Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 15, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113216649
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113216649.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky: Y.. I. U.,

nar. XX.X.XXXX, bytom P. O. Q. XX/XX, W. H., štátna občianka SR, právne zastúpenej Y.. M. F.,
advokátom, U. 1, A. proti odporcovi: S. W. M., K.: XXXXXXXX, N. XX, M., právne zastúpeného JUDr.
Marekom Doktorom, advokátom, Piaristická 273/21, Trenčín, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľke za protiprávne zásahy do osobnostných
práv navrhovateľky, spôsobených nesprávnou liečbou a za spôsobené psychické útrapy odporcom
navrhovateľke, a to listom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na súde dňa X.X.XXXX požiadala súd, aby rozsudkom vyslovil,
že odporca je povinný ospravedlniť sa navrhovateľke za protiprávne zásahy do osobnostných práv
navrhovateľky, a aby zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
XX.XXX Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V návrhu uviedla, že od X.X.XXXX bola navrhovateľka hospitalizovaná na Oddelení úrazovej chirurgie
Fakultnej nemocnice v Trenčíne s Montegiovou zlomeninou pravého predlaktia. Dňa XX.XX.XXXX
podstúpila operáciu, hospitalizovaná bola do XX.XX.XXXX. Počas operácie, aj počas hospitalizácie bola
p. Y.. C. aj p. primárom Y.. T. ubezpečená, že ruka bude funkčná, že bude v poriadku. Traumatologické
vyšetrenie navrhovateľka absolvovala XX.XX.XXXX. Ďalšia kontrola bola dňa XX.X.XXXX, šlo o RTG
kontrolu, videl ju primár oddelenia, a na RTG bolo skrátenie zlomeniny a subluxácia v lakťovom kĺbe.

Tento indikoval na ďalší deň príjem na oddelenie. Y.. C. navrhovateľke povedal, že je potrebné ju
znovu operovať. Ráno na vizite primár oddelenia zamietol úplne názory p. Y.. C., ktorý poukázal na
to, že navrhovateľka má lakeť napuchnutý. Druhá hospitalizácia u odporcu trvala od XX.XX.XXXX do
XX.X.XXXX, no k ďalšej operácii nedošlo. Keď sa navrhovateľka na vizite spýtala Y.. C. otázku, čo bude
s tými úlomkami, odpovedal: „Neviem o čom hovoríte, spýtajte sa primára na vizite“. Navrhovateľka
primárovi oddelenia položila tri otázky, a to, či bude tá ruka funkčná, či bude v poriadku, čo bude s
tými úlomkami. Primár sa znovu vyjadril, že ruka bude v poriadku. Ďalšie traumatologické kontroly

navrhovateľka absolvovala v dňoch 18.06., 06.07., 27.07.2010. Dňa 18.06.2010 na kontrole napísal
Y.. T.: jeden väčší fragment mimo, ale nie smerom do kĺbu. Počas ďalšej hospitalizácie navrhovateľky
u odporcu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX jej bol z ruky vybratý osteosyntetický materiál a do
prepúšťacej správy lekár napísal, že hybnosť plná, bez deficitu. Lekári navrhovateľke tvrdili, že to málen stuhnuté, že treba cvičiť, že ruka bude v poriadku. Y.. C. navrhovateľke povedal, že keď odmieta
cvičiť, nech podpíše reverz. Navrhovateľka lekárom nepovedala, že nebude cvičiť, ale uviedla im, že
ju to veľmi bolí, keď s rukou sestry cvičia. Navrhovateľku následne preložili na fyziatricko-rehabilitačné

oddelenie odporcu, kde bola hospitalizovaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Počas uvedenej
hospitalizácie a následnej rehabilitácie prežívala navrhovateľka najväčšie psychické útrapy spôsobené
aj zamestnancami odporcu, vzhľadom na poskytovanú starostlivosť a správanie zamestnancov odporcu.
Navrhovateľka v dôsledku toho celé dni plakala a musela jej byť privolaná psychiatrička, ktorá ju viackrát
navštívila, aby viedla s navrhovateľkou podporné psychologické rozhovory. Vtedy navrhovateľka začala

chápať, že s jej rukou nie je a nebude všetko v poriadku a že ju lekári zavádzali vo svojich vyjadreniach o
tom, že ruka a jej rehabilitácia je v poriadku. Navrhovateľka pokračovala v rehabilitáciách ambulantnou
formou 3 x v Novej Dubnici, 30 x v Dubnici nad Váhom, absolvovala aj kúpeľnú liečbu v Piešťanoch
od 10.01.2011 do 7.2.2011. Tu sa lekári nestačili čudovať, že ako mohol jeden revízny lekár podpísať
takú prepúšťaciu správu. Dňa 31.08.2010 bola navrhovateľka vyšetrená na neurochirurgickej ambulancii
v Univerzitnej nemocnici v Bratislave na Kramároch. Tu jej lekári povedali, že najprv si má dať do

