Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/481/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203341
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814203341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: L. proti žalovaným:
X. V.N., nar. XX.XX.XXXX, X. J.. XX.XX.XXXX, obaja bytom X., o zaplatenie 3.418,74 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. apríla 2016,
č.k. 14C/199/2015-66, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku II. a súvisiaci výrok III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1., 2. priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 303,27 eur a v časti o

zaplatenie úroku z omeškania v sume 183,40 eur a zmluvného úroku v sume 95,12 eur, II. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a v bode III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaným 1. a 2. nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v konaní bol preukázaný skutkový stav, ako
to tvrdil žalobca, podľa ktorého medzi stranami sporu bola dňa 12.04.2007 uzavretá Zmluva o
mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaní čerpali

finančné prostriedky dňa 19.04.2007 v sume 2.655,51 eur, dňa 22.10.2007 v sume 531,10 eur, dňa
08.09.2011 na poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 130,- eur zúčtovaný v súlade s
čl. II. Zmluvy, dňa 19.04.2007 na poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 116,18 eur a poplatok
za zmenku vo výške 16,- eur, zúčtované v súlade s čl. II. Zmluvy. Mesačné úhrady poukazované na
účet medziúveru vo výške 22,11 eur boli zaúčtované v zmysle čl. II. bod 2 Zmluvy na zmluvné úroky
medziúveru 7,99% ročne. Jednotlivé úhrady boli započítavané na najstaršie splatné úroky. V prípade,
že by boli splnené podmienky zákona o stavebnom sporení a Zmluvy, nastala by zmena medziúveru na

stavebnýúver,prektorýboladohodnutámesačnásplátkaistinyaúrokov.Zdôvoduporušeniazmluvných
podmienok nedošlo k zmene medziúveru na stavebný úver. Voči žalovanej v rade 1. bola vedená
externá exekúcia, v dôsledku ktorej boli odúčtované nasporené prostriedky na účte stavebného sporenia
č. XXXXXXX X XX. Napriek písomnej výzve nedošlo k ich uhradeniu, čím boli porušené zmluvné
podmienky čl. VII. bod 4 písm. a) Zmluvy. Vzhľadom k tomu odstúpil žalobca dňa 07.11.2013 od Zmluvy.
Pri odstúpení od úverovej zmluvy sa zúčtoval nezaplatený poskytnutý medziúver vo výške 3.319,39 eur
s prostriedkami na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 99,58 eur a z dôvodu technickej

chyby aj s vkladmi zo dňa 03.05.2013 a 02.07.2013 vo výške 44,22 eur, čo predstavuje po započítaní
sumu3.175,59eur.Žalovaníneprevzalizásielkusodstúpenímodzmluvy,zásielkybolivrátenéžalobcovi
poštou dňa 10.12.2013, čím sa podľa čl. VII bod 7 Zmluvy odstúpenie stalo účinným. Žalobca naďalej
úročí čerpaný medziúver vo výške 3.175,59 eur riadnou úrokovou sadzbou 7,99% ročne od 11.12.2013dozaplatenia.Podľačl.VIIbod10Zmluvyvprípadeodstúpeniaodtejtozmluvysasplatnáistina3.175,59
eur, nezaplatené úroky a poplatku do 10.12.2013 (deň účinnosti odstúpenia) v sume 249,07 eur
zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s čl. VII. bodom 8 Zmluvy. Na základe čl. VII bod

8 Zmluvy, po odstúpení je žalobca oprávnený účtovať pri medziúvere úrok z omeškania
5% ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu ku dňu 10.12.2013, t.j. zo
sumy 3.424,66 eur. Z vkladov od 11.12.2013 do 31.3.2015 bola uspokojovaná pohľadávka v tomto
poradí: úroky z omeškania, úroky po účinnosti odstúpenia, úroky a poplatky po účinnosti odstúpenia a to
v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ku dňu 31.01.2014 predstavovala žalovaná pohľadávka

