Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/387/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208850
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4612208850.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek

senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmeneMinisterstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu zo dňa 01. 06. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. 04. 2015 č.
k. 16C/298/2012-113 a o odvolaní žalobcu zo dňa 02. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Levice
zo dňa 24. 06. 2015 č. k. 16C/298/2012-135, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24. 06. 2015 č. k. 16C/298/2012-135 p o t v r
d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 2.148,63 eur a nemajetkovej ujmy v sume 429,73 eur a žalovanému náhradu

trovkonanianepriznal.Majetkováškodaanemajetkováujmamaližalobcovipodľajehotvrdeniavzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Topoľčany v exekučnom konaní vedenom
na základe návrhu oprávneného (žalobcu v tomto konaní), keď tento exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17. 02. 2011, pričom konanie
začalo dňa 30. 11. 2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
79 dní).

2. Žalobca v podanom návrhu tvrdil, že z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu (nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok) mu vznikla majetková škoda v celkovej sume 2.148,63 eur
predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi. Taktiež si
uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú považoval za primeranú v sume 429,73 eur,

t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, ktorá má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov.3. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 3, ods. 1, písm. d/, ods. 2, § 4
ods. 1, písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, ust. § 41 ods. 1, ods. 2, písm. d/ a ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Z

pripojenej fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 8Er/8/2009 mal súd
preukázané, že dňa 08. 01. 2009 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie začatej na základe návrhu oprávneného (žalobca v tomto
konaní) proti povinnému E. V. pre vymoženie istiny v sume 3.422,- Sk s príslušenstvom, pričom
exekučným titulom bol rozsudok vydaný dňa 04. 09. 2008 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 08287/08. Exekučný súd poveril súdneho

exekútora vykonaním tejto exekúcie dňa 16. 01. 2009.

5. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote, teda do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu, čo je
v súlade s ust. § 44 ods. 2, veta druhá Exekučného poriadku. Tvrdenie žalobcu o porušení jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom čase bolo promptným konaním
OkresnéhosúduTopoľčany(vydanímpovereniapresúdnehoexekútoravlehote8dníododňadoručenia
žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu) úplne vyvrátené a je vylúčené, aby žalobcovi vznikla
v tejto súvislosti akákoľvek majetková škoda alebo nemajetková ujma. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá

kumulatívne splnenie troch podmienok, a to: nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody
alebo nemajetkovej ujmy u poškodeného, príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
štátnehoorgánuavznikomškodyalebonemajetkovejujmy.Vpredmetnomkonanívšaknebolanaplnená
ani jedna z týchto podmienok, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

6. V súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody súd prvej inštancie uviedol, že prvé
návrhy boli doručené žalovanému dňa 23. 04. 2012. I keď žalobca podal žalobný návrh v predmetnej
veci na súd dňa 27. 09. 2012, teda ešte pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaným, táto lehota už medzičasom uplynula a
tým, že uplatnený nárok žalobcu nebol žalovaným uspokojený, bolo možné v súdnom konaní o podanej

žalobe rozhodnúť.

7. K návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2, písm. c/ OSP súd prvej inštancie
uviedol, že tieto návrhy zaslal súdu právny zástupca žalobcu dňa 05. 12. 2014, 08. 02. 2015 a 10.
04. 2015. Návrhy vak neboli podpísané zaručenými elektronickými podpismi a originály predmetných

podanínebolisúdudoručenéanivzákonnejlehotepodľaust.§42ods.1OSP,pretosúdnatietopodania
neprihliadol. I keď návrh na prerušenie konania nie je návrhom vo veci samej, z hľadiska jeho významu a
účinkov ho možno považovať za obdobný úkon, akým je návrh vo veci samej. Neexistuje preto legitímny
dôvod, pre ktorý by takéto podanie urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným
elektronickým podpisom nebolo potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch

dní s následkom, že inak sa naň nebude prihliadať.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP tak, že
žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si nevyčíslil,
nešpecifikoval a žiadne mu ani zo spisu nevyplývajú.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvej inštancie vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože súd

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.10. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý

má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol
jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom
pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

11.Ďalejžalobcavpodanomodvolanínamietal,žesúdvytvárakonštrukciu,podľaktorejjenárokžalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov.
Súd však nemohol založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom na nedôveryhodnosti údajov. Žalobca nemal k dispozícii súdny spis exekučného
súdu, a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v

realite. Preto aj ako dôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté listiny.
Samotná nedôveryhodnosť údajov nemohla nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej
lehote.

12. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

13. K zamietnutiu návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie
mu takto znemožnil objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej
vzniku, pričom na zamietnutie znaleckého dokazovania neboli žiadne udržateľné dôvody, nakoľko takéto
dokazovanie je na mieste nariadiť tam, kde je výšku škody potrebné určiť s použitím odborných znalostí,
ktorá právna veda neposkytuje. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na

nedostatočne zistenom skutkovom stave.

14. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca uviedol, že ako dôkaz o vzniku škody predložil znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave a týmto
posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad

a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej výške. Pokiaľ súd v odôvodnení svojho
rozsudku tvrdil, že žalobca nepreukázal, že mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, je
zrejmé, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z
ktorého vyplýva, aké konkrétne náklady žalobca vynaložil v súvislosti so správou a vedením pohľadávky.
Žalobca požiadal o vypracovanie znaleckého posudku ešte dňa 01. 03. 2013 a jeho vypracovanie je tak

dôkladné a vzhľadom na množstvo spracovaných podkladov bolo tak zložité, že trvalo viac ako rok. Táto
skutočnosť je objektívna, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť a vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt bol
nútený svoje nároky uplatniť včas, a to i v situácii, kedy vedel výšku škody určiť len odhadom, nakoľko
nebol priestor na získanie znaleckého posudku. Žalobca bol toho názoru, že v konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho

úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.

15. Žalobca taktiež súdu prvej inštancie vytýkal, že mu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de legeferenda boli neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne rozhodnutie.
Navyše, súd prvej inštancie svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných

práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v
primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkukonaniaovplyvňujú„mimosúdne“faktory.Tentosúdtiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

16. Žalobca uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru žalobcu ide o prejav
nesústredenej činnosti súdu prvej inštancie, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s
predmetom konania nesúviseli.

17. K otázke premlčania žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil
žalovaným vznesenú námietku premlčania a k premlčaniu jeho právo nedošlo, nakoľko ako zásadný
moment pri posudzovaní námietky premlčania súd zvažuje, kedy sa poškodený dozvedel o škode. V
predmetnej veci však súd nepriradil pojmu „škoda“ reálny význam a nespojil ho s konkrétnou škodou,
ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Poukázal na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktoré upravuje subjektívnu premlčaciu dobu tri roky a taktiež poukázal i na
rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/145/2004. Zdôraznil, že o majetkovej škode
spočívajúcej v náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky, sa dozvedel vtedy, keď nastali skutkové okolnosti, z ktorých možno

vyvodiť vznik škody a jej rozsah tak, aby bolo možné určiť výšku škody v peniazoch. O majetkovej škode
sa teda dozvedel vtedy, keď reálne vynaložil majetkové prostriedky v spojení s konkrétnou potrebou
sanácie stavu omeškania v rozhodovaní a tieto prostriedky bolo možné určiť konkrétnou sumou v
peniazoch. Moment, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je nutné pre účely posúdenia premlčania
spájať s momentom, kedy sa poškodený dozvedel o vydaní rozhodnutia súdom. O nemajetkovej ujme

spočívajúcej v porušení práva na rozhodnutie o podanom návrhu v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa žalobca dozvedel až momentom,
kedy definované práva prestali byť porušované. Len vtedy sa mu mohol stať známy rozsah porušenia
jeho práv, ktorý bolo možné odškodniť finančnou satisfakciou v konkrétnej výške, čo znamená, že práva
žalobcu prestali byť porušované až vtedy, keď sa dozvedel o vydaní rozhodnutia, pretože tým došlo

zároveňkukončeniunesprávnehoúradnéhopostupu.Žalobcataktiežpoznamenal,ževpredmetnejveci
mal byť aplikovaný všeobecný právny predpis, a to ust. § 102 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
v znení neskorších predpisov, z dôvodu, že i pri nesprávnom úradnom postupe zákon o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakladá podmienku uplatniť právo na náhradu škody voči
zodpovednej osobe, a to formou písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

18. K návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že ak bol tento doručený súdu v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu a bol podaný z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred

samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu tohto svojho
tvrdenia žalobca poukázal na judikatúru krajských súdov (rozsudok Krajského súdu v Žiline v konaní
pod sp. zn. 9Co/174/2014).

19. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

21. Súd prvej inštancie vydal dňa 24. 06. 2015 uznesenie č. k. 16C/298/2012-135, ktorým žalobcovi

uložil povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie
v sume 20,- eur podľa položky č. 7a, Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a to
s poukazom na ust. § 6 ods. 2 tohto zákona a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolaniapodaného elektronicky v sume 3,- eurá podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je
prílohou k vyššie citovanému zákonu. Zároveň žalobcu poučil, že ak súdny poplatok v určenej lehote
nezaplatí, súd ho bude vymáhať.

22. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ani žiadne
skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod zrušenia
uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a konštatoval v

množstve vecí i Krajský súd v Žiline (napr. uznesenie zo dňa 30. 07. 2013 v konaní pod sp. zn. 8Co
295/2013).

23. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu

podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Konštatoval, že podal
odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku, preto žalobca nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie.

24. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4
Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb.
(Sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“. V prílohe zák. č.

71/1992Zb.(Sadzobníksúdnychpoplatkov)niejejasneajednoznačnestanovenápoplatkovápovinnosť
za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a poplatková povinnosť mu bola uložená v rozpore
so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov v prípade, keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia

súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené.

25. Ak je účastníkovi konania v rozpore s vyššie citovaným zákonom ukladaná poplatková povinnosť
tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no

najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

26. Ďalej žalobca v podanom odvolaní poukázal na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred
01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným

odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platom
do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

27. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2008 v konaní
pod sp. zn. 5 M Cdo 14/2007, v ktorom bol vyslovený názor, že spoplatnenie procesného úkonu sa
musí riadiť časom začatia konania a v prípade, ak prichádza do úvahy zužujúci i rozširujúci výklad,
treba uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. S týmto názorom podľa žalobcu
korešponduje i názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 08. 2011 v konaní pod

sp. zn. 6 M Cdo 2/2011, v zmysle ktorého bolo súdne konanie v čase začatia konania o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov, pričom išlo o
vecné oslobodenie, ktoré vyplývalo priamo zo zákona, a teda konanie bolo od poplatkovej povinnosti
oslobodené celé. Za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa potom neplatí poplatok. Tentozáver potvrdzujú i rozhodnutia vydané Okresným súdom Komárno a Okresným súdom Rimavská
Sobota, ktoré pristúpili k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdy poplatok za podané
odvolanie podľa položky 7a (uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod

sp. zn. 8C 842/2012 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 01. 2014 v konaní pod
sp. zn. 16C/174/2012).

28. Na podporu vyššie uvedeného záveru žalobca poukázal na časť zápisnice z rokovania
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa konalo dňa 27. 11. 2013, na

ktorom sa preberala i otázka vzniku poplatkovej povinnosti podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie jeho odvolaniu v celom
rozsahu vyhovel a svoje odvolaním napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady a v prípade, ak tento postup

súd prvej inštancie nevyužije, žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie/výzvu v celom rozsahu
zrušil bez náhrady.

30. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom oboch odvolaní žalobcu, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým

stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) a po zistení, že obe odvolania žalobcu sú prípustné, boli
podané oprávneným subjektom v zákonom stanovenej lehote, spĺňajú zákonom stanovené náležitosti
a obsahujú zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 355 ods. 1, 2, § 359, § 362 ods. 1, § 363,
§ 365 ods. 1 CSP s použitím ust. § 470 ods. 1, 2 CSP), prejednal podané odvolania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 385 ods. 1, § 392 CSP), ktorý verejne

vyhlásil, a to pri dodržaní ust. § 219 ods. 3 CSP). Odvolací súd preskúmal obe odvolaním napadnuté
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako i konania, ktoré predchádzali ich vydaniu a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu proti rozsudku zo dňa 15. 04. 2015, ani proti uzneseniu zo dňa 24. 06. 2015 nie je
dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako i uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie ako vo výroku vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, nakoľko

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, vec aj správne právne posúdil a správne rozhodol
i pokiaľ ide o poplatkovú povinnosť žalobcu za podanie odvolania.

31. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

32. Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť
ju inak.

33. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia

exekučného konania, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 10. 2012 (teda i v čase začatia odvolacieho konania v
predmetnej veci), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 veta prvá, vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:
a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo

základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí

účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

35. Podľa § 18ca vyššie citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

36. Podľa § 18e zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2016 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
1. januára 2016), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31.
decembra 2015 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, i keď sa stanú

splatnými po 31. decembri 2015.37. Podľa 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2016,
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

38. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu,
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.

39. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania) a súdom
prvej inštancie zisteným skutkovým stavom. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie

§ 379 CSP vymedzuje prípady, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide
o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom odvolacími dôvodmi je odvolací súd
viazaný vždy s tým, že na vady konania pred súdom prvej inštancie týkajúce sa procesných podmienok,
odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. To znamená, že pokiaľ sa v
konaní pred súdom prvej inštancie síce vyskytli vady, ale tieto sa netýkajú procesných podmienok, potom

odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej náležite a správne
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v

tom smere, že žalobca v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok
na priznanie uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým nepreukázal
samotný nesprávny úradný postup exekučného súdu a následne potom ani vznik škody a nemajetkovej
ujmy), a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2, 3 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba
naskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiaazároveňsavysporiadalspodstatnými

tvrdeniami žalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

41. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady majetkovej škody v sume 2.148,63
eur a nemajetkovej ujmy v sume 429,73 eur z dôvodu ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Er/8/2009.
Majetková škoda 2.148,63 eur podľa tvrdenia žalobcu predstavovala náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá mu viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom
súdnom konaní. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej.

42. Odvolací súd k tomu uvádza, že v čase začatia exekučného konania, t. j. 09. 12. 2008 (kedy bol u

súdneho exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie) bolo ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
formulované tak, že súd bol povinný preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a pokiaľ súd nezistil rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti vydal poverenie pre súdneho exekútora, aby

vykonal exekúciu. Z exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany vedenom pod sp. zn. 8Er/8/2009 je
nepochybné, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu dňa 08. 01. 2009, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 04. 09. 2008 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v konaní pod sp. zn.
SR 08287/08 a exekučný súd dňa 16. 01. 2009 vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie v predmetnej veci. Z uvedeného potom vyplýva, že v danom prípade bolo poverenie pre
súdnehoexekútoravydanéexekučnýmsúdomvlehoteurčenejvust.§44ods.2vetadruháExekučného
poriadku a žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu, ktoré malo spočívať v tom, že k rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenejlehoty, pretože v konaní nepreukázal, že k vydaniu poverenia došlo po uplynutí zákonom určenej lehoty.
Naopak, z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že exekučný súd rozhodol o vydaní
poverenia v zákonnej pätnásťdňovej lehote v súlade s ust. § 44 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku,

teda žalobca nepreukázal vôbec základ nároku na náhradu škody, a preto sa súd prvej inštancie správne
nezaoberal ani výškou požadovanej náhrady majetkovej škody ani výškou nemajetkovej ujmy.

43. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdený nelegálny a
nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod

sp. zn. 8Er/8/2009, ktorý je nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na majetkovú škodu, ktorú
si navrhovateľ uplatnil v sume 2.148,63 eur. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok (nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) a v prípade, ak
chýba čo len jedna z týchto podmienok, náhradu škody nie je možné priznať, pričom dôkazné bremeno
spočíva na poškodenom, teda na žalobcovi.

44. K žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme v sume 429,73 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny a
príslušenstva) odvolací súd na doplnenie dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa uvádza,
že ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je (okrem písm. b/) formulované tak, že

výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na doterajší život poškodeného
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a v spoločenskom uplatnení, z čoho je teda zrejmé, že tieto okolnosti sa týkajú fyzickej osoby.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch však za určitých okolností možno priznať i právnickej osobe, a to
s poukazom na závažnosť vzniknutej ujmy a so zreteľom na konkrétne okolnosti, za ktorých k nej

došlo. Žalobca návrh na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval vnútornými zásahmi do spoločnosti,
ovplyvňovaním podnikateľského prostredia a rozhodovania, porušením jeho práv, stratou legitímnych
očakávaní, že nastane stav predpokladaný zákonom, stratou dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a pod. Odvolací súd v predmetnej veci opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť súdneho
exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Er/8/2009 bola doručená

exekučnému súdu dňa 08. 01. 2009 a súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie dňa 16. 01. 2009 (teda nie viac ako 79 dní, resp. so zbytočnými prieťahmi a po veľmi dlhej
dobe ako to tvrdí žalobca), a túto okolnosť je potrebné vziať do úvahy ako rozhodujúcu pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. V predmetnej exekučnej veci neboli
konštatovanéprieťahyvkonaníanejednása(vzhľadomnadátumdoručeniažiadostisúdnehoexekútora

