Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814215630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobkyne: I.. C. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX/XX, G., zastúpená A3 advokátska kancelária , s.r.o., so sídlom Horný Šianec 232, Trenčín,
proti žalovanému: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 8, G., o zaplatenie 11.527,73 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. októbra 2015, č.k.
12C/18/2015-270, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom proti žalovanému domáhala zaplatenia
istiny 9.360 eur s prísl., ako náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. B.. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že od roku 1992 je
spolu s bratom podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, každý v jednej polovici, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. B., a to k pozemkom s parcelným číslom 19 o výmere 337 m2 zastavané

plochy a nádvoria a s parcelným číslom 20 o výmere 273 m2 záhrady a k stavbe so súpisným číslom
XXX/X, rodinnému domu, postavenému na pozemku parcela č. XX. Tieto nehnuteľnosti od roku 2004
užíva výlučne žalovaný spolu s jeho rodičmi. Za užívanie vyššie uvedeného rodinného domu a záhrady
nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu jej celé roky nič neplatí a to napriek tomu, že medzi nimi
nikdy nebola uzavretá žiadna dohoda o ich bezplatnom užívaní. Dom so záhradou nemôže dlhodobo
užívať pre vážne narušené osobné vzťahy s matkou žalovaného W.. P. N. a jej terajším manželom
E. N.. Tieto dve osoby ju bezdôvodne obvinili z neexistujúcej trestnej činnosti (krádeže) a údajného

agresívneho správania, čo následne vyústilo k podaniu žaloby o vrátenie daru / konanie vedené pod sp.
zn. 9C/154/2011/. Má dôvodné obavy, že v takomto správaní budú rodičia žalovaného pokračovať aj v
budúcnosti a preto sa k týmto osobám a k nehnuteľnostiam nemôže ani priblížiť. Súčasťou spisu sp. zn.
17C/66/2010 bol aj znalecký posudok súdneho znalca Ing. Adolfa Daubnera č. 9/2011, ktorý konštatoval,
že predmetný dom pozostáva z jedného nadzemného podlažia o výmere 85,31 m2 a dvoch nadzemných
podlaží, obe vo výmere 87,36 m2. Podľa obsahu darovacej zmluvy má povinnosť poskytnúť rodičom
žalovaného bezplatné užívanie v minimálne jednej izbe s príslušenstvom. Celková podlahová plocha

užívaných nehnuteľností predstavuje 260,03 m2. Od tejto výmery odpočítala až dve miestnosti, ktoré
majú právo bezplatne užívať rodičia žalovaného titulom darovacej zmluvy a to izbu č. 5 podľa strany
XX znaleckého posudku č. 9/2011 - užívanú ako spálňa rodičov žalovaného na II. nadzemnom podlaží
(ďalej len „NP“) o rozmeroch 4,30 x 4,20 metrov, spolu 18,6 m2 a izbu č. 8 podľa strany 54 znaleckéhoposudkuč.9/2011naII.NPužívanúpôvodneňou(vktorejmámatkažalovaného ajehootecuskladnený
svoj nábytok) o rozmere 3,20 x 3,80 m, spolu 12,6 m2. Celková podlahová plocha, ktorú majú právo
užívať rodičia žalovaného podľa darovacej zmluvy predstavuje 30,22 m2 s príslušenstvom (18,06 m2 +

12,16m2),tedažalovaný máprávoužívaťbezplatnelenvýmeruzodpovedajúcujehospoluvlastníckemu
podielu 1 po odpočítaní výmery užívanej jeho rodičmi 114,90 m2 /260,03 m2 - 30,22 m2 = 229,81 : 2 =
114,905 m2/. Taktiež má právo bezplatne užívať len svoj spoluvlastnícky podiel, zodpovedajúci polovici
výmery parc. č. 19 (337 m2) a parc. č. 20 (273 m2), teda len výmeru 168,5 m2 z parc. č. 19 a 136,5
m2 z parc. č. 20. Žalovaný však užíva aj jej podiel na nehnuteľnostiach, na čo nemá žiaden zákonný

nárok. Keďže je naďalej nútená zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu, nie je ochotná súčasnú situáciu
naďalej tolerovať. Domáha sa žalobou zaplatenia náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu
1 žalovaným vo výške nepremlčaného nájomného v mieste obvyklého za posledné 3 roky spätne od
podania žaloby. Zo záverov znalca v posudku č. 9/2011 sa uvádza, že dopyt po nehnuteľnostiach v
tejto lokalite je nízky a takéto nehnuteľnosti sa v tejto lokalite neprenajímajú. Preto vychádzala z výšky
nájomného prepočítaného podľa internetu u jednotlivých bytov v meste G. v rôznych lokalitách, pričom

nájomné v bytoch sa pohybuje od 4,50 eur do 5,45 eur za m2 v okrajových častiach mesta G., ktorým je
aj E. B. (Prievidza V). Ona si však uplatňuje ako primeranú výšku obvyklého nájmu za užívanie 114,905
m2 iba sumu cca 2,20 eur za m2, teda 250 eur a za polovicu pozemkov 10 eur za mesiac. Spolu si tak
uplatnila od žalovaného 260 eur mesačne za obdobie od 1.9. 2011 do 31.8. 2014, spolu za 36 mesiacov
sumu 9.360 eur. Uznesením okresného súdu zo dňa 15.4.2015, č. k. 12C/18/2015-160 súd pripustil

zmenu návrhu, jeho rozšírenie podľa § 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) .

3. Žalobkyňa a žalovaný sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností , každý v podiele 1/2, podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území E. B., a to pozemkov s parcelným číslom 19 o
výmere 337 m2 zastavané plochy a nádvoria a s parcelným číslom 20 o výmere 273 m2 záhrady a

stavby, rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveným na pozemku parcela č. 19.

4. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného vzniklo na základe darovacej zmluvy uzavretej
dňa 4.11.1991 medzi darcami - bezpodielovými spoluvlastníkmi E. N., otcom žalovaného a jeho
manželkou P. N., matkou žalobkyne a žalovaného na strane jednej a účastníkmi konania ako

obdarovanými na strane druhej. V darovacej zmluve bolo dohodnuté, že darcom bolo zriadené v
predmetných nehnuteľnostiach právo doživotného bývania a užívania v rozsahu najmenej jednej izby
s príslušenstvom, pričom toto právo nebude vyznačené ako ťarcha na uvedených nehnuteľnostiach.

