Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226990
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114226990.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu A-MONT, spol.

s r.o., Veterná 17, Trnava, IČO 36265748, zast. Mgr. Silvia Šebíková, Zelená 2057/6, Nové Mesto nad
Váhom, proti žalovanému F. zast. JUDr. Gabriel Stanislavský, advokát, Hlavná 29, Trnava, o zaplatenie
9.563,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a.
2. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe,
že medzi účastníkmi bola dňa 13. 8. 2012 uzavretá Dohoda o vykonaní práce, v zmysle ktorej žalovaný
vykonával montáž plastových okien. Žalovaný 21:8. 2012 viedol motorové vozidlo žalobcu z. C., ktorým

zišiel z vozovky a prevrátil sa s ním, na vozidle vznikla škoda vo výške 9464,63 eur, vyčíslená
spoločnosťou AutoOlymp s. r. o., Lazovná 69, Banská Bystrica. Za odťah nepojazdného vozidla bola
vyúčtovaná suma 98,76 eur. ODI PZ Trnava pri prejednaní priestupku 20. 11: 2012 uznal vinného
žalovaného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný škodu neuhradil.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie čiastky 9563,39 eur
na tom základe, že žalovaný dňa 21.8.2012 spôsobil dopravnú nehodu na vozidle C. teda na vozidle
žalobcu, takže spôsobil škodu. Vozidlo bolo nepojazdné, škoda predstavuje zostatkovú hodnotu podľa
vyjadrenia Auto Olymp a odťah vozidla 98,76 eur. Náhradu škody si uplatňuje podľa § 179 Zákonníka
práce a § 186 ods.1 ZP, nakoľko škoda nebola spôsobená pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi. Žalovanému na výkon práce podľa dohody zo dňa 13.8.2012 nebolo vozidlo zverené,

toto bolo zverené inému montážnikovi, s ktorým pracoval.. Na práce chodia vždy minimálne dvaja. V
rámci uzavretej dohody nemal žalovaný šoférovať vôbec. Žalovaný napriek tomu išiel pre parapetnú
dosku a vtedy prišlo k nehode. Tým, že žalovaný nemal vozidlo zverené, sa nepodroboval v tomto
smere školeniu, lekárskym prehliadkam a podobne. Vozidlo nemalo havarijnú poistku, preto nárok nebol
uplatnený voči poisťovni.
Konateľ žalobcu C. uviedol, že pracovníci sa menia a za vozidlo a tovar bol vždy zodpovedný vedúci
montážnej partie, čo v tomto prípade nevie kto bol. Žalovaný bol v pozícii pomocníka. Ten, kto bol

za vozidlo zodpovedný, mal všetky potrebné doklady o spôsobilosti vrátane zdravotnej prehliadky.
Raz pri nakladaní tovaru sa stalo, že žalovaný chcel vozidlo potiahnuť a zistili, že nevie na tom ani
jazdiť, a teda na to upozornil technika pána Q., aby týmto ľuďom vozidlo nezverovali. Po nehode
sa dozvedel, že montážnikom niečo chýbalo a žalovaný to išiel na aute zobrať do miesta, kde majúvýrobu a sklady. Montérov rozdeľuje technik pán Q. a on sám nikdy nikomu kľúče neodovzdával. Pán
Q. ich vždy odovzdával iba zodpovednému pracovníkovi. Vozidlo bolo úplne nepojazdné, nedalo sa
opraviť, bola to totálna škoda a teda je zlikvidované. Znalecký posudok nebol žiadaný a mali za to, že

postačuje stanovisko, ktoré predložili súdu ohľadne výšky škody a stanovisko ODI Trnava, z ktorého je
zrejmé, že uznal žalovaného vinným v súvislosti s dopravnou nehodou. Pokiaľ ide o vznesenú námietku
premlčania, , žalobca síce vedel už v deň nehody, že škoda bola spôsobená a tiež, kto ju spôsobil, ale
v danom čase nevedel skutočnú výšku škody. Aj otázka zavinenia bola v danom prípade ešte sporná.
Pokiaľ ide o vinu, stanovisko polície je z 5.4.2013 a k zisteniu dátumu výšky škody sa nevie vyjadriť,

nakoľko nemajú datované ocenenie.

4.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný riadil vozidlo, zobral si ho so súhlasom
žalobcu, resp. konateľa, ktorý mu odovzdal kľúče od vozidla, tiež finančné prostriedky na kúpu PHM
a takýto postup bol pravidelne počas trvania pracovného vzťahu. Poukázal na nedostatky pre šetrení
políciou a skutočnosť, že vozidlo nemalo platnú STK, žalobca nemal právo takéto vozidlo používať.

