Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215630
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814215630.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky: I.. C.

I., narodená X.X.XXXX, bytom E. XX/XX, G., zastúpená A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Horný Šianec 232, Trenčín proti odporcovi: G. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. 8, G. o zaplatenie
11.527,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.8.2014 proti odporcovi domáhala zaplatenia istiny
9.360 eur s prísl., ako náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným

na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. B.. Návrh zdôvodnila tým, že od roku 1992 je spolu s bratom
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, každý v jednej polovici, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX pre k. ú. E. B., a to k pozemkom s parcelným číslom 19 o výmere 337 m2 zastavané plochy a
nádvoria a s parcelným číslom 20 o výmere 273 m2 záhrady a k stavbe so súpisným číslom XXX/X,
rodinnému domu, postavenému na pozemku parcela č. XX. Tieto nehnuteľnosti od roku 2004 užíva
výlučne odporca spolu s jeho rodičmi. Za užívanie vyššie uvedeného rodinného domu a záhrady
nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu jej celé roky nič neplatí a to napriek tomu, že medzi nimi

nikdy nebola uzavretá žiadna dohoda o ich bezplatnom užívaní. Dom so záhradou nemôže dlhodobo
užívať pre vážne narušené osobné vzťahy s matkou žalovaného W.. P. N. a jej terajším manželom
E. N.. Tieto dve osoby ju bezdôvodne obvinili z neexistujúcej trestnej činnosti (krádeže) a údajného
agresívneho správania, čo následne vyústilo v podanie žaloby o vrátenie daru na tunajšom súde pod
sp. zn. 9C/154/2011. Má dôvodné obavy, že v takomto správaní budú rodičia žalovaného pokračovať
aj v budúcnosti a preto sa k týmto osobám a k nehnuteľnostiam nemôže ani priblížiť. Súčasťou spisu
sp. zn. 17C/66/2010 bol aj znalecký posudok súdneho znalca W.. S. K. č. X/XXXX, ktorý konštatoval, že

predmetný dom pozostáva z jedného nadzemného podlažia o výmere 85,31 m2 a dvoch nadzemných
podlaží, obe vo výmere 87,36 m2. Podľa obsahu darovacej zmluvy má povinnosť poskytnúť rodičom
žalovaného bezplatné užívanie v minimálne jednej izbe s príslušenstvom. Celková podlahová plocha
užívaných nehnuteľností predstavuje 260,03 m2. Od tejto výmery odpočítala až dve miestnosti, ktoré
majú právo bezplatne užívať rodičia odporcu titulom darovacej zmluvy a to izbu č. 5 podľa strany 54
znaleckého posudku č. 9/2011 - užívanú ako spálňa rodičov odporcu na II. nadzemnom podlaží (ďalej
len „NP“) o rozmeroch 4,30 x 4,20 metrov, spolu 18,6 m2 a izbu č. 8 podľa strany 54 znaleckého posudku

č. 9/2011 na II. NP užívanú pôvodne ňou ( ktorej má matka odporcu a jeho otec uskladnený svoj nábytok)
o rozmere 3,20 x 3,80 m, spolu 12,6 m2. Celková podlahová plocha, ktorú majú právo užívať rodičia
odporcu podľa darovacej zmluvy predstavuje 30,22 m2 s príslušenstvom (18,06 m2 + 12,16 m2), teda
odporca má právo užívať bezplatne len výmeru zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu 1 poodpočítaní výmery užívanej jeho rodičmi 114,90 m2 /260,03 m2 - 30,22 m2 = 229,81 : 2 = 114,905 m2/.
Taktiež má právo bezplatne užívať len svoj spoluvlastnícky podiel, zodpovedajúci polovici výmery parc.
č. 19 (337 m2) a parc. č. 20 (273 m2), teda len výmeru 168,5 m2 z parc. č. 19 a 136,5 m2 z parc. č.

20. On však užíva aj jej podiel na nehnuteľnostiach, na čo nemá žiaden zákonný nárok. Až doposiaľ si
svoje právo na platby za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu nevymáhala, pretože mala za to,
že sa s odporcom rozumne dohodnú na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Keďže je
naďalej nútená zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu, nie je ochotná súčasnú situáciu naďalej tolerovať.
Domáha sa žalobou zaplatenia náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu 1 odporcom vo

výške nepremlčaného nájomného v mieste obvyklého za posledné 3 roky spätne od podania žaloby.
Zo záverov znalca v posudku č. 9/2011 sa uvádza, že dopyt po nehnuteľnostiach v tejto lokalite je
nízky a takéto nehnuteľnosti sa v tejto lokalite neprenajímajú. Preto vychádzala z výšky nájomného
prepočítaného podľa internetu u jednotlivých bytov v meste Prievidza v rôznych lokalitách, pričom
nájomné v bytoch sa pohybuje od 4,50 eur do 5,45 eur za m2 v okrajových častiach mesta Prievidza,
ktorým je aj E. B. (G. V). Ona si však uplatňuje ako primeranú výšku obvyklého nájmu za užívanie

114,905 m2 iba sumu cca 2,20 eur za m2, teda 250 eur a za polovicu pozemkov 10 eur za mesiac.
Spolu si tak uplatnila od odporcu 260 eur mesačne za obdobie od 1.9. 2011 do 31.8. 2014, spolu za
36 mesiacov sumu 9.360 eur.
Ďalšími písomnými podaniami zo dňa 27.11.2014 a zo dňa 13.3.2015 navrhovateľka, odvolávajúc sa na
znalecký posudok Ing. Adolfa Daubnera č. 39/2015, ktorý do spisu predložila, žiadala, aby súd pripustil

zmenu návrhu a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej titulom náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. B. sumu 11.527,73 eur aj s
príslušenstvom (úroky z omeškania) a náhradu trov konania a to za obdobie od 1.9. 2011 do 28.2. 2015.
Uznesením č. k. 12C/18/2015-160 zo dňa 15.4. 2015 tunajší súd zmenu návrhu, jeho rozšírenie podľa
§ 95 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pripustil.

Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 9.2. 2015 žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľka sama uvádza, že nemôže svoj spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam riadne užívať pre vážne narušenie osobných vzťahov s jej matkou, Ing. P. N. a jeho
otcom, E. N.. K vážnemu narušeniu vzťahov odporkyne k jeho rodičom došlo práve v rámci súdneho

konania, ktoré iniciovala navrhovateľka, ktorého predmetom bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V tomto konaní navrhovateľka jednoznačne svojím
postojom k veci preukázala, že jej jediným cieľom je získať finančné prostriedky bez toho, aby prihliadla
na to, akým spôsobom nadobudla spoluvlastnícky podiel a ako sa podieľala ako podielový spoluvlastník
aj na úhradu nákladov na ich údržbu a opravy. V predmetnom konaní dokonca alternatívne navrhovala,

aby súd rozhodol o predaji nehnuteľností a o rozdelení výťažku. Nezaujímalo ju, že tento dom postavili
jeho rodičia, jedným z nich je aj ich spoločná mama a vôbec ju nezaujímalo, kde rodičia budú bývať.
Nie je pravdou, že on, ako druhý podielový spoluvlastník nehnuteľností užíva spoluvlastnícky podiel
navrhovateľky. Nikdy jej nebránil tento podiel užívať a má možnosť ho užívať i v súčasnosti. Myslí
si, že dôvod, pre ktorý navrhovateľka žiada náhradu je subjektívny a vyplýva z jej konfliktu s jeho

rodičmi, ktorý v podstatnej miere zavinila práve navrhovateľka. Považuje za nespravodlivé, ak by mal
navrhovateľke platiť náhradu za niečo, čo neužíva. Zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že právo na
náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu má spoluvlastník len vtedy, ak objektívne nemôže užívať
svoj spoluvlastnícky podiel a nie vtedy, keď ho nechce užívať. Resp. ak mu druhý spoluvlastník v užívaní
podielu bráni. Z vyjadrení navrhovateľky však vyplýva, že svoj podiel užívať nechce. Navrhovateľka

nepreukázala, že objektívne nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel a nepreukázala ani to, že on
užíva jej spoluvlastnícky podiel. V rodinnom dome užíva jednu izbu a spoločne s rodičmi kuchyňu
a príslušenstvo. Spoluvlastnícky podiel k pozemkom neužíva vôbec, záhradu obhospodarujú výlučne
jeho rodičia. Má za to, že navrhovateľka v rámci mimosúdneho jednania mala označiť, ktoré miestnosti
chce užívať a tieto miestnosti by jej boli poskytnuté. Navrhovateľka vôbec nerešpektuje, že svoj

spoluvlastnícky podiel dostala darom od rodičov a nijako sa po jeho nadobudnutí nepodieľala na
opravách a údržbe nehnuteľností vrátane platenia daní. On svoj podiel nadobudol v čase, keď bol
maloletý, teda rozhodnutie o prijatí daru robil za neho zákonný zástupca. Považuje za nespravodlivé,
ak by mal za týchto okolností navrhovateľke platiť akúkoľvek náhradu vo forme peňažného plnenia.
Pokiaľ navrhovateľka oznámi, v akom rozsahu a akým spôsobom chce svoj spoluvlastnícky podiel

užívať, má záujem sa s ňou dohodnúť. Takýto návrh však z jej strany nikdy neprišiel, medzi nimi
nebola uzatvorená nájomná zmluva, z ktorej by mu vyplynula povinnosť platiť nájom. Je pravdou, že
medzi nimi nebola uzatvorená ani dohoda o spôsobe užívania spoločnej veci. Považuje za spravodlivé
z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti pôvodne nadobudli rodičia a postavili svojpomocne rodinný dom, abyaž do svojej smrti mohli tieto nehnuteľnosti nerušene užívať a prežiť dôstojnú starobu. Nemôže však
akceptovať, aby on doplácal na to, že nastal konflikt medzi navrhovateľkou a jeho rodičmi. Tento konflikt
nespôsobil. Namietal tiež požadovaný rozsah náhrady, pretože mal za to, že pri rodinnom dome nie

je možné vychádzať z ceny nájmu za byt. Pokiaľ by súd mal právne kvalifikovať nárok navrhovateľky,
môže ísť podľa jeho názoru maximálne o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v takom prípade je
premlčacia doba 2 roky. Z dôvodu, že navrhovateľka sama sa rozhodla, že bude bývať v byte a opustila
rodinný dom, vychádzal z toho, že je spravodlivé, aby všetky náklady znášal on a od navrhovateľky
nikdy nežiadal žiadnu náhradu. Nemá záujem navrhovateľku poškodiť. Akceptuje jej spoluvlastnícke

právo, je však toho názoru, že v čase, keď prijala dar, akceptovala, že až do smrti darcov (jeho rodičov)
nijako nebudú s nehnuteľnosťou nakladať. Po smrti rodičov sa s navrhovateľkou riadne vyporiada.
Navrhovateľka nepreukázala objektívny dôvod, že nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel, resp. že
jej druhý spoluvlastník bráni v užívaní. Táto skutočnosť je podstatná pre posúdenie uplatneného nároku
na peňažnú náhradu. Podstatné je i to, že navrhovateľkou uplatňovaný nárok je aj v rozpore s dobrými
mravmi.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, svedkov W.. P. N., E. N., J. C. a C. T., obsahom
písomných dôkazov - listom navrhovateľky adresovaným odporcovi zo dňa 1.9. 2014 /č. l.9/, listom
odporcu adresovaným navrhovateľke /č. l. 10/, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 9C/154/2011 /č. l. 17 - 114/, písomným podaním navrhovateľky z 13.3. 2015, vizualizáciou

predmetného rodinného domu /č. l. 132/, ponukami nájmov rodinných domov na internete /č. l. 134
- 136, 148 - 156/, výpisom zo živnostenského registra na odporcu /č. l. 137/, darovacou zmluvou zo
dňa 4.11. 1991 /č. l. 138/, znaleckým posudkom Ing. Adolfa Daubnera č. 39/2015 /č. l. 157/, listom
adresovaným právnym zástupcom navrhovateľky odporcovi zo dňa 19.6. 2015 /č. l. 170/, oznámením
mesta Prievidza zo dňa 6.7. 2015 s prílohami - daňovým priznaním k dani z nehnuteľností za rok 2005a

oznámením zo dňa 8.2. 2005 /č. l. 172 - 179/, listom odporcu adresovaným navrhovateľke doručeným
súdu 17.8. 2015, listom navrhovateľky adresovaným odporcovi zo dňa 19.9. 2014 /č. l. 182/, faktúrami
a príjmovým pokladničným dokladom /č. l. 184 - 185/, potvrdením spoločnosti STROJÁRNE PKH, a.s.
so sídlom v Banskej Bystrici /č. l. 186/, prehľadom pohybov /č. l. 187/, obsahom písomného vyjadrenia
navrhovateľky zo dňa 22.9. 2015 /č. l. 201/, Návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 7.10. 2015 /č.

