Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212232075
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212232075.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcov: 1. S. N., Č.. B.

XX, Z. 2. V. W., Z.K. X, Z., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou HULE | BACHMAYR-HEYDA |
NORDBERG, s. r. o., Panenská 23, Bratislava proti žalovanému: Fond národného majetku Slovenskej
republiky, Trnavská cesta 100, Bratislava o zaplatenie 91.753,93Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že žalobcami uplatnený nárok v tomto konaní je daný.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali rozhodnutia, ktoré by žalovaného zaviazalo na povinnosť
zaplatiť žalobcom sumu EUR 91.753,93 spolu s úrokom z omeškania zo sumy EUR 90.324,97 vo výške

16,5 % p. a. od 27.04.2002 do 29.10.2002, v sume EUR 5.771,67 vo výške 16 % p. a. od 30.10.2002
do 17.11.2002, v sume EUR 775,78 zo sumy EUR 91.753,93 vo výške 13 % p. a. od 18.11.2002 do
úplného zaplatenia a trovy konania.

Predmet konania identifikovali ako peňažnú náhradu za živý a mŕtvy inventár a pasívna legitimácia ja
daná zákonnou ručiteľskou povinnosťou žalovaného.

Rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva č. 6879/49-IX/A-21 zo dňa 04.02.1949 bol V.. F. W. a jeho
manželke W. W., rod. Kiššovej odňatý rozsiahly hnuteľný majetok určený na poľnohospodárske využitie,
ktorý bol súčasťou hospodárskeho dvora v Panických Dravciach.

Ich deti (žalobcovia) uplatnili ako oprávnené osoby v zákonnej lehote nárok podľa ustanovenia § 20
zákona č. 229/1991 Zb. a dňa 02.09.1993 uzatvorili so štátnym podnikom SLOVOSIVO, Semenársky
štátny majetok, š.p. , povinnou osobou dohodu o náhrade za živý a mŕtvy inventár vo výške

3.419.097,- Sk. Povinná plnila len čiastočne, vo výške 697.966,35 Sk. Počas sporu vedenom na
OS Lučenec o zaplatenie zvyšku úhrady povinná osoba zanikla rozhodnutím zakladateľa Ministerstva
pôdohospodárstva SR.

Žalovaný následne predal časť podniku Zmluvou o predaji podniku spoločnosti LUTE NOVA plus s.r.o.
Lučenec, na ktorú prešli záväzky z plnenia reštitučných nárokov. Žalovaný sa k 23.6.1999 stal na podnet
žalobcov účastníkom konania vedenom na OS Lučenec ako zákonný ručiteľ uplatneného nároku.

Žalovaný potom odstúpil od zmluvy o predaji spoločnosti LUTE NOVA plus s.r.o. a majetok opätovne
odpredal spoločnosti KM s.r.o. Spoločnosť KM s.r.o. pristúpila do konania vedenom na OS v Lučencia bola rozsudkom zaviazaná zaplatiť žalobcom sumu 2.721.130,- Sk spolu s príslušenstvom a trovami
konania, pričom výrok v časti istiny zostal nezmenený aj po rozhodnutí odvolacieho súdu.

Výkon tohto rozhodnutia bol vzhľadom na nemajetnosť povinného neúčinný. Žalobcovia pohľadávku
uplatnili aj v konkurznom konaní spoločnosti KM s.r.o. (v celkovej výške 4.099.409,-Sk teda
136.075,45Eur).TábolasprávcomkonkurznejpodstatyJUDr.V.O.vcelomrozsahuuznanáazhľadiska
uspokojenia bola zaradená do 1. triedy. Rozvrhovým uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo
napokon priznané uspokojenie vo výške EUR 2.127,88Eur. Toto plnenie žalobcovia započítali na úroky

z omeškania.

Jednoročná prekluzívna lehota podľa ustanovenia § 15 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. na oznámenie
pohľadávky žalobcov žalovanému, ako zákonnému ručiteľovi, čo do právneho dôvodu a výšky uplynula
dňa 01.03.2004. Hmotnoprávny úkon oznámenia nadobudol účinnosť doručením uznesenia OS
Lučenec žalovanému, ako účastníkovi konania, o pripustení spoločnosti KM s.r.o. do konania na strane

žalovaných.

Vedomosť žalovaného pred uplynutím prekluzívnej lehoty o pohľadávke žalobcov čo do právneho
dôvodu a výšky dokazuje aj doručenie prvostupňového i odvolacieho meritórneho rozhodnutia súdu
žalovanému a jeho vyjadrenia v priebehu tohto konania.

