Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815204983
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815204983.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Miriam Kohútová, PhD. v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou
Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Martin, Hviezdoslavova č. 7 proti odporcom: v 1.
rade J. I., nar. X.X.XXXX, bytom Y., E. XXX/XX, v 2. rade J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., E. XXX/XX
o zaplatenie 25.270,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 14
416,92 eur spolu s 8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2014 až do zaplatenia z dlžnej
sumy všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 02.04.2015 uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie 25.270,07 eur
so zmluvným úrokom 13,49% zo sumy 24.595,61 eur od 4.8.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
8,05% ročne z dlžnej sumy od 1.12.2014 do zaplatenia ako i nahradiť trovy konania. Uviedol, že poskytol
odporcovi v 1. rade spotrebiteľský úver na základe zmluvy zo dňa 12.08.2011 vo výške 27 100 eur.

Odporca v 1. rade sa zaviazal úver splatiť v 120 mesačných splátkach, mesačne vo výške 433,08 eur
splatné k 15.dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.9.2011. Odporkyňa v 2. rade v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 12.8.2011 sa zaviazala uhradiť pohľadávku navrhovateľa spoločne a
nerozdielne s odporcom v 1. rade. Podľa článku V-3 Všeobecných podmienok je navrhovateľ oprávnený
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa odporcovia dostali do
omeškania viac ako 30 dní a boli navrhovateľom na zaplatenie vyzvaní. Dňa 1.11.2014 sa stal splatný
celý dlh odporcu v 1. rade a tento vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov, ku dňu podania

tohto návrhu eviduje navrhovateľ celkom dlh vo výške 25 570,07 eur.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb z 12.8.2011, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, výpoveďou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere z 11.8.2014, výpisu z úverového účtu odporcov, písomného vyjadrenia
navrhovateľa zo dňa 6.11.2015, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenia o

prijatých splátkach, generálneho výpočtu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, sadzobníka
poplatkov navrhovateľa, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu zistil súd tento
skutkový a právny stav veci:Navrhovateľ uzavrel s odporcami dňa 12.8.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o
revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty. Na základe časti B tejto zmluvy poskytol odporcovi v 1.
rade ako dlžníkovi sumu 27 100 eur ako úver, ktorý sa odporca v 1. rade zaviazal vrátiť spolu s 13,49 %

ročným úrokom, v 120 mesačných splátkach po 433,08 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že konečná
splatnosť úveru nebola dohodnutá. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v ZSU
dohodnutá vo výške 14,36 % a priemerná RPMN vo výške 12,52%. Zo zmluvy vyplýva, že odporcovia si
zvolili Štandardný súbor poistenia a poplatok za poistenie bol 4,99%. Odporkyňa v 2. rade vyhlásením
spoludlžníka vyhlásila, že spoločne a nerozdielne spolu s odporcom v 1. rade uhradí záväzky zo zmluvy.

Odporca v 1. rade dlžnú sumu z UZ navrhovateľovi riadne nesplácal. Z potvrdenia o odfinancovaní
peňažných prostriedkov vyplýva, že odporca vyčerpal sumu 9837,91 eur odkúpením úveru č.
42616650489004 a suma 17262,09 eur (zaslaním peňažných prostriedkov na účet odporcu/. Odporca
navrhovateľovi v období od 12.9. 2011 do 8.10. 2014 vrátil spolu sumu 12 683,08 eur. Z vyjadrenia
navrhovateľa zo dňa 6.11.2015 vyplýva, že odporcovia vyčerpali celkom sumu 27 100 eur, odporcovia

mali na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradiť navrhovateľovi celkovo sumu 52328,40 eur, ktorá
pozostáva z poskytnutého úveru vo výške 27 100 eur, zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej výške
22 400 eur a poplatkov za poistenie úveru v celkovej výške 2 828,40 eur. Odporcovia uhradili sumu v
celkovej výške 12 383,08 eur do dňa vyhotovenia výpovede, po výpovedi z úverovej zmluvy uhradili
sumu 300 eur.

V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcov z UZ, navrhovateľ vypovedal úverovú
zmluvu dňa 11.8.2014, po doručení ktorej sa stal splatný dlh odporcov v celom rozsahu dňa 1.11.2014.
Odporcovia dlh neuhradili, preto si navrhovateľ nárok uplatnil prostredníctvom súdu vo výške 25 570,07
eur. Uvedená suma predstavuje zvyšok úverovej istiny 24 595,61 eur (istina po lehote splatnosti úveru

z toho 1 067, 93 eur úverová istina z dlžných mesačných splátok úveru splatných v 01/2014-07/2014,
23527,68 eur úverová istina splatná ku dňu účinnosti výpovede z úverovej zmluvy za obdobie 08/2014
až do zaplatenia, ktorú odporcovia mali uhradiť t.j. poskytnutý úver 27 100 eur - uhradená úverová istina
2504,39 eur úverová istina z dlžných mesačných splátok úveru ), dlžné zmluvné úroky a poplatky za
poistenie 04/2014-07/2014, 927,32 dlžné zmluvné úroku, dlžné poistné v sume 47,14 eur.