l. 240/, pripojených faktúr /č. l. 242 - 246/, Žiadosti matky navrhovateľky o umiestnenie navrhovateľky
v materskej škole zo dňa 6.2. 1975 /č. l. 243/, Zmluvy o dielo č. 11/2000 zo dňa 10.2. 2000 /č. l. 247/,
podacieho lístka z č. l. 248, Žiadosti o zmenu pracovnej doby matky navrhovateľky zo dňa 19.8. 1975 /
č. l. 249/, Dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 5.6. 1972 /č. l. 250/, výpisom z listu vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie E. B. a obsahom spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 17C/66/2010,

na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka a odporca sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností každý v podiele 1/2 podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území E. B., a to pozemkov s parcelným číslom 19 o
výmere 337 m2 zastavané plochy a nádvoria a s parcelným číslom 20 o výmere 273 m2 záhrady a

stavby, rodinného domu so súpisným číslom 519, postaveným na pozemku parcela č. 19.

Podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne vzniklo na základe darovacej zmluvy uzavretej
dňa 4.11.1991 medzi darcami - dovtedajšími bezpodielovými spoluvlastníkmi E. N., otcom odporcu
a jeho vtedajšou manželkou P. N., matkou navrhovateľky a odporcu na strane jednej a účastníkmi

konania ako obdarovanými na strane druhej, pričom v tejto zmluve bolo dohodnuté, že darcovia si k
predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu najmenej jednej izby
s príslušenstvom, pričom toto právo nebude vyznačené ako ťarcha na uvedených nehnuteľnostiach.

Všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. B. bola stanovená

na základe uznesenia tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 17C/66/2010 znaleckým posudkom Ing.
Adolfa Daubnera č. 9/2011 na sumu 87.500 eur, pričom nebyť stavebných investícií vykonaných
so súhlasom odporcu, no bez súhlasu navrhovateľky, by bola hodnota týchto nehnuteľností 85.100
eur. Ďalším znaleckým posudkom Ing. Adolfa Daubnera, znalca z odboru Stavebníctvo, č. 39/2015,
vypracovaného na základe žiadosti navrhovateľky, určil znalec všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov

zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. Lehôtka za obdobie od XX.X. XXXX doXX.X. XXXX
na sumu 1.650 eur.

V súčasnosti je dom obývaný odporcom, jeho otcom E. N. a matkou účastníkov, P. N..Navrhovateľka bývala rodinnom dome a užívala nehnuteľnosti, ku ktorým má spoluvlastnícke právo,
až do roku 2004, keď po vzájomnom rodinnom konflikte so svojou matkou z tohto domu odišla.

Odvtedy komunikuje so svojou matkou, jej manželom a odporcom len písomne, pričom iný kontakt
so svojou rodinou odmieta. Matka navrhovateľky navrhovateľke dňa 11.6.2006 zaslala spolu so
zmierlivo ladeným listom návrh dohody o vrátení nehnuteľností, čo odôvodnila tým, že vyhovuje je
predchádzajúcemu návrhu bez toho, aby bolo v týchto listinách konštatované akékoľvek protiprávne
konania navrhovateľky vo vzťahu k darcom, pričom podľa dohody mal dar vrátiť darcom aj odporca. Na

tentolistnavrhovateľkareagovalaexpresívnymlistomzodňa11.7.2006,vktorompodpísanietýchtolistín
podmienila predložením listiny o vydedení. Na to matka navrhovateľky reagovala expresívnym listom zo
dňa 18.7.2006, v ktorom uviedla, že nemá v úmysle navrhovateľku vydediť a vrátenie daru odôvodnila
potrebou rekonštrukcie nehnuteľností. Znova až expresívnym listom zo dňa 15.1.2009 matka žiadala od
navrhovateľky predloženie podpísanej dohody o vrátení daru, pričom k listu priložila listinu označenú ako
vydedenie, z ktorej však nemožno vyvodiť žiadne skutočností dôvodnosti takto označeného právneho

úkonu. Na tento list navrhovateľka reagovala nesúhlasne listom zo dňa 20.2. 2009, na čo listom zo dňa
14.3.2009 matka navrhovateľky navrhovateľke oznámila, že už netrvá na vrátení daru.

Vyššie uvedené skutočnosti mal súd zistené už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
17C/66/2010, v ktorom konaní tunajší súd rozsudkom č. k. 17C/66/2010-152 zo dňa 2.5. 2011 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/145/2011-184 zo dňa 25.10. 2012 návrh
navrhovateľky o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
zamietol, vychádzajúc z ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku.

Z vykonaného dokazovania vo vyššie uvedenom súdnom konaní súd vyvodil záver, že nehnuteľnosti,
ku ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva sú
tvorené stavbou rodinného domu postaveného rodičmi odporcu a pozemkami pri a pod týmto rodinným
domom, pričom tieto nehnuteľnosti boli účastníkom darované týmito osobami z ich bezpodielového
spoluvlastníctva do ich podielového spoluvlastníctva s dohodou, že rodičia odporcu budú môcť tieto

nehnuteľnosti užívať po dobu zvyšku svojho života. Tieto nehnuteľnosti odporca spolu so svojimi rodičmi
naďalejužíva,pričompredovšetkýmrodičiaodporcusúvzhľadomnasvojepríjmy,majetokacitovývzťah
k týmto nehnuteľnostiam odkázaný na bývanie v týchto nehnuteľnostiach. Tieto skutočnosti odôvodňujú
posúdenie vzťahu účastníkov ako vzťahu, v ktorom sú prítomné dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od odporcu nemožno v tomto čase až do smrti jeho rodičov

spravodlivo žiadať, aby bolo jeho podielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou zrušené a vyporiadané
či už tak, že on bude pred smrťou svojich rodičov povinný vyplatiť navrhovateľku z týchto nehnuteľností
alebo sa tieto nehnuteľnosti na základe nariadenie súdu vyporiadajú tak, že sa predajú, keďže v
prípade takéhoto postupu, by odporcovi zostal, či už v rovine právnej alebo morálnej záväzok postarať
sa o bývanie svojich rodičov. Akékoľvek navrhovateľkou navrhované a do úvahy súdu prichádzajúce

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov akceptujúc vôľu navrhovateľky nebyť vlastníčkou
uvedených nehnuteľností a jej narušený vzťah s jej matkou, by bolo spojené s takými negatívnymi
následkami vo vzťahu k odporcovi a jeho rodičom, ktoré by výrazným spôsobom presahovali záujem
navrhovateľky na nezotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu s odporcom. Naopak je dôvodné, aby bola
navrhovateľka vo vzťahu ku svojej matke a členom jej rodiny naďalej zaťažená svojimi povinnosťami

vyplývajúcimi z § 630 Občianskeho zákonníka, keďže práve jej matka sa svojím neuváženým darovaním
nehnuteľností, neuvedomujúc si, že účelom dedenia je predovšetkým spoločenský záujem na posilnení
rodinných väzieb, voči nej vzdala svojich práv vyplývajúcich z § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka.

Krajský súd v Trenčíne sa s právnou argumentáciou prvostupňového súdu vo vyššie uvedenej právnej
veci stotožnil, a poukázal tiež na to, že podľa ustálenej súdnej praxe /R 100/99/ v neprospech
navrhovateľa môže byť za dôvod osobitného zreteľa považované aj to, že navrhovateľke predovšetkým
ide o vyriešenie sporných užívacích vzťahov. Z okolností nadobudnutia spoluvlastníctva účastníkov
je zrejmé, že darovanie bolo v danom prípade motivované zámerom utužiť rodinné väzby medzi

obdarovanými účastníkmi a darcami. Hoci išlo o bezodplatný prevod vlastníctva a darovacia zmluva
to výslovne neuvádza, uvedený zámer utužovať rodinné vzťahy je zvýraznený zakotvením záväzku
v darovacej zmluve umožniť darcom bezplatné užívanie nehnuteľností a zmluvne zvýrazneným
právom žiadať vrátenie daru. Tieto zámery darovacej zmluvy sa nenaplnili, keďže vzťahy medzinavrhovateľkou na jednej strane a darcami spolu s odporcom na druhej strane sa vyhrotili do takej
miery, že navrhovateľka nemá záujem pomáhať darcom, nechce s nimi nič mať, pričom jej záujmom je
pretransformovať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na finančnú hotovosť a zbaviť sa tak svojho

záväzku zabezpečiť bývanie darcov podľa darovacej zmluvy, ako aj hrozby realizácie práva darcov vrátiť
dar.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/154/2011 sa matka navrhovateľky, W.. P. N.
so svojím manželom, E. N. domáhajú ako navrhovatelia od navrhovateľky ako odporkyni, vrátenia

daru, vydania spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV
č. XXX, k.ú. E. B.. D. vo veci rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, proti ktorému
v zákonnej lehote podala odporkyňa odvolanie, návrhu vyhovel. Krajský súd v Trenčíne uznesením
č. k. 17Co/396/2013-195 zo dňa 26.3.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okresný súd správne vyložil pojem dobrých
mravov, no vrátenie daru podľa citovaného ustanovenia možno žiadať iba pri ich hrubom porušení.

Prezentoval právny názor, že Občiansky zákonník výrazom „hrubo porušuje“ vyžaduje intenzívnejšiu
formu porušenia dobrých mravov ako je tomu v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda
pri „prostom“ porušení dobrých mravov. Pritom už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné
považovať za závažné konanie v zásadnom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami správania,
čo možno vyvodiť zo závažnosti jeho následkov, ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust.

§ 39 OZ) alebo možnosť vydedenia (ust. 469a ods. 1 písm. a/ OZ). Pod pojem hrubé porušenie
dobrých mravov tak spadajú skutočne najzávažnejšie zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných
noriem.Nezáujemodarcov,ichignoráciaaaninezáujemodarovanénehnuteľnosti,ichúdržbuaplatenie
dane, tak ako boli zistené okresným súdom, takýmto konaním v danom prípade nie je.

Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 9C/154/2011-216 zo dňa 4.9. 2014, súd návrh
matky navrhovateľky a jej manžela o vydanie daru zamietol, Keď dospel k právnemu záveru, že návrh
navrhovateľovnavydaniespoluvlastníckehopodieluodporkyne(navrhovateľkavtomtokonaní)vovýške
1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných v KN, na LV č. XXX, k.ú. E. B., nie je dôvodný. Rozhodnutie

zdôvodnil tým, že podľa ustálenej súdnej praxe a rozsiahlej slovenskej a českej judikatúry je potrebné
pri aplikácii cit. ust. § 630 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo nevďak, ale také
správanie, ktoré s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to

čiužfyzickýmnásilím,hrubýmiurážkami,neposkytnutímpotrebnejpomociapodobne(napr.rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 32Odo 429/2003 zo dňa 26.5.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2007 zo dňa
27.5.2008). Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé
porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať
do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore

s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu a členom jeho rodiny (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 1108/2007 zo dňa 27.5.2008).

Už vo vyššie uvedenom konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi (navrhovateľka a rodičia odporcu)
nebolo sporné, že od augusta 2004 sú ich vzájomné vzťahy chladné, osobne sa nestretávajú,

neprejavujú o seba záujem a jediná komunikácia medzi nimi prebieha len v prípade nevyhnutnosti
písomnou formou. Aj ich vzájomné písomné prejavy sú poznačené výčitkami, urážkami a vzájomným
obviňovaním sa. Uvedený stav trvá bez prerušenia doposiaľ. Dôvodom vážneho a dlhotrvajúceho
zhoršenia vzťahov medzi navrhovateľkou a rodičmi odporcu bola udalosť z augusta 2004, ktorú rodičia
odporcu prezentovali tak, že nedorozumenie, ktoré medzi navrhovateľkou a jej matkou vzniklo, sa

týkalo finančnej hotovosti v sume 7.000 Sk. Uvedená platba bola doručená poštovou poukážkou na
meno navrhovateľky v 2. rade z Okresného súdu Nitra. Išlo o trovy konania, ktoré boli priznané
navrhovateľkinej matke v spore, v ktorom ju zastupovala navrhovateľka. Po tom, ako navrhovateľke
ukázala poštovú poukážku, rozčúlila sa, že ide o jej peniaze, sadla do auta a odišla. Matka navrhovateľky
jej chcela peniaze dať, ale nemala príležitosť, pretože s navrhovateľkou sa jej nepodarilo skontaktovať.

S odstupom dvoch týždňov navrhovateľka prišla do domácnosti rodičov odporcu. Matka navrhovateľky
peniaze na pošte vybrala, vložila do obálky a chcela ich navrhovateľke vrátiť. Navrhovateľka po príchode
domov sa k nej správala tak, že ju ignorovala, nevnímala ju, preto jej peniaze nechala položené v
obálke aj spolu s kľúčom od jej bytu s tým, že keď sa k nej takto správa, nemá dôvod mať kľúče od jejbytu. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2012 uvedenú udalosť opísala tak, že konflikt
v auguste 2004 vyvolala jej matka tým, že peniaze z trov konania nechcela vydať navrhovateľke, ale
ponechať si ich pre svoje potreby. Tento konflikt viedol k tomu, že navrhovateľka opustila rodinný dom

rodičov odporcu a vrátila sa tam o 2 týždne, kedy s matkou strávila asi 5 minút. Matka ju mala opätovne
bez zjavnej príčiny slovne napadnúť a urážať, na čo navrhovateľka reagovala tým, že rodinný dom
opustila a viac sa tam nevrátila. Žiadne peniaze v obálke, ani kľúče v tento deň od matky neprevzala.
Peniaze za trovy konania jej matka poslala neskôr poštovou poukážkou. Kľúče od bytu jej priniesol v roku
2006 odporca. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku takisto vyplynulo, že odporkyňa nepoprela,

že od augusta 2004 doposiaľ o navrhovateľov nejaví žiadny záujem, sú jej ľahostajní a nemá záujem o
nehnuteľnosti, ku ktorým spoluvlastnícky podiel v 1/2 nadobudla darovacou zmluvou.

Inapriekrozdielnejinterpretáciiudalostizaugusta2004navrhovateľkouajejmatkou,vovyššieuvedenej
právnej veci súd vyslovil názor, že táto situácia viedla k tomu, že navrhovateľka prerušila akýkoľvek
kontakt s rodičmi odporcu, prestala sa zaujímať aj o nehnuteľnosti, ktoré spolu s odporcom nadobudla

do podielového spoluvlastníctva darovacou zmluvou. Navrhovateľka k rodičom odporcu nemá žiadny
vzťah, dôkazom čoho sú aj jej písomné prejavy, v ktorých rodičov odporcu považuje za cudzie osoby,
svojumatkuoslovujepaniN.,vyčítarodičomodporcu,akosaknejvminulostisprávaliavurčitomzmysle
jej písomné prejavy sú urážlivé (napr. list zo dňa 11.7.2006 v spise založený na čl. 8 - "dajte si hoci v
montážnej jame vybudovať hrobku, aby ste aj potom mohli dohliadať na svoje veci nadobudnuté v BSM",

písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 28.10.2010 založené v spise na čl. 10, v ktorom uviedla -"keby sa
nechovali ako hyeny, mohli sa mať dobre dodnes. Majú presne takú starobu, akú si zaslúžili", písomné
vyjadrenie odporkyne zo dňa 5.4.2011 založené v spise na čl.16). Napriek snahe rodičov odporcu o
zlepšenie vzájomných vzťahov, navrhovateľka neprejavila žiadnu ochotu s rodičmi odporcu sa zmieriť
a dlhodobo ich ignoruje.

Vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne, uvedeného v uznesení č. k. 17Co/396/2013
zo dňa 26.3.2014, ktorým bol prvostupňový súd viazaný, prvostupňový súd správanie sa navrhovateľky
k rodičom odporcu vyhodnotil tak, že toto správanie nedosahuje intenzitu hrubého porušovania dobrých
mravov navrhovateľkou vo vzťahu k nim. Krajský súd konštatoval, že nezáujem o darcov, ich ignorácia

a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane tak, ako boli zistené okresným
súdom takýmto konaním v danom prípade nie je. Rovnako vyjadrenia navrhovateľky na adresu rodičov
odporcu, i keď neslušné, nie sú hrubým porušením dobrých mravov. Rozhodne za konanie v hrubom
rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva no ani stav, ktorý by vyhovením takémuto návrhu vznikol. Tento potenciálny stav

bol kvalifikovaný ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva vyhovené. „Sankciou“ za nepriaznivé následky prípadného zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, i keď by nastali na základe iniciatívy obdarovaného, však
nemôže byť vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ale iba zamietnutie
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ku ktorému ostatne aj došlo. A

napokon ani podanie trestného oznámenia navrhovateľkou na jedného z darcov, ktoré sa ukáže ako
neopodstatnené nemožno podradiť pod hrubé porušenie dobrých mravov.

Skutočnosť, že súčasné vzťahy medzi účastníkmi sú narušené mal súd preukázané aj zo vzájomnej
korešpondencie účastníkov (č. l. 9, 10) ale i z vyjadrení účastníkov ma pojednávaní. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že aj vzájomné vzťahy rodičov odporcu a navrhovateľky sú vážne narušené,
navrhovateľka s odporcom a jeho rodičmi nekomunikuje, čo je zrejme dôsledkom ich rozdielneho
vnímania a hodnotenia ich minulého vzájomného spolužitia v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že
navrhovateľka sa nevie s niektorými udalosťami ešte zo spoločného žitia s odporcom a jeho rodičmi
zmieriť, je zrejmá aj z jej výpovede na pojednávaní pred súdom dňa 27.8. 2015.

V priebehu celého konania navrhovateľka poukazovala na zlé vzťahy medzi ňou, jej matkou Ing. P. N., jej
manželom E. N. a jej bratom, odporcom, z čoho vinila predovšetkým svoju matku, tvrdiac, že vzťah medzi
ňou a jej matkou, ako vzťah matky s dcérou, nikdy neexistoval. G. N. ju ako 3-mesačné bábätko opustila,
starali sa o ňu matkini rodičia. Pani N. po 5-tich rokoch totálneho nezáujmu o jej osobu zrazu prejavila

záujem ju vychovávať a tak sa ocitla u cudzích ľudí, v izbe bytu v ktorej sa nekúrilo, v dôsledku čoho má
závažné problémy dodnes. Matka aj s jej manželom ju celé roky okrádali. Spočiatku v malom a neskôr to
nadobudlo väčšie rozmery a v auguste 2004 povedala dosť. Zistila, že pani N. falšuje jej podpisy, preberá
za ňu zásielky určené do vlastných rúk, peniaze si ponechávala pre vlastnú potrebu. V roku 2004 prišlapani N. za ňou, pričom ju arogantne požiadala o to, aby prispievala na domácnosť, hoci v tom čase platila
dane, poistky a každý väčší nákup. V tom čase býval v domácnosti aj odporca, od ktorého nikto nežiadal
práce v domácnosti a ani nič ďalšie. Dom sa začal stavať v roku 1976, keď bol žalovaný len bábätko,

bolo sa treba postarať o odporcu, pričom táto starostlivosť zostala na nej. V podstate sa na ňu presunuli
všetky rodičovské práva a povinnosti a tak to v ich rodine bolo vždy. Ona mala povinnosti a jej brat práva.
Na stavbe domu sa podieľala, pretože ako 8-ročná vláčila kamene, polievala betón a robila iné veci,
ktoré boli treba a dozerala na žalovaného, preto má aj v súčasnosti vážne zdravotné problémy. Pozná
projektovú dokumentáciu domu a preto vie, že I. NP vôbec nevyzeralo tak, ako v súčasnosti, obývačka

mala pôvodne pozostávať z dvoch izieb, v hale sa nachádzajú jedny dvere, ktoré N. dala zamurovať,
tieto dvere však tam fyzicky sú, stačí ich na novo premurovať, osadiť zárubňu, a urobiť jednu deliacu
priečku a má k dispozícii prvé nadzemné podlažie s troma izbami a žiadnu kúpeľňu budovať nemusí,
do jeho užívania mu pripadne práčovňa, je tam vaňa a WC na podlaží, jeho tvrdenie, že to nemôžu
zrealizovať, sú lož, návrh, ktorý predložila N., pochádza od jeho rodičov, ktorý mali v budúcnosti plány, že
horné podlažie bude tvoriť samostatný byt so samostatným vchodom a nie je vôbec problém vybudovať

schodište. Od roku 2004, kedy sa z domácnosti odsťahovala, neprejavila žiadnym spôsobom nesúhlas,
že predmetnú nehnuteľnosť nemôže odporca s rodičmi užívať, nič nepodnikla až do roku 2010, kedy
jej začala dochádzať trpezlivosť. Zistila, že pani N. s E. N. začali ohováračskú kampaň po celej rodine,
ako sa nestará o predmetnú nehnuteľnosť. G. N. sa snažila nájsť si dôvody na vrátenie daru a keďže
žiadne neexistovali, musela si ich vymyslieť a začala tým, že musela preukázať, že jej syn, G. N. sa o

tieto nehnuteľnosti stará. Problém bol v tom, že nemala ako. Všetky platby, s výnimkou inkasa hradila
od roku 1995 ona. V roku 2005 jej prišiel platobný výmer na dane a zistila, že tam chýba dom. Zašla
na mestský úrad, že v čom je problém. Pani jej ukázala sfalšovaný podpis na základe čoho pani N.
zobrala tlačivá a prehlásila dane na N.. Tým sa mohol vydávať za osobu starajúcu sa o nehnuteľnosť,
takže tvrdenia Galbičkovej, že požiadala kolegyňu, aby jej vyplnila tlačivo, sú klamstvo. G. N. falšovala

jej podpisy viackrát, pričom si takisto prisvojila jej peniaze. V roku 2004 sa rozhodla, že sa nenechá
využívať a ani urážať a v roku 2010 sa rozhodla vec s domom definitívne vyriešiť, chcela, aby ju vyplatili.
Pokiaľ ide o rozsah užívania nehnuteľností, odporca sa v podstate doznal k tomu, v akom rozsahu ich
užíva. Pokiaľ ide o prvé podzemné podlažie, nepochybne užíva garáž, pretože doznal, že motorku tam
parkuje a pretáča hriadelky, hriadelky sa pretáčajú na sústruhu, sústruh je v garáži a svedkovia C. T. a J.

