Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613221442
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613221442.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovaným
1/ Y. K., nar.

XX. XX. XXXX, bytom E. X/X, XXX XX O., pôvodne zastúpená do 30. 06. 2016 opatrovníkom Gabrielom
Erdélyim, zamestnancom Okresného súdu Lučenec, 2/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Z. XX, XXX
XX O., pôvodne do
30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/ VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁVSPOTREBITEĽOV,sosídlomŠafárikovonámestie7,81102Bratislava-StaréMesto,IČO:42362
962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom

Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 153,27 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/124/2014-130 zo dňa 29. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi konania na strane žalovaných 1/ a 2/ trovy konania vo výške
110,88 €, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal

zaplatenia sumy 153,27 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
dňa 07. 04. 2010.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
platnéhoaúčinnéhodo30.06.2016(ďalejvtexte,,O.s.p.“),tedapodľaúspechuvkonaní.Žalovaným1/
a 2/, ktorí mali úspech v spore, trovy konania nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu

účastníkovikonanianastranežalovaných,ktorývystupovalvkonanído30.06.2016vzniklitrovykonania
v sume 110,88 € v súvislosti s trovami právneho zastupovania, a to za tri úkony po 16,60 € + 3 x režijný
paušál po 8,04 € v zmysle §-u 10, 13 ods. 2, §-u 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte ,,vyhláška“),
pričom vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo znížené o 50 % u žalovaného 2/ v zmysle §-u 13 ods.
2 vyhlášky. Na náhradu uvedených trov konania súd zaviazal žalobcu, ktorý vo veci úspech nemal.3. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, a to výrok o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka. Tvrdil, že subjekt vystupujúci ako vedľajší účastník nie je zapísaný ani
v zozname Združení vedenom Ministerstvom hospodárstva SR, a ani nebolo preukázané, že ciele v

zmysle §-u 25 ods. 1 uvedeného zákona č. 250/2007 Z. z. sú hlavnou náplňou jeho činností. Namietal
ďalej, že súd neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je
považovaný za personálne a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré má robiť sám. Je povinnosťou súdu zaoberať sa tým, či trovy konania boli účelne vynaložené na
ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Napádaný rozsudok však neobsahuje žiadne odôvodnenie,

na základe ktorého súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok ako nezákonný zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu
trov právneho zastúpenia.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

5. Okresný súd vydal napadnuté rozhodnutie dňa 29. 02. 2016 s tým, že vec bola predložená Krajskému
súduvBanskejBystrici,akosúduodvolaciemudňa25.05.2016.Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok

zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery

vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 36/1995).

7. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust.
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí tretí), ktorým bola
žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/ trovy konania
vo výške 110,88 €, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

8. Výroky, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý (výrok v poradí prvý), a ktorým sa žalovaným 1/ a 2/
právo na náhradu trov konania nepriznalo (výrok v poradí druhý), zostávajú
v zmysle § 367 ods. 2,3 CSP nedotknuté.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom, a v
prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže

vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016).

10. Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

11. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedenés účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2

O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

12. V konaní v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do

30. 06. 2016, mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po
uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do
31. 12. 2014).

13. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane žalovaných 1/ a 2/ (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať "právny
záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší
účastník na strane žalovaných 1/a 2/ mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení

§ 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v
znení účinnom do 31. 12. 2014 výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, bolo možné z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník
má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho

konanierealizovalomožnosťouzabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpeniesplnomocnenýmprávnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme malo i právo na náhradu trov konania, kam podľa v tom čase
platného ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho
zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016
vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred

súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada
trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

14. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je
možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to

v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa
v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie

vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť
tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa
v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad
prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany

spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá
skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú
pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že
vedľajšíúčastníkjepodľazneniasvojichstanovzaloženýzaúčelomochranyspotrebiteľa,tedanemožno
ešte vyvodiť, že vedľajší účastník mohol sám o sebe spôsobilú kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v

rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by
členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Naviac odvolací súd dopĺňa,
že VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, je od 15.11.2012 vedená ako združenie spredmetom prevažujúcej činnosti záujmových organizácií na ochranu práv spotrebiteľa Štatistickým
úradom SR.