exekučnému súdu a dátum vydania poverenia pre súdneho exekútora sa ani nemôže jednať) ani o
dlhotrvajúcu neistotu žalobcu, ktorá by mu prípadne mohla spôsobiť značné ťažkosti a ovplyvniť jeho
podnikateľské aktivity, (naďalej poskytoval úvery), pričom neboli preukázané ani vnútorné zásahy do
spoločnosti, na ktoré žalobca poukazoval. V dôsledku vydania poverenia pre súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote nevznikol a ani nemohol vzniknúť nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej

ujmy. Naviac je potrebné uviesť, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie
nemajetkovej ujmy (ktorú ale žalobca nepreukázal), nie prípadná náhrada škody (II. ÚS 58/02, III. ÚS
111/02).
Vyššie uvedené považoval odvolací súd potrebné uviesť na doplnenie správnosti dôvodov odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

45. Pri posudzovaní danej veci sa odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ďalej zaoberal
len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, a to najmä žalobcom namietanou vadou
konania, spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom.

46. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že žiadny
právny predpis nešpecifikuje pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, vo všeobecnosti ním treba
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom a účinnom v čase

konaniasúduprvejinštancienazabezpečeniesvojichprávaoprávnenýchzáujmov.Postupsúdu,ktorým
sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04,
II. ÚS 174/04).

47. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zmyslom a účelom základného
práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (aj čl. 6 ods. 1 vyššie citovaného Dohovoru)
je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať
a rozhodnúť (napr. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by
došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej
osoby (napr. I. ÚS 35/98).

48.Konanímsúdusarozumiejehoprocesnýpostup.Konaniesúduvsúladesozákonommusívykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho

priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu

(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v civilnom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný
úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie možno považovať
za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného
úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu

súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavnú právo na súdnu ochranu a
spravodlivý proces.

49. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval postup súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť
konať pred súdom a odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu

predchádzalo, žiadny takýto dôvod nezistil, v dôsledku čoho potom považoval odvolanie žalobcu za
nedôvodné i v tejto časti. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 13. 11. 2014, na
ktoré predvolal i právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým
podaním zo dňa 12. 11. 2014 a požiadal o jeho odročenie na iný vhodný termín z dôvodu, že v tom istom
čase boli určené i pojednávania týkajúce sa tých istých účastníkov na Okresnom súde Pezinok.

50. Súd prvej inštancie žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania vyhovel a nový
termín pojednávania určil na deň 10. 12. 2014. Právny zástupca žalobcu a žalobca mali doručenie
predvolania na tento termín pojednávania vykázané dňom 19. 11. 2014. Dňa 05. 12. 2014 bol súdu
prvej inštancie doručený mailovou formou návrh žalobcu zo dňa 05. 12. 2014 na prerušenie konania do

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná
v 1. rade (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR) v konaní o náhradu škody
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Následne dňa 09. 12. 2014 bolo súdu prvej
inštancie doručené ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie pojednávania
určeného na deň 10. 12. 2014 z dôvodu, že v ten istý deň boli určené pojednávania týkajúce sa tých

istých účastníkov na Okresnom súde Trenčín.

51. I tejto žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie vyhovel a nový termín pojednávania
určil na deň 11. 02. 2014. Právny zástupca žalobcu a žalobca mali doručenie predvolania na tento
termín pojednávania vykázané dňom 22. 01. 2015. Dňa 08. 02. 2015 bol súdu prvej inštancie opätovne

doručený mailovou formou návrh žalobcu zo dňa 08. 02. 2015 na prerušenie konania (identický ako
návrh na prerušenie konania zo dňa 05. 12. 2014) a následne i mailové podanie právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 08. 02. 2015 označené ako ospravedlnenie, žiadosť o odročenie pojednávania, a to z
dôvodu, že v konaní zaslali návrh na prerušenie konania. O tomto návrhu na prerušenie konania musí
súd rozhodnúť písomným uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie, a preto považuje právny

zástupca žalobcu svoju účasť na pojednávaní za nehospodárnu.