C. sú schopní potvrdiť, kedy a v ktorom období je sústruh v prevádzke. Je to muzeálny exponát, úmerne
tomu vydáva zvuky a vibrácie a keď stroj naberie otáčky, dom sa otriasa v základoch a počujú to susedia,
ktorí sú v okolí. Odporca doznal, že užíva kotolňu, miestnosť so zaváraninami a v podstate sa doznal
k užívaniu práčovne. Povedal, že matka mu perie veci, práčka sa nachádza len v práčovni. Montérky
vždy visia v práčovni, teda odporca práčovňu užíva, doznal, že chodí po mäso, chladnička je taktiež v

práčovni spolu s mrazničkou, nepochybne užíva schodište vedúce z prvého podzemného podlažia do
prvého nadzemného podlažia, lebo inak sa tam nedostane, z I. NP, k čomu sa doznal, nepochybne užíva
kuchyňu, špajzu, WC, halu, malú predsieň a obývačku. Takže toto podlažie užíva v celosti, jeho tvrdenie,
že neužíva obývačku sú lož. Táto sa neužíva každý deň, využíva sa viac menej na reprezentačné účely
a poriadajú sa tam rodinné oslavy, naposledy N. 70-tka. A keď príde na návštevu C. N., všetci užívajú

obývačku, pretože C. N. tam prenášali posteľ. C. N. je od roku 1998 ochrnutý, je na vozíku, takže, keď
príde, vynesú ho s vozíkom do prvého nadzemného podlažia a tam mu prinesú posteľ, lebo v dome je
40 schodov a nie je bezbariérovo vybavený a prenášať ho je problém. Pokiaľ ide o horné poschodie,
z výpovede odporcu je zrejmé, že užíva schodište, chodbu, kúpeľňu spolu s WC, izbu s televízorom,
kde pozerajú televízor jeho rodičia a užíva 2 izby, ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia a nie jednu,

kde spomenul, že má v izbe televízor, pretože izba v jeho užívaní je tak malá, že sa do nej televízor
nezmestí. Overila si to ohliadkou na mieste samom, v ktorých oknách sa svieti, a televízor svieti na
II. NP, v oboch oknách smerujúcich do ulice, čiže je televízor v jej izbe. Odporca popísal vo svojom
vyjadrení,ktorúkonkrétnuizbuneužíva,ztohopopisujezrejmé,žehovoríoizbenadruhomnadzemnom
podlaží vedľa spálne jeho rodičov, avšak z rozmiestnenia jeho zariadenia a popisu, N. tú izbu užíva lebo

zariadenie, ako stôl, posteľ a poličku na knihy, tieto veci patria jemu. Je teda nepochybne preukázané,
že odporca užíva z celkovej výmery 260,03 m2, 120,985 m2, čo presahuje jeho spoluvlastnícky podiel
o polovicu a ak by započítala 2 izby, ktoré užívajú jeho rodičia, spálňa a izba s televízorom, je to rozdiel
o 31,5 m2, odporca užíva nad rámec svojho podielu podlahovú plochu, čo je nepochybne preukázané.
Odporca jej tvrdí, že sa nemôže s ňou dohodnúť na nájomnom, pretože má veľké výdavky na elektriku

a nie je jej jasné, keď sa v dome nepodniká podľa jeho vyjadrenia, kde sa obrovská spotreba elektriny
berie. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že inkaso hradia jeho rodičia, elektrina je súčasťou inkasa. Odporca
jednoznačne podnikateľskú činnosť v dome vykonáva, čo potvrdzuje fakt, že pred domom parkuje jeho
motorové vozidlo, ktoré nie je osobné, ale je to dodávka, evidenčné číslo je G značky Nissan. Zhodli sas odporcom v tom, že jedinú miestnosť, ktorú neužíva, je spálňa rodičov, všetky miestnosti v dome sú
zariadené. Môže sa pohybovať po celom dome a keď sú vysoké teploty, rodina trávi čas v obývačke na I.
NP, lebo len tam sa dá dýchať. Stotožňuje sa s odporcom, pokiaľ ide o užívanie záhrady, že na záhrade

nepracuje, nepochybne však záhradu užíva, pretože sa doznal, že konzumuje všetko, čo sa na nej urodí.
Po záhrade nepochybne chodí, bola tento mesiac na ohliadke a zistila, že pred garážou sa nachádza
obrovská kopa štrku a na záhrade sa vykonávajú betonárske práce bez jej vedomia a súhlasu. Rovnako
bez jej vedomia a súhlasu bol postavený aj drevený prístrešok. Odporca motorku parkuje vo dvore, na
zámkovej dlažbe a tento pozemok jej patrí v podiele 1. Tvrdenia odporcu, že nerešpektuje práva jeho

rodičov sa na pravde nezakladajú, títo užívajú nehnuteľnosť úplne rovnako od roku 1991 až dodnes a
ona nikdy neurobila voči nim úkon, ktorý by smeroval k tomu, že by sa pokúšala akýmkoľvek spôsobom
týmto ľuďom rozsah ich užívania obmedziť. Pokiaľ ide o pôžičku na predmetnú nehnuteľnosť v sume
100 000 Sk, považuje za potrebné dodať, že nech by bol daný úrok z tejto pôžičky, ktorú E. N. zaplatil
v sume 50 000 Sk, ona mu priniesla do domácnosti sumu, ktorá tento jeho úver prevyšuje 2-krát. Spolu
priniesla do domu N. sumu 400 000 Sk, čiže si celý ten dom v podstate zaplatila. Vzhľadom na vyššie

uvedené považuje požiadavku, aby podpísala dohodu o vrátení daru predloženú rodičmi odporcu, bez
adekvátneho finančného vyrovnania, za bezočivosť. Jediný, kto tu porušuje dobré mravy, je odporca s
jeho rodičmi. Pokiaľ ide o II. NP, ktoré chce zrekonštruovať, v tomto by ako vlastník nehnuteľnosti nikdy
nebývala, tento priestor domu by po rekonštrukcii dala do nájmu, preto chce z tohto priestoru vytvoriť
2-izbový byt, takisto ani záhradu nikdy nebude obrábať. Túto záhradu by eventuálne mohli obrábať v

prípade záujmu noví nájomcovia, s ktorými by uzavrela zmluvu. Naposledy bola v byte v auguste 2004,
pretože E. N. je agresívny sociopat a má z neho strach. A ani pani N. nie je jej schopná zabezpečiť
fyzickú ochranu. Do domu vkročí, len keď bude mať v ruke nabitú zbraň alebo jej bude zabezpečená
policajná ochrana. Inkaso ona a ani odporca ohľadne predmetnej nehnuteľnosti neplatili nikdy, zmluvy
nebolinaňu,totovybavovalajejmatka.Jedine,čoplatila,bolipoistkyadaň,bolotodoroku2005,dokedy

v dome fyzicky bola. Pokiaľ vie, potom, čo odišla bývať z domu, urobil sa tam drevený prístrešok, drevo
na prístrešok zabezpečila ona, pretože je majoritný podielnik v urbári Oslany a odporca dostal preto na
drevo veľmi slušnú cenu. Menilo sa okno v zadnej izbe, kde bola izba odporcu za plastové, tvrdili, že
sa vymenili plastové dvere, boli to však investície, ktoré neboli nevyhnutné vynaložiť, pretože pôvodné
okná boli v poriadku, nikto sa ju na nič pritom nepýtal. Dom sa riadne nevykuruje, urobil sa podhľad pod

schodisko zo sadrokartónu, všetko hradili rodičia odporcu. Ak sú aj nejaké faktúry na odporcu, tento ich
určite nezaplatil, a ak aj to bolo zo stavebného sporenia, podotkla, že na toto jeho stavebné sporenie
dala ona asi 18 000 Sk, zvyšok dávala matka. Predložila do spisu poistné zmluvy a poistky k týmto
poistným zmluvám, týkajúce sa poistenia nehnuteľností rodinného domu, o ktorý v konaní ide, ktorými
dôkazmi preukazovala, že takisto prispieva i v súčasnej dome na nehnuteľnosť platením poistného.

Navrhovateľka v priebehu celého konania tvrdila, že je právne bezvýznamné, či jej odporca umožňuje
alebo neumožňuje v dome bývať a užívať pozemky, za zásadné považovala zistiť, kto nehnuteľnosti
v skutočnosti užíva, v akom rozsahu a na základe čoho. Odporca zasahuje neoprávnene do jej
vlastníckeho práva tým, že užíva roky nehnuteľnosti v jej podielovom spoluvlastníctve, za užívanie nič

neplatí a vyporiadať sa za žiadnych okolností nechce. V nehnuteľnostiach vykonáva stavebné úpravy
a podnikateľskú činnosť bez jej vedomia a súhlasu. Nič nenamieta proti spôsobu a rozsahu užívania
nehnuteľností odporcom, a so súčasným stavom sa úplne stotožňuje, čím došlo ku konkludentnej
dohode o spôsobe užívania nehnuteľností, do roku 2010 realizovanej ako právo odporcu nehnuteľnosť
užívať bezodplatne. Od roku 2010 však už s bezplatným užívaním jej podielu nesúhlasila, podala