5. V súčasnosti je dom obývaný žalovaným, jeho otcom E. N. a matkou účastníkov, P. N..

6. Žalobkyňa bývala rodinnom dome a užívala nehnuteľnosti, ku ktorým má spoluvlastnícke právo, až
do roku 2004, keď po vzájomnom rodinnom konflikte so svojou matkou z tohto domu odišla. Odvtedy
komunikuje so svojou matkou, jej manželom a žalovaným len písomne.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 2.5.2011, č. k. 17C/66/2010-152 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.10.2012, č. k. 5Co/145/2011-184 súd návrh
žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
zamietol, vychádzajúc z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku. Z vykonaného dokazovania vo vyššie uvedenom súdnom konaní
súd vyvodil záver, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vyporiadania
ich podielového spoluvlastníctva, sú tvorené stavbou rodinného domu postaveného rodičmi žalovaného
a pozemkami. Tieto nehnuteľnosti boli účastníkom darované matkou žalobkyne a rodičmi žalovaného

z ich bezpodielového spoluvlastníctva do ich podielového spoluvlastníctva. Súčasne sa dohodli, že
rodičia žalovaného budú tieto nehnuteľnosti užívať po dobu zvyšku svojho života. Tieto nehnuteľnosti
žalovaný spolu so svojimi rodičmi naďalej užíva. Rodičia žalovaného sú vzhľadom na svoje príjmy,
majetok a citový vzťah k týmto nehnuteľnostiam odkázaný na bývanie v týchto nehnuteľnostiach.
Tieto skutočnosti odôvodňujú posúdenie vzťahu účastníkov ako vzťahu, v ktorom sú prítomné dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od žalovaného nemožno v
tomto čase až do smrti jeho rodičov spravodlivo žiadať, aby bolo jeho podielové spoluvlastníctvo so
žalobkyňou zrušené a vyporiadané. Akékoľvek žalobkyňou navrhované a do úvahy súdu prichádzajúce
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov akceptujúc vôľu žalobkyne nebyť vlastníčkouuvedených nehnuteľností a jej narušený vzťah s jej matkou, by bolo spojené s takými negatívnymi
následkami vo vzťahu k žalovanému a jeho rodičom, ktoré by výrazným spôsobom presahovali záujem
žalobkyne na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva . Je dôvodné, aby bola žalobkyňa vo

vzťahu ku svojej matke a členom jej rodiny naďalej zaťažená svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z §
630 Občianskeho zákonníka, keďže práve jej matka sa svojím neuváženým darovaním nehnuteľností,
neuvedomujúc si, že účelom dedenia je predovšetkým spoločenský záujem na posilnení rodinných
väzieb voči nej, vzdala svojich práv vyplývajúcich z § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka.

8. Krajský súd v Trenčíne sa s právnou argumentáciou prvostupňového súdu vo vyššie uvedenej
právnej veci stotožnil, a poukázal tiež na to, že podľa ustálenej súdnej praxe /R 100/99/ v neprospech
žalobkyne môže byť za dôvod osobitného zreteľa považované aj to, že žalobkyni predovšetkým
ide o vyriešenie sporných užívacích vzťahov. Z okolností nadobudnutia spoluvlastníctva účastníkov
je zrejmé, že darovanie bolo v danom prípade motivované zámerom utužiť rodinné väzby medzi
obdarovanými účastníkmi a darcami. Hoci išlo o bezodplatný prevod vlastníctva a darovacia zmluva

to výslovne neuvádza, uvedený zámer utužovať rodinné vzťahy je zvýraznený zakotvením záväzku v
darovacej zmluve umožniť darcom bezplatné užívanie nehnuteľností a zmluvne zvýrazneným právom
žiadať vrátenie daru. Tieto zámery darovacej zmluvy sa nenaplnili, keďže vzťahy medzi žalobkyňou na
jednej strane a darcami spolu so žalovaným na druhej strane sa vyhrotili do takej miery, že žalobkyňa
nemá záujem pomáhať darcom, nechce s nimi nič mať, pričom jej záujmom je pretransformovať svoje

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na finančnú hotovosť a zbaviť sa tak svojho záväzku zabezpečiť
bývanie darcov podľa darovacej zmluvy, ako aj hrozby realizácie práva darcov vrátiť dar.

9. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/154/2011 sa matka žalobkyne, W.. P. N. so
svojím manželom, E. N. domáhajú ako žalobcovia od žalobkyne ako žalovanej, vrátenia daru, vydania

spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXX, k.ú. E. B..
Súd vo veci rozsudkom č. k. 9C/154/2011-147 zo dňa 16.5.2013, proti ktorému v zákonnej lehote podala
žalovaná odvolanie, návrhu vyhovel. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17Co/396/2013-195 zo
dňa 26.3.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že okresný súd správne vyložil pojem dobrých mravov, no vrátenie daru podľa

citovaného ustanovenia možno žiadať iba pri ich hrubom porušení. Prezentoval právny názor, že
Občiansky zákonník výrazom „hrubo porušuje“ vyžaduje intenzívnejšiu formu porušenia dobrých mravov
ako je tomu v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda pri „prostom“ porušení dobrých
mravov. Pritom už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné považovať za závažné konanie v
zásadnom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami správania, čo možno vyvodiť zo závažnosti

jeho následkov, ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust. § 39 OZ) alebo možnosť vydedenia
(ust. 469a ods. 1 písm. a/ OZ). Pod pojem hrubé porušenie dobrých mravov tak spadajú skutočne
najzávažnejšie zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Nezáujem o darcov, ich
ignorácia a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane, tak ako boli zistené

okresným súdom, takýmto konaním v danom prípade nie je.

10. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 9C/154/2011-216 zo dňa 4.9.2014, súd návrh
matky žalobkyne a jej manžela o vydanie daru ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení uviedol, že
podľa ustálenej súdnej praxe a rozsiahlej slovenskej a českej judikatúry je potrebné pri aplikácii cit.

ust. § 630 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že predpokladom úspešného uplatnenia práva
darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo nevďak, ale také správanie, ktoré s
prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým
násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne (napr. rozhodnutie NS ČR sp.

zn. 32Odo 429/2003 zo dňa 26.5.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2007 zo dňa 27.5.2008).
Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy
a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu

a členom jeho rodiny (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 1108/2007 zo dňa 27.5.2008).

11. Už vo vyššie uvedenom konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi (žalobkyňa a rodičia
žalovaného) nebolo sporné, že od augusta 2004 sú ich vzájomné vzťahy chladné, osobne sanestretávajú, neprejavujú o seba záujem a jediná komunikácia medzi nimi prebieha len v prípade
nevyhnutnosti písomnou formou. Aj ich vzájomné písomné prejavy sú poznačené výčitkami, urážkami
a vzájomným obviňovaním sa. Uvedený stav trvá bez prerušenia doposiaľ. Dôvodom vážneho a

dlhotrvajúceho zhoršenia vzťahov medzi žalobkyňou a rodičmi žalovaného bola udalosť z augusta
2004, ktorú rodičia žalovaného prezentovali tak, že nedorozumenie, ktoré medzi žalobkyňou a jej
matkou vzniklo, sa týkalo finančnej hotovosti v sume 7.000 Sk. Uvedená platba bola doručená poštovou
poukážkou na meno žalobkyne v 2. rade z Okresného súdu Nitra. Išlo o trovy konania, ktoré boli
priznané matke žalobkyne v spore, v ktorom ju zastupovala žalobkyňa . Po tom, ako žalobkyni ukázala

poštovú poukážku, rozčúlila sa, že ide o jej peniaze, sadla do auta a odišla. Matka žalobkyne jej chcela
peniaze dať, ale nemala príležitosť, pretože so žalobkyňou sa jej nepodarilo skontaktovať. S odstupom
dvoch týždňov žalobkyňa prišla do domácnosti rodičov žalovaného. Matka žalobkyne peniaze na pošte
vybrala, vložila do obálky a chcela ich žalobkyni vrátiť. Žalobkyňa po príchode domov sa k nej správala
tak, že ju ignorovala, nevnímala ju, preto jej peniaze nechala položené v obálke aj spolu s kľúčom od
jej bytu s tým, že keď sa k nej takto správa, nemá dôvod mať kľúče od jej bytu. Žalobkyňa v písomnom

vyjadrení zo dňa 25.5.2012 uvedenú udalosť opísala tak, že konflikt v auguste 2004 vyvolala jej matka
tým, že peniaze z trov konania nechcela vydať žalobkyni , ale ponechať si ich pre svoje potreby. Tento
konflikt viedol k tomu, že žalobkyňa opustila rodinný dom rodičov žalovaného a vrátila sa tam o 2 týždne,
kedy s matkou strávila asi 5 minút. Matka ju mala opätovne bez zjavnej príčiny slovne napadnúť a
urážať, na čo žalobkyňa reagovala tým, že rodinný dom opustila a viac sa tam nevrátila. Žiadne peniaze

v obálke, ani kľúče v tento deň od matky neprevzala. Peniaze za trovy konania jej matka poslala neskôr
poštovoupoukážkou.Kľúčeodbytujejpriniesolvroku2006žalovaný.Zodôvodneniavyššieuvedeného
rozsudku takisto vyplynulo, že žalovaná nepoprela, že od augusta 2004 doposiaľ o žalobcov nejaví
žiadny záujem, sú jej ľahostajní a nemá záujem o nehnuteľnosti, ku ktorým spoluvlastnícky podiel v 1/2
nadobudla darovacou zmluvou.

12. Vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, uvedeného v uznesení č. k.
17Co/396/2013 zo dňa 26.3.2014, ktorým bol prvostupňový súd viazaný, prvostupňový súd správanie
sa žalobkyne k rodičom žalovaného vyhodnotil tak, že toto správanie nedosahuje intenzitu hrubého

porušovania dobrých mravov žalobkyňou vo vzťahu k nim. Krajský súd konštatoval, že nezáujem
o darcov, ich ignorácia a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane tak,
ako boli zistené okresným súdom takýmto konaním v danom prípade nie je. Rovnako vyjadrenia
navrhovateľky na adresu rodičov odporcu, i keď neslušné, nie sú hrubým porušením dobrých mravov.
Rozhodne za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať podanie návrhu na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva no ani stav, ktorý by vyhovením takémuto návrhu
vznikol. Tento potenciálny stav bol kvalifikovaný ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva vyhovené. „Sankciou“ za nepriaznivé následky
prípadného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, i keď by nastali na základe iniciatívy
obdarovaného, však nemôže byť vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),

ale iba zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ku ktorému ostatne
aj došlo. A napokon ani podanie trestného oznámenia žalobkyňou na jedného z darcov, ktoré sa ukáže
ako neopodstatnené nemožno podradiť pod hrubé porušenie dobrých mravov.

13. Skutočnosť, že súčasné vzťahy medzi účastníkmi sú narušené , mal súd preukázané aj zo vzájomnej

korešpondencie účastníkov (č. l. 9, 10) ale i z vyjadrení účastníkov ma pojednávaní. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že aj vzájomné vzťahy rodičov žalovaného a žalobkyne sú vážne narušené.
Žalobkyňa so žalovaným a jeho rodičmi nekomunikuje, čo je zrejme dôsledkom ich rozdielneho
vnímania a hodnotenia ich minulého vzájomného spolužitia v spoločnej domácnosti.

14. V priebehu konania právny zástupca žalobkyne zaslal žalovanému list zo dňa 19.6.2015 s návrhom
na vyriešenie užívacích vzťahov v dome . Žalobkyňa navrhla uzatvorenie mimosúdnej dohody o reálnej
deľbe nehnuteľností, spočívajúcej v tom, že jej žalovaný uvoľní reálnou deľbou vyčlenenú časť domu,
zodpovedajúcu výške jej spoluvlastníckeho podielu 1 a umožní jej užívať adekvátnu výmeru záhrady.

