Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611208206
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6611208206.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Lučenec, so sídlom Dr. Vodu
6, Lučenec, proti povinnému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, R., vedenej pod sp. zn. EX
907/2011 súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná č.
23, P. O. Box 199, 974 01 Banská Bystrica (nástupca súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša), o

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 581,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/458/2011-20 zo dňa 03.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v prvej výrokovej vete o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

O odvolaní oprávneného proti druhej výrokovej vete o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie rozhodne okresný súd.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd prvou výrokovou vetou v zmysle § 57 ods. 1 písm. h, § 58 ods.
1/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok)
exekúciu vykonávanú súdnym exekútorm Mgr. Jozefom Deákom pod sp. zn. EX 907/20011 zastavil.
Druhou výrokovou vetou súd v zmysle § 203 ods. 2/ Exekučného poriadku rozhodol, že oprávnený
je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,03 Eur v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného odôvodňujúca zastavenie exekúcie.
Predmetný návrh súd vyhodnotil ako podnet na zastavenie exekúcie. Konštatoval, že šetrením
majetkovej podstaty povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nevlastní majetok,

ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie
trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie potom súd rozhodol v
zmysle § 203 ods. 2/ Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že oprávnenému ako
jedinému subjektu v rámci exekúcie patrí právo s exekúciou disponovať. Súčasné nepriaznivé finančné

pomery povinného nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekučného konania je
podľa oprávneného predčasné, nakoľko povinný je fyzická osoba, ktorá môže v budúcnosti nadobudnúť
majetok. Účelom zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie, by nemala byť len úhrada trov exekúcie oprávneným, ale zastavenie exekúcie z tohto
dôvodu by malo byť až posledným možným riešením neúspešnej exekúcie a súd ho musí náležite zvážiť
v kontexte všetkých okolností konkrétnej veci. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby súd zmenil

napadnuté uznesenie tak, že žiadosti o zastavenie exekúcie nevyhovuje a trovy súdnemu exekútorovi
nepriznáva.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §

212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/O. s. p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu v prvej výrokovej vete o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 27.05.2011, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej veci. Následne
súdny exekútor podaním zo dňa 08.06.2011 požiadal Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu- rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec
č. 700-2210240011-GC04/11 zo dňa 14.04.2011 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre
vymoženie pohľadávky vo výške 581,40 Eur s príslušenstvom. Okresný súd vydal dňa 13.06.2011 pre
súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 083492 *.

Dňa 04.06.2013 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku. Následne okresný súd napadnutým rozhodnutím z vyššie uvedených dôvodov
exekúciu zastavil.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ O.s.p. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie.

Popreskúmaníspisovéhomateriálumalodvolacísúdzapreukázané,žemajetokpovinnéhonepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vo veci zákonným spôsobom vykonal šerenie majetkových
a zárobkových pomerov povinného, výsledkom čoho bol podľa názoru odvolacieho súdu dôvodný záver

o nemajetnosti povinného. Súdnemu exekútorovi sa v priebehu roku 2011 nepodarilo vymôcť žiadne
prostriedky prikázaním pohľadávky z účtu povinného v Slovenskej sporiteľni, a.s. Šetrením súdneho
exekútora v peňažných ústavoch v nasledujúcich rokoch bolo zistené, že tieto nevedú aktívne účty
povinného. Ďalej bolo zistené, že povinný síce je vlastníkom osobného motorového vozidla, avšak
vzhľadom na typ a vek vozidla by prípadná dražba predmetnej hnuteľnej a výťažok z nej nepostačoval

ani na úhradu nákladov spojených s jej vyhlásením. Povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností
na území Slovenskej republiky. Od roku 2010 je vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je
poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia, nie je v pracovno- právnom vzťahu so zamestnávateľom.
Súdny exekútor vykonal preverovanie majetkových pomerov povinného aj na adrese jeho pobytu.
Povinný uviedol, že je nezamestnaný, manželka je ťažko chorá a žijú u svojho syna, pretože nemajú

žiadne prostriedky, aby mohli bývať samostatne a starať sa o seba. V tomto smere tiež odvolací súd
poukazujenaskutočnosť,žepredmetnéexekučnékonanieprebiehaužodroku2011,pričomzauvedené
obdobie nemohol súdny exekútor vykonať exekúciu ani jedným zo spôsobov uvedených v Exekučnom
poriadku, nakoľko to nemajetnosť povinného nedovoľovala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom
odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nedá dôvodne predpokladať, že povinný v

budúcnosti nadobudne majetok, preto by ďalšie vykonávanie exekúcie viedlo len k navyšovaniu trov
exekúcie.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie v prvej výrokovej vete o
zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete o povinnosti oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, o tomto odvolací súd nerozhodoval.

Podľa ust. § 374 ods. 4/ O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníkaalebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2/ O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Druhou výrokovou vetou súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods. 2/ Exekučného poriadku rozhodol
o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,03 Eur v lehote troch

dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Exekučný poriadok nezakotvuje možnosť podať proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie.

Keďže odvolaním napadnuté uznesenie (proti ktorého druhej výrokovej vete inak odvolanie v súlade s
ustanovením § 202 ods. 2/ O. s. p. prípustné nie je) bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, uznesenie

obsahovalo správne poučenie o prípustnosti odvolania v lehote 15 dní. Podaním odvolania sa však
predmetné uznesenie v zmysle § 374 ods. 4/ O. s. p. v druhej výrokovej vete zrušuje a rozhodne o ňom
zákonný sudca.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.