poriadku lakeť, potom jej oni môžu liečiť nervy predlaktia. Absolvovala osobný pohovor s p. H.. Y.,
špecialistom na periférne nervy. On jej povedal, že nemá poškodený len nerv ulnaris, ale aj radialis a
medián, a aby si dala urobiť EMG vyšetrenia na všetky nervy predlaktia, ktoré vyšetrenia podstúpila.
Ďalšie kontroly absolvovala navrhovateľka u spádového chirurga Y.. V. v H. nad U., ktorý skonštatoval,
že ruka nie je v poriadku. Následne navrhovateľka vec konzultovala s p. Y.. T., že došlo k rozporu

medzi tvrdením lekárov odporcu a tým, čo tvrdí chirurg Y.. V. a lekári v Bratislave. Navrhovateľka
absolvovala u odporcu dňa 4.11.2010 CT vyšetrenie, potom išla za primárom na 3. poschodie, kde jej
kázal pohýbať rukou jedným smerom a povedal, že má ruku v poriadku, a aby Y.. V. nepočúvala. Y..
V., spádový chirurg, poslal navrhovateľku k ortopédovi Y.. F., ktorý skonštatoval poškodenie kondylov
humeru a ulny, že podľa neho potrebuje nový kĺb, aby si obvolala kliniky na Slovensku, kde vymieňajú

lakťové kĺby. Navrhovateľka telefonovala do rôznych nemocníc na Slovensku, v Bratislave v Ružinove
bola navrhovateľka na konzultácii dňa XX.XX.XXXX, kde bola referovaná na seminári, a kde bolo
rozhodnuté pre neistý výsledok operácie konzervatívny postup. Navrhovateľka ruku v lakti doteraz
nemôže otáčať, ani v zápästí, otáča ju v ramene, čo je dosť bolestivé. Pri práci učiteľky slovenského
jazyka a literatúry a výtvarnej výchovy, ktorú vykonávala, ruku potrebuje mať funkčnú. Lekári odporcu

jej sústavne tvrdili, že ruku bude mať funkčnú, že je v poriadku, že je len stuhnutá, že treba cvičiť.
Cvičila pod odborným vedením až do 21.06.2012, no ruku má poškodenú. V Univerzitnej nemocnici
Bratislava, Nemocnica Ružinov, Ortopedická ambulancia - klinická navrhovateľke lekár povedal, že to
má posunuté a že jej v lakti chýba kus kosti. Otvorená zlomenina to nebola. Ortopéd Y.. F. navrhovateľke
povedal, že to má posunuté, že potrebuje nový kĺb. Lekári jej povedali, že vtedy, keď ju po dvoch

týždňoch znovu hospitalizovali, vtedy sa to ešte dalo operovať. Vtedy ju mali operovať alebo poslať
do inej nemocnice, na kliniku. Odporca tak nepostupoval. Ide o veľmi závažné pochybenie lekárskej
starostlivosti. Navrhovateľka je rozhodnutím Sociálnej poisťovne od 7.5.2011 uznaná invalidnou s
poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na
základe konania zamestnancov - lekárov odporcu došlo k neoprávneným zásahom do cti, dôstojnosti

a právom chránených záujmov navrhovateľky, najmä do práva na zdravie, súkromie. Uvedený zásah
predstavuje v značnej miere zníženie dôstojnosti a vážnosti navrhovateľky v spoločnosti najmä v okolí
a zamestnaní, ktorý jej spôsobil fyzické zohyzdenie a psychické útrapy. Bezpochyby ide o závažnú
ujmu, nakoľko vzhľadom na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo, na intenzitu zásahu a jeho
trvanie a tiež jeho dôsledky o jej závažnosti svedčia. Konanie zamestnancov odporcu napĺňa znaky

zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, zásah je neoprávnený a objektívne spôsobilý negatívne
dopadnúťnaosobnosťnavrhovateľky.Uplatnenéprávaoprelanavrhovateľkaoustanoveniačl.19ods.2,
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Primerané zadosťučinenie
v podobe morálneho zadosťučinenia v tomto prípade nemožno považovať za postačujúce, nakoľko
prípadné ospravedlnenie či iná forma morálneho zadosťučinenia zo strany odporcu by nepokryla všetky

