Rozhodnutie ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709213221
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8709213221.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu Slovenská republika, zast.
Okresným prokurátorom Poprad proti žalovaným 1/ Mesto Poprad, 2/ Ing. arch. E. E., bytom X. č.
XX, zast. JUDr. V. Hošovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Mikulášska 1/a, za účasti vedľajšej
účastníčky na strane žalobcu M. Z., bytom v K., N. J.. č. XXXX, zast. JUDr. Antonom Pospíšilom, bytom

Štúrova130/27,Poprad,ourčenieneplatnostikúpnejzmluvy,oodvolanížalobcuavedľajšiehoúčastníka
proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č. k. 14C/1/2009-57 zo dňa 20.03.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu.

Z r u š u j e uznesenie OS Poprad č. k. 14C/1/2009-103 zo dňa 20.03.2012 čo do trov konania vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade Ing. arch. E. E. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vyslovenia
neplatnosti prevodu vlastníctva rodinného domu č. XXXX s príslušenstvom v N. N. zo štátu na žalovanú

v 2/ rade. Prevod mal byť zrealizovaný kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim OPBH, š. p.
Poprad a kupujúcou Ing. Arch. E. E., rod. E., a to dňa 10.09.1999. Uvedená zmluva o odpredaji
rodinného domu s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v N. N. na N. J.. XXXX na prac. 314, zapísanej
na LV č. XXX kat. úz. N. N. pod M bola registrovanou bývalým Štátnym notárstvom v Poprade dňa
26.09.1990 pod č. R1, II. 2645/90. Ako dôvod neplatnosti žalobca uviedol porušenie ust. § 14 ods. 6
písm. c/ a ods. 7 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Podľa uvedeného

ustanovenia bolo možné previesť na iného rodinný domček až vtedy, ak spoluvlastníci alebo užívatelia
neprejavia záujem o jeho kúpu. S poukazom na ust. § 39 OZ mal za to, že ide o neplatnú zmluvu. Svoju
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odôvodňoval z článku IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z. z.

Súd prvého stupňa vyslovil, že o náhrade trov účastníkov konania rozhodne osobitným uznesením.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 1,39
Eur na účet Okresného súdu v Poprade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 2/ rade počas konania namietala aktívnu legitimáciu žalobcu poukazujúc na článok IV. ods.
1 zákona č. 17/1993 Z. z., ktorý neoprávňuje prokurátora na podanie takejto žaloby.

Súd prvého stupňa zrekapituloval rozhodovací proces v predmetnej právnej veci a uviedol, že prvým
rozhodnutím Okresného súdu v Poprad č. k. 17C/593/93-43 zo dňa 17.12.1993 v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Košiciach č. k. 14Co/191/94-75 zo dňa 15.12.1994, bolo určené, že kúpna zmluva je
neplatná. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Cdo/93/95 zo dňa 29.02.1996 zrušil rozsudok krajského
súduvovýrokuourčeníneplatnostikúpnejzmluvyavsúvisiacichvýrokochavrátilvecnaďalšiekonanie.

Následne rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Co/117/93-211 bol zrušený rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd v Poprade rozsudkom č. k.
10C/219/98-113 zo dňa 22.03.1999 žalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 3Co/396/99-136 potvrdený. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. Mcdo/48/2000 boli
zrušené tak rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako aj rozsudok Okresného súdu v Poprade. Ďalším

rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9C/409/2002 zo dňa 02.05.2003 bolo určené, že predmetná kúpna
zmluva je neplatná a bolo rozhodnuté o trovách konania medzi účastníkmi konania a o trovách štátu.
Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/354/2005 zo dňa 24.10.2006
potvrdený. Tento rozsudok bol však uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/104/2007 zo dňa
12.11.2008 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Následne uznesením Krajského súdu v
Prešove č. k. 4Co/282/2008-344 zo dňa 29.09.2009 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a bolo

mu uložené zodpovedať otázky týkajúce sa aktívnej legitimácie prokurátora v predmetnej právnej veci.
Taktiež bolo potrebné vyhodnotiť včasnosť podania žaloby. Prokurátor totiž svoju žalobu z 27.07.1993
odôvodnil porušením ponukovej povinnosti podľa § 14 ods. 7 vyhlášky č. 119/1988 Zb. a až po uplynutí
troch rokov od prevodu vlastníctva zmenil dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, a to porušenie zákonného
opatrenia č. 364/1990 Zb.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že skutkový stav v konaní bol
dostatočne zistený a neboli podané nové dôkazné návrhy.

Po právnom posúdení veci skonštatoval, že žalobe nie je možné vyhovieť. Vyslovil, že žalobca

prostredníctvom prokurátora nemôže v tejto veci úspešne podať žalobu v zmysle článku IV. zákona č.
17/1993 Z. z. z dôvodu, že zistený skutkový stav nemožno subsumovať pod hypotézu právnej normy
vyplývajúcuztohoustanovenia.Zinýchdôvodov,nežvžalobeuvedených,nemásúdoprávnenieposúdiť
platnosť resp. neplatnosť zmluvy. Skonštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu v zmysle
článku IV. zákona č. 17/1993 Z. z. nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko tento

vyplýva ex lege.

