Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/489/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814208788
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814208788.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C. D. S., s.r.o. so sídlom Z. 5, I., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátom J. D., s.r.o. so sídlom Z. 5, I. proti odporkyni G. K., bytom Z., Z. G. XXX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. W. T. so sídlom P., J. Kráľa X/A, o návrhu odporkyne na obnovu konania,
na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. septembra 2014, č. k.
12C/77/2014- 49 v senáte jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na obnovu konania, ktoré vo vzťahu k odporkyni
skončilo dňa 18.12.2012 právoplatnosťou platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa

14.11. 2012 č. k. 12Ro/235/2012-21. Zároveň zamietol návrh odklad vykonateľnosti platobného
rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.11. 2012, č. k. 12Ro/235/2012-21. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že odporkyňa sa domáhala obnovy konania, ktoré voči nej bolo skončené
platobným rozkazom Okresného súdu Prievidza, ktorý jej bol doručený dňa 28.11.2012 a voči nej
nadobudol právoplatnosť 18.12.2012. Svoj návrh odôvodňovala tým, že súd pri vydaní platobného
rozkazu vôbec neaplikoval spotrebiteľské právo, keďže vôbec nepreskúmal neprijateľné zmluvné

podmienky. Preto podľa jej názoru sú dané dôvody na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/
ako aj dôvody na obnovu konania z dôvodu § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p.. Súd po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a/, e/ O.s.p., ust. § 228 ods. 2 O.s.p., § 230 ods.
1 O.s.p., § 234 ods. 1 O.s.p. a § 233 O.s.p.. Z hľadiska návrhu primárne súd zisťoval, či je návrh
podaný proti právoplatnému rozhodnutiu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyni bol dňa
28.11.2012 doručený platobný rozkaz. Odporkyňa proti platobnému rozkazu odpor nepodala a preto jej

lehota podľa § 172 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1, 2 O.s.p. uplynula dňa 18.12.2012 a v tento deň sa stal
platobný rozkaz právoplatný. Na tomto závere nič nemení ani to, že do konania na stranu odporkyne dňa
11.10.2012, vstúpil vedľajší účastník, ktorý dňa 30.11.2012 podal proti platobnému rozkazu odpor. Ako
dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. teda, že sú tu skutočnosti, rozhodnutie alebo dôkazy,
ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní účastník, vo veci odporkyňa poukázala na
viacero súdnych rozhodnutí, z ktorých sú zrejmé právne závery, ktoré sa vzťahujú na skutkové okolnosti

vzťahu navrhovateľa a odporcov. Konkrétne poukázala na závery súdov, podľa ktorých zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1/ treba posúdiť ako zmluvu o pôžičke podľa
§ 657 OZ a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom na túto zmluvu treba
aplikovať aj ust. zák. č. 258/2001 Z. z. a preto treba považovať úver poskytnutý právnym predchodcom
navrhovateľa odporcovi za bezúročný a bez poplatkov, dojednania o výške úrokov z omeškania v sadzbe
0,1% denne a dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 20 % treba považovať za neadekvátne vysoké

plneniu. To, že určité súdne rozhodnutia sformulovali právne názory, ktorých aplikácia by mala mať za
následok to, že súd v pôvodnom konaní nemal vydať platobný rozkaz a preto jeho vydanie je v rozpores § 172 ods. 1 O.s.p. a osobitne v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p. nemožno považovať za dôvod obnovy
konania. Platobný rozkaz ako každé iné súdne rozhodnutie môže byť vydaný len za splnenia zákonom
predpísaných podmienok. V prípade platobného rozkazu zákon stanovuje, že platobný rozkaz možno

vydať len vtedy, ak zo skutočností tvrdených navrhovateľom po právnom posúdení týchto skutočností
súdom, musí byť daná dôvodnosť uplatneného nároku. Ust. § 172 ods. 9 O.s.p. je len osobitným
vyjadrením tejto základnej podmienky pre spotrebiteľské vzťahy a v zásade sa javí ako nadbytočné,
keďže ak navrhovateľom tvrdené skutočnosti v určitých zmluvných dojednaniach treba posúdiť podľa
hmotného, hoci aj spotrebiteľského práva tak, že sú neplatné, stačí na nevydanie platobného rozkazu

zdôvodnenie podľa § 172 ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného je zrejmé, že platobný rozkaz ako každé iné súdne
rozhodnutie môže byť nesprávne a to z dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky,
v konaní neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré z akéhokoľvek dôvodu neboli niektorým z účastníkov
konania uvedené alebo účastníkmi tvrdené skutočnosti boli súdom nesprávne právne posúdené, teda
na ne bolo nesprávne aplikované hmotné právo, čo viedlo k nesprávnemu záveru o dôvodnosti, resp.
nedôvodnosti uplatneného nároku. Všetky dôvody prípadnej nesprávnosti návrhom na obnovu konania