žalobu na súd vo veci sp. zn. 17C/66/2010 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vo
veci ktorej však odvolací súd dospel k záveru, že sa nechcela majetkovo vyporiadať, ale riešiť sporné
užívacie vzťahy v dome. Preto je jednoznačne preukázané, že odporca môže užívať nehnuteľnosti na
základe existujúcej konkludentnej dohody podielových spoluvlastníkov v celom rozsahu, neobmedzene,
ale od roku 2010 len za finančnú náhradu. Ona sama pre seba žiadne vyčlenenie nejakého podielu

ani na dome ani na záhrade nepožaduje, žiadnu dohodu v takomto smere uzavrieť nechce a užívať
nehnuteľnosti nikdy nebude, pretože má svoj byt, ktorého sa nechce vzdať, vzdala by sa tým osobnej
slobody, nezávislosti, pokoja a bezpečia, práva na vlastný život. Na obrábanie „nejakej“ záhrady nie je
odkázaná, nemá na to čas, a zo zdravotných dôvodov to ani robiť nemôže. Nie je povinná vo svojom
veku a spoločenskom postavení znášať psychický teror matky odporcu a jej terajšieho manžela, fyzické

násilie, týmto ľuďom donekonečna ustupovať, prispôsobovať sa ich stredovekému štýlu života....ani
počúvať ich urážky, osočovanie a tráviť čas na policajnej stanici aby vyvracala ich nezmyselné obvinenia
z neexistujúcej trestnej činnosti. Predmetný dom pozostáva z podzemného podlažia a 2 nadzemných
podlaží, čo je zrejmé zo znaleckého posudku č. 9/2011. Vstup do domu je na I. NP cez hlavný vchod acez garáž na prízemí. Na hlavnom vchode sú vymenené dvere za plastové, od ktorých navrhovateľka
nemá kľúč a nemá kľúč ani od garáže. Na podzemnom podlaží sa nachádza garáž s montážnou jamou,
práčovňou a vaňou, kotolňa a malá pivnička pod schodmi používaná ako sklad zaváranín. Z týchto

miestností užíva odporca všetky, pretože v garáži, resp. na parkovacej ploche na zámkovej dlažbe v
areáli pozemku parkuje svoju motorku, motorové vozidlo, v garáži má uskladnené pneumatiky, je tam
umiestnený sústruh a rôzne prístroje potrebné na výkon podnikateľských činností odporcom, v práčovni
je umiestnená veľká mraznička s potravinami (zásoby mäsa pre všetkých), keďže sám varí, tak ju musí
užívať. Odporca vykonáva v garáži domu podnikateľskú činnosť - kovoobrábanie o čom svedčí výpis z

jeho živnostenského oprávnenia a ako miesto výkonu podnikateľskej činnosti uvádza adresu Viničná 8
Prievidza V. V kotolni sú kotle, potrebné na vykurovanie domu, zaváraniny, ktoré konzumuje odporca a
ďalšie haraburdy. Takto sa to užívalo aj pred jej odchodom a z obsahu znaleckého posudku č. 9/2011 a
fotografií v ňom sa nachádzajúcich vyplýva, že nič v usporiadaní domu sa odvtedy zásadne nezmenilo,
takže sa to takto užíva aj teraz. Na I NP sa nachádza vstup - malá predsieň, WC s umývadlom, hala,
kuchyňa + špajza, obývačka. Odporca užíva všetky miestnosti, vrátane WC, lebo keď pracuje v garáži,

je to najbližšie WC, k ďalšiemu na II. NP vedie z garáže cca 40 schodov. Halu a malú predsieň užíva,
lebo inak sa nedostane na schodište, vedúce do pivnice, na II. NP a do jeho izby na II. NP a kúpeľne.
Obývačku užíva, lebo je v nej umiestnený ďalší televízor a tam odporca sleduje svoje programy, pokiaľ
nechce pozerať to isté, čo jeho rodičia o poschodie vyššie, pretože do jeho izby sa ďalší televízor
nezmestí. Na II. NP sa nachádza malá úzka predsieň s knižnicou, kúpeľňa s WC a sprchovým kútom, 2

izby (izba odporcu a izba pôvodne užívaná navrhovateľkou), miestnosť s televízorom a spálňa rodičov
odporcu. Odporca užíva predsieň, kúpeľňu + WC, miestnosť s televízorom a jeho izbu. Užíva v celom
rozsahu aj pozemky parc. č. 19 a 20, lebo na dvore parkuje svoje motorové vozidlo a motorku, kosí
trávu, stará sa o záhradu spolu s rodičmi, minimálne tým, že rýľuje na jeseň, pomáha s hnojením,
oberá ovocie a zeleninu a konzumuje všetko, čo sa na nej urodí. Ako vyplýva zo spôsobu fungovania

domácnosti, odporca odovzdá svojim rodičom cca 100 eur (spisy sp. zn. 9C/154/2011, 17C/66/2010)
a oni mu navaria, samozrejme zo surovín pestovaných aj na pozemku navrhovateľky. Užíva terasu,
kde v lete relaxuje opekaním špekáčkov. Ďalej uviedla, že dom morálne ani inak nepatrí rodičom
odporcu, lebo nie je pravda, že ho stavali výlučne oni. Na stavbe sa podieľala aj navrhovateľka a to
tým, že pomáhala vláčiť kamene, ako 8 ročná vykonávala na stavbe pomocné práce, polievala betón,

ukladala tehly, pomáhala s varením a umožňovala matke odporcu pracovať na stavbe, keďže prevzala
úplne na svoje plecia ako 5 ročná výchovu a starostlivosť o odporcu. V dôsledku ťažkej a namáhavej
práce na stavbe tohto domu, neprimeranej veku a telesnej konštrukcii navrhovateľky, ustavičnej zime,
má v súčasnosti závažné zdravotné problémy. Porušovanie dobrých mravov navrhovateľkou nebolo
preukázané ani predchádzajúcimi súdnymi konaniami a závery navrhovateľa, že za narušené rodinné

vzťahy je zodpovedná navrhovateľka, sú nepravdivé. Nie sú pravdivé tvrdenia odporcu, že rodinné
vzťahy sa narušili v priebehu konania sp. zn. 17C/66/2010 , pretože tieto boli narušené ešte v roku
1976. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka sa nestarala o dom a záhradu od ich nadobudnutia do
vlastníctva pravdivé nie je. V predmetných nehnuteľnostiach bývala až do r. 2004, pravidelne pracovala
na záhrade, plela burinu, starala sa o plodiny, pomáhala sadiť, oberala ovocie a toto zavárala, natierala

plot a dokonca aj strechu a finančne pravidelne prispievala a to aj platbami zo svojho stavebného
sporenia. V auguste 2004 však s predmetnými činnosťami skončila. Dane platila až do roku 2005. Celé
roky platí poistky na dom a domácnosť, ktoré sa s výškou daní nedajú ani len porovnať. Poukázala tiež
na tú skutočnosť, že ona nepovažuje úkon, ktorým nadobudla spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach za dar. Charakteristikou daru je jeho bezodplatnosť. Táto darovacia zmluva nebola

nikdy bezodplatná, v skutočnosti išlo obrazne len o kamuflovanú pôžičku na úžernícky úrok bez bližšej
špecifikácie. Darcovia si totiž titulom zmluvy uplatňovali právo neobmedzene rozhodovať o živote oboch
účastníkov konania, ktorí boli povinní sa im nekonečne prispôsobovať. Boli síce formálnymi vlastníkmi
domu, ale bez práva o čomkoľvek rozhodovať. Na dom má rovnaké morálne právo ako rodičia odporcu,
kto naň právo nemá, je odporca. A tejto osobe, ktorá sa o nič nezaslúžila, nič nemusela odpracovať,

nestará sa ani o základnú údržbu domu, o záhradu a o nič, všetok voľný čas trávi v krčme a v skutočnosti
len parazituje na rodičoch sa poskytla zo strany súdu vo veci 17C/66/2010 až neskutočná a zjavne
neprimeraná právna ochrana. Navrhovateľka zostáva v bezvýchodiskovom právnom postavení „dojnej
kravy“. Odporca má zabezpečené iba samé práva a ona povinnosti, čo rozhodne v súlade s dobrými
mravmi nemôže byť. Skutočnosť, že odporca neuzavrel s navrhovateľkou nájomnú zmluvu neznamená,

že môže užívať celý dom a záhradu bezplatne a že navrhovateľka sa nemôže platenia domáhať súdnou
cestou. Spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu
nemusí poskytovať peňažnú náhradu za jeho užívanie len vtedy, ak preukáže existenciu zmluvy o
bezplatnom užívaní (rozsudok NS ČR č. 33 Odo 778/2005). Toto odporca nepreukáže, pretože takátodohoda od r. 2010 uzavretá nebola. Poprela tiež tvrdenia odporcu, že podpisom darovacej zmluvy
akceptovala, že sa majetkovo vyporiada s odporcom po smrti rodičov a až do ich smrti nebude s
nehnuteľnosťami nijako nakladať.

Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Prievidza č. 340-22192 mal súd preukázané, že
odporca pod obchodným menom G. N. podniká v predmete T. s miestom podnikania E. XXX/X, G..

Aj napriek vyššie uvedenému zápisu miesta podnikania odporcu v živnostenskom registri odporca
tvrdil, že v mieste svojho bydliska nepodniká, pričom predložil súdu písomné potvrdenie vystavené

spoločnosťou STROJÁRNE PKH, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, podľa ktorého odporca vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť v areáli spoločnosti STROJÁRNE PKH, a.s., Strojárska 4, Prievidza.

V priebehu konania, listom zo dňa 19.6.2015, právny zástupca navrhovateľky adresoval odporcovi návrh
na vyriešenie užívacích vzťahov v dome, s tým že navrhovateľka akceptuje požiadavku odporcu, že
jej chce vyčleniť za účelom užívania určitú časť na dome a záhrade. Je ochotná uzavrieť mimosúdne

dohodu o reálnej deľbe nehnuteľností, spočívajúcu v tom, že jej odporca uvoľní reálnou deľbou
vyčlenenú časť domu, zodpovedajúcu výške jej spoluvlastníckeho podielu 1 a umožní jej užívať
adekvátnuvýmeruzáhrady.Pretožedomjereálnedeliteľnýlenvhorizontálnejrovineadásaprebudovať
na 2 samostatné bytové jednotky. Domáha sa vyčlenenia výlučne pre svoje potreby a za účelom
práva na súkromie celého II. NP, ktoré požaduje úplne vypratať. Vyššie uvedenú vyčlenenú časť chce

navrhovateľka kompletne rekonštruovať, vytvoriť tam dvojizbový byt s kuchyňou pri predpokladanej
investícii 40.000 eur na vlastné náklady.

Podaním doručeným súdu dňa 17.8.2015 odporca vyjadril nesúhlas s návrhom navrhovateľky na
vyriešenie užívacích vzťahov v dome tak, ako to táto navrhla, pretože návrh navrhovateľky je

nerealizovateľný a krajne nevýhodný pre neho a jeho rodičov. K podaniu pripojil list zo dňa 19.9. 2014,
ktorý mu navrhovateľka adresovala a v ktorom mu oznámila, že ako podielový spoluvlastník nebude
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX nikdy užívať ani obrábať a preto nebude do nich ani
investovať s výnimkou 1 nákladov skutočne nevyhnutných opráv a že skôr či neskôr jej bude aj tak
musieť zaplatiť cenu za jej spoluvlastnícky podiel a čím neskôr to urobí, tým bude horšie pre neho.

Z oznámenia mesta Prievidza zo dňa 6.7.2015 súd zistil, že navrhovateľka podala daňové priznanie k
dani z nehnuteľností za nehnuteľnosti v k. ú. E. B. evidované na liste vlastníctva č. XXX dňa 8.3. 1993 a
na základe platobných výmerov správcu dane aj platila daň z nehnuteľnosti až do roku 2004. Dňa 18.2.
2005 bolo správcovi dane doručené daňové priznanie za predmetné nehnuteľnosti podané G. N. a na

základe platobných výmerov platí daň z nehnuteľností až doteraz.

Odporca na pojednávaní pred súdom tvrdil, že v predmetnom dome užíva len jednu izbu, kuchyňu
a kúpeľňu. V dome s rodičmi býva od svojich 4 rokov. Navrhovateľka v dome bývala do roku 2003
alebo 2004. Dovtedy nehnuteľnosti užívali spolu. Tvrdil, že má záujem sa s navrhovateľkou dohodnúť.