Zaujal stanovisko, že článok IV. zákona č. 17/1993 Z. z. je lex specialis k § 80 písm. c/ v spojitosti s
§ 37 a nasledujúcich OZ. Jeho podstatou a účelom je možnosť štátu domáhať sa určenia neplatnosti
prevodných zmlúv uzatvorených medzi rôznymi osobami, podľa presne vymedzených predpisov

( dražba, resp. zmluvy uzavreté v zmysle zákona o malej a veľkej privatizácii, resp. zákon o majetku
obci ) bez toho, aby musel preukázať naliehavý právny záujem. Z praxe súdov a konštantnej judikatúry
vyplýva, že pokiaľ zákon umožňuje domáhať sa u súdu určenia nejakej právnej skutočnosti, práva
či povinnosti, tak zo strany žalobcu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem,
nakoľko tento vyplýva priamo ex lege. Zákon preto obmedzuje štát v tom, že dôvodom domáhania sa

určenia neplatnosti prevodných zmlúv môže byť len porušenie zákona v lehote troch rokov od prevodu
vlastníctva. Tým si dal štát obmedzenie v záujme nastolenia právnej istoty. V zmysle článku IV. zákona
č. 17/1993 Z. z., ak pri prechode alebo prevode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa
uskutočnil podľa osobitných predpisov upravujúcich hospodárenie štátnych organizácií s majetkom
štátu, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať

návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. V konaní pred súdom štát zastupuje
prokurátor.

K prevodu žalovaných nehnuteľností však nedošlo podľa osobitných predpisov, ale podľa Občianskeho
zákonníka,nemožnosapretodomáhaťurčenianeplatnostitak,akotožiadažalobca.Niejetýmvylúčená

možnosť podať žaloby kýmkoľvek v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Takéto určenie neplatnosti však nie
je predmetom tohto konania, preto z týchto hľadísk platnosť či neplatnosť zmluvu neposudzoval. S
konštatovaním, že aplikácia článku IV. zákona č. 17/1993 Z. z. nie je v danej veci možná, preto ponechal
irelevantnú aj otázku včasnosti podania tejto žaloby.

Výšku trov konania s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. ponechal na rozhodnutie osobitným
uznesením.O trovách konania rozhodol podľa ust. § 148 O. s. p. a priznal štátu nárok na náhradu vynaložených trov
v súvislosti s týmto konaním, ktoré predstavuje 1,39 Eur ako svedočné vyplatené svedkovi Ing. K. Q..
Tieto trovy štátu uložil uhradiť žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania.

Uznesením č.k. 14C/1/2009-103 zo dňa 20.3.2012 súd prvého stupňa vylovil, že žalobca a vedľajší
účastník na strane žalobcu nemajú právo na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania
nepriznáva.

Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 a § 141 ods. 2, 3 O.s.p. Žalobca a jeho
vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko vo veci boli neúspešní. Náhradu trov
konania žalovanej v 2/ rade súd nepriznal, pretože táto si trovy právneho zastúpenia v uvedenej lehote
neuplatnila. Iné trovy zo spisu žalovaným nie sú známe, preto neboli priznané.

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.

Navrhol napadnutý rozsudok postupom podľa § 229 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie, resp. podľa § 220 O.s.p. zmeniť a žalobe vyhovieť. V odvolaní poukázal na to, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné lebo vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniavecí.Napadnutýrozsudokbolvydanývrozpores§243bods.1O.s.p..UžzrozsudkuNSSRz
29.02.1996, sp. zn. 2Cbo/93/95, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15.12.1994,

sp. zn. 14Co/191/94 vo výroku o určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 10.09.1990 a súvisiacich výrokoch
vyplýva, že bola riešená, okrem iného aj otázka aktívnej legitimácie žalobcu (prokurátora) v konaní.
V uvedenom rozhodnutí bol prednesený právny názor na aktívnu legitimácia okresného prokurátora
v mene Slovenskej republiky začať a viesť konanie o neplatnosť prevodu majetku štátu podľa čl. IV.
zákona č. 17/1993 Zb. Jeho závery sú v súlade aj so stanoviskom občiansko-právneho kolégia NS

SR sp. zn. Cpj22/1997 z 20.10.1997. Podľa citovaného stanoviska návrh na začatie konania v mene
štátu môže podať prokurátor vo všetkých tých prípadoch, v ktorých došlo pri prevode alebo prechode
vlastníckehoprávazoštátunainéosobypodľaosobitnýchpredpisovkporušeniupríslušnýchustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. S uvedeným názorom sa stotožnil aj NS SR v neskoršom
konaní vedenom pod č.k. M Cdo/48/2000 konštatujúc, že námietka žalovanej v 2/ rade týkajúca sa

neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná. Ani v najnovšom dovolacom konaní na NS
SR pod č.k. 2Cdo/104/2007 zo dňa 12.11.2008 tento názor dovolacieho súdu nebol nijako zmenený.
V uvedenom konaní bol rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24.10.2006, sp. zn. 3Co/357/2005
zrušený a vrátený na ďalšie konanie len z procesných dôvodov. Nijako sa však v uvedenom zrušujúcom
rozhodnutí dovolací súd nevyjadril k právnym otázkam. Preto musí platiť právny názor NS SR vyslovený

v predchádzajúcich dovolacích konaniach.