napadnutého platobného rozkazu však nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by bolo možné povoliť
obnovu konania z dôvodu § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Pripustenie opačného záveru by viedlo k
absurdnému výsledku, podľa ktorého by akýkoľvek nesprávny platobný rozkaz akékoľvek nesprávne
súdne rozhodnutie bolo napadnuteľné návrhom na obnovu konania. Takáto nesprávna konštrukcia je
v rozpore so základnou podmienkou dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., z

ktorej vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní. Odporkyňa mohla v pôvodnom konaní použiť všetky skutkové a
právne námietky, ktoré používa v návrhu na obnovu. Osobitne mohla v odpore proti platobnému rozkazu
namietnuť neúplnosť návrhu v jeho časti týkajúcej sa uplatnených sankčných poplatkov, namietnuť
premlčanie nároku a uviesť právne predstavy o tom, že zistené skutkové okolnosti treba posúdiť podľa

hmotného práva tak, že z nich nemožno vyvodiť dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku. Preto
súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebol daný dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Ako dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku odporkyňa označila
to, že platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, a to z toho dôvodu,
že súd pred vydaním platobného rozkazu nepreskúmal neprimerané zmluvné podmienky, a preto vydal

platobný rozkaz. K tomu predovšetkým treba uviesť, že z vydaného platobného rozkazu vôbec nemožno
dospieť k záveru, že by súd nepreskúmal neprimerané zmluvné podmienky. Rovnako ako k tomuto
záveru odporkyne možno z obsahu spisu dospieť k záveru, že súd zmluvné podmienky preskúmal,
no nedospel k tomu, že by boli neprijateľné. I keby súd dospel k záveru, že súd zmluvné podmienky
nepreskúmal a nesprávne vydal platobný rozkaz, nemožno dospieť k záveru, že by takýto postup bol v

rozpore s citovanými rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora. Možno dospieť len k záveru, že takýto
postup bol v rozpore s § 172 ods. 1 a 9 Občianskeho súdneho poriadku. Z doteraz uvedeného je
zrejmé, že odporkyňa prispôsobovala svoje nesprávne právne predstavy v návrhu na obnovu konania
želanému výsledku spočívajúcemu v povolení obnovy. Dôvodom, pre ktorý odporkyňa podala návrh na
obnovu konania bolo to, že vydaný platobný rozkaz nevychádzal zo všetkých skutočností, ktoré bolo

možné aplikovať na vzťah účastníkov, teda, že právoplatný platobný rozkaz bol vydaný na základe
neúplne zisteného skutkového stavu. To bolo spôsobené činnosťou súdu, ktorý nevyzval navrhovateľa
nadoplnenieskutkovýchtvrdeníatým,žeodporkyňaodporomnedoplnilatieskutkovétvrdenia,ktoréboli
v jej prospech a ktoré prirodzene v návrhu neuviedol navrhovateľ a vydaný platobný rozkaz vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola

uzavretá zjavne pre neurčitosť a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná dohoda o uzavretí splátkového
kalendára (neurčitosť uznania záväzku spôsobuje nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú
istinu, pričom nie je zrejmé, o ktoré splátky istiny a úroku, resp. iné sankčné plnenia podľa zmluvy
malo ísť; to, čo vlastne bolo predmetom uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým i odkaz na
nešpecifikované príslušenstvo záväzku a zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie

nešpecifikované inkasné konanie). Je zrejmé, že právoplatný platobný rozkaz je nesprávny, no jeho
nesprávnosťniejespôsobenározporomsrozhodnutiamiEurópskehosúdnehodvoraatátonesprávnosť
mohla byť zistená už v čase, v ktorom mohla odporkyňa podať odpor proti platobnému rozkazu, keď
mohla uviesť všetky tvrdenia a právne predstavy, ktorých sa dovoláva v návrhu na obnovu konania. V
tejto súvislosti sa súd musel zaoberať i tým, či bol návrh na povolenie obnovy konania podaný včas. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyni bol už dňa 20.12. 2012 doručený odpor, ktorý proti
vydanému platobnému rozkazu podal vedľajší účastník na strane odporkyne. Z tohto odporu, ktorý bol
odporkyni doručený dňa 20.12. 2012 sa odporkyňa mohla dozvedieť všetky tie právne predstavy, pre
ktoré podaním doručeným súdu dňa 16.5. 2014 podala návrh na obnovu konania. I keď súd dospelk záveru, že nie sú dané dôvody pre obnovu konania, treba dospieť i k záveru, že návrh na obnovu
konania odporkyňa podala oneskorene po uplynutí lehoty podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a i preto treba jej návrh na obnovu konania zamietnuť.Z ustanovenia § 233 Občianskeho

súdneho poriadku je zrejmé, že, ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže
súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Keďže v prejednávanej veci sa návrhu na obnovu
konania nevyhovelo, nebolo dôvod ani povoliť odklad vykonateľnosti rozhodnutia, o ktorého obnovu sa v
tomto konaní navrhovateľka domáhala, a preto i v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá namietala, že rozhodnutie okresného
súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel
súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhla uznesenie zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Poukázala
na rozsudky Európskeho súdu vo veci C-168/05, C-243/08.K problematike zachovania subjektívnej
lehoty sa nemožno stotožniť s názorom, že pre plynutie tejto lehoty má byť rozhodujúce, že prípadné