Žalovaný bol preukázateľne oboznámený s nárokom žalobcov čo do právneho dôvodu a výšky a so
všetkými okolnosťami súvisiacimi s predmetným nárokom vrátane svojho ručiteľského záväzku voči
žalobcom; a to prostredníctvom súdneho konania 9 C 48/02 OS v Lučenci s účinnosťou k momentu
doručenia uznesenia o pristúpení KM s.r.o.

Žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C 48/05 sám seba označil za ručiteľa v
zmysle ustanovenia § 15 ods. 4 Zákona o podmienkach prevodu majetku štátu, čím potvrdil splnenie
podmienok nevyhnutných pre vznik jeho ručiteľského záväzku vo vzťahu k uplatňovaným nárokom
žalobcov.

Ako listinné dôkazy k žalobe žalobcovia pripojili dohodu o náhrade za živý a mŕtvy inventár uzavretú
dňa 2.9.1993 s povinnou osobou Slovosivo, š.p. Semenársky štátny majetok Lučenec, Uznesenie
OS Lučenec o pripustení žalovaných v 2. a 3. rade - Fond národného majetku Bratislava, LUTE
NOVA plus s.r.o. v konaní sp. zn. 9C 136/97, Zmluva o predaji časti podniku č. Y. uzavretú dňa

13.2.2003 medzi žalovaným a spoločnosťou KM s.r.o., Uznesenie OS Lučenec o pripustení spoločnosti
KM s.r.o. do konania sp. zn. 9C 136/97, Rozsudok OS Lučenec a KS v Banskej Bystrici, Návrh
na exekúciu zo 6.8.2003 Exekútorskému úradu Dr. Františka Hrušeckého, Upovedomenie o začatí
exekúcie, Oznámenie exekútora o priebehu a stave exekúcie, Rozsudok a zápisnicu z pojednávania
tunajšieho súdu dňa 21.3.2006 v konaní sp.zn. 12C 48/05, Rozvrhové uznesenie KS v Banskej Bystrici

v konkurze na majetok spoločnosti KM s.r.o a korešpondenciu so žalovaným.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Zhodne so žalobcami identifikoval právnu
skutočnosť pre začatie plynutia ročnej lehoty na oznámenie pohľadávky žalovanému. Konkrétne
nadobudnutie účinnosti zmluvy o predaji časti podniku, uzavretej so spoločnosťou KM s.r.o. a teda

1.3.2004 ako deň uplynutie ročnej lehoty podľa ust. § 15 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. Lehota uplynula
márne, žalobcovia uplatnili nárok titulom zákonného ručiteľského záväzku až listom zo dňa 30.3.2004,
doručenom 31.3.2004. Žalobcovia si nesplnili svoju oznamovaciu povinnosť včas. Nemohlo sa tak stať
ani prostredníctvom konania v Lučenci, nakoľko tu si žalobcovia síce uplatňovali zaplatenie náhrady za
živý a mŕtvy inventár vo výške 2.721.130,- Sk s príslušenstvom, ale nie z titulu ručenia podľa § 15 ods.

4. zákona č. 92/1991, t.j. uplatňovanie náhrady v predmetnom konaní nespĺňalo podmienku oznámenia
pohľadávky čo do právneho dôvodu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil aj tým, že
kodstúpeniuodzmluvyopredajičastipodnikuuzavretejsospoločnosťouLUTENOVAplus,s.r.o.došlos
účinkami k 14.10.2000. Týmto dňom prešiel majetok s odstúpenia od zmluvy do vlastníctva žalovaného.
Dňom nasledujúcim začala žalobcom plynúť štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde

(§ 397 Obch. zák.). Týmto dňom mohli žalobcovia svoje právo na plnenie voči žalovanému uplatniť na
súde po prvý raz (§ 391 Obch. zák.), nie však titulom ručiteľského záväzku podľa § 15 ods. 4 zákona č.
92/1991 Zb, ale titulom postavenia priameho dlžníka. Štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie práva
žalobcom uplynula dňa 15.10.2004. Žalobný návrh bol súdu doručený 23.11.2012.Žalovaný svoj názor oprel o judikát NS SR, sp. zn. 1 M Obdo V 2/2004 a zároveň doložil aj Uplatnenia
nároku žalobcov z prezenčnou pečiatkou žalovaného z 31.3.2004, rozhodnutie tunajšieho súdu č.k.

20C9/2010-88 v spojení s rozhodnutím KS v Bratislave.