Odvolateľ mal za to, že zákonné opatrenie prokurátora na vedenie tohto sporu vyplýva z čl. IV. zákona
č. 17/1993 Z. z., pritom oprávnenie prokurátora sa netýka výlučne prevodu alebo prechodu majetku
štátu pri privatizácii. Týka sa prevodu alebo prechodu majetku vo vlastníctve štátu, ku ktorému došlo

zo štátu na iné osoby podľa osobitných predpisov aj tých, ktoré nie sú vypočítané v čl. IV. citovaného
zákonavpoznámkepodčiarouč.1.Poznámkypodčiaroutotižmajúibainformatívnycharakteranemajú
normatívnu povahu. Ak poznámka pod čiaru č. 1 obsahuje odkaz iba na určité zákony, neznamená to,
že by prokurátor nebol oprávnený na podanie žaloby k prevodu majetku štátu podľa iných predpisov,
naopak prokurátor bol oprávnený žalovať prevod majetku štátu bez ohľadu na to, ktorým osobitným

predpisom sú regulované.

K včasnosti podania žaloby v lehote do 3 rokov od uskutočnenia prevodu vlastníctva uviedol, že
predmetná zmluva, ktorej neplatnosť sa rieši v tomto konaní, bola uzavretá dňa 10.09.1990 a
registrovanádňa26.09.1990.Naprevodvlastníctvaveciznárodnéhomajetkunaobčanovsavzťahovala

vyhláška č. 119/1998 Zb., kedy bolo možné nehnuteľnosť previesť na iného občana až vtedy, ak
spoluvlastníci alebo užívatelia neprejavia o kúpu záujem, hoci nehnuteľnosť bola ponúknutá na predaj.
V danom prípade neboli akceptované žiadosti užívateľov bytov o ich kúpu, ale dom s dvoma bytmi
bol predaný fyzickej osobe, ktorá ho nikdy neužívala. Už v rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
17.12.1993, sp. zn. 17C/593/1993 ako aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.12.1994

sp. zn. 14Co/191/1994 bolo poukázané na porušenie ustanovenia § 1 ods. 2 zákonného opatrenia
Podpredsedníctva FZ č. 364/1990 Zb.. Podľa citovaného zákonného opatrenia pre platnosť kúpnej
zmluvy sa vyžadoval súhlas rady ONV v Poprade, ktorý v danej veci udelený nebol. Tento súhlas
nemohol byť nahradený súhlasom vedúceho finančno-plánovacieho odboru ONV v Poprade. Navyšebolo nesprávne označenie predávajúceho v kúpnej zmluve a tiež na nehnuteľnosti viazli vecné bremená
- nájom bytov, pričom sporná nehnuteľnosť nebola ponúknutá na predaj nájomcom bytov.

Odvolateľ poukázal taktiež na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
ohľadom preukazovania naliehavého právneho záujmu, pričom v ďalšom texte je uvedené, že takýto
právny záujem prokurátor nemusí preukazovať, pretože vyplýva priamo ex lege.

Dal do pozornosti rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR v otázke nenormatívnej povahy poznámky

pod čiarou (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. US/247/2009) a uviedol, že považuje rozhodnutie
prvostupňového súdu za arbitrárne.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolania aj vedľajšia účastníčka na
strane žalobcu. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú zaplatiť
trovy konania.

Vedľajšia účastníčka v odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a nedôvodný.
Vo veci prebehlo od roku 1993 množstvo pojednávaní, bolo vydaných množstvo rozhodnutí aj
NS SR. Došlo k absolútnej neplatnosti právneho úkony, ktorý nastáva priamo zo zákona, pritom
absolútnejneplatnostiprávnehoúkonusamôžedovolávaťktokoľvekajokresnýprokurátor.Naabsolútnu

neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť pritom pôsobí od začiatku (ex tunc).
Absolútne neplatný právny úkon nemožno zhojiť ani ho konvalidovať, pritom absolútnej neplatnosti sa
môže dovolať ktokoľvek, kto má tom právny záujem a bez časového obmedzenia.

Odvolateľka poukázala na to, že bol pri realizácii právneho úkonu porušený § 14 ods. 6 písm. c/,

ods. 7 vyhlášky č. 119/1998 Zb. o hospodárení s majetkom, § 20 ods. 2 OZ a § 27f a nasledujúce
Hospodárskeho zákonníka, keď nebol rodinný dom ponúknutý najskôr nájomcovi, ktorý si uplatňoval
právo a daná výnimka nebola platná. Bolo porušené zákonné opatrenie federálneho zhromaždenia č.
364/1999 Zb. Právny úkon sa prieči i dobrým mravom, lebo rodinný domček mal byť ponúknutý na
odpredaj jeho nájomcovi. O potrebe výnimky vedel aj druhý účastník právneho úkonu, ktorý si ju vybavil

u referenta, nie u rady ONV. Zmluvou sa tak vedome porušil zákon v jej neprospech ako nájomcu
predmetného rodinného domčeka. Predmetná zmluva je preto v rozpore s § 39 OZ.