Navrhovateľka zneužíva situáciu, nejde jej o užívanie nehnuteľností, ale o získanie financií. Ako
spoluvlastník sa o nehnuteľnosť nezaujíma. Akceptuje takú dohodu, že nehnuteľnosť budú užívať aj
jeho rodičia, ktorí ju vybudovali. Ak by rodičia nežili, túto žalobu by považoval za dôvodnú, rodičia
však žijú, majú právo užívať dom a z tohto dôvodu považuje žalobu za nedôvodnú. To, že malo
dôjsť ohľadne nehnuteľností k dohode alebo že sa chcela navrhovateľka dohodnúť, je lož. To, že sa

nestýkajú je jej vec, ona sa s ním nechce stýkať, nedvíha mu ani telefóny. Do odchodu navrhovateľky
zo spoločnej domácnosti nehnuteľnosti užívali spolu, on, navrhovateľka a jeho rodičia. Je pravda, že
na nehnuteľnostiach, na ich rekonštrukcii, údržbe sa navrhovateľka podieľala, niečo urobila, finančne
sa na tom nepodieľala. Robila bežné veci ohľadne rodinného domu, varila, upratovala. Pri rekonštrukcii
rodinného domu navrhovateľka nerobila nič (napr. prerábka kúpeľne). Odkedy navrhovateľka z

domu odišla, robila sa terasa, opravovala sa, takisto sa prestrešila. Podľa jeho názoru by sa dalo s
navrhovateľkou dohodnúť, v dome sú dve voľné izby, obe tieto izby by mohla navrhovateľka užívať. Dom
má spolu 5 izieb a chodbu. On užíva len jednu izbu, rodičia užívajú dve izby. Dve voľné izby v dome
sú zariadené.

K návrhu navrhovateľky, že by spor medzi účastníkmi bolo možné ukončiť dohodou o spôsobe užívania
nehnuteľností, v rámci ktorej by sa z domu urobili dve samostatné bytové jednotky, pričom navrhovateľka
by užívala celé II. NP, uviedol, že s týmto návrhom nesúhlasí, pretože práve v II. NP užíva aj s rodičmi
izby, o čom navrhovateľka veľmi dobre vie. Rodinný dom pozostáva zo suterénu, I. a II. NP. Rodinný domje z každej strany oplotený. V suteréne sa nachádza kotolňa, práčovňa a jeho otec tam má garáž a v nej
ponk a sústruh. Ponk aj sústruh je otcov. Garáž ani montážnu jamu v nej nevyužíva. Garáž sa používa
na parkovanie otcovho auta. Cez práčovňu síce zvykne prejsť, túto však neužíva, perie tam mama celej

rodine. V kotolni je uskladnené aj drevo. Kúriť musí, kvôli tomu tam chodí. V malej pivničke pod schodmi
jeskladzaváranín.Keďhomamapošleprekompót,idetam.Motorkuparkujevonku,zakrývajuplachtou,
počas zimy ju zvykne parkovať v garáži. V garáži má uskladnené iba indusáky a sadu kľúčov a keď treba
niečo v nej aj opravuje. V práčovni nemá žiadne svoje veci, keď však niečo robí vonku alebo v garáži,
zvykne si tam umyť ruky. Je pravda, že v práčovni je umiestnená veľká mraznička s potravinami. Je v

nej uskladnené mäso a potraviny pre celú rodinu, pričom aj on zvykne variť. V kotolni sa nachádza kotol,
bojler, kotol na pevné palivo a drevo. Na I. NP sa nachádza veľká obývačka, kuchyňa, špajza, malé
sociálne zariadenie, malá chodba a veľká chodba. V tejto časti domu užíva kuchyňu, cez chodbu musí
prejsť, keď ide hore, takisto musí prejsť aj cez malú chodbu. Sem tam si umyje ruky aj v malom WC, kde
je takisto umývadlo. Obývačku na I. NP neužíva. Je tam nábytok, využíva sa vtedy, keď prídu nejaké
veľké návštevy alebo keď príde k nim brat. Popieral, že by v obývačke bol televízor. Má svoj vlastný

televízor v izbe a vo svojej izbe majú televízor takisto jeho rodičia. Na II. NP sa nachádza kúpeľňa s
WC, dve detské izby, jedna obývačka a spálňa rodičov. Obývačku využívajú spolu aj so spálňou rodičia,
on na tomto podlaží užíva jednu izbu a kúpeľňu s WC užíva spolu s rodičmi. Na II. NP neužíva spálňu
rodičov, obývačku a ešte jednu izbu, kde je umiestnená posteľ, perina, skriňa a nejaká polička na knihy.
Túto miestnosť neužívajú ani jeho rodičia. Na II. NP užíva teda jednu izbu a kúpeľňu a takisto chodbu,

ktorá tam je. Pozemky neužíva. Pozemky sú za domom, otec tam má svoje stromy, záhradku, dopestuje
si tam zemiaky. O pozemok, ktorý je za domom, sa nestará, všetko potrebné na pozemku robí otec.
Vpredu pred domom je malá plocha, na tejto parkuje motorku. Auto parkuje pred domom, na ulici. V
záhrade sú posadené zemiaky, mrkva, cibuľa, nejaký hrach, je v nej 10 až 15 stromov rôznej veľkosti.
Je to otcov koníček, tento sa o záhradu stará. Úroda zo záhrady sa konzumuje výlučne v domácnosti

a konzumuje ju aj on.

Na pojednávaním pred súdom dňa 15.10. 2015 odporca súdu oznámil, že navrhovateľka s ním
už nemôže jednať vo svojich vlastníckych veciach, pretože on už nie je vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, pretože svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach daroval späť svojim rodičom.
V tejto veci bol na Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva o čom súdu predložil dôkaz, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 7.10. 2015, ktorým
on ako darca a jeho rodičia ako obdarovaní navrhli na základe priloženej darovacej zmluvy previesť
svoje spoluvlastnícke vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 205 na

svojich rodičov (ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia bol odporca stále podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností). Uviedol tiež, že darovaciu zmluvu uzatvoril so svojimi rodičmi preto, že
navrhovateľka sa snaží jeho rodičov pripraviť o strechu nad hlavou a on sa na tom nebude podieľať.
Navrhovateľka klame v tom, že ju matka opustila ako 3-mesačnú, pretože matka musela v roku 1972
nastúpiť do práce a nemala kde bývať, takže bývala u svojich rodičov. Byt, ktorý jej bol pridelený, bol

pridelenýažvroku1972.Bytbolotrebazariadiť,takžeurčitúdobuurodičovbývala.Sestramalarokapol
a vtedy sa presťahovala do Prievidze. V roku 1974 matka navrhovateľky žiadala o pridelenie materskej
školy (č. l. 243) a takisto žiadala aj o zmenu pracovnej doby (č. l. 249). Nie je tiež pravda, že nič v
dome neplatil, môže dokázať, že prerábka kúpeľne bola hradená z jeho účtu ním. Nie je pravda, že v
mieste svojho bydliska podniká, skutočnosť ktorú preukazoval aj faktúrami za úhradu odberu elektrickej

energie v mieste jeho bydliska za rok 2007 a 2014, ktorými faktúrami preukazoval, že sa v danom
období enormne nezvýšil odber el. energie v rodinnom dome vo vyššie uvedenom období (v období
15.8. 2006 - 1.8. 2007 bol nedoplatok 2.391 Sk a v období 3.8. 2013 - 9.8. 2014 preplatok 16,74 eur).
Skutočnosť, že sa odporca podieľal na rekonštrukcii kúpeľne v rodinnom dome preukazoval Zmluvou o
dielo č. 11/2000 zo dňa 10.2.2000 (č. l. 247), v ktorej zmluve ako predmet sa udávajú stavebné práce

na úprave kúpeľne v rodinnom dome, Viničná 8, Prievidza, cena za dielo 53432,50 Sk vrátane DPH,
termín plnenia 2/2000. Takisto predložil súdu faktúru č. 40/2000, zo dňa 10.2.2000, splatnú 29.2.2000,
na celkovú sumu 53432,50 Sk, za vykonané práce na úprave kúpeľne, súčasťou písomnosti je aj príkaz
na úhradu (č. l. 246) a tvrdil, že úhradu realizoval zo svojho účtu, ktorý je tam uvedený.

Svedok Bohumil Michálik potvrdil svojou svedeckou výpoveďou, že účastníkov pozná, nie je však s
nimi v žiadnom vzťahu. Je súčasne bezprostredný sused odporcu a rodičov odporcu. Domácnosť, v
ktorej odporca býva, nenavštevuje, s manželmi N. bližšie vzťahy takisto nemá. Nevedel uviesť, ktoré
miestnosti v dome, ktorom býva odporca, tento užíva a ani to, či užíva pozemky okolo domu. V miestebydliska odporcu nikdy nebol. Na pozemkoch patriacich k rodinnému domu, kde býva odporca, nevidel
parkovať žiadne vozidlá, okrem vozidla pána N.. Na dvore videl parkovať aj motorku. Nekontroluje, kto
sa pohybuje po záhrade. Navrhovateľku v dome nevidel asi 10 rokov, nikdy ju nevidel pracovať a ani sa

s ňou nerozprával. Dielňu má vedľa susedov, ich sústruh však nepočul.

Svedok C. takisto účastníkov poznal. Tvrdil, že s rodičmi odporcu je v dobrom vzťahu. Je susedom tesne
vedľa N.. Navrhovateľka minimálne 10 rokov v tomto dome bývala. V tom čase pracoval v zamestnaní
16 hodín, doma bol málo, preto nemôže uviesť, čo a v akom rozsahu navrhovateľka okolo domu robila.

S Galbičkovými sa stretáva tak, že sa pri plote porozpráva, v minulosti bol aj v ich dome. Každý rok sa s
nimi stretáva, naposledy v ich dome bol minulý rok, je 5 rodín, ktoré sa stretávajú raz ročne, vždy na inom
mieste. Nevedel uviesť, kto a ako užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníkov. Nevidel navrhovateľku
natierať strechu domu a plot, pracovať na záhrade. Pracovať v záhrade nevidel nikoho z rodiny N..
Fyzicky, keď príde ku N., je v obývačke, v obývačke videl aj odporcu. Kde odporca s autom parkuje,
uviesť nevedel. Sústruh z domu účastníkov nepočuje.

Svedok Vincent Galbička na pojednávaní pred súdom tvrdil, že 11 rokov dcéru svojej manželky nevidel.
Odporca je jeho syn, ktorý s nimi býva. Sporné nehnuteľnosti užívajú tak, že syn užíva 1 izbu a
príslušenstvo. Užívajú spolu kotolňu, garáž i práčovňu. V jednotlivých miestnostiach sú uložené veci a
preto tam musí odporca chodiť. Odporca užíva izbu na druhom nadzemnom podlaží vľavo, v ďalšej izbe

býva on s manželkou, oproti majú spálňu, on s manželkou teda užíva na II. NP teda 2 izby a odporca
jednu izbu. Na II. NP sú 4 izby, kúpeľňa a WC. V štvrtej izby nebýva nikto. Sú tam kabáty, veci, ktoré
potrebujú odložiť na krátku dobu. Malú izbu užíval syn a tú krajšiu užívala navrhovateľka. V súčasnosti
túto krajšiu izbu užíva odporca. WC, sprchu na II. NP užívajú všetci spoločne. Na I. NP je kuchyňa,
predsieň a veľká miestnosť, ktorá sa neužíva. Keď príde syn, ktorý je na vozíku, vtedy sa tam zdržujú a

počas vianočných sviatkov tam večerajú. V spodnom podlaží je práčovňa, tam sa perie, garáž, kde cez
zimu garážuje, je tam sústruh, tento sústruh používa aj on, keď si potrebuje spraviť nejaké maličkosti,
sústruh používa aj odporca. Sústruh sa používa raz za čas, naposledy bol v prevádzke pred 3 - 4
mesiacmi. Je tam aj pracovný stôl, na ktorý si zvykne odložiť nejaké veci, náradie, vŕtačku a podobne.
Odporca u nich doma nepodniká a ani by na takom starom sústruhu nemohol podnikať. Motorku teraz

parkuje odporca v garáži, pretože je pokazená. Záhradu užíva on, je to jeho koníček. Čo sa urodí v
záhrade, to sa aj v rodine zje. V rodinnom dome môže bývať aj 7-členná rodina, vylučuje však to, že
by sa v dome dali spraviť 2 samostatné bytové jednotky. V prípade, ak by navrhovateľka mala záujem
predmetnú nehnuteľnosť užívať, muselo by sa dospieť k nejakej dohode. Navrhovateľka kľúče od domu
nemá. Nemá dôvod brániť navrhovateľke nehnuteľnosť užívať a nemá ani vedomosť, že by jej niekto

v užívaní nehnuteľnosti bránil. Trápia ho vyjadrenia navrhovateľky, ktorá s nimi žila, a ktorá tvrdí, že jej
ukradol sirotský dôchodok a že ju mlátil, čo pravda nie je.

