhodol medzitýmnym rozsudkom, ale rozsudkom o celej veci.

6. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, ktoré navrhol navrhovateľ, keď bol oboznámený obsah

pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Galanta 12Er/952/2009 a na základe takto vykonaného
dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

7. Žalobkyňa ako oprávnená podala u súdneho exekútora dňa 01.11.2009 návrh na vykonanie exekúcie
voči povinnej osobe na vymoženie jeho nárokov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Exekučná vec
je vedená u súdneho exekútora pod č.k. Ex/11169/09. Zo strany súdneho exekútora boli návrh na

vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie doručené exekučnému súdu dňa 23.11.2009. Na Okresnom súde
Galanta je vedená pod č.k. 12Er/952/2009. Dňa 03.03.2010 exekučný súd vydal uznesenie, ktorým
žiadosť súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul.

Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne v exekučnom konaní dňa 12.03.2010. Proti
uzneseniu zo strany žalobkyne ako oprávneného v exekučnom konaní bolo podané odvolanie, ktoré
však podaním zo dňa 19.01.2011 bolo vzaté späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2010.
Uznesenie nebolo zmenené ani zrušené. žalobkyňa nepredložila žiadne rozhodnutie príslušného
orgánu, ktorým by boli konštatované prieťahy v exekučnom konaní ani sťažnosť na prieťahy, ktorá by

bolaposúdenáakodôvodná.Žalobkyňapodalaužalovanejžiadosťopredbežnéprerokovanienárokuna
náhradu škody. Žalovaná na uvedenú žiadosť neodpovedala s odôvodnením, že žalobkyňa neposkytla
potrebnú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania zmarený.

8. Žalovaná nespochybnila podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku. V čase tohto

rozhodnutia už uplynula 6 mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody.

9. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia
exekučného konania podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

10. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného
konaniaexekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)

a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012
(aj ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zamietnutiažiadosti o udelenie poverenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
ods. 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o

udelenie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti

o udelenie poverenia nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

17. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

20. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomdňuzamietnutiažiadostioudelenie
poverenia právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

21.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,ževprípadezodpovednostizaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, v danom

prípade exekučného súdu, jeho nesprávnym úradným postupom.

22. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok :
a) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe,

b) vznik a existencia škody a
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ktorá spočíva v nesprávnom úradnom postupe
a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.23. Pri absencii čo i len jednej z nich, nie je daný nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno - preukázať podmienky náhrady škody, spočíva na poškodenom, v danej

veci navrhovateľovi.

24. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ust. § 9
ods. 2/ zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný. Je uvedený len príkladmo. Ide však o taký úradný
postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Ide o postup, pri ktorom

dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo
porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda postup nezákonný.
Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo
súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne nečinnosť pri
výkone verejnej moci. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry.

25. Žalobkyňa si uplatnila v tomto konaní náhradu škody tvrdiac, že ide o škodu spôsobenú mu
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože exekučný súd tým, že vydal zamietajúce
rozhodnutie po uplynutí 15 dní, nekonal v súlade s ust. § 44 ods. 2/ exekuč. poriadku. Tvrdil, že
exekučný súd konal nesprávne, spôsobom odporujúcim zákonu, vykonaním procedúry preskúmania

bez splnenia zákonných podmienok, keď si bez ďalších legálnych predpokladov založil právomoc, ktorá
mu nepatrí, prekročil mieru možného rozhodovania, lebo nelegálnym postupom opätovne posúdil právo
navrhovateľa na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na preskúmanie rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu.

26. Zo zákonného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ a
d/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania vyplýva, že podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených. Uvedené sa vzťahuje aj na exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Vyplýva to z dôvodovej správy k zák. č. 102/2011 Z.z., ktorým bola vykonaná aj zmena exekučného

poriadku a to aj v to aj v zák. ust. § 41 ods. 2 písm. d/ exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011.
Uvádza sa tu, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
exekuč. por. Správnosť tohto záveru osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada SR. Avšak
vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité na pochybnosti navrhuje sa výslovne
upraviť predmetnou novelou, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských

súdov a zmiery nimi schválené. Okrem toho z gramatického aj logického výkladu zák. ust. § 44 / exekuč.
por. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania vyplýva, že lehota 15 dní sa vzťahuje len na
prípad, ak súd vydá poverenie. Baviac je nutné konštatovať, že táto lehota platí len za predpokladu, že
nebol zistený rozpor so zákonom. Nevyplýva z neho však povinnosť rozhodnúť aj o zamietnutí žiadosti
v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Z tejto povinnosti však platí výnimka vyplývajúca priamo zo zák. ust. § 44 ods. 2 veta druhá/
exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ktorá sa týka exekučného titulu
podľa§41ods.2písm.c/ad/exekuč.por./tedanotárskychzápisníc,rozhodnutírozhodcovskýchkomisií
a zmierov nimi schválených a tiež rozhodnutí rozhodcovských súdov. V prípade týchto exekučných
titulov táto lehota (15 dní) neplatí ani pre vydanie poverenia. Z tohto potom vyplýva, že po podaní

návrhu oprávneným a po doručení žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, je exekučný súd
povinný postupovať v zmysle zákonných ustanovení exekučného poriadku. Musí preskúmať žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Tento
zákonom daný postup musí dodržať. Táto povinnosť mu vyplýva zo zák. ust. § 44 exekučného poriadku.
Vykonaným dokazovaním je preukázané, že exekučný súd pred vydaním rozhodnutia ohľadne žiadosti

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie skúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného
(v tomto konaní žalobkyne) na vykonanie exekúcie a exekučný titul - rozhodcovského rozsudku tak,
ako mu túto povinnosť ukladá exekučný poriadok. Vydať poverenie na základe súdneho rozhodnutia
mohol len za predpokladu, že pri takomto povinnom skúmaní nezistil rozpor. Len v takom prípade
mal povinnosť vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, pričom v exekučnom

poriadku je uvedené, že by tak mal urobiť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti (ale mimo
exekučného titulu ktorým je aj rozhodcovský rozsudok). Tu je nutné zdôrazniť, že ide o lehotu procesnú.
Jej nedodržanie neznamená automaticky nesprávny úradný postup. V rámci preskúmania exekučný
súd vykonal dokazovanie zadovážením rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu. V rámcipreskúmaniarozporzistilapretodošlokzamietnutiužiadostisúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie.
Dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvádzal exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok. Preto vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

po 15 dňoch odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri skúmaní
súladu a teda aj konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
nie je nesprávnym úradným postupom. Naviac žalobkyňa nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované, že procesný postup exekučného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so

zákonom, že to je nesprávny úradný postup.

27. Žalobkyňa namieta, že ak exekučný súd skúmal konanie predchádzajúce vydaniu exekučného
titulu - rozhodcovskému rozsudku, postupoval tak nesprávne, nezákonným spôsobom, že nemal na to
právomoc. Uvedený záver tiež nie je správny. Exekučný súd totiž nielenže mohol, ale aj musel, bol
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Táto povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona a

to konkrétne zo zák. ust. § 44 Exekuč. por. v ktorom je vlastne obsiahnutý zákonný postup - skúmať súlad
či rozpor so zákonom. V tomto smere je nutné poukázať aj na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 105/2011 zo
dňa 10.10.2012. Vyplýva z neho, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného por. oprávnený aj bez návrhu ( ex offo )

skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Nutné je poukázať aj na ďalšie uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa konštatuje, že aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije

právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Dokonca povinnosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 429/2011 - 16 zo dňa
03.11.2011 Potrebné je poukázať napr. aj na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 24/2013 - 40 zo dňa 09.10.2013.

Vyplýva z neho, že lehota 15 dní výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Takže tvrdenie
navrhovateľa, že exekučný súd bol povinný vydať aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti do 15 dní odo dňa
doručenia žiadosti je nedôvodné. Preto vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po 15 dňoch odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pri skúmaní

súladu a teda aj konania predchádzajúceho vydaniu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
nie je nesprávnym úradným postupom. Naviac žalobkyňa nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované, že procesný postup exekučného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je nesprávny, že je v rozpore so
zákonom, že to je nesprávny úradný postup.

28. V ďalšom tvrdil, že úradný postup súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, bez splnenia
zákonných podmienok, nelegálny postupom opätovne vykonal posúdenie práva navrhovateľa. Ani s
uvedenýmtvrdenímžalobkynesaniejemožnéstotožniť,lebojenesprávne.Akoužbolouvedenévyššie,
exekučný súd nielenže mohol, ale aj musel konať tak, že musel najprv skúmať súlad žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom. Táto povinnosť mu vyplývala priamo z exekučného poriadku. Pri zistení rozporu
totiž nemohol vydať poverenie, ale musel žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť tak, ako to vyplýva zo
zákonných ustanovení exekučného poriadku. Opäť je možné len poukázať na vyššie uvedené dôvody a
aj na už vyššie uvádzané právoplatné rozhodnutia NS SR aj ÚS SR. Nie je právne významné pre účely

tohtokonania,akýstavzamietnutímžiadostioudeleniepovereniavyvolal(žalobkyňatvrdí,žeužnemôže
iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie s príslušenstvom),
pretože povinnosť skúmať súlad mu vyplýva zo zákona bez toho, aby mohol exekučný súd skúmať, aký
stav tým vyvolá (žalobkyňou tvrdený, že už nemôže iniciovať občianske súdne konanie a požadovať
súdnu ochranu práva na zaplatenie s príslušenstvom ). Znovu je nutné uviesť, že žalobkyňa nepreukázal

existenciu rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované, že procesný postup exekučného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je
nesprávny, že je v rozpore so zákonom, že to je nesprávny úradný postup.29. Žalobkyňa tvrdila, že exekučný súd konal nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a k vydaniu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia pristúpil po veľmi dlhej dobe. Zák. ust. § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady
škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti
prieťahom v konaní. Z dôvodovej správy týkajúcej sa novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. (zákonom
č. 412/2012 Z.z.) však jednoznačne vyplýva, že k citovanému ustanoveniu zákona bolo potrebné vždy

(teda aj pred účinnosťou novely a teda aj v čase vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia) pristupovať tak, že v rámci konania o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom musí už existovať už príslušné rozhodnutie, ktorý by konštatoval neprávny úradný postup
súdu, vrátane zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať
súd v rámci konania o náhrade škody. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo
zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu

nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu
vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného nesprávneho úradného postupu z
rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto posúdenie nie je
v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona
a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu

zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej návrh vychádza z
platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej
sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

preskúmavždysohľadomnakonkrétneokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadunajmäpodľatýchtotroch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie
nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska

vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických

osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy,
Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený
subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho
nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto
prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že

konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený výlučne Ústavný súd SR. Žalobkyňa
do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázala, že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu,
ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v
tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov prípade
rozhodnutia Európskeho súd pre ľudské práva. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného orgánu

o existencii prieťahov, tiež nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.

30. Do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula. Vo veci súd rozhodoval po uplynutí
šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovanou. Na základe uvedeného, nemožno

posúdiť žalobu žalobkyne ako predčasnú, ako to tvrdila žalovaná vo svojom vyjadrení.

31. Ako bolo konštatované vyššie, podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené
súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená
nie je. Žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno (povinnosť tvrdenia) o existencii nesprávneho

úradného postup ako prvej z troch zákonných podmienok. Preto nemôže byť splnená ani podmienka
existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, lebo ak neexistuje v
danej veci nesprávny úradný postup, nemôže medzi prípadnou škodou navrhovateľa vzniknúť súvislosť
s nesprávnym úradným postupom, ktorý neexistuje. Žalobkyňa z tohto dôvodu neuniesla dôkaznébremeno ani o existencii jeho nároku na nemajetkovú ujmu. Táto totiž prichádza do úvahy len v tom
prípade, ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V tomto konaní však nebolo možné ani len konštatovanie

porušenia práva, lebo navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom
na uvedené závery nie je potrebné pre účely tohto konania skúmať existenciu škody, jej rozsah a ani
nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha.

32. Žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania spisom žalovanej ohľadne jej žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, lebo žalovaná nespochybnila doručenie
takejto žiadosti od žalobkyne a vyjadrila sa v tom smere, že žiaden z uplatnených nárokov žalobkyne
uspokojený nebol. V tomto smere nejde teda o spornú otázku a dokazovanie v takomto rozsahu by
pre účely tohto konania bolo dokazovaním neúčelným a nehospodárnym a nad rámec dokazovania
potrebného pre účely tohto konania.

33. Žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku, ktorý si pre účely tohto
konania dala vypracovať. V tomto smere súd takto navrhované dokazovanie nevykonal. Išlo by totiž o
dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania. Nebola totiž splnená
ani len prvá z troch podmienok a to nesprávny úradný postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej
súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania,

v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

34. Žalovaná vzniesla námietku premlčania vo svojom vyjadrení s tým, že ak došlo k uplynutiu 15 -
dňovejlehotypreddňom23.04.2009.Vdanejvecivšakotakýtoprípadnešlo,pretožesamotnéexekučné
konanie sa začalo až dňa 01.11.2009 podaním návrhu na vykonanie exekúcie navrhovateľom u súdneho

exekútora. Preto sa touto námietkou súd ani nezaoberal.

35. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že došlo k neprávnemu úradnému
postupu konaním exekučného súdu v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nároky v tomto konaní, bola
jej žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

36. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní

úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal.
Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V
prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná
má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným
článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o
trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)