52. Súd prvej inštancie pojednávanie opätovne odročil, a to na 15. 04. 2015, na ktorý termín predvolal
žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania vykázané dňom 05. 03. 2015. Dňa10. 04. 2015 bol súdu prvej inštancie opätovne (tretí krát) mailovou formou doručený návrh žalobcu
na prerušenie konania identického znenia ako predchádzajúce dva návrhy a taktiež i mailové podanie
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10. 04. 2015 označené ako ospravedlnenie, žiadosť o odročenie

pojednávania, a to z dôvodu, že v konaní zaslali návrh na prerušenie konania. Právny zástupca žalobcu
tvrdil, že o tomto návrhu na prerušenie konania musí súd rozhodnúť písomným uznesením, proti ktorému
je prípustné odvolanie, a preto považuje právny zástupca žalobcu svoju účasť na pojednávaní za
nehospodárnu.

53. Súd prvej inštancie v poradí tretej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania
nevyhovel a vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 15. 04. 2015, pričom sa vysporiadal i s
návrhomžalobcunaprerušeniekonania,ktorýbolpodanýelektronickouformou(mailovýmpodaním)bez
zaručeného elektronického podpisu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 15. 04. 2011 v konaní pod sp. zn. 1 Ndc 6/2011, v zmysle ktorého súd nie je povinný
prihliadať na podanie, ktoré nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, nebolo v zákonom

stanovenej lehote doplnené písomne alebo ústne do zápisnice a ani predložením jeho originálu, pričom
podaním sa v zmysle ust. § 42 ods. 1 OSP a právneho názoru vyjadreného v tomto uznesení rozumejú
aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie
nebol povinný prihliadať ani na mailové podania žalobcu zo dňa 05. 12. 2014, 08. 02. 2015 a 10. 04.
2015, teda na návrhy na prerušenie konania, čo znamená, nebol povinný o takýchto podaniach ani

rozhodovať, a teda postupoval správne, keď o návrhoch na prerušenie konania ani nerozhodol.

54. Odvolací súd k návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa 05. 12. 2014, 08. 02.
2015 a 10. 04. 2015, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
57/2011 zo dňa 05. 05. 2011 uvádza, že podľa § 109 ods. 2 písm. c <. OSP), nakoľko v konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o nárok zo zodpovednosti za škodu
zo strany povinného z dôvodu, že v inej exekučnej veci súdny orgán poverenie na vykonanie exekúcie
vydal. Prejudiciálne otázky, ktoré položil Okresný súd Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie smerujú k
tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia, pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež
pred vyčerpaním možnosti oprávnenej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.

55. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri vyššie opísanom procesnom postupe splnil a mal
dňa 15. 04. 2015 splnené všetky procesné povinnosti a podmienky na prejednanie a rozhodnutie

veci na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania. V postupe súdu prvej inštancie nemožno
vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať odňatie možnosti konania pred súdom ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu veci, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákona, čomu
predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní k dispozícii
fotokópiu exekučného súdneho spisu Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 8Er/8/2009, z ktorého

pri svojom rozhodovaní vychádzal. Základom jeho rozhodnutia je nesplnenie zákonných podmienok
zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu (napr. nevykonanie znaleckého
dokazovania, resp. neoboznámenie sa so znaleckým posudkom, ako sa toho domáhal žalobca v

podanom odvolaní) nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1
OSP v znení platom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Odvolací súd je toho názoru,
že vykonávanie ďalšieho dokazovania v predmetnej veci by bolo nadbytočné a nehospodárne, a to spoukazom na zistený skutkový stav a nepreukázaný taký nesprávny úradný postup exekučného súdu,
v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla majetková škoda.

56. K aplikácii ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne citoval toto ustanovenie v znení účinnom v čase
začatia exekučného konania a podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na súd,
pričom toto ustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, a preto je táto námietka žalobcu

nedôvodná a princíp priamej retroaktivity nebolaplikovaný. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania
oboznámením sa s fotokópiou exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany vedeného pod sp. zn.
8Er/8/2009 zistil, že tvrdenie žalobcu o omeškaní exekučného súdu v trvaní viac ako 79 dní sa nezakladá
na pravde a k žalobcom tvrdenému omeškaniu exekučného súdu nedošlo. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho
exekútora spísaný dňa 09. 12. 2008 a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola súdu prvej

inštancie doručená dňa 08. 01. 2009, pričom exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora 16.
01. 2009, teda v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora.