Z výpovede svedkyne Ing. Ľubomíry Galbičkovej, matky účastníkov mal súd zistené, že medzi ňou a
navrhovateľkou, jej dcérou z prvého manželstva je veľmi zlý vzťah, 12 rokov sa nevideli. Odporca je jej

syn z druhého manželstva a s ním má veľmi dobrý vzťah. Býva s manželom a so synom (odporcom). Na
prízemí rodinného domu sa nachádza veľká obývačka, ktorá sa užíva veľmi sporadicky a toho roku sa
neužívala takmer vôbec. Je tam nábytok, stôl a veľká sedacia súprava. Na zimu tam dáva kvety. Užíva
sa kuchyňa, špajza a WC, tieto priestory užívajú spoločne všetci. A spoločne užívajú aj predsieň, z tade
sa ide do ďalších miestností domu. Na poschodí sa potom nachádza ich spálňa, spálňu užíva ona s

manželom, takisto aj oproti izbu, užívajú ona a jej manžel, majú tam televízor, túto miestnosť užívajú ako
aj pracovňu, ďalej je tam kúpeľňa, tú užívajú všetci traja spolu. Potom je tam malá detská izba a jedna
väčšiadetskáizba,jednuziziebužívasynPeter,užívatuväčšiuasi5rokov.Menšiuizbuneužívaniktona
poschodí, je tam skriňa, váľanda, nejaká skriňa. Ďalšie priestory domu sú suterén, je tam práčovňa, ktorú
užíva väčšinou ona, je tam automatická práčka, vaňa, skrine z kuchyne. Aj ostaní členovia tam chodia a

umývajú si tam ruky. Ďalším priestorom je garáž, ktorá je spojená s dielňou, garáž užíva s manželom, je
tam parkované ich auto. Manžel tam má od samého začiatku pracovný stôl a takisto sústruh zakúpený
v polovici 80-tych rokov minulého storočia. Je tam ešte priestor pod schodišťom v suteréne, tam sú
uložené zaváraniny, a je tam aj vodomer a kanalizácia celého domu. Z týchto dôvodov preto užívajú tieto
priestory všetci spolu, sú tam rozvody elektriny. Priestor kotolne užívajú spolu, pretože táto vykuruje celý

dom. Odporca užíva v súčasnej dobe v dome len jednu izbu a takisto spoločne s nimi všetky spoločné
priestory domu. Na záhrade prevažne pracujú ona s manželom. V garáži má teraz syn umiestnenú aj
motorku, je tam umiestnená v podstate rok, pretože je nepojazdná. Odporca je živnostník, podniká mimo
domu. Sústruh síce používa, avšak len raz za čas, raz za 3 mesiace, alebo aj menej. Navrhovateľka bolanaposledy v ich dome v auguste roku 2004. Kľúče od domu navrhovateľka nemá, menili vchodové dvere
a menil sa s vtedy aj zámok. Kľúče od nich navrhovateľka nežiadala. Navrhovateľka nemá ani záujem o
predmetný dom a takisto ju aj fyzicky napadla. Nemá o nich záujem, sústavne ich uráža a ponižuje. Tento

stav nastal vtedy, keď sa navrhovateľka osamostatnila a začala dobre zarábať. Navrhovateľke nikto z
nich, teda ona, jej manžel a ani odporca v minulosti nebránil v užívaní nehnuteľnosti, navrhovateľka
nemalazáujemtútonehnuteľnosťužívať.Podľajejnázoruniejemožné,abysazpredmetnéhodomudali
urobiť 2 bytové jednotky, a že by II. NP pripadlo do výlučného vlastníctva navrhovateľke. Navrhovateľka
nárok na užívanie má, keby boli vzťahy dobré, tak sa dom dá užívať tak, ako sa užíval do roku 2004,

dokedy neboli medzi nimi žiadne problémy. V súčasnej dobe nevidí možnosť vec vyriešiť inak, jedine
vrátením daru. Nie je možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti na dve časti, pretože aj druhý vlastník
musí užívať pivničné priestory, ktoré sú príslušenstvom rodinného domu, pokiaľ nie sú dobré vzťahy,
nedá sa dohodnúť ani na užívaní a platení poplatkov. So synom sa narovnako podieľajú na nákladoch.

Podľa § 137 ods. 1 a 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1 a 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci

spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Zo všeobecne platnej judikatúry vyplýva, že aj napriek tomu, že občiansky zákonník, ani iný právny
predpis nedefinuje pojem dobré mravy, rozumie sa nimi súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú používané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania sa ( napr.

rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 2444/2007 zo dňa 24.3.2009, rozsudok NS SR sp. zn 3Cdo 191/1996
zo dňa 21.8.1997).

V judikatúre nie je jednotný názor na to, či a v akých prípadoch sa právo spoluvlastníka, ktorého
právo užívať spoločnú vec v rozsahu jeho podielu bolo obmedzené, na poskytnutie náhrady opiera o

ustanovenie o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. OZ), a kedy ich možno vyvodiť z ust. § 137 OZ.
Spoluvlastníctvo veci vyvoláva dve skupiny právnych vzťahov, jednak medzi spoluvlastníkmi a osobami
tretími, jednak medzi samotnými spoluvlastníkmi. Z právnych úkonov voči tretím osobám, týkajúcich sa
spoločnej veci, sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ). Pri
výkone spoluvlastníckeho práva vznikajú aj právne vzťahy medzi samotnými spoluvlastníkmi a v rámci

týchto vzťahov možno vymedziť a obmedziť užívanie veci jednotlivými spoluvlastníkmi.

Podľa dikcie ust. § 137 ods. 1 OZ, spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Niet sporu o
tom, že podiel nevymedzuje určitú časť veci, ku ktorej by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje

vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom, určuje,
ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci, aké majú náklady ap.Problémom je vymedzenie možnosti užívania veci spoluvlastníkmi. Tí môžu vec užívať súčasne,
užívanie môže byť vymedzené časovo (každý z nich môže po určitú dobu výlučne užívať vec) a tiež sa
môžu dohodnúť, ktorú časť veci bude každý z nich výlučne užívať. Podstatné je, že každý spoluvlastník

je v zásade oprávnený užívať vec v rozsahu svojho podielu. Posúdenie, či v konkrétnej veci spoluvlastník
užíva vec v rámci podielu, je posúdením právnym, vychádzajúcim zo skutkových zistení. Súd musí brať
v úvahu všetky okolnosti veci; nestačí napr. zistenie, že spoluvlastník užíva časť veci o väčšej výmere,
než by mu podľa výšky podielu patrila, musí sa zapodievať i kvalitou užívanej časti (napr. časť domu
je vykurovaná a druhá nie, menšia časť pozemku je rovinatá a jeho väčšia časť leží na kopci z dôvodu

ktorého o. i. sa tam nedostanú mechanizmy). Na základe tohto posúdenia je možné urobiť záver, či
spoluvlastník užíva vec v rámci svojho podielu alebo nad tento rámec.

Právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec
podľa veľkosti podielu. Podľa konštantnej judikatúry môžu spoluvlastníci (dohodou alebo väčšinovým
rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 OZ tak, že

niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania úplne alebo sčasti vylúčia. V takom prípade logicky
užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad ráme jeho podielu (neužíva vec v súlade s kritériom vytýčeným
v § 137 ods. 1 OZ). Ide však o obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 OZ), za ktoré z
užívania vylúčenému spoluvlastníkovi patrí (ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi inak), náhrada
vo výške odpovedajúce rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu v

tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu a preto jeho užívaním nemôže získať bezdôvodné
obohatenie.
Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podiele, je daný zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní
spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Rozsah tohto užívacieho práva k spoločnej

veci (rovnako ako výška spoluvlastníckeho podielu) nemôže byť proti vôli spoluvlastníka rozhodnutím
spoluvlastníkov modifikovaná. Ak neumožňujú existujúce pomery alebo rozhodnutie, poprípade dohoda
spoluvlastníkovniektorémuspoluvlastníkoviplnúrealizáciutohtopráva,patrímuzato,(aksavšakstrany
nedohodli inak) zodpovedajúca náhrada.

Pre posúdenie výšky náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka nie je rozhodujúce to, čo spoluvlastník
užívajúci vec nad rámec podielu získava (o čo sa obohatí); podstatná je ujma vznikajúca vylúčenému
spoluvlastníkovi. Tu musí súd stanoviť na základe úvahy vychádzajúcej zo skutkových zistení ohľadne
toho, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal.

Iná situácia nastane, ak užíva spoluvlastník vec nad rámec svojho podielu bez právneho dôvodu (bez
rozhodnutí väčšiny spoluvlastníkov, bez ich dohody alebo rozhodnutia súdu). Iba spoluvlastníci voči
sebe navzájom môžu z takto nastoleného vzťahu vyvodzovať nároky a prípadne sa domáhať inej úpravy
užívania veci. Samotné spoluvlastnícke právo však nie je právnym dôvodom užívania veci v akomkoľvek
rozsahu; je len dôvodom k užívaniu veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Z vlastníctva podielu síce

nevyplýva právo užívať iba konkrétne časti veci, ničmenej spoluvlastník je oprávnený užívať vec len v
rámci svojho podielu (ak tu nie je právny dôvod na užívanie v inom rozsahu). Inak povedané, to, že
spoluvlastník je (v rámci svojho podielu) oprávnený užívať celú vec, ešte neznamená, že ju môže bez
ďalšieho užívať nad rámec podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov. Majetkový prospech dosiahnutý
týmto užívaním považuje judikatúra tradične za obohatenie získané bez právneho dôvodu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak užíva spoluvlastník bez právneho dôvodu (bez rozhodnutí
väčšiny spoluvlastníkov, bez ich dohody alebo rozhodnutia súdu) spoločnú vec nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takým užívaním obohatil, ostatným
spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ).

V konaní mal súd po vykonaní dokazovania za preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. E. B., každý v jednej polovici.

Nehnuteľnosti boli účastníkom darované zmluvou v roku 1991, s tým, že obaja rodičia odporcu ako

darcovia si k predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu najmenej
jednej izby s príslušenstvom. Z výpovedí účastníkov a svedkov Ing. P. N. a E. N. mal súd preukázané, že
predmetné nehnuteľnosti do roku 2004 užívali obaja účastníci a rodičia odporcu, s tým, že navrhovateľka
i odporca užívali samostatne každý jednu izbu a všetci (účastníci a rodičia odporcu) spoločné časti domua pozemky. V roku 2004 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom odporca i jeho
rodičia po odsťahovaní sa odporkyne z domu i naďalej užívali nehnuteľnosti v tom rozsahu ako predtým
(odporca jednu izbu a jeho rodičia dve izby a všetci spoločne ostatné časti domu a pozemky) a sami

začali uhrádzať a i v súčasnosti hradia všetky náklady súvisiace s nehnuteľnosťami, vrátane dane z
nehnuteľností.