sféry života navrhovateľky, ktoré boli konaním odporcu poznačené. Preto navrhovateľka požaduje od
odporcu okrem ospravedlnenia aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej protiprávnym konaním odporcu
vznikla.Priurčenívýškynáhradynemajetkovejujmy,vychádzalanavrhovateľkazozávažnostizásahudo
jej práv a teda zo závažnosti nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla. Náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
20.000,- EUR je adekvátna intenzite zásahu ako aj následku, ktorý zásah spôsobil navrhovateľke a tiež

osobám jej blízkym. Náhrada vo výške 20.000,- EUR by mohla aspoň čiastočne zmierniť nemajetkovú
ujmu, ktorá preukázateľne navrhovateľke vznikla.Odporca sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.5.2014. Žiadal návrh v celom rozsahu
zamietnuť, alternatívne ak súd rozhodne, že nárok navrhovateľky na ochranu jej osobnostných práv
daný je, navrhol, aby súd rozhodol o nároku navrhovateľky v časti povinnosti odporcu ospravedlniť

sa jej za protiprávne zásahy do osobnostných práv, a aby návrh zamietol ako nedôvodný v časti
povinnostiodporcuzaplatiťnavrhovateľkenáhradunemajetkovejujmy.Poukázalnato,ženavrhovateľka
vôbec nešpecifikuje akým konkrétnym správaním sa zamestnancov odporcu jej mali byť spôsobené
psychické útrapy, v čom konkrétne mali psychické útrapy spočívať. Petit návrhu v časti požadovaného
ospravedlnenia je podľa názoru odporcu nevykonateľný, keďže nedefinuje jeho obsah, ani spôsob a

čas prevedenia. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľka sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 13C/273/2013 už domáha od odporcu náhrady škody na zdraví titulom
vytrpenej bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku, náhrady liečebných nákladov
ako aj náhrady trov konania. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky uvádzaných v návrhu či už
poukazuje na vytrpené bolesti alebo sťaženie v spoločnosti je možné tieto subsumovať pod nároky
pokryté jednorazovou náhradou - bolestným a sťažením spoločenského uplatnenia, pričom týchto sa

navrhovateľka domáha uvedenom prebiehajúcom konaní. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľka
počas liečby nespolupracovala s odporcom adekvátne. Navrhovateľka bola v rámci ambulantnej liečby
vyšetrená na ambulancii úrazovej chirurgie dňa 19.5.2010, kedy bolo zaznamenané, že si navrhovateľka
dala sama doma dolu sadrovú dlahu a prišla bez nej. V pooperačnom období bola potrebná intenzívna
rehabilitácia, ktorú navrhovateľka napriek odporúčaniu lekárov odporcu odmietla. Preto bola dňa

17.8.2010 preložená na Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie k ďalšej liečbe. Navrhovateľka rehabilitáciu
neabsolvovala. Odporca namietol premlčanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Počiatok plynutia premlčacej doby ohľadom práva na náhradu za nemateriálnu ujmu je podľa §
101 občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť

dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Je zrejmé,
že navrhovateľka bola prvýkrát u odporcu hospitalizovaná v čase od 8.5.2010 do 14.5.2010. Následne
mala byť podľa jej vyjadrení vykonaná reoperácia a to počas jej ďalšej hospitalizácie u odporcu od
25.5.2010 do 28.5.2010. Nevykonanie reoperácie malo byť podľa vyjadrení navrhovateľky dôvodom jej
súčasného nepriaznivého zdravotného a psychického stavu. Ak navrhovateľka uvádza, že nevykonanie

reoperácie počas jej druhej hospitalizácie jej spôsobilo súčasný nepriaznivý zdravotný stav a následne
zásah do jej osobnostných práv, potom premlčacia doba na uplatnenie jej nároku plynie dňom po
dni kedy došlo k neoprávnenému zásahu (nedošlo k vykonaniu reoperácie), čo v tomto prípade je
deň 28.5.2010, kedy k reoperácii nedošlo a navrhovateľka bola prepustená domov. Navrhovateľka
preto mohla svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát

dňa 29.5.2010, a najneskôr tak mohla urobiť 29.5.2013. Návrh na súd podala až dňa 4.7.2013. Z
uvedeného dôvodu je nárok navrhovateľky premlčaný. Ďalej odporca poukázal na to, že právo na
peňažnú satisfakciu (zadosťučinenie) nepatrí automaticky (vždy) pre každý zásah do osobnosti fyzickej
osoby, ale predstavuje výnimočné právo pre prípady, ak iné spôsoby ochrany osobnosti nepostačujú.
Európsky súd pre ľudské práva v niektorých prípadoch porušenia osobnostných práv napr. práva na

život,osobnúsloboduabezpečnosť,právanasúkromiearodinnýživot,dospelkzáveru,žedostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľa je samotné konštatovanie porušenia práva (napr. rozsudok Pavletič vs
Slovensko z roku 2004, Indra vs Slovensko z roku 2005).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov Y.. L. C., Y.. R. T., Y.. M. Q., T. U., Y.. A.

