Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010361
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315010361.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščák na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.02.2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora z r
u š u j e v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/114/2015 zo dňa 3.9.2015 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému O. C. nar. XX. X. XXXX v H., trvale bytom T. XXXX/X, H.

u k l a d á

podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody vo
výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/114/2015 zo dňa 03.09.2015 bol obžalovaný O. C.

uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 26. 5. 2014 v čase okolo 01.00 hod v pohostinstve Pčolník na železničnej stanici v Humennom,
keď V. F. po predchádzajúcej hádke s S. D. z Humenného toho udrel päsťou pravej ruky do tváre, vtedy
na V. F. skočil O. C., zvalil F. na zem a držal ho okolo krku, následne K. Z. z Humenného a S. D. z
Humenného C. od F. odtiahli, na čo V. F. a následne i O. C. z pohostinstva vybehli von na autobusovú

stanicu, kde vo vzdialenosti približne 30 metrov od pohostinstva sa postavili oproti sebe a O. C. raz udrel
V. F. do tváre, pričom päsť sa mu šmykla po líci V. F. a pri druhom pokuse o úder na V. F. sa zatackal
a vtedy V. F. udrel O. C. minimálne dva razy päsťou pravej ruky do tváre do oblasti sánky, čím takto
V. F. spôsobil C. zranenie a to zlomeninu uhla sánky vľavo s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom
spôsobe života viac ako 7 dní

za čo mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3,

§ 54 Tr. zákona uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.

Súčasťou výroku o treste bolo aj poučenie podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona, že trest povinnej práce je
odsúdený povinný vykonávať osobne vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu, a podľa § 55ods. 4 Tr. zákona, že ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti,
súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny

nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o
spôsobe výkonu tohto trestu.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie proti výroku o treste intervenujúci prokurátor, a to v

neprospech obžalovaného.

Podľa názoru prokurátora postup a rozhodnutie súdu je nezákonné, pretože nezodpovedá vykonanému
dokazovaniu a trest uložený obžalovanému je neprimerane mierny, nakoľko pri jeho ukladaní sa
prvostupňový súd neriadil zásadami ukladania trestov v dostatočnej miere. Účelom trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zákona je ochrana spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa

prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k
riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Obžalovaný
O. C. má v odpise registra trestov štyri záznamy s tým, že doposiaľ bol súdne trestaný prevažne pre
trestnú činnosť násilného a majetkového charakteru, za čo mu boli ukladané výlučne podmienečné

tresty odňatia slobody. Trest uložený prvostupňovým súdom vyššie uvedené zásady ukladania trestov,
sledujúc pritom dosiahnutie účelu trestu, nerešpektuje a je nepochybné, že v danom prípade aj s
poukazom na osobu obžalovaného sa v záujme tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie výchovný
účel trestu dosiahne jedine tým, že na obžalovaného sa bude pôsobiť prísnejším spôsobom, a to priamo
represívne vo forme výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Dôvodné predpoklady pre takéto

úvahy dáva predovšetkým osoba obžalovaného, ktorý, ako je nesporné z odpisu registra trestov, je
recidivistom, pokiaľ ide o páchanie násilnej trestnej činnosti. Tiež dal do pozornosti, že obžalovanému
O. C. súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona a síce, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. S takýmto postupom súdu sa nestotožnil zastavajúc
názor, že táto poľahčujúca okolnosť u obžalovaného C. priznaná byť nemala. Priznanie poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to
určené, t.j. polícii, vyšetrovateľovi, prokurátorovi, súdu. Predpokladá sa jeho aktívna účasť, ktorá musí
byť zameraná na trestný čin, ktorý sám spáchal. Napomáhanie má spočívať predovšetkým v uvedení
všetkýchrozhodujúcichskutkovýchokolnostítrestnéhočinu,voznačeníprameňadôkazovapod.Jesíce
pravdou, že obžalovaný C. sa k trestnej činnosti v prípravnom konaní v podstate priznal a v konaní pred

súdom urobil vyhlásenie o vine, to však bolo zohľadnené tým, že mu súd priznal poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Tento podľa názoru prokuratúry nezákonný postup súdu má svoj nesporný
význam i z hľadiska ukladania trestu nielen pokiaľ ide o druh trestu, ale aj jeho výmery. Vzhľadom na
vyššie uvedené, poukazujúc pritom na tú skutočnosť, že doposiaľ ukladané tresty obžalovanému O.
C., ktoré nemožno hodnotiť ináč ako mierne, sa minuli žiadaným účinkom navrhol, aby Krajský súd v

Prešove ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku zrušil výrok o treste napadnutého
rozsudku Okresného súdu v Humennom a sám rozhodol tak, že podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmení
napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného vo výroku o uloženom treste a tomuto uloží trest
odňatia slobody v strede zákonom stanovenej, upravenej trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, resp. vráti vec na opätovné

prejedanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom, ako osobou na to oprávnenou,
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 pričom zistil, že odvolanie je opodstatnené.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval postup konajúceho súdu z pohľadu, či tento netrpí takými

podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nutné napadnutý rozsudok zrušiť bez preskúmavania
správnosti napadnutých výrokov. Zistil pritom, že konajúci súd postupoval pri prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný, podľa procesného predpisu. Okrem
toho je potrebné konštatovať, že predpísané procesné lehoty boli zachované, právo obžalovanéhovyjadriť sa k žalovanému skutku, či dôkazom vykonaných v súdnom konaní bolo dodržané, a obžalovaný
mal možnosť predniesť argumenty k výroku o druhu a výmery trestu a vyjadriť sa k podstatným
skutočnostiam nielen v záverečnej reči, ale aj poslednom slove. Preto odvolací súd nezistil porušenie

práva na obhajobu obžalovaného a postup konajúceho súdu považuje za súladný s procesným
predpisom.

Odvolanie bolo obmedzené iba na výrok o treste, preto odvolací súd svoju pozornosť upriamil na tento
namietaný výrok.

Podstata odvolacích námietok prokurátora spočívala v hodnotení uloženého trestu ako neprimerane
mierneho a to s poukázaním najmä na osobu obžalovaného a jeho trestnoprávnu minulosť.

Krajský súd pri hodnotení uloženého trestu vychádzal zo zistenia, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát
súdne trestaný, čo vyplýva z odpisu registra trestov. Vo všetkých troch prípadoch sa naňho hľadí,

ako keby odsúdený nebol. To však nemení nič na veci, že na tieto odsúdenia je nevyhnuté prihliadať
pri posudzovaní osoby páchateľa, v danom prípade obžalovaného, z hľadiska jeho náchylnosti k
porušovaniu zákona a pravidiel upravených všeobecne záväznými právnymi predpismi. Keďže takéto
osvedčenie sa odsúdeného súčasne neznamená aj zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný
čin, lebo nepôsobí tak, že „likviduje“ samotný fakt spáchania činu, preto bolo povinnosťou súdu pri

posudzovaní osoby obžalovaného prihliadať aj na tieto spáchané trestné činy, z ktorých bol obžalovaný
uznaný vinným a to aj z pohľadu, o akú recidívu ide.

V nadväznosti na uvedeného potom je potrebné uviesť, že predchádzajúce tresty boli obžalovanému
ukladané v dvoch prípadoch za podvodné konanie, a v jednom prípade dokonca za nerešpektovanie

uloženého zákazu výkonu činnosti na úseku dopravy, čo viedlo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia.
Pravdou je aj to, že v jednom prípade bolo proti obžalovanému podmienečne zastavené trestné stíhanie
za násilnú trestnú činnosť, pričom v skúšobnej dobe mu určenej sa osvedčil.

Z registra priestupkov vyplývajú ďalšie skutočnosti rozhodné pre posúdenie osoby páchateľa a to, že

obžalovaný v posledných štyroch rokoch bol právoplatne postihnutý za spáchanie celkovo siedmich
priestupkov. Z toho pred spáchaním skutku mu kladeného za vinu, ktorého sa dopustil dňa 26.05.2014,
spáchal tri priestupky, podstatnými sú v jednom prípade priestupok proti majetku, a v jednom prípade
proti občianskemu spolunažívaniu, kedy napadol čašníčku v pohostinstve. Neprehliadnuteľná je však tá
skutočnosť, že obžalovaný aj po spáchaní žalovaného skutku, z ktorého bol uznaný vinným, sa dopustil

ďalších štyroch priestupkov. V dvoch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu za
fyzickénapadnutieinýchosôb,ktorébolospojenéajsvulgárnymslovnýmprejavom,avdvochprípadoch
sa dopustil priestupkov proti majetku.