Z výpovedí účastníkov a svedkov Ing. P. N. a E. N. mal súd takisto preukázané, že od roku 2004 pre
zlé vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou a rodičmi odporcu, navrhovateľka nehnuteľnosti neužíva,

pričom sa užívania nehnuteľností sama zriekla a ako sama navrhovateľka uviedla, tieto nehnuteľnosti
ani užívať nechce.

Jediným spôsobom, akým by navrhovateľka v súčasnosti nehnuteľnosti mala záujem užívať, by bolo
vytvorenie samostatnej bytovej jednotky v rodinnom dome, s tým, že prerobený byt by prenajímala tretej
osobe. Z vyššie uvedeného tvrdenia navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka sama nemala a ani v

súčasnosti nemá záujem predmetné nehnuteľnosti osobne užívať.

Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že odporca s jeho rodičmi užívajú nehnuteľnosti v podstate v
tomistomrozsahuakovčasekeďnehnuteľnostiužívalaajnavrhovateľka,atozrejmenazákladedohody
medzi účastníkmi, resp. dohody medzi účastníkmi a rodičmi odporcu s tým, že navrhovateľka sa sama

rozhodla, zrejme pre zlé vzťahy medzi ňou a odporcom a predovšetkým jeho rodičmi, nehnuteľnosti
neužívať. V poslednom období (asi 5 rokov spätne) sa zmenilo len to, že odporca užíva inú väčšiu izbu v
dome, ktorú do odchodu z domu užívala práve navrhovateľka. Z piatich izieb, nachádzajúcich sa v dome
odporca užíva len jednu. Samozrejme, spolu s touto izbou užíva i spoločné časti domu spolu so svojimi
rodičmi a pri rôznych rodinných príležitostiach sa zdržiava aj v najväčšej izbe domu, v obývačke na I.

NP a teda okrem výlučného užívania jednej izby, užíva v miere potrebnej z dôvodu účelného využitia
nehnuteľností aj ďalšie časti domu v tom rozsahu, v akom by tieto časti domu užívala aj navrhovateľka,
v prípade, že by z domu neodišla, tak ako i ona tieto časti domu užívala predtým, ako z nehnuteľností
odišla.

Rodičia odporcu majú na základe darovacej zmluvy právo bezplatného doživotného užívania
predmetných nehnuteľností v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom, pričom výpoveďou
odporcu a svedkov W.. P. N. a E. N. bolo preukázané, že v rodinnom dome rodičia odporcu výlučne
užívajú dve z piatich izieb a že odporca užíva len jednu izbu a pokiaľ ide o dve ostatné izby v dome,
tieto užíva odporca ako aj jeho rodičia len občas, pri rôznych rodinných príležitostiach a boli by v prípade

nenarušených vzťahov medzi navrhovateľkou a ostatnými členmi rodiny k dispozícii navrhovateľke.

Z výpovedí účastníkov a ani z výpovedí svedkov v priebehu konania nebolo preukázané, že by odporca
užíval nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než v jednej polovici. Výpovede účastníkov boli rozporné a
svedkovia sa okrem rodičov odporcu k rozsahu užívania nehnuteľností nevedeli vyjadriť, pretože nie

sú v každodennom kontakte s odporcom a jeho rodičmi, resp. ich nehnuteľnosti nenavštevujú, resp.
navštevujú len sporadicky (svedok T.). Z výpovedí susedov odporcu ako svedkov, resp. z ich prejavu na
pojednávaní však bolo takisto zrejmé, že nechcú nijako zasahovať do vzťahov medzi účastníkmi, resp.
do vzťahov medzi navrhovateľkou a rodičov odporcu a tým sa prípadne vystaviť nejakým nepriaznivým
dôsledkom, ak by vypovedali v prospech niektorej strany sporu. Výpovede svedkov - susedov možno z

vyššie uvedeného dôvodu považovať aj za nevieryhodné. Naopak, výpovede svedkov - rodičov odporcu
a účastníkov, aj keď je zrejmé, že z dôvodu dobrého vzťahu rodičov odporcu s odporcom a naopak zlého
vzťahu rodičov odporcu s navrhovateľkou, mohli byť tendenčné v snahe pomôcť v konaní odporcovi, v
tvrdeniach o rozsahu užívania sporných nehnuteľností po ich opustení navrhovateľkou rozporné neboli
a teda nimi mal súd preukázané, že tak ako v minulosti odporca užíva z 5 izieb v dome výlučne len jednu,

rodičia odporcu dve a ďalšie dve izby sú z dôvodu ich nezáujmu zo strany navrhovateľky, odporcom a
jeho rodičmi užívané len sporadicky (v izbe na II. NP majú odložené niektoré veci, obývačku na I. NP
užívajú pri návšteve brata odporcu a pri príležitosti rôznych rodinných slávností).

Pokiaľ navrhovateľka predloženým výpisom zo živnostenského registra na odporcu preukazovala, že

odporca v mieste svojho bydliska, konkrétne v garáži rodinného domu podniká (a teda užíva tento
priestor domu v prevažnej miere sám a teda nad rámec veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnostiam), pretože v živnostenskom registri má ako miesto svojho podnikania uvedenú
adresu totožnú s miestom svojho bydliska, výpoveďami odporcu a v konaní vypočutými svedkami,predovšetkým rodičmi odporcu, ktorí s odporcom bývajú, predovšetkým však z písomného potvrdenia
vystaveného spoločnosťou STROJÁRNE PKH, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, podľa ktorého odporca
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v areáli spoločnosti STROJÁRNE PKH, a.s., Strojárska 4,

Prievidza a takisto z odporcom predložených faktúr za odber elektrickej energie z dvoch rôznych ročných
časových období (v ktorých obdobiach nebol zistený vysoký odber elektrickej energie v mieste bydliska
odporcu, skutočnosť ktorá vylučuje každodenné používanie starého sústruhu na podnikateľské účely
odporcom), mal súd zistené, že tieto tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé.

Navyše, podľa právneho názoru súdu, návrh navrhovateľky je i v rozpore s dobrými mravmi.
Navrhovateľka sa sama rozhodla odísť z predmetných nehnuteľností, pričom odporca jej odchod
nijako nezavinil a nikdy v minulosti jej ani nebránil nehnuteľnosť v rozsahu jej spoluvlastníckeho
podielu užívať a i v priebehu konania mal záujem sa s navrhovateľkou dohodnúť na spôsobe užívania
predmetných nehnuteľností, nesúhlasil len s návrhom navrhovateľky umožniť jej užívať celé II. NP, na
ktorom podlaží dlhodobo odporca i jeho rodičia užívajú spolu 3 zo 4 izieb a teda v prípade akceptácie

návrhu navrhovateľky by došlo k podstatnému zásahu do ich dlhodobo zaužívaných užívacích práv k
nehnuteľnostiam.

Súd sa stotožňuje s odporcom i v tom, že dôvod, pre ktorý navrhovateľka žiada náhradu za užívanie
nehnuteľností od odporcu je subjektívny a vyplýva z jej konfliktov s jeho rodičmi, ktoré v podstatnej

miere zavinila práve navrhovateľka (výsledky dokazovania v právnych veciach sp. zn. 17C/66/2010 a
9C/154/2011). Je tiež pravda, že zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že právo na náhradu za užívanie
spoluvlastníckeho podielu má spoluvlastník len vtedy, ak objektívne nemôže užívať svoj spoluvlastnícky
podiel a nie vtedy, keď ho nechce užívať, resp. ak mu druhý spoluvlastník v užívaní podielu bráni,
čo v danom prípade vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, pretože z vyjadrení navrhovateľky

jednoznačne vyplýva, že svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ona sama užívať nechce.

Súd nespochybňuje tvrdenia navrhovateľky, že medzi účastníkmi, resp. medzi účastníkmi a rodičmi
odporcu bola konkludentne uzatvorená dohoda o spôsobe užívania nehnuteľností, avšak ešte dávno
pred opustením spoločnej domácnosti navrhovateľkou, pričom odporca i v súčasnosti užíva predmetné

nehnuteľností tak, resp. v takom rozsahu, ako tomu bolo pred rokom 2004 - výlučne sám jednu izbu
rodinného domu a spoločne s jeho rodičmi spoločné časti domu a pozemky. K zmene spôsobu užívania
nehnuteľností odporcom a takisto jeho rodičmi po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou
nedošlo (vyplýva to z výpovedí účastníkov i rodičov odporcu na pojednávaní pred súdom). Za týchto
okolností, keďže odporca užíva nehnuteľnosti od raného detstva, nehnuteľnosti i v súčasnosti užíva

spôsobom ako pred r. 2004, proti čomu navrhovateľka nemala nikdy predtým nijaké námietky, pričom
v takom istom rozsahu nehnuteľnosti do roku 2004 užívala i navrhovateľka, ktorá sa sama z dôvodu
nezhôd medzi ňou a rodičmi odporcu rozhodla nehnuteľnosti opustiť, bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, aby navrhovateľke za taký spôsob užívania nehnuteľností platil odporca akúkoľvek náhradu.

Natomtomiestejepotrebnétakistouviesť,žeodporcavpriebehukonaniamal,napriekvyššiezistenému
skutkovému stavu, záujem sa na spôsobe súčasného užívania nehnuteľností s navrhovateľkou
dohodnúť, k čomu ju aj vyzval, pretože dovtedy takýto návrh z jej strany nikdy neprišiel, a medzi
účastníkmi nebola uzatvorená ani nájomná zmluva. Navrhovateľka následne v priebehu konania navrhla
odporcovi spôsob užívania nehnuteľností účastníkmi v budúcnosti, tento návrh navrhovateľky by však

podľa názoru súdu neprimerane zasiahol do dovtedajšieho spôsobu užívania nehnuteľností odporcom
a jeho rodičmi a z dôvodu, že navrhovateľka navrhla toto rozdelenie užívania nehnuteľností bez toho, že
by ona osobne mala záujem nehnuteľnosti aj užívať, aj za neprimeraný zásah do práv odporcu a jeho
rodičov, ktorý je vo vzťahu k rodičom odporcu zvýraznený aj tým, tieto nehnuteľnosti pôvodne nadobudli
rodičiaodporcu,ktorípostavilisvojpomocnerodinnýdom,abyaždosvojejsmrtimohlitietonehnuteľnosti

nerušene užívať.

Navrhovateľka nepreukázala v konaní objektívny dôvod, že nemôže užívať svoj spoluvlastnícky podiel,
resp. že by jej druhý spoluvlastník bránil v užívaní nehnuteľností. Odporca nemôže niesť zodpovednosť
za to, že nastal konflikt medzi navrhovateľkou a jeho rodičmi, pretože tento konflikt nespôsobil,

skutočnosť ktorá je podstatná pre posúdenie uplatneného nároku na peňažnú náhradu. V konaní však
takisto nebolo preukázané, že by odporca užíval sporné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu
podľa jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí.Z vyššie uvedených dôvodov, keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca užíval predmetné
nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnostiam patrí (§ 137 a nasl. OZ), ako aj z dôvodu, že uplatňovaný nárok tak, ako súd uzavrel

vyššie, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Preto súd
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol tak, že procesne neúspešnej navrhovateľke

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.