Vyslovila názor, že ak sa žaluje neplatne právny úkon z dôvodu jeho absolútnej neplatnosti, súd je
povinný z úradnej povinnosti t.j. ex offo prihliadnuť aj na iné dôvody absolútnej neplatnosti zo zákona,

a to bez časového obmedzenia.

Poukázala na rozsudok NS SR z 29.02.1996, sp. zn. 2Cdo/93/95, v ktorom už bola vyriešená aktívna
legitimácia žalobcu - prokurátora v tomto konaní. Aj v ďalšom rozsudku NS SR sp. zn. Mcdo/48/2000
NS SR opätovne uviedol, že okresný prokurátor v tejto veci má aktívnu legitimáciu. Rozhodnutie NS

SR nemožno spochybňovať a jeho právny názor je záväzný. Argumentácia súdu, že sa vyvíja právny
názor na aktívnu legitimáciu prokuratúra vyplývajúcu z čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z. z. nie je nijako
konkretizovaná. Nepoukazuje ani na žiadny rozsudok ani na odborne články. Súd tým porušil § 157 ods.
2 O.s.p. keď to v odôvodnení rozsudku neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako
vec právne posúdil. Súd pritom má dbať na realizáciu ustanovenia §§ 1, 2 O.s.p..

Vedľajšia účastníčka tiež namietala, že z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd návrh
zamietol a urobil tak prvý krát od roku 1993. Má za to, že v zmysle čl. 1, 7 a 154 Ústavy SR a čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
právom na spravodlivý súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, lebo jeho odôvodnenie je nulové.

Dala do pozornosti aj to, že na pojednávaní dňa 01.10.2010 sa nezúčastnil ani prokurátor ako zástupca
štátu a napriek tomu súd rozsudok vyhlásil. Mal pojednávanie odročiť a požiadať strany o stanoviská,
lebo inak porušil § 6 OZ (zrejme má byť O.s.p.).

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote súdu doručil odvolanie aj JUDr. F. S.,
prezentujúci sa ako právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Jeho odvolanie však súd
nevzal do úvahy z dôvodu, že vedľajšia účastníčka M. Z. doručila do spisu plnomocenstvo v prospechJUDr. Antona Pospíšila, ktorého na základe splnomocnenia zo dňa 14.09.2010 splnomocnila zastupovať
ju v predmetnej právnej veci. Uvedené plnomocenstvo bolo súdu doručené spolu s odvolaním dňa
09.11.2010.

K odvolaniam tak žalobcu, ako aj vedľajšej účastníčky sa písomne vyjadrila žalovaná v 2/ rade tak, že
navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedla,
že názor okresného prokurátora prezentovaný v odvolaní je nesprávny. Predovšetkým nesprávne
interpretujerozsudokNSSRz29.02.1996,sp.zn.2Cdo/93/95,vktoromneboladanákladnáodpoveďna

aktívnu legitimáciu prokuratúra na podanie žaloby v tejto veci. Taktiež okresný prokurátor sa nesprávne
odvoláva na stanovisko NS SR Cpj/22/1997 z 20.10.1997 uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk po dč. 41/97. V uvedenom stanovisku sa rieši otázka, či všeobecne záväznými predpismi,
porušenie ktorých je podmienkou pre podanie žaloby prokurátora, sú aj predpisy uvedené v poznámke
pod čiarou v ods. 1, čl. IV. zákona č. 17/1993 Z. z. Predmetom citovanej právnej úpravy sú prechody
alebo prevody vlastníctva uskutočnené podľa osobitných predpisov v procese privatizácie.

Uviedol, že čo sa týka rozsudku NS SR z 27.03.2002, sp. zn. M Cdo/48/2000 bolo iba konštatované, že
námietkakotázkeaktívnejlegitimácieniejedôvodnáabližšiesatýmnezaoberal.Zuvedenéhonevedno,
aký právny názor o aktívnej legitimácie žalobcu na vedenie tohto sporu by mal okresný súd rešpektovať.

Ohľadom „vyvíjajúceho sa právneho názoru“ poukázal na rozsudok NS SR z 28.10.1998, sp. zn.
4Cdo/41/98, v ktorom konštatoval, že druhou podmienkou podania návrhu prokurátora podľa čl. IV. ods.
1 zákona č. 17/1993 Z. z. je, aby sa prevod alebo prechod vlastníctva neplatnosti, ktorej sa prokurátor
dovoláva, uskutočnil podľa tých právnych predpisov, na ktoré odkazuje a ktoré taxatívne vypočítava
poznámka pod čiarou. Takto bola správne zamietnutá žaloba SR zastúpenej krajským prokurátorom v

Bratislave na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej podľa OZ.