Dom je reálne deliteľný len v horizontálnej rovine a dá sa prebudovať na 2 samostatné bytové jednotky.
Domáha sa vyčlenenia výlučne pre svoje potreby a za účelom práva na súkromie celého II. NP, ktoré
požaduje úplne vypratať. Vyššie uvedenú vyčlenenú časť chce žalobkyňa kompletne rekonštruovať,vytvoriť tam dvojizbový byt s kuchyňou pri predpokladanej investícii 40.000 eur na vlastné náklady.
Žalovaný s návrhom na vyriešenie užívacích vzťahov v dome nesúhlasil.

15. Právne vec posúdil podľa § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1a 2 a § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka

16. V konaní mal súd po vykonaní dokazovania za preukázané, že nehnuteľnosti boli účastníkom

darovanézmluvouvroku1991.Súčasnebolozriadenéprávodoživotnéhobývaniaaužívaniavprospech
rodičov žalovaného v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom. Z výpovedí účastníkov a svedkov
W.. P. N. a E. N. mal súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti do roku 2004 užívali obaja účastníci
a rodičia žalovaného s tým, že žalobkyňa a žalovaný užívali samostatne každý jednu izbu a všetci
(účastníciarodičiažalovaného)spoločnéčastidomuapozemky.Vroku2004sažalobkyňaodsťahovala
zo spoločnej domácnosti, pričom žalovaný i jeho rodičia po odsťahovaní sa žalobkyne z domu i naďalej

užívali nehnuteľnosti v tom rozsahu ako predtým (žalovaný jednu izbu a jeho rodičia dve izby a všetci
spoločne ostatné časti domu a pozemky) a sami začali uhrádzať a i v súčasnosti hradia všetky náklady
súvisiace s nehnuteľnosťami, vrátane dane z nehnuteľností. Z výpovedí účastníkov a svedkov W.. P.
N. a E. N. mal súd za preukázané, že od roku 2004 pre zlé vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a
rodičmi žalovaného , žalobkyňa nehnuteľnosti neužíva, pričom sa užívania nehnuteľností sama zriekla

a ako sama žalobkyňa uviedla, tieto nehnuteľnosti ani užívať nechce. Jediným spôsobom, akým by
žalobkyňa v súčasnosti nehnuteľnosti mala záujem užívať, by bolo vytvorenie samostatnej bytovej
jednotky v rodinnom dome s tým, že prerobený byt by prenajímala tretej osobe. Z vyššie uvedeného
tvrdenia žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa sama nemala a ani v súčasnosti nemá záujem predmetné
nehnuteľnosti osobne užívať. Žalovaný s rodičmi užívajú nehnuteľnosti v podstate v tom istom rozsahu

ako v čase, keď nehnuteľnosti užívala aj žalobkyňa, a to zrejme na základe dohody medzi účastníkmi,
resp. dohody medzi účastníkmi a rodičmi žalovaného . Žalobkyňa sa sama rozhodla, zrejme pre zlé
vzťahy medzi ňou a žalovaným a predovšetkým jeho rodičmi, nehnuteľnosti neužívať. V poslednom
období(asi5rokovspätne)sazmenilolento,žežalovanýužívainúväčšiuizbuvdome,ktorúdoodchodu
z domu užívala práve žalobkyňa. Z piatich izieb, nachádzajúcich sa v dome , žalovaný užíva len jednu. S

touto izbou užíva i spoločné časti domu spolu so svojimi rodičmi a pri rôznych rodinných príležitostiach
sa zdržiava aj v najväčšej izbe domu, v obývačke na I. nadzemnom podlaží a teda okrem výlučného
užívania jednej izby, užíva v miere potrebnej z dôvodu účelného využitia nehnuteľností aj ďalšie časti
domu v tom rozsahu, v akom by tieto časti domu užívala aj žalobkyňa v prípade, že by z domu neodišla
tak , ako i ona tieto časti domu užívala predtým, ako z nehnuteľností odišla.

17. Rodičia žalovaného majú na základe darovacej zmluvy právo bezplatného doživotného užívania
predmetných nehnuteľností v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom, pričom výpoveďou
žalovaného a svedkov W.. P. N. a E. N. bolo preukázané, že v rodinnom dome rodičia žalovaného
výlučne užívajú dve z piatich izieb a že žalovaný užíva len jednu izbu . Ďalšie dve izby v dome užíva

žalovaný ako aj jeho rodičia len občas, pri rôznych rodinných príležitostiach. V prípade, že by nedošlo k
narušeniu vzťahov medzi žalobkyňou a ostatnými členmi rodiny, tieto by mala k dispozícii aj žalobkyňa.

18. Z výpovedí účastníkov a ani z výpovedí svedkov v priebehu konania nebolo preukázané, že
by žalovaný užíval nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než v jednej polovici. Výpovede účastníkov

boli rozporné a svedkovia sa okrem rodičov žalovaného k rozsahu užívania nehnuteľností nevedeli
vyjadriť, pretože nie sú v každodennom kontakte so žalovaným a jeho rodičmi, resp. ich nehnuteľnosti
nenavštevujú, resp. navštevujú len sporadicky (svedok T.). Z výpovedí susedov žalovaného ako
svedkov, resp. z ich prejavu na pojednávaní však bolo takisto zrejmé, že nechcú nijako zasahovať
do vzťahov medzi účastníkmi, resp. do vzťahov medzi žalobkyňou a rodičov žalovaného a tým sa

prípadne vystaviť nejakým nepriaznivým dôsledkom, ak by vypovedali v prospech niektorej strany
sporu. Výpovede svedkov - susedov možno z vyššie uvedeného dôvodu považovať aj za nevieryhodné.
Naopak, výpovede svedkov - rodičov žalovaného a účastníkov, aj keď je zrejmé, že z dôvodu dobrého
vzťahu rodičov žalovaného so žalovaným a naopak zlého vzťahu rodičov žalovaného so žalobkyňou ,
mohli byť tendenčné v snahe pomôcť v konaní žalovanému, v tvrdeniach o rozsahu užívania sporných

nehnuteľností po ich opustení žalobkyňou rozporné neboli a teda nimi mal súd preukázané, že tak ako
v minulosti žalovaný užíva z 5 izieb v dome výlučne len jednu, rodičia žalovaného dve a ďalšie dve izby
sú z dôvodu ich nezáujmu zo strany žalobkyne, žalovaného a jeho rodičmi užívané len sporadicky (vizbe na II. NP majú odložené niektoré veci, obývačku na I. NP užívajú pri návšteve brata žalovaného a
pri príležitosti rôznych rodinných slávností).

