Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218484
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115218484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. H.
N. XX, XXX XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01
Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: PROFIT CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26,
824 96 Bratislava, IČO: 35792752, o zaplatenie 3.752,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C 302/2015-35 zo dňa 3.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 752,12 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 752,12
eur od 13.7.2015 do zaplatenia, všetko v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 625,17 eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote
pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľský (§ 52 ods.

1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008). Platnosť dohody o úrokoch, ako časti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vyhodnotil s poukazom na § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Dohodnutý úrok totiž predstavoval 70,01
% ročne. Súdy sa už vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch práve
s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutíč.5Cdo26/11zodňa26.4.2012uviedol:"Neprimeranouapretoodporujúcoudobrýmmravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k vyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek". Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z
dôvodov, že sa ocitol v inak neriešiteľnej finančnej situácií. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
V spomínanom prípade išlo o 2 zmluvy o pôžičke a, pri ktorých úroky predstavovali takmer 4 až 5,5
násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. Pri oboch úverových zmluvách, ktoré sú predmetom tohto
sporu, bol dohodnutý úrok 70,01 %, pričom z internetovej stránky NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských
úveroch v decembri 2010 s dobou splatnosti od 1 až do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba 11,11

% a v júli 2011 s dobou splatnosti od 1 až do 5 rokov, bola priemerná úroková sadzba 15,17 %
ročne, teda takmer päťnásobne nižšia, ako v sporných zmluvách. Nepochybne ide o úžernícky úrok,
ktorý je potrebné považovať za neplatný. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v
Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že vzhľadom na vyššiu mieru rizika priposkytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100
% oproti priemeru bánk. Podobnému záveru dospel Krajský súd v Prešove aj v rozsudku 16Co 71/2011
zo dňa 8.12.2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné porovnávať ceny úveru so subjektmi, ktoré

ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Nepochybne teda dohoda o úrokoch z predmetnej
úverovej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa má preto na žalovanom právo požadovať to, čo plnila na základe neplatných
úverových zmlúv, a to vo výške rozdielu, t.j. 6.202,86 eur - 2.128,67 eur = 4.074,19 eur, po odpočítaní
splátok, ktoré plnila do 13.7.2012 to predstavuje sumu 3.752,12 eur, keďže na strane žalovaného

došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa
názoru súdu ide o hrubú nerovnováhu práva a povinnosti účastníkov spornej dohody v neprospech
spotrebiteľa. Nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu z tejto zmluvnej podmienky s tým, že sa týka ceny.
Zo súdnej kontroly môže vyť vylúčená dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor je však
spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Táto skutočnosť logicky vyplýva aj z faktu, že v čase
podpisovania formulára o zmluve žalobkyňou, táto navyše nevedela, v akej výške bude úver schválený.

Sporný poplatok nepredstavuje celé čísla, nepochybne ide o určité percento z poskytnutého úveru tak,
že poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná.Súdzdôrazňuje,žeplatíprezumpciapráveotom,ženeprijateľnázmluvnápodmienkanebola
individuálne dojednaná, ako to vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je

na žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť
aj v tejto časti zdôvodnenia žaloby. V danej právnej veci žalobkyňa vyzvala žalobcu podaním zo dňa
9.7.2015, v ktorom určila splatnosť bezodkladne a uplatnila úrok z omeškania od 13.7.2015, preto i čo
do uplatneného úroku z omeškania mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávny
právny záver o neplatnosti dojednaní o úrokoch v zmluvách o revolvingovom úvere. Mal za to, že obe
tieto zmluvy boli uzavreté v čase, keď maximálna výška odplaty bola stanovená § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka.Podľadanéhoustanoveniasanaposudzovaniemápoužiťobvykláodplatanafinančnomtrhu