Uvedené zistenia viedli krajský súd k záveru, že obžalovaný zjavne nevyužil dobrodenie zákona,

keď aj po predchádzajúcich troch právoplatných odsúdeniach za úmyselnú trestnú činnosť k trestom
nespojených s obmedzením na osobnej slobode naďalej porušoval zákon, páchal priestupky, a to aj
napriek tomu, že vedel, že je trestne stíhaný pre násilnú trestnú činnosť, zo spáchania ktorej bol napokon
aj uznaný vinným. Z takéhoto správania sa obžalovaného je potom možné uzavrieť, že predtým uložené
či už alternatívne tresty alebo trest odňatia slobody, výkon ktorého bol podmienečne odložený, nemali

zjavne svoj prevýchovný účinok a boli nedostatočné, keďže obžalovaný naďalej porušoval základné
spoločenské normy.

Z tohto dôvodu mal krajský súd za to, že v danom prípade pre zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred obžalovaným tak, aby mu bolo zabránené v páchaní ďalšej trestnej činnosti, aby boli vytvorené

podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj pred inými páchateľmi, ktorých má
uloženie trestu odradiť od páchania trestných činov tak, ako to predpokladá účel trestu podľa § 34 ods.
1 Tr. zákona, je nevyhnutné uložiť iný druh trestu a to trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom.
Je potrebné si tiež uvedomiť i to, že pri páchaní ďalších trestných činov sankcia nemôže byť miernejšia
ako pri ukladaní trestu pri prvom, či druhom porušení spoločenských noriem, ale musí byť prísnejšia,

pretože by sa inak minula účinkom predpokladaným zákonom.

Krajský súd následne posudzoval priznané poľahčujúce a priťažujúce okolností, na ktoré konajúci súd
prihliadal pri určovaní druhu a výmery trestu, pričom zistil, že konajúci súd pri ich ustálení pochybil.Krajský súd sa stotožnil s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a teda, že
obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Táto okolnosť je

založená na zistení, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku,
a v záverečnej reči oľutoval svoje konanie, čo zodpovedá uvedenej poľahčujúcej okolnosti.

Následne však krajský súd zistil, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že v danom prípade neboli
splnené podmienky pre posúdenie správania sa obžalovaného v rámci prípravného konania, ako aj

na hlavnom pojednávaní tak, aby mohlo byť toto jeho konanie posudzované ako poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona a teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, čo konajúci súd neprávne vyhodnotil.

Tento záver krajský súd opiera o výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorej
obžalovaný nepopísal svoje konanie tak, ako je vymedzené aj v skutkovej vete rozsudku a teda sa

nepriznal k spáchaniu skutku, pričom až následne na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine
a prejavil ľútosť nad svojím konaním. Takýto prejav vôle obžalovaného až na hlavnom pojednávaní
určite nemožno považovať za také konanie, ktoré by smerovalo k napomáhaniu príslušným orgánom pri
objasňovaní trestnej činnosti. V tomto smere preto odvolacia námietka prokurátora bola opodstatnená.

Konajúci súd nesprávne postupoval aj pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona,
t. j. že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, čo možno oprieť o zistenia plynúce z odpisu registra
trestov. Ak na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, neexistuje
žiadna právna skutočnosť, ktorá by zakladala túto priťažujúcu okolnosť.

Pri priznaní jednej poľahčujúcej okolnosti, na ktorú krajský súd mohol prihliadnuť, a bez
zistenia existencie priťažujúcich okolností bolo potrebné aplikovať pri ukladaní trestu odňatia slobody
ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, keďže prevažoval pomer poľahčujúcich okolnosti, a znížiť hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestný zákon za prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 ustanovuje sankciu odňatia slobody až na tri roky. Pri úprave hornej hranice trestnej

sadzby po jej znížení o jednu tretinu potom krajský súd mohol ukladať trest odňatia slobody len v
rozsahu trestnej sadzby až na dva roky. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda
v dolnej polovici trestnej sadzby, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj na už spomínanú
trestnoprávnu a priestupkovú minulosť obžalovaného, je trestom primeraným z hľadiska tak individuálnej
ako aj generálnej prevencie.

Keďže krajským súdom bolo ustálené, že v danom prípade je nevyhnuté na obžalovaného pôsobiť
trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom a súčasne vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, postupujúc podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora a na jeho podklade
obžalovanému O. C. sprísnil trest.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.