istinu 3.175,59 eur, nezaplatené úroky a poplatky k 10.12.2013 vo výške 204,54 eur (znížená
o sumu 44,53 eur), nezaplatené úroky 7,99% ročne za 1/2014 v sume 21,55 eur a nezaplatené úroky
z omeškania 5% ročne za 1/2014 v sume 14,43 eur. Po podaní návrhu boli uskutočnené
úhrady v sume 581,79 eur. Z vkladov od 01.02.2013 do 31.03.2015 vo výške 278,52 eur boli uhradené
úroky z omeškania od 01.01.2014 do 31.01.2015 vo výške 183,40 eur a úroky od 01.01.2014
do 31.01.2015 vo výške 95,12 eur, pričom zostala neuhradená suma 180,14 eur. Z úhrad

od 01.04.2015 do 28.02.2016 vo výške 303,27 eur bola čiastočne uhradená aj istina, v tejto
časti zobral žalobca svoj návrh späť.

3. Na svoje skutkové zistenia okresný súd aplikoval príslušnú právnu úpravu spotrebiteľského práva
podľa § 52 odsek 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka a § 23a zákona č. 634/1992 Zb..

Dospel k záveru, že v prípade úveru (medziúveru) ide o absolútny obchod v zmysle ustanovenia §
261 Obchodného zákonníka. Platí však, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného
práva, sa však na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak by sa aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úpravy zhoršilo.

4. Ak žalobca dňa 07.11.2013 (s účinnosťou k 10.12.2013) odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom
medziúvereastavebnomúvere,ktorájespotrebiteľskouzmluvou,došlok jejzrušeniuaúčastnícizmluvy
sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Podľa § 48
odsek 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy zároveň vznikajú práva a povinnosti

z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody) a účastníci zmluvy sú povinní vrátiť už
vykonané plnenia.

5. Zmluvná podmienka o odstúpení od zmluvy, dohodnutá v čl. VII. bod 1 a bod 6 Zmluvy nie je vyvážená
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka,

spoludlžníka, ako aj ručiteľa. Objektívne zhoršuje ich postavenie, keď jednostranne zvýhodňuje iba
veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania
všetkých práv veriteľa, vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové
obdobie, ktoré ešte nenastalo. Spotrebiteľ pritom nemá zachované žiadne svoje práva. Vzniká mu však
povinnosť jednorazového plnenia, vrátane úrokov. Ide preto o neprijateľnú podmienku (tento právny

názor vyplýva napr. z rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp.zn. 17Co/50/2012 a Krajského súdu Prešov
sp.zn. 6Co/2/2013).

6. Žalobca poskytol žalovaným sumu 2.923,83 eur (3.186,61 eur - poplatky spolu v sume 262,78
eur). Z dokazovania však vyplynulo, že žalovaní do vyhlásenia rozsudku uhradili žalobcovi splátkami

spolu sumu 4.312,97 eur. Uvedená suma vyplýva z výpisov z účtu predložených žalobcom. Na účet
odstúpeného medziúveru poukázali žalovaní celkovú sumu 2.483,25 eur, z toho do účinnosti odstúpenia
od Zmluvy sumu 1.876,71 eur a po účinnosti odstúpenia sumu 606,54 eur. Na účet stavebného sporenia
poukázali žalobcovia celkovú sumu 1829,72 eur, z toho do účinnosti odstúpenia od Zmluvy sumu
1.364,92 eur a po účinnosti odstúpenia sumu 464,80 eur. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaní si už splnili povinnosť, ktorá im vznikla po odstúpení od zmluvy, a to vrátiť druhému účastníkovi
zmluvy (žalobcovi) všetko, čo podľa zmluvy dostali. Z uvedených dôvodov posúdil súd návrh žalobcu v
časti nároku, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí ako nedôvodný a tento návrh
zamietol.

7. Úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadali.8. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 odsek 2 písmeno
b/, d/, a f/ Občianskeho súdneho poriadku.