Poukázal aj na to, že touto problematikou sa zaoberal aj rozsudok NS SR z 28.04.2008, sp. zn.
4M Cbo/2/2007. Z neho vyplýva, že zákonným predpokladom podania návrhu na určenie neplatnosti
prevodu a prechodu vlastníctva podľa čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z. z., ak sa uskutočnil podľa

osobitných predpisov, ktorými sú najmä predpisy, na základe ktorých sa proces privatizácie realizuje
ich označením za „osobitné predpisy“ bolo úmyslom zákonodarcu označiť okruh vzťahov, pri ktorých,
za podmienky následného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, možno oprávnenie v
štátom zastúpení prokurátora na podanie návrhu aplikovať. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok
NS SR z 29.10.1998, sp. zn. 5 Cdo/67/9816/1999. Na podporu svojho záveru NS uvádza tiež stanovisko

NS SR uverejnené pod č. 41/1997 Zb. Je preto nesprávny názor okresného prokurátora, keď tomuto
stanovisku dáva iný, t.j. opačný obsah.

Aj ďalší názor okresného prokurátora, že poznámky pod čiarou v zákone č. 17/1993 Z. z. k čl. IV. majú len
informatívny charakter, čo neznamená, že prokurátor nemá oprávnenie podať žalobu ohľadom prevodu

majetku uskutočneného podľa iných predpisov, je nesprávny. Podľa právnej teórie poznámka pod čiarou
hoci je súčasťou právneho predpisy, nemá normatívny charakter, v prípade opodstatnenosti sa z nej
vychádza. Túto zásadu potvrdzuje aj rozsudok NS SR z 28.04.2008, sp. zn. 4M Cdo/2/2007.

K odvolaniu vedľajšej účastníčky sa vyjadril tak, že podstatou zamietavého rozsudku je záver okresného

súdu o tom, že prokurátor nebol aktívne legitimovaný podľa čl. IV. zákona č. 17/1993 Z. z. podať žalobu o
neplatnosť prevodu vlastníctva, ku ktorému došlo podľa OZ. Poukázal tiež na to, že povinnosť uvedená v
čl. 14 ods. 7 vyhlášky č. 119/1998 Zb. nemala charakter predkupného práva. Ak predávajúca organizácia
porušila túto povinnosť, nezakladalo to neplatnosť zmluvy o prevode.

Má preto za to, že napadnutý rozsudok posúdil prejednávanú vec po právnej stránke správne, preto
navrhol ho potvrdiť a priznať jej náhrady trov odvolacieho konania.

K odvolaniu tak žalobcu ako aj vedľajšej účastníčky sa vyjadril žalovaný v 1/ rade tak, že vec už
bola niekoľko krát právne posudzovaná tak odvolacím, ako aj dovolacím súdom, preto sa nevyjadruje

k právnemu posúdeniu vecí. Majú záujem na tom, aby v čo najkratšom čase bolo rozhodnuté s
konečnou platnosťou,lebo tento dlhodobý stav právnejneistoty je nežiaduci, nakoľko nemôže definitívne
usporiadať právne vzťahy s účastníkmi konania.Proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 14C/1/2009-103 zo dňa 20.3.2012, ktorým súd rozhodol,
že žalobca a vedľajší účastník na strane žalobcu nemajú právo na náhradu trov konania a žalovaným
náhradu trov konania nepriznáva, v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 2/ rade.

vyslovila svoj nesúhlas s tvrdením súdu prvého stupňa, že si náhradu trov konania neuplatnila a iné jej
trovy mu nie sú známe. Uvedené tvrdenie je totiž v rozpore so skutočným stavom veci. Na poslednom
pojednávaní pred okresným súdom dňa 01.10.2010 právny zástupca žiadal priznať trovy konania s
tým, že ich vyčísli v lehote troch dní. Pojednávanie bolo odročená na 22.10.2010 za účelom vyhlásenia
rozsudku. Jej právny zástupca po uvedenom pojednávaní listom zo 04.10.2002 si uplatnil a špecifikoval

náhradu trov konania. Ako dôkaz pripojil kópiu listu, v ktorom je však uvedené, že patrí k č. 19C/5/2007,
podktoroujevedenýspormedzižalobkyňouM.Z.ažalovanýmiIng.E.E.aM.E.aIng.H.E.oneplatnosť
darovacej zmluvy a konanie v tejto veci je dočasne prerušené. Z uvedeného listu však jednoznačne
vyplýva, že tento bol určený k veci: SR zastúpená Okresným prokurátorom v Poprade c/a 1. Mesto
Poprad a 2. Ing. E. E. - neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom z textu vyplýva, že ide o vyčíslenie trov konania.
Táto písomnosť preto nebola určená do veci sp. zn. 19C/5/2007, lebo sú tam iní účastníci konania a