V rámci výkonu prác u žalobcu sporné vozidlo riadil, toto mu dal každé ráno pán T. konateľ žalobcu.
Nepodrobil sa žiadnym lekárskym prehliadkam o spôsobilosti vozidlo riadiť. Chodil s ním kolega, meno
si nepamätá, chodil aj s Y. K., teda vždy s niektorým z nich. Oni nešoférovali nikdy. V sporný deň
pracovali v W. a musel sa vrátiť do firmy pre penu. Keď sa vracal z firmy, zlyhali brzdy a došlo k
nehode. Vozidlo malo poškodenú prednú časť. S vozidlom zišiel do priekopy, bez nárazu do stromu

a podobne. Pravdepodobne bol poškodený aj motor. Zavolal políciu a sanitku, takže ho odviezli a
nevie, ako bolo auto poškodené. Bol týždeň PN. Nepodroboval sa žiadnemu bezpečnostnému školeniu.
Nemal ani dohodu o hmotnej zodpovednosti, ani o zverení vozidla. O prácach sa nerobili pracovné
výkazy, cestovné príkazy, ani žiadne záznamy. Každé ráno, keď chodil do práce, mu pán T. dal kľúče,
aby šoféroval. Vie, že v skupine bol Y. K., a druhého meno si nepamätá, robil s nimi iba chvíľu. T.

T. im povedal, kam a čo majú ísť robiť, jemu dal kľúče od auta. Mali tam aj nejakého pána, ktorý
bol ich vedúci, meno nevie On však auto neriadil. Namietal výšku škody a tiež predložený doklad a
vyjadrenie spoločnosti, ktorá výšku škody určila, a to aj s prihliadnutím na vek vozidla a jeho stav.
Spochybňoval aj priebeh likvidácie, ktorý bol veľmi rýchly. Vozidlo nebolo ani ohliadnuté znalcom, nebola
zisťovaná príčina dopravnej nehody. Iba polícia uložila poriadkovú pokutu, čo žalobca považuje dôkaz

o preukázaní viny, bloková pokuta sama o sebe nedokazuje príčinu nehody. Likvidácia vozidla bola
veľmi rýchla. Namietal tiež premlčanie pohľadávky, nakoľko nehoda bola spôsobená 21.8.2012 a žaloba
bola podaná 23.10.2014, pričom v deň nehody sa žalobca dozvedel o nehode aj o spôsobení škody.
Spochybňoval škodu aj z toho dôvodu, že žalobca nakoniec uznal pracovno-právny vzťah a pokiaľ by
aj bolo preukázané zavinenie žalovaného, podľa ZP zamestnanec zodpovedá len do výšky svojho 3-

mesačného platu.
Na pojednávaní /na ktorom bol prítomný konateľ p. T./ uviedol, že kľúče mu dával prítomný konateľ pán
T., najskôr však uviedol, že kľúče mu nedával tento pán (ukázal na prítomného konateľa) ale pán T.,
teda žalobca namietal, že z tohto je zrejmé, že si pletie pán T. a Q.. Žalovaný tento rozpor odôvodnil
tým, že mu do očí svietilo slnko.

5. Svedok Y. K. uviedol, že u žalobcu 2 týždne pracoval ako montážnik. Pracoval tam aj so žalovaným.
Viem že žalovaný mal autonehodu, ale on už tam nepracoval. Takže nevie, ako sa nehoda stala. Pokiaľ
u žalobcu pracoval, chodili na práce na vozidle T.. Vždy riadil vozidlo žalovaný, kľúče od auta mu dával
pán Q.. Chodili svedok so žalovaným, alebo ešte ďalší zamestnanec, tiež montážnik K. M.. Vedúci

s nimi nikdy nechodil, ten býval v hale v sídle žalobcu. Okrem žalovaného nikto iný vozidlo neriadil.
Žalovaný ako vodič vypisoval záznam o jazde, príchod, odchod aj počet kilometrov. Svedok ani K. M.
nemali vodičský preukaz, jediný ho mal žalovaný. Keď ráno prišli na halu, dostali papier, kde sa montáž
uskutoční, dostali okná, ktoré sme si mali naložiť, pán Q. im dal papiere ohľadne montáže, ceny práce a
faktúru, kľúče od auta, peniaze na benzín boli zobrať v sídle firmy. Cestou tankovali, robil to žalovaný.

6.Z predložených dokladov vyplýva, že strany uzavreli dňa 13. 8. 2012 Dohodu o vykonaní práce na
dobu od 13. 8. 2012 do 31. 12. 2012 pre druh práce Montáž plastových okien.

7.Podľa správy OO PZ Trnava, ODI zo dňa 5. 4. 2013 žalovaný 21. 8. 2012 viedol vozidlo Renault Y.