9. Z odôvodnenia odvolania je evidentné, že napáda právne posúdenie veci okresným súdom. Podľa
jeho názoru ustanovenie § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vylúčiť aplikáciu takých
zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Súd však vyložil §
54 odsek 1 Občianskeho zákonníka tak, že umožňuje vylúčiť uplatnenie nie zmluvných dojednaní, ale

zákonných ustanovení, ktorých aplikácia je dôsledkom uzavretia určitého zmluvného typu, v danom
konkrétnom prípade zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a konkrétne vylúčil aplikáciu
režimu zániku zmluvy odstúpením podľa § 344 Obchodného zákonníka ex nunc. A to nie je v súlade s
účelom § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

10. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie

zakotvuje, že Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis.
Nie je to teda naopak, ako zákony aplikoval súd. V skutočnosti totiž súd aplikoval Občiansky zákonník
ako lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako k lex generalis.

11. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Z §

261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka totiž jasne vyplýva, že právny vzťah zo
zmluvy o úvere sa má spravovať Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je kogentné (§ 263
Obchodného zákonníka). Výklad použitý súdom je v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa čl. 1 odsek
1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom, znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty
tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní

štátnymi orgánmi (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 22/95). Zákon sa má aplikovať v praxi tak,
ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad sa vzťahujúci, a nie ho svojvoľne skracovať,
vynechávať časti textu a prispôsobovať si účelovo text pre vlastnú potrebu (nález Ústavného súdu SR
sp.zn. II. 48/97).

12. Považuje právne posúdenie predmetného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými výlučne podľa
občianskoprávnych predpisov za nesprávne.

13. Súd aplikoval § 48 odsek 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka,
teda režim Občianskeho zákonníka, namiesto toho, aby aplikovať § 506 Obchodného zákonníka v

spojení s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. súd nepoužil správny všeobecne záväzný právny
predpis. Následkom nesprávneho právneho posúdenia bolo započítanie plnení účastníkov konania a
konštatovanie, že žalovaní žalobcovi nič nedlhujú.

14. Žalobca poukazuje aj na to, že odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 349 Obchodného zákonníka ako aj

čl. VII. Bod 7 zmluvy o úvere má účinky ex nunc, nie ex tunc, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Zmluva zanikla až účinnosťou odstúpenia od zmluvy, čo má iné právne následky ako
to upravuje ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

15. Súd preto nesprávne zistil skutkový stav a následne aj nesprávne posúdil právny stav, keď

konštatoval, že žalovaní 1. a 2. nič nedlhujú žalobcovi. Počas trvania zmluvného vzťahu bolo dohodnuté,
že v štádiu medziúveru žalovaní 1. a 2. spláca úroky medziúveru, teda úhrady do odstúpenia mali byť
súdom započítané na úroky a nie na vyrovnanie istiny. Tieto skutočnosti mal súd zohľadniť pri zisťovaní
výšky žalovanej pohľadávky, čo neurobil, keďže všetky plnenia žalovaných započítal na vrátenie iba
poskytnutého medziúveru. Taktiež súd nezohľadnil po prekvalifikovaní právneho základu žalovanej

pohľadávky na bezdôvodné obohatenie aj nárok žalobcu na úroky z omeškania za obdobie, kedy
žalovaní užívali poskytnuté peňažné prostriedky.

16. Právne následky odstúpenia od zmluvy boli dohodnuté v čl. VII. Zmluvy o úvere, čo pripúšťa
Obchodný zákonník ako aj Občiansky zákonník. Preto ani v prípade použitia ust. § 48

odsek 2 Obchodného zákonníka nemožno použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení.17. Na podporu svojho v odvolaní vysloveného názoru citoval z viacerých rozhodnutí krajských súdov
sp.zn. 10Co/128/2013 Krajského súdu Prešov, sp.zn. 11Co/337/2014 Krajského súdu Trnava, sp.zn.
4Cob/5/2016 Krajského súdu Košice, sp.zn. 43Cob/239/2015 Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn.

8Co/395/2015 Krajského súdu Nitra.