57. Z uvedeného potom vyplýva, že exekučný súd nekonal so zbytočnými prieťahmi a po veľmi dlhej
dobe a nemohol byť a ani nebol v omeškaní viac ako 79 dní, ako to tvrdil právny zástupca žalobcu v

podanej žalobe.

58. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom
nešpecifikoval a neuviedol, v čom by malo spočívať nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací
súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere postupoval správne, nakoľko pokiaľ v

konaní nemal preukázanú existenciu škody na strane žalobcu a ani taký nesprávny úradný postup v
dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla majetková škoda, bolo nadbytočné a nehospodárne vykonávať
dokazovanie na preukazovanie výšky žalobcom tvrdenej škody. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie v
konaní bližšie nezaoberal ani znaleckým posudkom, na ktorý poukazoval žalobca v podanom odvolaní.

59. V ďalšej časti odvolania žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nevysvetlil, prečo zastáva názor,
že účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. Na takejto argumentácii však súd prvej inštancie
nezaložil odôvodnenie svojho odvolaním napadnutého rozsudku a taktiež súd ani nepolemizoval o
vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Ďalšie námietky žalobcu v podanom odvolaní,
považoval odvolací súd za celkom nedôvodné vzhľadom na tú skutočnosť, že exekučný súd vydal

poverenie pre súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a teda nebol daný ani právny základ
nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré si v tomto konaní uplatňoval žalobca.
Jepotrebnéuviesť,žesúdprvejinštancievdanejvecisprávneaplikovalplatnéprávoarozhodolvsúlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces a v
súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase.

60. Za nedôvodné považoval odvolací súd i odvolanie žalobcu zo dňa 02. 07. 2015 proti uzneseniu
súdu prvého stupňa zo dňa 24. 06. 2015 č. k. 16C/298/2012-135, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- eur za podanie odvolania podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania odvolania žalobcu a povinnosť
zaplatiť súdny poplatok v sume 3,- eurá za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými
prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, ktoré tvorí súdny spis podľa položky
20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu.

61. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 02. 07. 2015 (proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku - odvolacie konanie sa vedie pod sp. zn. 11Co/388/2015)
používa v podstate argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podanie odvolania, nakoľko samotné konanie v predmetnej veci, v ktorom sa domáhal od žalovaného
náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa začalo pred 01. 10. 2012, kedy podal na súd žalobu a v tom

čase s poukazom na ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bolo konanie o náhrade škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodenéod súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené potom i argumentácia odvolacieho súdu bude spočívať
v nasledovných konštatovaniach.

62. Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo
strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, odvolania alebo dovolania, pričom v odvolacom
konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej
sadzby ako v prvostupňovom konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním

odvolania. Súd prvej inštancie v predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi uznesením uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, a to za podanie odvolania zo dňa 01. 06. 2015 proti rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 15. 04. 2015 č. k. 16C/298/2012-113.

63. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní
proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 24. 06. 2015 (uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie) odvolací súd uvádza, že do 30. 09. 2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01. 10.

2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci
začalo podaním odvolania (zo dňa 01. 06. 2015), ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 01. 06.
2015 nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení
účinnom do 30. 09. 2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), ale je potrebné aplikovať

ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
účinnom v čase začatia odvolacieho konania až do 31. 12. 2015. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 37/2010 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu
a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď
bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej

povinnosti.“ Povinnosťou žalobcu bolo teda zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej,
ale nakoľko tak žalobca neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením a tento súdny poplatok
sa bude vymáhať v prípade, ak ho žalobca nezaplatí dobrovoľne.

64. Súd teda konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov

podliehajúcich poplatkovej povinnosti, ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom
ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by
zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom

zákone i upravil, napr. ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka,
že v odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.

65. V predmetnej veci teda súd prvej inštancie postupoval správne podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/
a ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v

znení neskorších predpisov a podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
je prílohou k vyššie citovanému zákonu, v zmysle ktorej sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v
odvolacom konaní vo veci samej. Z vyššie uvedenej poznámky je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje
nielen za samotnú žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného

odvolania. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nemožno vyvodiť záver, že sa súdny
poplatok platí len za samotné podanie žaloby tak, ako na to poukazuje žalobca v podanom odvolaní.
Zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, na ktoré žalobca
v odvolaní poukazoval, nebolo možné v predmetnej veci aplikovať, nakoľko sa týka inej poplatkovej

situácie (súdnych konaní, resp. poplatkov, ktoré v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené nie sú). V
prejednávanej veci o takýto prípad nejde a súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa v
Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve pod položkou č. 7a, v zmysle ktorej súd prvejinštancie postupoval, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v správnej
výške, pričom aplikoval správny právny predpis a správne ho i vyložil a k použitiu analógie zo strany
súdu nedošlo.

