Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/274/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708204780
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5708204780.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: MUDr. U. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V., G. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou LEAGLE s.r.o. so sídlom Bratislava,
Dunajská 15/A, IČO: 36 856 509 proti žalovanému: Mgr. X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - G. XXX,
o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.

9C/45/2009-958 zo dňa 14. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6 464,72
eur, p o t v r d z u j e .

Ostatné výroky, odvolaním nenapadnuté, o s t á v a j únedotknuté.

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6
464,72 eur titulom zvyšku nároku na 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 33 193,91 eur za obdobie
od 25. 09. 2006 do 15. 05. 2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania 6 % ročne zo sumy 66 387,84 eur od 16. 05. 2014 do
zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 66 387,84 eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy
165 969,60 eur od 25. 09. 2006 do zaplatenia a zo sumy 33 193,91 eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia,

zastavil. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil
na samostatné uznesenie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvoinštančný súd konštatoval, že
pôvodným uplatneným nárokom bola žaloba o zaplatenie pôžičky v sume 331 939,19 eur spolu s
príslušenstvom, pričom v priebehu konania o tomto nároku bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29.
09. 2010. Následne došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do istiny vo výške 165 969,59 eur,
pričom odvolací súd rozsudkom zo dňa 27. 02. 2014 rozhodol o späťvzatí žaloby, potvrdil výrok, ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 165 969,59 eur a zrušil rozsudok prvoinštančného

súdu vo výroku o uplatnených úrokoch z omeškania. V priebehu ďalšieho konania došlo k započítaniu
časti žalovanej pohľadávky, a to proti pohľadávke priznanej žalovanému rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 10Cb/209/2009. K započítaniu došlo na základe oznámenia žalobcu, voči nároku
žalovaného vo výške 209 121,69 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania od 24. 07. 2006 do zaplatenia
a trov konania vo výške 22 096,83 eur. Po čiastočnom započítaní nárokov žalovaného voči žalobcovi
a po vymedzení rozsahu príslušenstva a jednotlivých dátumov od ktorých bolo z titulu omeškania

uplatňované, ostala ešte nesplatená suma 6 464,72 eur v prospech žalobcu. Prvoinštančný súd pri
rozhodovaní poukázal na ust. § 580, § 581, resp. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadeniavlády SR č. 87/1995 Z. z., o čiastočnom späťvzatí rozhodol podľa § 96 O. s. p., resp. o trovách konania
podľa § 151 ods. 3 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný. Poukázal na ust.
§ 205 ods. 2, písm. a/, b/, c/, e/ a f/ O. s. p., resp. ods. 3 tohto zákonného ustanovenia. Podľa jeho
názoru súd prvého stupňa pri svojom konaní opakovane porušoval procesné práva žalovaného, a to §
18, § 115 a § 123 O. s. p. Prvoinštančný súd nerešpektoval práceneschopnosť žalovaného, opakovane
vytyčoval pojednávania aj napriek doručenému ospravedlneniu z dôvodu PN. Súd na deň 14. 04.

2016 doručoval oneskorene predvolanie, ktoré prevzal žalovaný 19. 04. 2016. Súd tiež nerešpektoval
dôkazy, ktoré zjavne dokazujú, že žalobca pri čiastočnom späťvzatí žalovanej pohľadávky v hodnote
165 969,59 eur mal vedomosť o tom, že späťvzatie je podmienkou na uzatvorenie zmieru v súdnom
konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5C/121/2010 medzi Ing. L. a žalovaným, kde žalovaný práve
na základe späťvzatia časti svojho záväzku zo strany M. G. súhlasil so súdnym zmierom. Prvostupňový
súd sa nezaoberal otázkou právoplatnosti zápočtu v náväznosti na späťvzatie časti istiny. Taktiež sa

nezaoberal otázkou uzatvoreného súdneho zmieru s Ing. L.. Skúmal len závery rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava IV. Ďalej poukazoval na skutočnosti, ktoré mali byť dôvodom pre nesprávne rozhodnutie
o priznaní samotnej istiny z titulu zaplatenia pôžičky. Toto opakovane namietal s tým, že pôžička mala
zabezpečujúci charakter a finančné prostriedky neprevzal. Žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu
odvolacím súdom bol zrušený a vec vrátená späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie

žalovaný doplnil s tým, že prvostupňový súd ho nepoučil, resp. neumožnil mu podať primerané námietky
premlčania voči nárokom uplatňovaným zo zmluvy o pôžičke. Z tohto dôvodu nemožno započítať
premlčané pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, a preto úkon zápočtu v celom rozsahu
považuje za neplatný.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 380 ods. 1 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 6 464,72 eur, potvrdil. Ostatné výroky (čiastočné zastavenie

konania, vo zvyšku žaloba zamietnutá), odvolaním nenapadnuté, ostali nedotknuté.

5. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného rozsudku, podaného odvolania,
vyplynulo, že predmetom konania bolo rozhodnutie o uplatnenom príslušenstve z pôvodne žalovaného
nároku vrátenia pôžičky vo výške 331 939,19 eur, resp. po čiastočnom späťvzatí o istine 165 969,59

eur a príslušenstve. O istine bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29. 09. 2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 02. 2014. Predmetom konania tak ostal nárok
predstavujúci úroky z omeškania (v súvislosti s nevrátenou pôžičkou riadne a včas). V priebehu konania,
ako bolo uvedené už vyššie, si žalovaný uplatnil exekučne, priznanú pohľadávku voči žalobcovi vo
výške 209 121,69 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne od 24. 07. 2006 do zaplatenia a

priznaných trov konania vo výške 22 096,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (rozsudok OS BA I
10Cb/209/2009). K zániku tejto pohľadávky došlo na základe započítania, ktorý ako jednostranný úkon
voči žalovanému vykonal žalobca listom zo dňa 13. 05. 2014, resp. 23. 05. 2014, ktoré neboli prevzaté,
resp. dňa 02. 10. 2014 odovzdaný žalovanému pred súdom. Prvoinštančný súd tak skúmal, či jednotlivé
pohľadávky boli spôsobilé k započítaniu, kedy sa stretli, resp. či v čase stretu niektorá z nich nebola

premlčaná. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a
dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ teda v odvolaní žalovaný uviedol,
že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací
súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je správne a taktiež správne bolo aj právne posúdenie
veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka, resp. v tom čase platného O. s. p.

6. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom
výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému, ako vecne správny potvrdil.7. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že v priebehu konania došlo k procesným vadám, ktoré mu
znemožnili riadnym spôsobom konať pred súdom, zo spisu je zrejmé, že na jednotlivé pojednávania
vytyčované súdom bol žalovaný riadnym spôsobom predvolávaný, pričom zásielky mu boli doručované

poštou. Vo svojej emailovej korešpondencii zo dňa 18. 01. 2016 sám žalovaný uvádza, že Krajským
súdom v Bratislave (uznesenie č.k. 22CoE/197/2015-403) bol informovaný, že Okresný súd Martin sa
bude v ďalšom konaní zaoberať o príslušenstve pohľadávky povinného (G.) voči oprávnenému (I.) a
bude rozhodovať aj o zápočte ich vzájomných pohľadávok. Zo strany súdu bol informovaný o tom,
že môže kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom. Zo strany súdu

bolo zisťované, či žalovaný, ktorý v roku 2015 oznamoval, že je PN, nie je schopný dostaviť sa na
súdne pojednávanie. Na základe vyjadrenia ošetrujúceho lekára MUDr. V. (01. 02. 2016) bolo oznámené
žalovanému, že nakoľko má povolené vychádzky od 10,00 do 12,00 a od 14,00 do 16,00 hod., bude
pojednávanie vytýčené 04. 02. 2016 o 10,00 hod. Aj vzhľadom na jeho ospravedlnenie toto pojednávanie
bude vykonané. Na ďalšie pojednávanie bol predvolaný písomne s tým, že predvolánka bola doručovaná
poštou a zároveň bol o termíne informovaný prostredníctvom emailu. Na základe plnej moci žalovaného

dňa 09. 02. 2016 splnomocnenec nahliadol do spisu. Na deň 14. 04. 2016 bol opakovane žalovaný
predvolaný písomne na pojednávanie, pričom podľa doručenky bolo doručenie vykonané dňa 04. 04.
2016 (bezúspešne) s tým, že opakované doručenie bolo vykonané 05. 04. 2016 a následne bola
zásielka uložená na pošte, túto si prevzal žalovaný dňa 19. 04. 2016. Vzhľadom na tieto zistenia nie je
možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že postupom súdu mu bola znemožnená účasť na pojednávaní

a možnosť aktívne sa vyjadrovať k priebehu konania, resp. že by mu takýmto postupom bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Pokiaľ v dodatku odvolania poukazoval na premlčanie, je potrebné uviesť,
že s touto otázkou sa prvoinštančný súd zaoberal a dospel k záveru, že jednotlivé pohľadávky v čase
ich stretu premlčané neboli. Ďalšie ním uvádzané skutočnosti v odvolaní, a to poukaz na uzatvorenie
súdneho zmieru s Ing. L., resp. čiastočné späťvzatie žalovanej istiny a zastavenie konania v tejto časti,

nemajú súvis, resp. vplyv na to, že k stretu pohľadávok účastníkov došlo v roku 2006, resp. v roku 2014.
Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé
vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a
rozsudok potvrdil. V ostatných výrokoch ostal rozsudok nedotknutý.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).