18. Žalovaní nevyužili svoje právo na písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

19. Od 1. júla 2016 je účinný zákon číslo 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorým bol zrušený doterajší procesný predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „OSP“).

20. Intertemporálna úprava v ustanovení § 470 odsek 1 CSP vyžaduje okamžitú aplikabilitu CSP a to aj
na konania začaté pred účinnosťou zákona - 1. júlom 2016.

21. Súčasne však ustanovenie § 470 odsek 2 CSP priznáva právnu relevanciu úkonom, ktoré boli
vykonané za skoršej právnej úpravy (OSP).

22. V prejednávanej veci bolo konanie začaté pred 1. júlom 2016, okresný súd rozhodol 15.04.2016 a
žalobca podal odvolanie 10.06.2016, teda za účinnosti OSP.

23. Krajský súd ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní v čase účinnosti CSP, preskúmal vec v
medziach podaného odvolania a jeho dôvodov podľa predošlej právnej úpravy v OSP (§ 205 odsek 2
OSP) a zistil, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku II. a súvisiaci výrok III. je potrebné
potvrdiť podľa § 387 odsek 1 CSP. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia § 385 odsek 1 CSP.

24. Žalobca vo svojom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktoré
spočíva v chybnej aplikácii Občianskeho zákonníka na právny vzťah strán sporu, ktorý bol založený
zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.04.2007. Podľa jeho názoru

obsah práv a povinností z predmetnej zmluvy je potrebné posudzovať podľa predpisov Obchodného
zákonníka.

25. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 odsek 2 písm. f/ OSP je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd na zistený skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež

vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, tento však nesprávne interpretuje.

26. V aplikačnej praxi prebiehala diskusia o tom, ktorá právna norma dopadá na právne vzťahy založené
zmluvou o úvere, v prípade ak podľa charakteristiky subjektov zmluvy možno usudzovať, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu.

27. Ako poukázal aj žalobca vo svojom odvolaní, niektoré súdy preferovali aplikáciu Obchodného
zákonníka, vzhľadom na ustanovenie § 497, resp. § 261 odsek 3 Obchodného zákonníka.

28. Na uvedený právny problém dala expressis verbis odpoveď novela Občianskeho zákonníka

vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z., v zmysle ktorej zákon stanovil, že v prípade spotrebiteľských
vzťahov sa prednostne použitú predpisy Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť predpisy
Obchodného zákonníka (viď čl. II. bod 1 uvedeného zákona).

29. Vzhľadom na uvedenú jednoznačnú právnu úpravu, ktorá je svojím charakterom procesným

pokynom pre súd, pojem „použijú“, je potom rozsudok okresného súdu správny.

30. V prejednávanej veci je skutkový a právny záver okresného súdu správny a s odôvodnením
negatívneho výroku je potrebné sa identifikovať podľa § 387 odsek 2 CSP.

31. Súčasne krajský súd akcentuje, že následky odstúpenia od zmluvy - jednostranným právnym
úkonom veriteľa v prejednávanej veci, vyplývajú z právnej úpravy v ustanovení § 48 odsek 2
Občianskeho zákonníka a vznikajú práva a povinnosti podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ako to
správne konštatoval okresný súd.32. Pokiaľ teda žalobca od zmluvy odstúpil, zmluva sa zrušila od začiatku podľa § 48 odsek 2
Občianskeho zákonníka a nastupujú povinnosti zmluvných strán vrátiť si poskytnuté plnenia.

33. Ak žalobca poskytol žalovaným sumu 2.923,83 eur (3.186,61 eur - poplatky v sume 262,78 eur),
žalovaní uhradili žalobcovi na účet medziúveru celkom 2.483,25 eur a na účet stavebného sporenia
celkom 1.829,72 eur, potom žalobcovi nedlhujú už nič.

34. Z vyššie uvedených dôvodov je odvolanie žalobcu neoprávnené, a preto bolo potrebné rozsudok
okresného súdu potvrdiť.

35. O nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 CSP, pretože žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa § 262 odsek 2 CSP.

36. Tento rozsudok prijal krajský súd pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).