EČ TT-XXX-CY v obci Q. V., zišiel mimo vozovku vpravo, kde prednou časťou narazil do betónového
premostenia, prevrátil sa s vozidlom nabok, došlo k jeho ľahkému zraneniu. ODI PZ ho uznal vinným zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák.č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch a bola mu uložená sankcia, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.
11. 2012.
Podľa potvrdenia spoločnosti Autoolymp cenový interval zostatkovej hodnoty vozidla je 9.464,63 eur.

Žalobca predložil súdu doklad o nadobúdacej cene vozidla 440.300 Sk, doklad o STK a emisnej kontrole
vozidla - kontrola vykonaná 1. 3. 2007, 16. 2. 2009, 16. 2. 2011, platí do 16. 2. 2013, o čom predložil
doklady.
Podľa vyjadrenia žalobcu oprava vozidla nebola možná. Vozidlo nemalo havarijnú poistku, preto nebolo
možné uplatňovať náhradu škody od poisťovne.

8. Pojem premlčanie a preklúzia Zákonník práce neupravuje /upravuje lehoty na uplatnenie a zánik
práva pri jednotlivých vzťahoch/. Pre pracovnoprávne vzťahy treba použiť v súvislosti s vymedzením
uvedených pojmov Občiansky zákonník.
Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody

premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia

doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do
uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom
konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2.
Podobne je to aj v prípade, aby ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale

už by uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci
objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.
Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú
podmienku uplynutia 2-ročnej doby na vedomosť poškodeného:
-o škode

-kto za ňu zodpovedá.
Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného
posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v

približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25 Cdo
721/2005).
Poškodený „sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá“ hneď ako získa informáciu, na základe ktorej si
môžeurobiťúsudokoosobekonkrétnehoškodcu,tedalenčozískavedomosťoskutkovýchokolnostiach
rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu, teda len čo získa vedomosť o skutkových

okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu.
Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v
okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže
urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škod zodpovedá;
v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota

poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014).

V danom prípade nehoda sa stala 21. 8. 2012, žaloba bola podaná 23. 10. 2014. Žalobca mal vedomosť
o tom, kto škodu spôsobil, už v čase nehody a o výške škody najneskôr dňa 3. 10.2012, kedy pripravil
dohodu o náhrade škody /č. l. 8 spisu/, ktorú žalovaný nepodpísal. V tejto dohode žalovaný vyčíslil škodu

na 9.563,39 eur, ktorú si uplatňuje v konaní a už v tejto dohode ju vyčísľuje ako škodu vo výške hodnoty
vozidla zistenú na základe certifikátu o ocenení vozidla - 9464,63 eur, navýšenú o cenu za odťah vozidla
98,76 eur, spolu 9563,39 eur. Teda najneskôr v deň 3. 10. 2012 vedel žalobca nielen o tom, kto za ním
uplatňovanú škodu zodpovedá, ale aj o výške škody.
Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty, ktorá

začala plynúť najneskôr dňa 3. 10. 2012 /kedy mal už nepochybne žalobca vedomosť o výške škody aj
o tom, kto za ňu zodpovedá/ a uplynula dňom 3. 10. 2014, pričom skončením subjektívnej premlčacej
lehoty už neplynie ďalej lehota objektívna.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania a to bol zásadný a prioritný dôvod zamietnutia žaloby.9. Pre úplnosť je potrebné s prihliadnutím na vykonanie dôkazov a potrebu ich vyhodnotenia však uviesť,
že pre uplatnenie nároku nie sú ani splnené zákonné podmienky pre nárok na náhradu škody.

Žalobca svoj nárok opiera o ust. § 179 Zákonníka práce a § 186 ods.1 ZP.
Z hľadiska dôvodnosti žaloby je potom potrebné /resp. zásadne treba v prípade, ak nárok nie je
premlčaný/ skúmať vznik škody a splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu
škody.
Podľa § 177 ods. 1 ZP Zamestnávateľ je povinný svojím zamestnancom zabezpečovať také pracovné

podmienky, aby mohli plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí
nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Podľa § 179 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185. Podľa § 179 ods. 2 ZP Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním

proti dobrým mravom.
Predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca vyžadujú splnenie všetkých
zodpovednostných predpokladov, medzi ktoré patri: 1. Protiprávny úkon, 2. Vznik škody, 3. Príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 4. Zavinenie zamestnanca, 5. Existencia
pracovného pomeru, 6. Ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s

týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce.
Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví a na majetku. Sú povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril,
chrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničenímazneužitímanekonaťvrozporesoprávnenými
záujmami zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na náhradu škody voči zamestnancovi, ktorý ju

svojím konaním spôsobil.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu,
- protiprávny úkon,
- vznik škody,