19. Pokiaľ žalobkyňa predloženým výpisom zo živnostenského registra na žalovaného preukazovala,
že žalovaný v mieste svojho bydliska, konkrétne v garáži rodinného domu podniká (a teda užíva tento
priestor domu v prevažnej miere sám a teda nad rámec veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam), pretože v živnostenskom registri má ako miesto svojho podnikania uvedenú
adresu totožnú s miestom svojho bydliska, výpoveďami žalovaného a v konaní vypočutými svedkami,

predovšetkým rodičmi žalovaného, ktorí so žalovaným bývajú, predovšetkým však z písomného
potvrdenia vystaveného spoločnosťou STROJÁRNE PKH, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, podľa
ktorého žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v areáli spoločnosti STROJÁRNE PKH, a.s.,
Strojárska 4, Prievidza a takisto z faktúr predložených žalovaným za odber elektrickej energie z dvoch
rôznych ročných časových období (v ktorých obdobiach nebol zistený vysoký odber elektrickej energie
v mieste bydliska odporcu, skutočnosť ktorá vylučuje každodenné používanie starého sústruhu na

podnikateľské účely odporcom), mal súd zistené, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé.

20. Navyše, podľa právneho názoru súdu, návrh žalobkyne je i v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa
sa sama rozhodla odísť z predmetných nehnuteľností, pričom žalovaný jej odchod nijako nezavinil
a nikdy v minulosti jej ani nebránil nehnuteľnosť v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu užívať a

i v priebehu konania mal záujem sa so žalobkyňou dohodnúť na spôsobe užívania predmetných
nehnuteľností, nesúhlasil len s návrhom žalobkyne umožniť jej užívať celé II. NP, na ktorom podlaží
dlhodobo žalovaný i jeho rodičia užívajú spolu 3 zo 4 izieb a teda v prípade akceptácie návrhu žalobkyne
by došlo k podstatnému zásahu do ich dlhodobo zaužívaných užívacích práv k nehnuteľnostiam.

21. Súd sa stotožňuje so žalovaným v tom, že dôvod, pre ktorý žalobkyňa žiada náhradu za užívanie
nehnuteľností od žalovaného je subjektívny a vyplýva z jej konfliktov s jeho rodičmi, ktoré v podstatnej
miere zavinila práve žalobkyňa (výsledky dokazovania v právnych veciach sp. zn. 17C/66/2010 a
9C/154/2011). Je tiež pravda, že zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že právo na náhradu za užívanie
spoluvlastníckeho podielu má spoluvlastník len vtedy, ak objektívne nemôže užívať svoj spoluvlastnícky

podiel a nie vtedy, keď ho nechce užívať, resp. ak mu druhý spoluvlastník v užívaní podielu bráni,
čo v danom prípade vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, pretože z vyjadrení žalobkyne
jednoznačne vyplýva, že svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ona sama užívať nechce.

22. Súd nespochybňuje tvrdenia žalobkyne , že medzi účastníkmi, resp. medzi účastníkmi a rodičmi

žalovaného bola konkludentne uzatvorená dohoda o spôsobe užívania nehnuteľností, avšak ešte dávno
pred opustením spoločnej domácnosti žalobkyňou , pričom žalovaný v súčasnosti užíva predmetné
nehnuteľností tak, resp. v takom rozsahu, ako tomu bolo pred rokom 2004 - výlučne sám jednu izbu
rodinného domu a spoločne s jeho rodičmi spoločné časti domu a pozemky. K zmene spôsobu užívania
nehnuteľností žalovaným a takisto jeho rodičmi po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou nedošlo

(vyplýva to z výpovedí účastníkov i rodičov žalovaného na pojednávaní pred súdom). Za týchto
okolností, keďže žalovaný užíva nehnuteľnosti od raného detstva, nehnuteľnosti i v súčasnosti užíva
spôsobom ako pred r. 2004, proti čomu žalobkyňa nemala nikdy predtým nijaké námietky, pričom v
takom istom rozsahu nehnuteľnosti do roku 2004 užívala i žalobkyňa, ktorá sa sama z dôvodu nezhôd
medzi ňou a rodičmi žalovaného rozhodla nehnuteľnosti opustiť, bolo by v rozpore s dobrými mravmi,

aby žalobkyni za taký spôsob užívania nehnuteľností platil žalovaný akúkoľvek náhradu.

23. Na tomto mieste je potrebné takisto uviesť, že žalovaný mal v priebehu konania záujem sa na
spôsobe súčasného užívania nehnuteľností so žalobkyňou dohodnúť. Žalobkyňa navrhla žalovanému
spôsob užívania nehnuteľností účastníkmi v budúcnosti. Návrh žalobkyne by však podľa názoru súdu

neprimerane zasiahol do súčasného spôsobu užívania nehnuteľností žalovaným a jeho rodičmi .
Žalobkyňa navrhla toto rozdelenie užívania nehnuteľností bez toho, že by ona osobne mala záujem
nehnuteľnosti aj užívať, čo je možné považovať za neprimeraný zásah do práv žalovaného a jeho
rodičov, ktorý je vo vzťahu k rodičom žalovaného zvýraznený aj tým, tieto nehnuteľnosti pôvodne
nadobudli rodičia žalovaného , ktorí postavili svojpomocne rodinný dom, aby až do svojej smrti mohli

tieto nehnuteľnosti nerušene užívať.

24. Žalobkyňa nepreukázala v konaní objektívny dôvod, že nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel,
resp. že by jej druhý spoluvlastník bránil v užívaní nehnuteľností. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosťza to, že nastal konflikt medzi žalobkyňou a jeho rodičmi, pretože tento konflikt nespôsobil, skutočnosť,
ktorá je podstatná pre posúdenie uplatneného nároku na peňažnú náhradu. V konaní však takisto
nebolo preukázané, že by žalovaný užíval sporné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu podľa jeho

spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí.

25. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu,
než mu podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam patrí (§ 137 a nasl. OZ), ako
aj z dôvodu, že uplatňovaný nárok tak, ako súd uzavrel vyššie, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.

1 OZ).

26. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Preto súd
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol tak, že procesne neúspešnej žalobkyni
náhradu trov konania nepriznal.

27. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu pre nezákonnosť
zrušil a vec vrátil na opätovné konanie a rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a zaviaže žalovaného na zaplatenie trov prvostupňového konania ako aj trov odvolacieho
konania. Uviedla, že okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom, ktoré nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní. V danom prípade nejde medzi účastníkmi konania o vzťah spotrebiteľský, kde
je možné slabšej strane poskytnúť nadštandardnú úpravu , ale ide o nezhody v užívaní spoločnej
nehnuteľnosti, kde obaja podieloví spoluvlastníci majú rovnakú mieru práv a povinností. Závery
súdu, že náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu nemožno poskytnúť žalobkyni ako podielovej
spoluvlastníčke len preto, že sa sama rozhodla odísť z predmetných nehnuteľností, s poukazom na

predchádzajúcu dohodu o užívaní nehnuteľnosti v minulosti a zlé vzťahy s rodičmi žalovaného, nie sú
zákonným dôvodom pre zamietnutie žaloby. V tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 8.9.2009, sp. zn. 28Cdo/821/2009, zo dňa 24.1.2007, sp. zn. 33Odo/778/2005,
sp. zn. 2Cz 51/70-R 37/71, 2Cdo/374/97, R 22/99, R 31/00, 5 Cz 103/65, R 17/66, 2 Cz 1/81, R 10/82.
Závery súdu o tom, že žalovaný neužíva spoluvlastnícky podiel žalobkyne v sporných nehnuteľnostiach,

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia nie je zrejmé, o aké dôkazy sa súd pri
tomto konštatovaní opieral. Tvrdenia účastníka konania o porušení dobrých mravov, bez predloženia
konkrétnych dôkazov nemožno považovať za preukázanú skutočnosť . Žalobkyňa sa z predmetného
domu odsťahovala v auguste 2004, nehnuteľnosť neužíva viac ako 10 rokov a nemá po rovnakú dobu
od vchodových dverí kľúče pre vymenené zámky/ viď rozhodnutie Najvyššieho súdu českej republiky

33 Odo/ 1583/2006, 25Cdo/2616/99/ . Skutočnosť, že sa nehnuteľnosti v minulosti užívali určitým
spôsobom neznamená, že takéto riešenie musí druhý spoluvlastník tolerovať. Žalobkyňa podala i návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, teda je zrejmé, že s bezplatným užívaním
podielu nesúhlasila . Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne bol návrh žalobkyne zamietnutý. I v tomto konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je

podielovou spoluvlastníčkou bez toho, aby mohla viac ako 10 rokov reálne vykonávať práva podielového
spoluvlastníka. Okresný súd nesprávne poukázal na ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa
svojpomocne podieľala na stavbe domu od jeho začiatku, o čom svedčí i výpoveď svedkyne W.. P. N. .
Rovnako prispela i sumou vo výške 400.000,-Sk. V odôvodnení rozhodnutia však nie je uvedené, v akom
rozsahu sa žalobkyňa podieľala na stavbe domu. Poukázala na čl. 20 ods. 1 a 3 , 5 Ústavy, ako i ust. §

123, § 124, § 126 ods.1, § 137 ods.1 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záver okresného súdu, že
žalobkyňa nepreukázala skutočnosť preukazujúcu, že žalovaný užíva viac ako mu patrí, nie je správny.
Rovnako nie sú ničím podložené závery, že sa nehnuteľnosť užíva v rovnakom rozsahu ako pred rokom
2004. Vzhľadom na narušené vzťahy medzi žalobkyňou a rodičmi žalovaného nie je možné zdieľať ani
spoločné priestory. Je potrebné zdôrazniť, že právo na nerušený a pokojný rodinný život nemajú len

žalovaný a jeho rodičia, ale aj žalobkyňa, pričom súd na jej základné ľudské práva nebral žiaden zreteľ.
Zo zhodných svedeckých výpovedí svedkov ako i účastníkov konania bolo nesporne preukázané, že
žalovaný užíva celé I. podzemné podlažie ako i celé I. nadzemné podlažie. Výkon práva, ktorým sa
podielový spoluvlastník domáha súdnej ochrany pred zásahom do jeho vlastníckeho práva podľa ust.
§ 126 a § 137 Občianskeho zákonníka nie je možné považovať za rozporný s dobrými mravmi. Za

rozporný s dobrými mravmi treba jednoznačne označiť osoby, ktoré do práv podielového spoluvlastníka
protiprávne zasahujú a bránia mu nerušene užívať nehnuteľnosť vo výške spoluvlastníckeho podielu.
Dôvod, pre ktorý spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusíbyť rozhodujúca len veľkosť užívacej časti veci, ale rozhodujúca môže byť úžitková hodnota užívanej
časti veci, ak je táto hodnota u jednotlivých častí rozdielna.

28. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a spravodlivý. Žalobkyňa v odôvodnení odvolania uvádza, že skutočnosť, že sa
sama rozhodla neužívať predmetné nehnuteľnosti , nemôže byť na jej ujmu a nemôže byť zákonným
dôvodom zamietnutia žaloby. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 28 Vdo
821/2009, kde spoluvlastník užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu. V konaní túto skutočnosť

žalobkyňa nepreukázala, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti mala žalobkyňa.
Okresný súd správne rozhodol, keď neprihliadal na zásluhy žalobkyne a jej finančnom prínose ako i
osobnej účasti na stavbe rodinného domu . Rodičia žalovaného zásluhy žalobkyne reálne ocenili tým,
že na základe darovacej zmluvy previedli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo
veľkosti 1 na žalobkyňu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v právnom štáte, ktorý musí hájiť dobré
mravy, je prípustné, aby rodičia, ktorý postavia dom a následne ho darujú svojim deťom , mohli predmet

darovania užívať až do svojej smrti. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práva žalobkyne
je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu.

29. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").

30. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,

krajský súd , ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

33. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

34. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného
sporovéhoporiadkuzákonač.160/2015Z.z.(ďalejlen"CSP")beznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

35. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), spočíva v aplikácii nesprávneho
právneho predpisu na zistený skutkový stav a tiež v síce správnej aplikácii právnej normy, ale v jej
nesprávnej interpretácii.

36. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu
žalovaným, ktorý užíva nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu.

37. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že medzi účastníkmi, resp.
medzi účastníkmi a rodičmi žalovaného bola konkludentne uzatvorená dohoda o spôsobe užívania

nehnuteľností. Na základe dohody užívala žalobkyňa, žalovaný , matka účastníkov a otec žalovaného
predmetné nehnuteľnosti až do roku 2004 , a to do času, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť .
Žalovaný v súčasnosti užíva nehnuteľností tak, resp. v takom rozsahu, ako pred rokom 2004 - výlučne
sám jednu izbu rodinného domu a spoločne s jeho rodičmi spoločné časti domu a pozemky. K zmene
spôsobu užívania nehnuteľností žalovaným a takisto jeho rodičmi po opustení spoločnej domácnosti

žalobkyňou nedošlo . Za týchto okolností, keďže žalovaný užíva nehnuteľnosti od raného detstva,
nehnuteľnosti i v súčasnosti užíva spôsobom ako pred r. 2004, proti čomu žalobkyňa nemala nikdy
predtým nijaké námietky, pričom v takom istom rozsahu nehnuteľnosti do roku 2004 užívala i žalobkyňa,
ktorá sa sama z dôvodu nezhôd medzi ňou a rodičmi žalovaného rozhodla nehnuteľnosti opustiť, boloby v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyni za taký spôsob užívania nehnuteľností platil žalovaný
akúkoľvek náhradu. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný užíval nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu,
akomupodľaveľkostijehospoluvlastníckehopodieluknehnuteľnostiachpatrí,spoukazomnaust.§137

a nasl. Občianskeho zákonníka ako i pre rozpor s dobrými mravmi, podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

38. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 387
ods.1 a 2 CSP.

39. V prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi sporný skutkový stav. Nie je nepochybné ani to, že
uplatnený nárok žalobkyne má oporu v zákone § 137 ods. 1, resp. § 451 ods. 1, 2 a § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

40. V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci konania boli v rozhodnom čase podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa domáhala peňažného plnenia , keď žalovaný
neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.

41. Posúdenie, či v konkrétnej veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu, je posúdením právnym,

vychádzajúcom zo skutkových zistení. Súd musí brať do úvahy všetky okolnosti prípadu, nestačí
zistenie, že spoluvlastník užíva časť veci o väčšej výmere, než mu podľa pomeru výšky podielov
prináleží. Musí sa zaoberať aj kvalitou užívanej časti. Až na základe tohto posúdenia je možné prijať
záver, či spoluvlastník užíva vec v rámci svojho podielu alebo nad rámec.

42. Žalobkyňa v odvolaní namietala právne závery okresného súdu o tom, že vzhľadom na zistené
skutočnosti, je potrebné žalobkyni odoprieť súdnu ochranu, a to v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože výkon práv žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi.

43. Výkonom subjektívneho občianskeho práva rozumieme uplatňovanie subjektívneho práva

správaním, ktoré občianske právo svojím subjektom dovoľuje a ktoré zároveň smeruje k účinkom -
následkom, ktoré objektívne právo sleduje.

44. Pokiaľ je oprávnený subjekt pri výkone svojho subjektívneho občianskeho práva rušený, najmä ak
mu niekto odopiera splnenie svojej povinnosti, môže sa oprávnený subjekt dovolávať ochrany svojho

subjektívneho občianskeho práva, a to najmä na súde.

45. Chránený výkon subjektívneho občianskeho práva predpokladá splnenie určitých náležitostí, okrem
iných, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a jeho výkon nesmie byť v rozpore s cieľom, ktorý zákon
pre jeho výkon určuje, inak by išlo o zneužitie výkonu práva, ktoré zákon nedovoľuje.

46. Pojem „dobré mravy“ možno vykladať ako základné a všeobecne uznávané zásady demokratickej
spoločnosti - slušnosť, čestnosť, poctivosť, vzájomná úcta, tolerantnosť, dôvera atď.. Rozumieme nimi
súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti

a majú povahu základných zásad.

47. Okresný súd v prejednávanej veci správne posúdil konkrétne okolnosti prípadu a správne na základe
svojich zistení dospel k právnemu záveru, že uplatnenému nároku žalobkyne nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu, pretože tento nezodpovedá kritériám v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

48. Účastníci konania boli v čase rozhodnutia pred okresným súdom podielovými spoluvlastníkmi vyššie
označených nehnuteľností , každý v podiele 1-ici. Na Okresnom úrade v Prievidzi, katastrálny odbor bol
dňa 7.10.2015 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy, na základe ktorej žalovaný
daroval vyššie uvedené nehnuteľnosti svojim rodičom.

49. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.50. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže vyť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

51. Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

52. Pokiaľ nie je zaistené spoluvlastníkovi užívanie veci v spoluvlastníctve, v rozsahu určeného jeho
podielom, má nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady.

53. Okresný súd prvého stupňa správne posudzoval uplatnený nárok podľa § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka , podľa ktorého
podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Jeho
nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)

nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než
zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov

(okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z
rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec
vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako
takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom
jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež

podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci.
Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný.

54. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa z predmetného domu odišla dobrovoľne, ešte v auguste
2004, bez toho, aby ju žalovaný k tomu nútil a to z dôvodu narušenia vzájomných vzťahov medzi

žalobkyňou, jej matkou, resp. medzi žalobkyňou a manželom matky. Žalobkyňa sa odsťahovala do bytu
v jej výlučnom vlastníctve, ktorý nadobudla v roku 1998.

55. Žalobkyňa náhradu za užívanie svojho podielu v predmetnom dome uplatnila proti žalovanému až
v roku 2010, keď sama uviedla, že pre nezhody s matkou a manželom matky, ktorí šírili nepravdivé

informácie o žalobkyni, že sa nestará o nehnuteľnosti.

56. Ako správne konštatoval okresný súd, náhrada za to, že spoluvlastník neužíva svoj podiel, patrí,
ak je tento vylúčený z užívania svojho podielu. Účelom tejto náhrady je teda poskytnúť ekonomický
ekvivalent (peniaze) za to, že svoj podiel neužíva.

57. Z uvedeného vyplýva, že nároku, ktorý žalobkyňa uplatnila proti žalovanému nemožno poskytnúť
súdnu ochranu, pretože žalobkyňa z domu odišla sama z vlastnej vôle, nepreukázala, že vo výkone jej
práv zo spoluvlastníctva jej žalovaný bráni, resp. že by s ňou uzavrel dohodu o užívaní spoločnej veci
inak, než podľa miery spoluvlastníctva, výkonom svojho práva nesleduje účel, ktorý vyplýva z ust. § 137

ods. 1 Občianskeho zákonníka - ekonomický ekvivalent za vylúčenie z užívania podielu, ale účel, ktorý
vyplýva z iného právneho vzťahu (napr. nájomného).

58. Návrh žalobkyne by zodpovedal objektívnej zodpovednosti žalovaného za bezdôvodné obohatenie
podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to za užívanie celého domu, avšak vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti, nárok žalobkyne pre rozpor s dobrými mravmi nepožíva súdnu ochranu.
Žalobkyňa odišla sama, zjavne nemá záujem na ďalšom užívaní domu , dlhé roky sa o svoje
spoluvlastníctvo nestarala. Ako sama uviedla žalobkyňa, spor by bolo možné ukončiť dohodou o
spôsobe užívania nehnuteľnosti tak, že by sa urobili dve samostatné bytové jednotky, pričom žalobkyňa
by užívala celé druhé nadzemné podlažie. Po rekonštrukcii druhého podlažia by v tomto priestore

nebývala, ale by ho dala do nájmu tretej osobe , teda všetky tieto skutočnosti nemožno považovať za
slušné a poctivé, teda v súlade s dobrými mravmi. .59. Žalobkyňa nepreukázala v konaní objektívny dôvod, že nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel ,
resp. že by jej druhý spoluvlastník bránil v užívaní nehnuteľnosti ani skutočnosť, že žalovaný užíva
sporné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sa viedlo konanie o

vrátenie daru a o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Medzi žalobkyňou a matkou
žalobkyne a jej manželom nastal konflikt. Zo vzájomných písomných vyjadrení, podaní či návrhom je
zrejmé, že konflikt je trvalý, čoho dôsledkom sú i prebiehajúce súdne konania /vrátenie daru, zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva/ , rôzne trestné oznámenia a pod. Sporné nehnuteľnosti
nadobudla žalobkyňa na základe darovacej zmluvy v roku 1991. Až do roku 2004 boli vzájomné vzťahy

dobré, pričom žalobkyňa, žalovaný, matka žalobkyne a manžel matky užívali nehnuteľnosť na základe
vzájomnej dohody, každý výlučne vlastnú izbu a ostatné časti domu a záhradu spoločne.

60. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu, tvrdené skutočnosti neboli preukázané ani výpoveďami svedkov.

61. Žalovaný užíva nehnuteľnosti v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pričom
žalobkyni nič nebráni , aby sa tiež podieľala na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu.

62. Ak žalobkyňa v odvolaní uvádza, že je podielovou spoluvlastníčkou bez toho, aby mohla viac ako 10
rokov reálne vykonávať práva vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva, v tomto smere odvolací súd

uvádza, že žalobkyňa odišla ešte v roku 2004 a o výkon svojho spoluvlastníckeho práva neprejavuje
žiaden záujem. Skutočným záujmom žalobkyne je , tak ako to navrhla v dohode o vyriešenie užívacích
vzťahov, vyčlenenie časti domu, ktorú chce zrekonštruovať a následne prenajať tretej osobe. Súdy už
v iných vyššie citovaných konaniach skonštatovali nezáujem žalobkyne o darcov, ignoráciu, nezáujem
o darované nehnuteľnosti , ich údržbu a platenie daní.

63. Žalobkyňa v písomne podanom odvolaní namieta, že nehnuteľnosti neužíva viac ako 10 rokov a
po rovnakú dobu nemá od vchodových dverí kľúče pre vymenené zámky. V tomto smere odvolací
súd uvádza, že žalobkyňa v priebehu konania nevzniesla námietku, že jej žalovaný bráni v užívaní
nehnuteľnosti, keď nemá od domu kľúče. Pred okresným súdom tieto skutočnosti tvrdené neboli

a žalobkyňa nenamietala, že žalovaný jej odmieta vydať kľúče, resp. že konaním žalovaného bola
žalobkyňa vylúčená užívať predmetnú nehnuteľnosť a realizovať tak svoje právo zodpovedajúce jej
spoluvlastníckemu podielu.

64. Záverom odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v odvolaní poukázala na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Českej republiky. Predmetné rozhodnutia nie je možné aplikovať na spornú vec, keď rozhodnutia
vychádzajú z iných skutkových zistení/ podielový spoluvlastník vykonáva v nehnuteľnosti podnikateľskú
činnosť, resp. podielovému spoluvlastníkovi je bránené v užívaní svojho spoluvlastníckeho podielu,
súčasne súdy posudzovali vznesenú námietku premlčania či právne posúdenie veci s poukazom na
ust. § 137 resp. § 451 Občianskeho zákonníka/ .

65. Základnými princípmi uplatnenými v posudzovanej veci je obecný princíp spravodlivosti a princíp
rozumného a účelného usporiadania právnych vzťahov.

66. Na základe vykonaného dokazovania pred okresným súdom žalobkyňa nepreukázala v konaní

objektívny dôvod, že nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel, resp. že by jej druhý spoluvlastník
bránil v užívaní nehnuteľnosti ako i skutočnosť, že žalovaný užíva sporné nehnuteľnosti vo väčšom
rozsahu, než mu podľa jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí , pričom sa dôsledne
zaoberal kvalitou užívania žalovaným.

67. Úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Trovy odvolacieho konania žalovanému nevznikli žiadne, preto mu ich
náhrada nebola priznaná.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).