neprichádzalo do úvahy riešiť otázku trov konania. Z obsahu uvedeného listu zo 04.10.2011 sa dá zistiť,
do ktorej táto písomnosť patrí. V dôsledku zrejme nie správneho založenia uvedenej písomnosti do
spisu 19C/5/2007, okresný súd listom zo 07.02.2012 vyzval jej právneho zástupcu na vyjadrenie, či si
uplatňuje náhradu trov a na ich špecifikovanie. Uvedená listina však bola doručovaná na adresu bývalej
kancelárie zástupcu Na vŕšku 2, Bratislava, túto listinu si jej advokát neprevzal osobne, ako to tvrdí súd

v napadnutom uznesení. Napriek tomu právny zástupca listom z 20.02.2012 oznámil súdu, že si trovy
uplatnil na pojednávaní dňa 01.10.2010 a listom zo 04.10.2010 ich aj vyčíslil. Tiež nie je pravdivý údaj
ani o tom, že zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, pretože to neplatí o súdnom poplatku za odvolanie.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo zmenené a žalobca,

aby bol zaviazaný zaplatiť jej náhradu trov konania do rúk jej právneho zástupcu podľa vyčíslenia zo
dňa 04.10.2010. Prílohou uvedeného podania je list právneho zástupcu žalovanej v 2/ rade zo dňa
04.10.2010 vo veci vyúčtovania trov konania žalovanej v 2/ rade, ako aj list zo dňa 20.02.2012, ktorým
je oznámené, že listom zo 04.10.2010 boli trovy aj vyčíslené.

Podaním zo dňa 28.06.2012 žalovaná v 2/ rade sa vyjadrila k odvolaniu vedľajšej účastníčky z
30.11.2010 proti rozsudku s tým, že vyjadrenie je v časti totožné s pôvodným vyjadrením. Vo vzťahu k
tvrdeniu vedľajšej účastníčky, že pôvodne žalovaná a jej manžel nakúpili viacero rodinných domčekov
na námestí v N. N., a to na seba alebo na svojich známych, bola podaná žaloba o ochranu osobnosti,
o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad z 26.09.2011, č.k. 7C/19/2011-48 tak, že

bolo uložené M. Z. a JUDr. Antonovi Pospíšilovi ospravedlniť sa. Uložené povinnosti boli splnené len
čiastočne.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.

p. ), vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré im predchádzali v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 O.s.p. s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli súdu dňa 12.06.2013 a zistil,
že odvolanie žalobcu a vedľajšej účastníčky proti rozsudku nie je dôvodné, ale je dôvodné odvolanie

žalovanej v 2/ rade proti uzneseniu okresného súdu.

Ak pri prevode alebo prechode vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných
predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený
podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní

pred súdom zastupuje štát prokurátor. Návrh na začatie konania možno podať do troch rokov od prevodu
alebo prechodu vlastníctva ( čl. IV. ods. 1, 2 zákona č. 17/1993 Z. z. ).

Poznámka pod čiarou 1 znie: zákon č. 427/1990 Zb., zákon č. 474/1990 Zb., vyhláška Ministerstva pre
správu a privatizáciu národného majetku SR č. 568/1990 Zb., zákon č. 92/1991 Zb., zákon 253/1991

Zb., § 2, 3 a 4 zákona č. 138/1991 Zb. a § 761 Obchodného zákonníka (čl. IV. ods. 1, 2 a poznámka
pod čiarou č. 1 zákona č. 17/1993 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 253/1991 o pôsobnosti
orgánov SR vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku SR v zneníneskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov.

Podľa stanoviska NS SR sp. zn. Cpj/22/1997 v zmysle čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z. z., ak
pri prevode alebo prechode vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných
predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, je štát oprávnený podať návrh
na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom
zastupuje štát prokurátor. Uvedený článok nadobudol účinnosť od 01.01.1993. Jeho cieľom je zvýšená

ochrana štátu ako vlastníka v procese privatizácie jeho majetku. Zákonným predpokladom podania
návrhu je prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutoční podľa
osobitných predpisov ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Okruh
právnych noriem, ktoré sú označené ako „osobitné predpisy“, je vymenovaný v odkazovej poznámke č.
1. Sú to najmä tie právne predpisy, na základe ktorých sa proces privatizácie realizuje. Ich označením
za „osobitné predpisy“ mal zákonodarca v úmysle naznačiť okruh právnych vzťahov, pri ktorých, za

podmienky následného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, možno oprávnenie štátu
na podanie návrhu aplikovať. V tejto súvislosti treba ešte dodať, že poznámka pod čiaru síce je súčasťou
právneho predpisu, ale nemá normatívny charakter, teda nezaväzuje, no v prípade opodstatnenosti sa
z nej však vychádza.

Všeobecne záväzné právne predpisy sú definované v § 1 a § 3 zákona č. 1/1993 Z. z. o zbierke zákonov
Slovenskej republiky. Je to Ústava SR, ústavné a ostatné zákony NR SR, nariadenia vlády SR, vyhlášky
a výnosy ministerstiev a ostaných ústredných orgánov štátnej správy SR, rozhodnutia Ústavného súdu
SR o nesúlade medzi právnymi predpismi a medzinárodné zmluvy. Vyhlásením v zbierke zákonov SR
nadobúdajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu. Medzi všeobecne záväzné právne

predpisy nesporne patria i právne predpisy označené v čl. IV. ods. 1 zákona, ako osobitné a uvedené
v poznámke pod čiarou.