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
- zavinenie
-ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením
Plnením pracovných úloh je v zmysle § 220 ods. 1 ZP výkon pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je

predmetom pracovnej cesty.
Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je zavinené protiprávne konanie
zamestnanca, teda konanie v rozpore s nejakou právnou povinnosťou. Ak je škoda nezavinená,
zamestnanec za ňu nemôže zodpovedať. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi
zavinenie, a teda nesie kompletnú dôkaznú povinnosť. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma

zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody, najmä ak sa nejednalo o úmysel.
Nemožno hovoriť o zavinení, ak chýba protiprávnosť. Ak nie je daná príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním zamestnanca a vznikom škody, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do
úvahy.
Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne

vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971,
s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo

všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010)Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom poškodenia má byť osobné motorové vozidlo, neprichádza
do úvahy použitie ust. § 185 ZP /v ktorom sa jedná o náradie, pracovný odev a podobne, nie o stroje,
automobily/

Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa
§ 186 ods. 2 obmedzenie v prvej vete neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa §
182 až 185, ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo
psychotropných látok, ako aj v prípade, keď bola škoda spôsobená úmyselne.

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z. z. Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a
preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca
a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 10)
so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na
pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na

zdraví, a s ochranou pred nimi,
c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli
bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
Ust. § 319, § 320 CSP upravuje výnimky sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania v prospech
zamestnanca, teda z hľadiska dokazovania nie v prospech zamestnávateľa, ktorého v danom prípade

zaťažuje dôkazné bremeno.
Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne
strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.

Strany majú podľa § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh. Súd podľa zásad CSP nevykonáva dôkazy bez návrhu - výnimkou
sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov /napr. obchodný register, kataster nehnuteľností/,

zisťovanie procesných podmienok, skutočností, či bude rozhodnutie vykonateľné, a dôkazy na zistenie
cudzieho práva.
Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 11 os. 4 CSP Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak

nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 CSP Súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vznik náhrady škody, ktoré súd udáva len pre
úplnosť, nakoľko zásadným dôvodom je zamietnutie žaloby pre premlčanie nároku a ostatné okolnosti

súd udáva ako komplexné posúdenie nároku.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal vznik škody, resp. jej výšky. Ním udané a
predložené ocenenie vozidla - „Ocenenie jazdených áut“ nie je postačujúce, nejedná sa o odborné
vyjadrenie ani posúdenie ceny konkrétneho poškodeného vozidla, ale vyjadrenie všeobecné. Zo
žiadnych dôkazov nevyplýva nepochybne zničenie vozidla a potreba jeho likvidácie - za daných

okolností tento rýchly postup sa javí ako prinajmenšom podivný za situácie, kedy si zamestnávateľ
uplatňuje náhradu škody voči zamestnancovi a nevykoná všetky relevantné kroky na zabezpečenie
dôkazov/riadnadokumentácia,posudok,dôkazyonepojazdnostivozidlaatď/.Anizozáznamuonehode
priestupkového spisu polície nevyplýva nepojazdnosť, resp. zničenie vozidla.
Naviac je potrebné uviesť, že žalobca zveroval vozidlo zamestnancom /nie je rozhodujúce ktorým/ pre

pracovné účely. Za tým účelom sa javí nevyhnutné havarijné poistenie vozidla, ktoré by bolo v konečnom
dôsledku i v záujme žalobcu pre prípad nehody, krádeže, zranení a podobne. Tým, že žalobca takto
nepostupoval, zapríčinil, že škoda nemohla byť krytá poistením a nesplnil si tak svoju preventívnu
povinnosť predchádzať škodám.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že vozidlo riadil vždy vedúci skupiny, neoznačil takú osobu a nepreukázal taký

postup. Z výpovede svedka Ireckého vyplýva, že vozidlo riadil výlučne žalovaný a je nesporné, že
tento sa nepodroboval žiadnym lekárskym prehliadkam, školeniam, nebolo mu zverené vozidlo....S
prihliadnutím na uvedené okolnosti nie je potom ani rozhodujúce, či vozidlo odovzdával žalovanému
konateľ žalobcu alebo iná osoba.S poukazom na uvedené žalobca nepreukázal výšku škody /predložené vyjadrenie nemá dôkaznú silu,
je všeobecné/, nepreukázal ani likvidáciu vozidla a potrebu takto postupovať a bez týchto skutočností
potom nemôžu nastúpiť ďalšie zákonné podmienky pre zodpovednosť za škodu. Nie je sporné, že

žalovaný bol priestupkovo postihnutý za porušenie predpisov o cestnej premávke, to však samo osebe
bez ďalšieho nemá za následok zodpovednosť za uplatňovaný nárok na náhradu škody. Tento jeho
postih /a protiprávne konanie/ nemôže byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorej vznik a
predovšetkým výšku žalobca relevantným spôsobom nepreukázal. Už táto skutočnosť má za následok,
že nárok na náhradu škody nemôže vzniknúť, nakoľko absentuje prinajmenšom jedna zo základných

podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania v celom rozsahu a ich výška bude určená samostatným rozhodnutím podľa 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).