Okrem doložených listinných dôkazov súd vykonal dokazovanie výsluchom a písomnými vyjadreniami
zástupcov účastníkov a oboznámením sa s obsahom spisu lučeneckého OS sp.zn. 9C 136/97.

Podľa ust. § 20 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku
(1) Na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého
a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho
družstva alebo mu boli odňaté v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník
zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho, má právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky

poľnohospodárskej alebo lesnej výroby ďalšia oprávnená osoba uvedená v § 4 ods. 2.
(2) Povinnosť poskytnúť náhradu podľa odseku 1 má právnická osoba, ktorá tieto veci prevzala, alebo
jej právny nástupca, a to v lehote jedného roka, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak túto osobu
nemožno zistiť, poskytne náhradu štát prostredníctvom pozemkového fondu podľa osobitného predpisu.
V prípade, že táto právnická osoba uhradila štátu hodnotu živého a mŕtveho inventára a zásob, má právo

na preplatenie sumy, ktorú ako náhradu zaplatila voči štátu; tento nárok možno uplatniť na príslušnom
ústrednom orgáne štátnej správy republiky v lehote 60 dní od poskytnutia náhrady.
(3) Náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, akosti a v množstve
primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej
výroby; ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie poľnohospodárskej

alebo lesnej výroby, prípadne podielom na imaní právnickej osoby uvedenej v odseku 2, a to až do
výšky hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona, prípadne náhrada v inej forme.
Od ustanovenej náhrady sa odpočíta náhrada za živý a mŕtvy inventár a za zásoby, vyplatená pred
účinnosťou tohto zákona. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh súd.
(4) V prípade, že nehnuteľnosti nie sú v užívaní právnickej osoby podľa odseku 2, ktorá má poskytnúť

náhradu podľa odseku 1, môže oprávnená osoba žiadať od tejto právnickej osoby náhradu odňatého
živého a mŕtveho inventára na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby bez obmedzení uvedených v
odseku 3.
(5) Právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní v lehotách uvedených v § 13. Ak náhradu poskytuje štát
prostredníctvom pozemkového fondu, právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní na pozemkovom fonde

do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak oprávnená osoba neuplatnila nárok pre pochybnosť,
kto je povinnou osobou, právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní u povinnej osoby do šiestich mesiacov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo") podľa § 21b ods. 2.
(6) Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky ustanovia spôsob výpočtu výšky náhrad za

veci uvedené v odseku 1 pre prípad, keď nemožno preukázať odňatie alebo vnesenie týchto vecí alebo
nemožno určiť ich súčasnú hodnotu.

Podľa ust. § 15 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
na prechod záväzkov sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Fond do výšky získanej hodnoty privatizovaného

majetku ručí svojím majetkom za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku, ak sa s
veriteľom nedohodne inak. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia týchto záväzkov od fondu, len ak
svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil fondu do jedného roka od okamihu prechodu
záväzkov na nadobúdateľa privatizovaného majetku a ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej
uspokojenie voči dlžníkovi.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení dospel súd k názoru, že
právny základ uplatneného nároku je daný, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s právnym odôvodnením
žalobcu.

Súd vychádzal zo zisteného a nesporného skutkového stavu, navyše potvrdeného dokazovaním v
konaní OS Lučenec, sp. zn. 9C 48/02, teda že žalobcovia splnili podmienky zákona č. 229/1991 Zb. o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, pre uplatnenie nároku na
náhradu za živý a mŕtvy inventár, ako oprávnené osoby. Povinnou osobou z tohto nároku bol v časerozhodnutia OS Lučenec posledný sukcesor, obchodná spoločnosť KM s.r.o. , ktorú aj rozhodnutie OS
v Lučenci zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcom, ako oprávneným osobám náhradu za živý a mŕtvy
inventár vo výške 2.721.130,-Sk s príslušenstvom. Odvolací súd v časti priznanej istiny rozhodnutie

prvostupňového súdu potvrdil, v časti príslušenstva priznal viac.

Proti inému ako povinnej osobe možno tento nárok uplatniť podľa citovaného ustanovenia § 15
ods. 4 zákona č. 92/91Zb. pokiaľ majetok pôvodného povinného prešiel na minimálne posledného
nadobúdateľa v procese privatizácie. Pasívnu legitimáciu spoločnosti KM s.r.o. napokon ustálil už OS

v Lučenci. Táto spoločnosť bola v reťazi nástupníctiev po pôvodnej povinnej osobe posledná z titulu
zmluvy uzavretej so žalovaným, podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
pričom s majetkom prešiel na nadobúdateľa v zmysle citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
92/91Zb aj predmetný záväzok.