Navrhovateľ si voči odporcom uplatnil aj nárok na zmluvný úrok vo výške 13,49 % ročne zo sumy 24
595,61 eur od 4.8.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, t.j. vo výške úrokov
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 25 270,07 eur od 1.12. 2014 až do
zaplatenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej

prípustnej výške.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

V § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sú uvedené náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, právny vzťah medzi účastníkmi súd považoval za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné podriadiť režimu
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti
predpisov občianskeho práva a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, čo znamená, že
pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je

podaný dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške úverového rámca
27 100 eur. Na základe tejto zmluvy mal odporca sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach
433,08 eur , počet splátok 120, vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru nebola
dohodnutá. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola v ZSU dohodnutá vo výške

14,36 % a priemerná RPMN vo výške 12,52 %. Zo zmluvy vyplýva, že odporca si zvolil Štandardný
súbor poistenia a poplatok za poistenie bol 4,99 %.

Z výpisu z účtu (č. l. 36-39) je preukázané, že odporca počas trvania zmluvného vzťahu z UZ
vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 27 100 eur, pričom ku dňu podania návrhu na súd vrátil

navrhovateľovi len sumu 12 683,08 eur.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa za nedôvodný v časti , a preto ho v tejto časti zamietol. Je zrejmé, že navrhovateľ
uplatňujeplnenienazákladeprávnehovzťahu,ktorýmalvzniknúťpodľapríslušnéhozákonač. 129/2010

Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,anaktorýdopadáajprávna podľa§ 52anasl.ustanoveníObčianskeho
zákonníka. Posudzujúc obsahové náležitosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré sú
uvedené v zmluve, súd zistil, že zmluva neobsahuje platný údaj o konečnej splatnosti úveru, počtu
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dôvodu absencie týchto zákonných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úver ako taký sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva

ďalej neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, t.j. dátum poslednej splátky, pričom tieto údaje
nemôže navrhovateľ ako veriteľ dodatočne nahrádzať inými listinami. Účelom tohto dojednania je,
aby spotrebiteľ bol už pri uzatváraní zmluvy riadne informovaný v akých termínoch, kedy a v akej
výške a ako dlho, t.j. dokedy bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Pokiaľ samotná
zmluva údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno

nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti úveru
matematickými operáciami z iných údajov o to zvlášť, že v danej veci došlo k posunutiu aj prvej splátky
úveru. Vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z., súd v konaní skúmal,
či predmetná zmluva obsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. Súd pripreskúmavaní náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona písm. f/ č. 129/2010 Z.z. zistil, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje všetky zákonné náležitosti a to konkrétne dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu

považoval súd predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, preto boli a sú odporcovia povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne navrhovateľovi len zostatok úverovej istiny. Je zrejmé a v konaní nebolo sporné,
že odporcovia zaplatili navrhovateľovi sumu 12 683,08 eur /č.l. 37/, pričom z titulu úverovej istiny, ktorú
im navrhovateľ poskytol v sume 27 100 eur, sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť len rozdiel tejto
sumy t.j. 14 416,92 eur.

Vzhľadomktomu,žeodporcoviadlžnúsumunezaplatiliriadneavčas,dostalisasplnenímdoomeškania
a navrhovateľovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd preto uložil odporcom takisto povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi zo sumy 14 416,92 eur 8,5 % ročný úrok z omeškania od 1.12.2014 (t.j. po
splatnosti úveru) až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia dlžných zmluvných úrokov, ktoré požadoval aj po
zosplatnení úveru vo výške 13,49 % ročne od 4.8.2014 do zaplatenia zo sumy 24 595,61 eur, súd
návrh ako nedôvodný zamietol. Podľa právneho názoru súdu, navrhovateľovi zmluvný úrok po ukončení
zmluvnej splatnosti v dôsledku výpovede nepatrí, pretože od tejto doby patrí veriteľovi len nárok na úrok

z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný
súd Slovenskej republiky pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba

právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom ustanovení konštatuje,
že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp.
že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.