(a nie priemerná úroková sadzba bánk), majú sa zohľadniť ďalšie skutočnosti, ako najmä výška úveru,
dobatrvaniasplácania,spôsobzabezpečenia,situáciaspotrebiteľaatď.Mázato,žeprednostnépoužitie
Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2) na spotrebiteľské vzťahy bolo zvedené zákonom č. 102/2014 Z.z.
účinnomažod01.04.2015,ajetedaprípustnélenprevzťahyzaloženépojehoúčinnosti.Poukázalnato,
že v zmysle § 205 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné

vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že ustanovenie týkajúce sa ochrany spotrebiteľa

na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom, a to aj v prípade, ak ide o zmluvy
uzavreté pred účinnosťou § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015. Práve podľa tohto ustanovenia je
potrebné posudzovať aj predmetné zmluvy o úvere. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie NSSR zo dňa
21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2004. Poukázala na to, že v prejednávanom prípade nie je dôležité to, z
čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že je výška dosahuje mieru zhruba 70 %, čo je v absolútnom

rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne prevyšuje
odplatuobvyklepožadovanomnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Vtejto
súvislosti poukázala na rozsudok NSSR zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013, sp. zn. 3Co 151/2013, ako aj zo dňa 8.2.2011, sp. zn. 16Co 71/2011.
Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že súd prvej
inštancie nepoužil vo veci príslušné zákonné ustanovenie § 56 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmlúv o revolvingovom úvere. Z uvedeného totiž nevyplýva porovnávanie úrokových sadzieb
s priemernou úrokovou sadzbou bánk.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 380 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilnýsporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

7. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon,
ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom.

8. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

9. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny

právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvoinštančného
súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

11. Žalovaný v odvolaní obhajoval úroky za poskytnutý úver s poukazom, že nie sú v rozpore s dobrými

mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery. Odvolací súd sa stotožňuje s
prvoinštančným súdom, že úroky 70,01 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom
(porov. NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo 26/2011).

12. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v

súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

13. Napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená a úroky sú predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto skutočnosť neznamená, že možno
dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byt v súlade s ustanovením § 39

Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Preto správne postupoval súd prvej
inštancie, ak sa v rámci dokazovania touto skutočnosťou zaoberal a ustálil, že obsah právneho úkonu,
v ktorom je výška úrokov 70,01 % ročne, odporuje dobrým mravom, a to aj v prípade, keď sa účastníci
právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

14. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

15. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorú činí 70,01
% ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z
internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd prvej inštancie preveril úrokové miery podobných
úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v decembri

2010 bežný úrok predstavoval 11,11 % p.a. a pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do
5 rokov v júli 2011 bežný úrok predstavoval 15,17 % p.a. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný
úrok v danom prípade bol takmer 500 % vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver
poskytovali.

16. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za tak
vysokú cenu.17. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§
39 OZ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho
vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou

z týchto hraníc je i súdom prvej inštancie správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo
1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

18. Zmluvné podmienky v predmetnej veci súd prvej inštancie správne, pokiaľ ide o úrok z úveru,
vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby

zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
C-618/10BancoEspaňol).Súdprvejinštanciesvojeúvahynáležiteodôvodnilavychádzalzoskutkového
stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal na posudzovanie použiť obvyklú
odplatu na finančnom trhu, a nie priemernú úrokovú sadzbu bánk, pričom mal zohľadniť aj výšku

úveru, dobu trvania splácania atď. Odvolací súd k tomu uvádza, že za správne nemožno považovať
porovnávanie ceny úveru s inými nebankovými spoločnosťami (hoci sú tiež súčasťou finančného trhu),
ktoré ich často stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Na druhej strane je však potrebné
zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru, a preto u takéhoto subjektu
sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno

poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval,
že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti
priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol.
„Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám

uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd dospel k záveru o
úžerníckych úrokoch v prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky presahovali 4 a 5,5 násobne
obvyklú úrokovú mieru v bankách.

20. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov 70,01 % je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie

v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo
26/2011 (48 %), 1MCdo 1/09 (60 %), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25 %). Nemecký BGH
v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych bodov oproti
priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi
(civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú

sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu
dobrým mravom.

21. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaného poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3 M Cdo 14/2014, ktorý zaujal nasledujúce stanovisko: “Ustanovenie § 52

ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktoréhosanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ S
ohľadom na uvedené sa na právny vzťah strán tohto sporu nesporne vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a nie normy obchodného práva.

22. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec v súlade s vyššie citovanou
judikatúrou súdov Slovenskej republiky právne posúdil, odvolací súd rozsudok s osvojením si dôvodov
ako správny potvrdil § § 387 odsek 1 a 2 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).