Ako správne vecne uviedli obe procesné strany, k účinnému vzniku práva veriteľa domáhať sa splnenia

záväzku od žalovaného dôjde až po kumulatívnom splnení dvoch samostatných podmienok:
1. ak svoju pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky oznámil Fondu do
jedného roka od okamihu prechodu záväzku na nadobúdateľa privatizovaného
majetku,
2. ak vyčerpal všetky právne prostriedky na jej uspokojenie voči dlžníkovi.

V prípade prvej podmienky, formálne náležitosti oznámenia zákon žiadnym spôsobom neupravuje.
Zmyslom tejto podmienky citovaného ustanovenia je nepochybne zabezpečiť dosiahnutie stavu
vedomosti Fondu o existujúcej pohľadávke, dlžníkovi, jej právnom dôvode a výške. Zákon teda
vyslovene formuluje len obsahové náležitosti oznámenia. Zo spisu OS v Lučenci nepochybne vyplýva,
že žalovaný mal o právnom dôvode pohľadávky - náhrada za živý a mŕtvy inventár podľa zákona č.

229/1991 Zb., a jej výške - 2.721.130,-Sk, vedomosť už ku dňu účinnosti zmluvy o predaji časti podniku
č. 2212/2002 spoločnosti KM s.r.o., keďže práve toto tvorilo predmet konania, ktoré vyvolali žalobcovia
a ktorého bol účastníkom. Prirodzene aj o dlžníkovi, keďže sám majetok predával. O podstatných
obsahových náležitostiach tejto podmienky teda mal vedomosť už v čase začatia plynutia ročnej
lehoty na oznámenie, resp. predtým, a aj potom, najmä o výške pohľadávky z meritórnych rozhodnutí

(všetko do 1.3.2004), preto prvú podmienku žalobcovia splnili. Za takéhoto skutkového stavu trvať na
osobitnom oznámení, čo bola obrana žalovaného, súd považuje za neúčelné až absurdné. Ďalej je súd
presvedčený, že právnym dôvodom pohľadávky zákonodarca sledoval identifikáciu právneho vzťahu
veriteľa k dlžníkovi, nie k žalovanému.

V prípade druhej podmienky je z doložených listinných dôkazov zrejmé, že potom ako boli žalobcovia
úspešný v sporovom konaní proti dlžníkovi, neúspešne sa pokúsili o výkon rozhodnutia a v rozhodnej
miere boli neúspešní aj v konkurznom konaní na majetok dlžníka. Z rozvrhového uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 55K 176/2004-1510 zo dňa 14.6.2012 vyplýva, že na uspokojenie veriteľov
spoločnosti KM s.r.o. bola použitá celá majetková podstata a žalobcovia uspokojení vo výške 2.127,88

Eur(64.104,52Sk).KMs.r.o. zaniklaexoffovýmazomzobchodnéhoregistradňa14.6.2013.Žalobcovia
vyčerpali všetky právne prostriedky na uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi.
Z uvedeného je zrejmé, že kumulatívne došlo k splneniu oboch podmienok na vznik povinnosti najskôr
dňa 14.6.2012 a keďže žalobcovia podali žalobu ešte v tom istom roku, nemohlo dôjsť ani k márnemu
uplynutiu žiadnej z premlčacích lehôt. To sa týka aj žalovaným vznesenej námietky premlčania uplynutím

4-ročnej premlčacej lehoty podľa ust. § 397 Obch. zák., ktorá mala začať plynúť účinným odstúpením
Fondu od zmluvy o predaji (uzavretej so spoločnosťou LUTE NOVA Plus s.r.o.) dňa 14.10.2000. Ak by
aj k tomuto dňu zmenilo žalovaného právne postavenie zo zákonného ručiteľa na priameho dlžníka toto
opäť zaniklo k 1.3.2003 zmluvou o predaji uzavretou s KM s.r.o. teda ešte pred uplynutím premlčacej
doby.

Súd rozhodol o danosti právneho základu uplatneného nároku medzitýmnym rozsudkom, nakoľko
právny základ bol primárne sporným v predmetnej veci, žalovaný sa k uplatnenej výške zatiaľ
nevyjadroval. Tá bude predmetom dokazovania a rozhodnutia po právoplatnosti tohto medzitýmneho
rozsudku a v konečnom rozsudku súd rozhodne aj o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.