66. Odvolacie konanie je samostatným konaním (v ktorom sa rozhoduje o odvolaní) a žalobcovi ako
odvolateľovi v súvislosti s podaním odvolania zo dňa 01. 06. 2015 vznikla poplatková povinnosť. Je
nesporné, že odvolacie konanie sa začalo po 30. 09. 2012, a preto vznik poplatkovej povinnosti žalobcu
ako odvolateľa je potrebné posúdiť i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.

10. 2012, a to ust. § 18ca vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď
sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Žalobca podal odvolanie zo dňa 01. 06. 2015, ktoré bolo doručené
súdu prvej inštancie dňa 01. 06. 2015 a v tento deň sa začalo odvolacie konanie, pričom ale súdny
poplatok za odvolanie nezaplatil.

67. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní zo dňa 02. 07. 2015, že napadnuté uznesenie zo dňa 24.
06. 2015 (o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku) neobsahuje žiadne
dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia,
rovnako ako rozsudku je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a
s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR,

stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny
poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, vyhovovalo požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. §
157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie o súdnom poplatku) a nenapĺňalo intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Pre dostatočné odôvodnenie uznesenia
o uložení poplatkovej povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s
výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej
časti. Musí však byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a

podľa ktorej položky a tieto náležitosti odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje.

68. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou žalobcu odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu i uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 340/2014, v ktorom bola na
základe sťažnosti žalobcu riešená práve otázka aplikácie položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov

(ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov) v odvolacom konaní vedenom na základe odvolania podaného navrhovateľom
proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš a Okresného súdu Ružomberok, ktorým tieto súdy zamietli
žalobu žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Za podané odvolanie bola žalobcovi
uznesením uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok a krajské súdy (Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením zo dňa 29. 10. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 548/2013, uznesením zo dňa 05.
09. 2013 v konaní pod sp. zn. 16 Co 538/2013 a Krajský súd v Žiline uznesením z 25. 07. 2013 v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 Co 320/2013) potvrdili uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti žalobcovi.
Jedná sa teda o skutkovo totožnú situáciu pri vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie vo veci
náhrady škody a nemajetkovej ujmy v prípade odvolacieho konania začatého po 30. 09. 2012, nakoľko

i odvolacie konanie v tejto predmetnej veci sa začalo po 30. 09. 2012, teda v čase, keď už podanie
odvolania vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom podliehalo poplatkovej povinnosti.

69. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyrubil žalobcovi za podané odvolanie súdny

poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti (t. j. v čase
podaniaodvolania)arovnakotaksprávnestanovilivýškusúdnehopoplatkuvsume20,-eurspoukazom
na ust. § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona a položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je
prílohou k tomuto zákonu. Zároveň jedným uznesením žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť i súdny
poplatok v sume 3,- eurá (podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie

citovanému zákonu), pričom žalobca namietal len súdny poplatok za podanie odvolania proti rozsudku
podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 20,- eur.70. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutia (uznesenia) Najvyššieho súdu SR zo
dňa30.06.2008vkonanípodsp.zn.5MCdo14/2007azodňa 10.08.2011vkonanípodsp.zn.6
M Cdo 2/2011, tieto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v predmetnej veci aplikovať, nakoľko riešili

inú poplatkovú situáciu. Bezpredmetné je i poukazovanie na zápisnicu z rokovania občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 11. 2013, a to vzhľadom na uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 340/2014, v ktorom bola na základe sťažnosti
navrhovateľariešenápráveotázkaaplikáciepoložky7aSadzobníkasúdnychpoplatkov(ktorýjeprílohou
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov).

71. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako i odvolaním napadnuté
uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania a o uložení poplatkovej povinnosti za
podanie odvolania, odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 3 CSP potvrdil, nakoľko sú vo výroku vecne
správne, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v podaných odvolaniach.

72. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP s použitím ust.
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá

súdny úradník.

73. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.