15. V prejednávanom prípade došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu preto, že nárok uplatňovaný žalobcom
nebol dôvodný. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami nespĺňala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa §-u 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z. z., a preto podľa §-u 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. považoval súd poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Keďže žalovaní zaplatili za poskytnutý úver vo výške 900 € sumu 1 428, 98 € a úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, mal súd za to, že svoju povinnosť si splnili, naopak žalobcovi
bolo zaplatené viac, preto žalobu z tohto dôvodu zamietol. Aj výšku úrokov považoval za uzavretú v
rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník na strane žalovaných 1/a 2/ vyjadrením zo dňa 26. 09.
2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 29. 09. 2014 poukázal na skutočnosť, že zmluvu je
nevyhnutné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým,
žežalovaná2/zmluvuaniúverovépodmienkynepodpísala,pretoprenedodržaniezákonompredpísanej

písomnej formy nejde ani o platný úkon. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ zaplatili viac než predstavuje
úver poskytnutý žalobcom. V ďalšom vyjadrení zo dňa
29. 10. 2014, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 30. 10. 2014 poukázal aj na výšku ročnej
úrokovej sadzby úveru, ako aj predpokladanej RPMN s tým, že má za to, že takáto dohoda o výške
úrokov sa prieči dobrým mravom, preto je v zmysle §-u 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň

zdôraznil, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §-
u 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Práve tu je možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV a vyjadrením vo veci prejednávanej Najvyšším
súdom SR sp. zn.
6MCdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je

podľa názoru Najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV okrem toho, že kvalifikovala zmluvu, ako zmluvu spotrebiteľskú,
nezamerala sa len na vznesenie námietky premlčania v rámci predpripraveného formulára, ale
predmetnú zmluvu právne posúdila aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom následne skúmala
aj obsahové náležitosti podľa zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že zistené nedostatky tejto zmluvy vo svojom
písomnom podaní presne vymenovala a vysvetlila. V prejednávanom prípade sa teda nejedná o
úkon, ktorý by bol tak formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého
podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára bez potreby
detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu na začatie konania a jeho prílohami. Pokiaľ potom už

z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6MCdo 5/2013) vyplýva, že ,, „posúdenie
otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto
oprávnenie uprieť; je to povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného
prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť“, teda, že účelnosť trov konania je potrebné
posudzovať v každej veci individuálne, z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že strana sporu, teda

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší
účastník, vystupuje v určitých typoch sporov opakovane nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by
neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe uvedeného, nakoľko súd prvej
inštancie správne úkony vedľajšieho účastníka urobené do 30. 06. 2016 za dostatočne individualizované
a účelne vynaložené považoval, a odvolací súd sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už vyššie

stotožnil, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len výrok rozsudku okresného súdu
o trovách konania VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na strane žalovaných 1/ a 2/ v zmysle platného a účinného Občianskeho súdneho
poriadku do 30. 06. 2016, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

16. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. je predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v
prípade, ak bol účastník konania v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaní 1/ a 2/, ako i
vedľajšíúčastníknajejstranebolivkonanívcelomrozsahuúspešní,nebolaspochybnenáanisamotným

žalobcom. Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania
rozhodol, a voči ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu
uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovanéza rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia
o náhrade trov konania.

17. Na záver odvolací súd poznamenáva, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č.
353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016, neobsahovala ustanovenia prechodného
charakteru, preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. bolo možné aplikovať na právne vzťahy

odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania bolo doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová
správa k zákonu č. 353/2014 Z. z. , ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov,
ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zákonom č. 353/20144 Z. z. mala
byť aplikovaná
i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do

konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 nemožno aplikovať na tie
prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto
podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej
úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho
vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný vedľajší účastník na strane žalovaných 1/

a 2/, ktorý v konaní vystupoval do 30. 06. 2016 s tým, že VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV
SPOTREBITEĽOV trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené, a ktoré by
predstavovali účelne vynaložené výdavky (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).