Z uvedeného NS vyvodil záver, že ak pri prevode alebo prechode majetku štátu na iné osoby,
uskutočneného podľa osobitných predpisov v procese privatizácie, došlo k porušeniu ktoréhokoľvek

všeobecne záväzného právneho predpisu zodpovedajúceho definícii podľa § 1 a § 3 zákona č. 1/1993
Z. z., vrátane právnych predpisov označený ako osobitné predpisy, je štát v zastúpení prokurátorom
oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu majetku zo štátu na iné osoby. Z
uvedeného stanoviska vychádza aj rozsudok NS SR, sp. zn. 4M Cdo/2/2007 zo dňa 28.04.2008, podľa
ktorého vychádzajúc z ustanovenia čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z. z. pod „osobitnými predpismi“

je potrebné chápať predpisy, na základe ktorých sa proces privatizácie realizuje a ich označením
za „osobitné predpisy“ bolo úmyslom zákonodarcu označiť okruh vzťahov, pri ktorých za podmienky
následného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, možno oprávnenie štátu v zastúpení
prokurátorom na podanie návrhu aplikovať. Aj keď poznámka pod čiarou, hoci je súčasťou právneho
predpisu, nemá normatívny charakter, v prípade opodstatnenosti sa z nej vychádza. Z uvedeného tak

bolo vyvodené, že oprávnenie prokurátora na podanie návrhu podľa citovaného čl. IV. ods. 1 zákona
č. 17/1993 Z. z. sa vzťahuje na prevod alebo prechod majetku vo vlastníctve štátu, pri ktorom došlo k
porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri porušení ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. nie
je podmienkou, aby k takémuto porušeniu došlo v rámci procesu tzv. veľkej privatizácie, ale postačuje
splnenie zákonnej podmienky, že pri prevode majetku vo vlastníctve štátu podľa citovaného zákona,

došlo k porušeniu ustanovenia v ňom obsiahnutého.

Z toho teda plynie záver, že oprávnenie prokurátora podľa čl. IV. zákona č. 17/1993 Z. z. sa vzťahuje
iba na prechody a prevody majetku štátu uskutočnené v rámci privatizácie štátneho majetku podľa
osobitných predpisov uvedených v poznámke k tomuto ustanoveniu novely zákona o veľkej privatizácii.

O uvedenom svedčí aj to, že táto právna úprava bola zaradená do novely predpisu o privatizácii
národného majetku. Oprávnenie prokurátora preto nemožno aplikovať aj pri prevodoch majetku štátu na
iné osoby, pokiaľ prevod bol zrealizovaný nie podľa osobitných predpisov vymenovaných v poznámke
pod čiarou č. 1 k čl. IV. zákona č. 17/1993 Z. z.

Súd prvého stupňa postupoval podľa vyššie citovaného, preto správne vo veci rozhodol, keď žalobu
zamietol.K odvolacím dôvodom žalobcu súd ešte uvádza, že vzhľadom na rozdielne názory vyslovené senátmi
NS SR pri výklade čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/1993 Z. z. a prijatie jeho stanoviska, podľa ktorého cieľom
uvedenej právnej úpravy bola zvýšená ochrana štátu ako vlastníka v procese privatizácie jeho majetku

jednoznačne vyplýva, že zákonným predpokladom podania návrhu bol prevod alebo prechod majetku
vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov v procese privatizácie.
Uvedeným stanoviskom došlo k zjednoteniu súdnej praxe pri aplikácii čl. IV. ods. 1 zákona č. 17/1993
Z. z. Z tohto stanoviska je preto potrebné vychádzať. Uznesením NS SR, sp. zn. 2Cdo/104/2007 zo dňa
12.11.2008 bolo súdu nižšieho stupňa vytýkané nedostatočné odôvodnenie otázok zásadného právneho

významu,kuktorýmodvolacísúdpripustildovolanie.NajvyššísúdSRzdôraznil,žekdovolacímotázkam
musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetliť, z akých dôvodov, z viacerých v konaní
vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Keďže
tak neurobil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Uvedeným rozhodnutím teda nebola riešená otázka
aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní.

Čo sa týka „vyvíjajúceho sa názoru“, je potrebné dať do pozornosti názor vyslovený v rozsudku NS SR,
sp. zn. 2Cdo/93/95 zo dňa 29.2.1996 a stanovisko NS SR vo vzťahu k aplikácii čl. IV. ods. 1 zákona č.
17/1993 Z. z. publikované pod sp. zn. Cpj/22/1997, ktoré je uvedené vyššie.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že od prvšieho rozhodnutia sa judikatúra vyvíjala a došlo v nej k

názorovému posunu, čo s prihliadnutím na dobu, ktorá medzitým uplynula, nie je neobvyklý jav. Bolo
preto možné odkloniť sa názoru vysloveného na začiatku konania v tejto právnej veci.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa skonštatoval, že prokurátor ako žalobca podávajúci žalobu
v zmysle čl. IV. zákona č,. 17/1993 Z. z. nemusí tvrdiť ani preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko

tento vyplýva ex lege, čo opakovane uviedol.

Nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je treba považovať za
arbitrárne. V odôvodnení rozhodnutia sú uvedené dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, a to z
dôvodu, že žalobu v tomto konaní nie je možné podať žalobcom aplikujúc ustanovenie čl. IV. zákona

č. 17/1993 Z. z.

K odvolacím dôvodom vedľajšej účastníčky odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s jej tvrdením,
že zmluvu o prevode rodinného domčeka je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Aj
v rozsudku NS SR, sp. zn. M Cdo/48/2000 bolo konštatované, že nešlo o absolútnu neplatnosť právneho

úkonu. Vzhľadom na ustálenie názoru na nedostatočnú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní
a zamietnutie žaloby z tohto dôvodu neboli hodnotené otázky týkajúce sa okolnosti uzavretia kúpnej
zmluvy. Taktiež nie je správne tvrdenie odvolateľky, že prvý krát od roku 1993 bola žaloba zamietnutá.
Žaloba v predmetnej veci bola zamietnutá už rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k. 10C/219/98-113
z 22.3.1999, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 3Co/396/99-136 zo dňa

22.9.1999. Uvedené rozsudky však boli rozsudkom NS SR sp. zn. M Cdo 48/2000 zrušené.

Odvolací súd nevzal do úvahy odvolanie doručené súdu JUDr. F. S., právnym zástupcom AK JUDr. F.
S. a Mgr. S. G., s.r.o., Y. XX, L. zo dňa 12.11.2010, nakoľko vedľajšia účastníčka splnomocnením zo
dňa 14.9.2010, ktoré súdu doručila dňa 09.11.2010 splnomocnila svojim zastupovaním JUDr. Antona

Pospíšila, bytom Štúrova 130/27, Poprad. JUDr. F. S. už preto nebol oprávnený podať za vedľajšiu
účastníčku toto odvolanie. Plná moc v jeho prospech totiž zanikla udelením plnej moci vedľajšou
účastníčkou JUDr. Antonovi Pospíšilovi.

Z vyššie uvedených dôvodov preto Krajský súd napadnutý rozsudok vo veci samej postupom podľa §

219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosť žalobcu nahradiť trovy štátu vo výške 1,39 eur na
účet Okresného súdu Poprad, bol postupom podľa ustanovenie § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušený.
Slovenská republika je podľa §4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

zmien a doplnkov oslobodená od poplatku. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné uložiť žalobcovi SR
povinnosť nahradiť trovy štátu. Preto odvolací súd uvedený výrok napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa zrušil, lebo neboli dôvody na jeho vydanie.Vzhľadom na odvolanie podané žalovanou v 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k.
14C/1/2009-103 zo dňa 20.3.2012 bolo aj toto uznesenie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v
2/ rade, ktorým jej nebola priznaná náhrada trov konania zrušené. Žalovaná v 2/ rade ako úspešná

účastníčka má nárok na priznanie náhrady trov konania potrebných na určené uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to v zmysle ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p.

V zmysle ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151
ods. 1 O.s.p.).

Zo spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 01.10.1020 si právny zástupca žalovanej v 2/ rade žiadal
priznať trovy konania, ktoré mal vyčísliť v lehote 3 dní. Podľa jeho tvrdenia uvedeného v odvolaní proti

uzneseniu o trovách konania si trovy aj v zákonnej lehote vyčíslil podaním, ktoré však v dôsledku zlého
číslakonaniamalobyťzaloženédoinéhospisu.Točibolialebonebolitrovykonaniavčasvyčíslené,musí
opätovne preveriť súd prvého stupňa. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovanej v 2/ rade podanie
zo dňa 4.10.2010, ktorým boli vyčíslené trovy predmetného konania bolo podľa všetkého v dôsledku
mylného čísla konania založené do spisu 19C/5/2007. Je preto potrebné preveriť, či sa tak stalo, a či

trovy konania žalovanou v 2/ rade boli vyčíslené v lehote troch dní. Ak by to tak bolo, nie je možné
vychádzať z toho, že žalovaná v 2/ rade si trovy konania nevyčíslila včas. Taktiež je potrebné preveriť,
či žalovanej v 2/ rade vznikli trovy konania aj na súdnom poplatku za odvolanie tak, ako to v odvolaní
proti rozhodnutiu o trovách konania uvádza.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do trov konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a v zmysle
ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne preveriť tvrdenia žalovanej v 2/ rade a rozhodnúť o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade v hore naznačenom smere, zistiť či trovy
konania boli včas vyčíslené a či žalovanej v 2/ rade vznikli aj trovy konania na súdnom poplatku. Až po
zistení uvedeného bude možné správne o trovách konania rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.