rozhodnutia Európskeho súdneho dvora sú verejne dostupné. Účinky zverejnenia rozhodnutí SD
nemožno povyšovať na úroveň legislatívnych aktov. Množstvo rozhodnutí nie je ani dostupných v
slovenskom jazyku. Nesúhlasí s tým, že sa mohla dozvedieť právne predstavy z odporu vedľajšieho
účastníka. V odpore nie je žiadna zmienka o týchto rozhodnutiach. Subjektívna lehota bola zachovaná.
Pokiaľ vnútroštátny súd neprihliadne pri svojom rozhodnutí na rozsudok SD ES, potom nemožno hovoriť,

že sa jedná iba o nesprávne hmotnoprávne posúdenie veci, ktoré nezakladá dôvod obnovy konania.
Jedná sa totiž o procesné pochybenie, ktoré má za následok porušenie princípu spravodlivosti. Okresný
súd v potrebnom rozsahu neskúmal nárok navrhovateľa, vydal vo veci platobný rozkaz, hoci to príslušné
ustanovenia O.s.p. ako aj citované rozhodnutia SD ES výslovne zakazovali.

K odvolaniu odporkyne sa navrhovateľ nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Okresný súd zistil náležite skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil, odôvodnenie napadnutého uznesenia má všetky náležitosti v zmysle § 167 ods. 2
O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p., s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom
rozsahu stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd dodáva:

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znova prejednaný
právoplatne skončený spor, alebo iná právna vec, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,

pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a
skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého
možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.

Zákonná úprava okrem vecných dôvodov prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.
vyžaduje aj dodržanie zákonných subjektívnych a objektívnych lehôt, v ktorých je možné podať návrh na
obnovu konania. Z dôvodu hospodárnosti konania súd najskôr zisťuje, či sú zachované zákonné lehoty.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. je subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania tri mesiace od

toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho
mohol uplatniť.

Subjektívna trojmesačná lehota platí pre všetky dôvody obnovy konania teda aj pre dôvod obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., ktoré ustanovenie odporkyňa v odvolaní zdôrazňuje

podčiarknutím.

Zo spisu z pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 12Ro/235/2012 odvolací súd zistil, že odpor proti
dotknutému platobnému rozkazu, ktorý podal vedľajší účastník popri odporkyni, bol odporkyni doručenýdňa 20.02.2012. Z obsahu odporu je zrejmé, že jeho právne závery o nesprávnosti vydaného platobného
rozkazuvychádzajúzrozsudkovEurópskehosúdnehodvoracitovanýchodporkyňouvnávrhunaobnovu
konania bez ohľadu na to, že neboli v odpore označené konkrétnymi značkami. Z odporu sa odporkyňa

mohla dozvedieť všetky tie právne predstavy vyplývajúce z rozsudkov Európskeho súdneho dvora, pre
ktoré podala dňa 16.05.2014 návrh na obnovu konania.

Zo zistených skutočností vyplýva správnosť záveru okresného súdu, že návrh na obnovu konania podala
odporkyňa oneskorene po uplynutí lehoty podľa § 230 ods. 1 O.s.p..

V tomto prípade odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa jedná o druh civilného procesu, v
ktorom zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na účastníkoch konania. Bolo preto
povinnosťou odporkyne uviesť a označiť skutočnosť svedčiacu o tom, že návrh bol podaný včas.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom odporkyne v odvolaní, že v prípade, ak účastník konania napadol

právoplatné rozhodnutie návrhom na obnovu konania z dôvodu jeho rozporu s rozhodnutím Súdneho
dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev, nie je celkom zrejmé ako
jednoznačneurčiťzačiatokplynutiasubjektívnejtrojmesačnejlehoty.Odúčastníkanemožnospravodlivo
požadovať, aby sledoval celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych súdov. V
prejednávanej veci je však preukázané, kedy sa odporkyňa o týchto rozhodnutiach resp. o ich obsahu

dozvedela, a to doručením odporu vedľajšieho účastníka dňa 20.02.2012.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti o zamietnutí obnovy konania ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Okresný súd nepovolil obnovu konania, preto nemohol vyhovieť návrhu odporkyne na odklad
vykonateľnosti platobného rozkazu podľa § 233 O.s.p., a správne tento návrh zamietol. Zákonným
predpokladom odkladu vykonateľnosti je totiž pravdepodobnosť vyhovenia návrhu na obnovu konania.
Keďže odvolací súd potvrdil zamietnutie návrhu na obnovu konania, je potrebné uznesenie okresného
súdu aj v časti o zamietnutie návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. z dôvodu postupu okresného
súdu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. okresný súd.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .