Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215217954
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215217954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imrich Volkaia v právnej veci navrhovateľa R. Q. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v Q. na N. ulici č. X proti oprávnenému T. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Q. na J. ulici
č. XX zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom advokátom so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ulici č.
57 v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní oprávneného proti rozsudku Okresného súdu
Košice II z 2.5.2016 č.k. 43C 384/2015-48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi
(oprávnenému) určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P 187/2011-35 zo dňa
15.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP 401/2011-60 z 2.5.2012, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.6.2012, dňom 1.5.2016.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený (odporca) z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 513,99 €. Poukázal na komentáre k Zákonu o
rodine (Y. a spol., I. P.) a konštatoval, že súd vôbec nevyhodnotil a neodôvodnil, čo v danom prípade
považuje za rozhodujúce vo vzťahu k jeho schopnosti ako dieťaťa navrhovateľa sám sa živiť. Z jeho
písomného vyjadrenia k návrhu z 18.10.2015 ako aj jeho výpovede na pojednávaní 2.5.2016 vyplynulo,
že nezvládal štúdium na SPŠD pre svoje zdravotné problémy a diagnózy, čo preukazoval lekárskou
správou z neurochirugickej kliniky a správou zo špeciálno-pedagogického poradenstva. Predovšetkým
z tejto správy vyplýva, že je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyžaduje si

osobitný a individuálny prístup zo strany pedagógov, ako aj uplatňovanie špeciálno-pedagogických
potrieb a postupov. Súd však uvedené dôkazy vôbec nevyhodnotil a nezaoberal sa ani skutočným
dôvodom, pre ktorý bol vylúčený zo školy. Nevykonal ani dôkaz ním navrhovaný, a to výsluch riaditeľa
školy, pričom aj prostredníctvom tejto výpovede by sa mohlo preukázať, čo bolo skutočným dôvodom
pre jeho vylúčenie zo školy a či mu túto skutočnosť možno pričítať na ťarchu do takej miery, že by nemal
mať nárok na výživné. V danej veci je zrejmé, že je v podstate znevýhodneným dieťaťom v súvislosti
so štúdiom, čo napokon vyplynulo aj zo správy špeciálno-pedagogického poradenstva, pričom svoju

diagnózu si nespôsobil sám a naopak, potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo
najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky takéhoto znevýhodnenia
preto musia ísť na ťarchu toho, kto ho na svet dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov
priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové schopnosti objektívne umožňujú (NálezÚS ČR I ÚS 2306/12). Súd teda vôbec neodôvodnil, ktoré skutočnosti považuje za rozhodujúce pre
posúdenie skutočnosti, že je schopný sám sa živiť (R16/1968). Namieta preto, že odôvodnenie rozsudku
je nedostatočné, málo presvedčivé a hlavne nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na

spravodlivý súdny proces. Ďalej namietal, že súd neodôvodnene zamietol návrh na vykonanie dôkazov
a to výsluch riaditeľa SPŠD, Dr. I. a jeho matky a zároveň relevantne nezdôvodnil, prečo tieto dôkazy
vykonať odmietol. Uvedený postup podľa jeho názoru predstavuje neúplné zistenie skutkového stavu,
nakoľko súd sa nezaoberal dôkazmi, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu z hľadiska
jeho tvrdení. Uviedol, že v súčasnosti neštuduje, ani nie je zamestnaný , jeho výdavky financuje matka.

Ako už v konaní vypovedal, pol roka navštevuje kurz španielskeho jazyka, nakoľko po jeho absolvovaní
by chcel vycestovať do L., kde má v pláne zahájiť štúdium a až po jeho úspešnom ukončení sa následne
zamestnať.Naďalejtakchcedosiahnuťadekvátnevzdelanie,pretožesijeplnevedomý,žebezpotrebnej
kvalifikácie sa tak ľahko nezamestná. Má za to, že je naďalej dieťaťom, ktoré nie je schopné samé sa
živiť, resp. bez podpory svojich rodičov. Ďalej poukázal na ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení
s § 163 ods. 1, 2 O.s.p. a namietal, že súd neposudzoval a nevyhodnocoval zmeny pomerov na jeho

strane alebo strane navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť návrhu navrhovateľa.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa
postupoval správne a odôvodnene.

4. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bližšie neargumentoval,
prečo považuje rozhodnutie za správne a odôvodnené a opätovne poukazuje na svoje tvrdenia uvedené
v odvolaní.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že podľa § 66 CMP nie je odvolacími dôvodmi viazaný,
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne právne
posúdil, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o návrhu
navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného (odporcu)
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne,
jasne a výstižne vysvetlil svoje úvahy, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci a zároveň odôvodnil, prečonepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie v súlade s dôkaznými návrhmi oprávneného
(odporcu).

12. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov, resp. povinnosť
túto vyživovaciu povinnosť plniť trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Ide o
najobvyklejší dôvod zániku povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom,
ktoré nepôsobia samy o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre
zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto

schopnosťniejeviazanánadosiahnutieurčitejvekovejhranice,alejezávislánatom,kedysadieťastane
spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Tradične za dôvod trvania vyživovacej povinnosti rodiča
k dieťaťu je potrebné akceptovať prípravu dieťaťa na budúce povolanie riadnym denným štúdiom do
dosiahnutia prvého najvyššieho stupňa vzdelania, avšak aj v takomto prípade sa vyžaduje, aby študijné
výsledky oprávneného dieťaťa vykazovali určitú kvalitu a teda dôsledné plnenie si študijných povinností
tak, aby dĺžka štúdia nepresiahla primeranú dobu na jeho absolvovanie. Prerušenie štúdia, ukončenie

štúdia, prípadne započatie ďalšieho štúdia je potrebné posudzovať individuálne z hľadiska, či existovali
preto závažné dôvody, kedy je možné výnimočne priznať oprávnenému dieťaťu výživné aj za dobu,
počas ktorej v štúdiu nepokračovalo.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, že by oprávnený (odporca) po vylúčení

zo štúdia 3.6.2015 do rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti vyvinul preukázateľnú aktivitu smerujúcu k pokračovaniu v štúdiu, prípadne nástupu do
pracovného pomeru, keď si dokonca nesplnil ani povinnosť zaevidovať sa na úrade práce, pretože
tam podľa vlastného vyjadrenia nechcel byť, pričom jeho argumentácia v konaní vyznieva značne
nelogicky, keď na jednej strane tvrdí, že je znevýhodneným dieťaťom z dôvodu diagnostikovaných

porúch učenia, teda zrejme z toho dôvodu nezvládol štúdium na strednej škole, pričom ďalej uviedol,
že mal množstvo vymeškaných hodín a zlé známky a momentálne má záujem študovať v L., kde však
študovať zatiaľ nemôže, nemôže tam ani pracovať, pretože neovláda jazyk a momentálne navštevuje
kurz španielskeho jazyka, ktorú skutočnosť nepreukázal. Ďalej argumentoval problémami s chrbticou,
ktoré mu tiež neumožňujú vykonávať prácu. Na podporu svojich tvrdení predložil správu zo špeciálno-

pedagogickéhovyšetreniaausmerneniakmaturitnejskúškepodanú centromšpeciálno-pedagogického
poradenstva v Q. 5.12.2014, nález z neurochirurgickej kliniky z 18.5.2015, prepúšťaciu správu z 1.
psychiatrickejklinikyUniverzitnejnemocniceL.Y.vQ.zo17.12.2010avyjadrenieDiagnostickéhocentra
O. P. ku komisionálnej skúške zo 14.8.2012. Vzhľadom na to, že uvedené listinné dôkazy sa zjavne
týkajú obdobia pred vylúčením oprávneného (odporcu) zo štúdia, ako aj podania návrhu na zrušenie

vyživovacej povinnosti (16.6.2015), nie sú spôsobilé preukázať základnú podmienku pre priznanie, či
trvanie nároku na výživné, a to odkázanosť dieťaťa na výživu poskytovanú rodičmi, preto ani odvolací
súd nepovažoval za potrebné v tomto smere dokazovanie doplniť. Oprávnený (odporca) totiž v období
od vylúčenia zo štúdia nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil či už v štúdiu, alebo vo
výkone akejkoľvek zárobkovej činnosti relevantným spôsobom, za ktorý je možné považovať doklad o

dočasnej pracovnej neschopnosti, príp. rozhodnutie sociálnej poisťovne o znížení pracovnej spôsobilosti
oprávneného. V uvedenom kontexte bol aj postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrhy na
doplnenie dokazovania výsluchom Dr. I. a riaditeľa školy správny. V súvislosti s vylúčením oprávneného
(odporcu) zo štúdia je potrebné poznamenať, že v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti nie je súd
oprávnený preskúmavať rozhodnutie riaditeľa školy, keďže ide o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré

sa riadi osobitným právnym predpisom. Pre úplnosť je potrebné dodať, že oprávnený (odporca) mal
v priebehu jedného roka od ukončenia štúdia vytvorené všetky podmienky na to, aby opäť nastúpil
študovať, prípadne pracovať, nakoľko navrhovateľ ho v tomto období aj naďalej finančne podporoval,
keďže na jeho výživu prispieval až do konca apríla 2016.

14. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľaods.2tohtoustanoveniasastotožnilsjehoodôvodnením.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 a
§ 55 CMP tak, že účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

(odporca), ktorý si uplatnil trovy odvolacieho konania, nebol v odvolacom konaní úspešný, navrhovateľ
si trovy neuplatnil, a teda nezistil, že by priznanie trov vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).