R., Y.. R. C., T.., oboznámením prehľadu návštev navrhovateľky u lekárov, oznámenia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trenčín o výsledku šetrenia č. PO 581/2011 zo dňa 30.6.2011,
písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 19.5.2014, žaloby o náhradu škody prejednávanej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 13C/273/2013, znaleckých posudkov č.193/2013 dňa 25.10.2013, č. 190/2015
zo dňa 4.8.2015 vypracovaných forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., Bratislava,

listu navrhovateľky zo dňa 14.12.2010, lekárskeho nálezu zo dňa 8.6.2015, písomného vyjadrenia
odporcu zo dňa 26.6.2015, záznamu psychológa a lekárskych správ zo dňa 18.8.20101, 19.8.2010,
elektronického podania navrhovateľky zo dňa 9.7.2015, písomného podania navrhovateľky zo dňa
3.11.2015, 13.1.2016, odpovede Union zdravotná poisťovňa zo dňa 11.1.2016, zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky, rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 21.6.2011, 4.12.2014, písomného vyjadrenia

odporcu zo dňa 27.11.2015.

Z prepúšťacích správ zo dňa 14.5.2010, 28.5.2010, 17.8.2010, 26.8.2010, lekárskych správ zo dňa
19.5.2010, 24.5.2010, 18.6.2010, 6.7.2010, 27.7.2010, 26.8.2010, žiadanky o CT vyšetrenie zo dňa4.10.2010 bolo zistené, že navrhovateľka dňa 8.5.2010 utrpela úraz, keď spadla z bicykla na pravú
ruku. Dňa 8.5.2010 o 10.54 hod bola prijatá na Oddelenie úrazovej chirurgie odporcu. Na RTG bola
popísaná zlomenina lakťovej kosti a vykĺbenie hlavičky vretennej kosti, t.j. Monteggiho zlomenina

pravej ruky. Dňa 10.05.2010 v čase od 10:45 hod. - 11:12 hod. bol prevedený operačný zákrok -
zatvorená repozícia a osteosyntéza. Podľa prepúšťacej správy bola navrhovateľka prepustená domov
dňa 14.5.2010 v stabilizovanom stave, poruchou citlivosti 5. prsta. Dňa 19.5.2010 bola navrhovateľka
na kontrolnom vyšetrení v traumatologickej ambulancii odporcu, pričom v lekárskej správe Y.. R. C.
uviedol, že si pacientka dala sadru dole, lebo ju bolela ruka, potom bolesť ustúpila s tým, že v

správe je konštatované pretrvávanie opuchu lakťa pravej ruky navrhovateľky, poruchy citlivosti 5. prsta;
pacientke bola vymenená sadra. Dňa 24.5.2010 bola navrhovateľka opäť na kontrole na uvedenom
oddelení, bolo vyhotovené RTG, na základe ktorého bolo do lekárskej správy zaznamenané skrátenie
zlomeniny a subluxácia v lakťovom kĺbe (čiastočné vykĺbenie), a preto ošetrujúci lekár Y.. L. C. po
odsúhlasení primárom odporučil hospitalizáciu navrhovateľky na oddelení. V dňoch 25.5.2010 až
28.5.2010 bola navrhovateľka hospitalizovaná na Oddelení úrazovej chirurgie odporcu pre skrátenie

zlomeniny, subluxáciu v lakťovom kĺbe, opuch v oblasti lakťa pravej ruky a poruchu citlivosti 5. prsta;
ďalšia operácia nebola vykonaná, navrhovateľka bola prepustená domov so zmierneným opuchom. V
dňoch 18.6.2010, 6.7.2010, 27.7.2010 bola navrhovateľka na kontrolách v traumatologickej ambulancii
odporcu, pričom bolo konštatované zmiernenie opuchu, viazla hybnosť v lakti i zápästí, a podľa RTG
bolo zranenie zhodnotené ako zhojené, odporúčaná rehabilitácia; v lekárskej správe zo dňa 18.6.2010

bol zaznamenaný jeden väčší fragment mimo, nie do kĺbu. Dňa 11.8.2010 bola navrhovateľka prijatá
na Oddelení úrazovej chirurgie odporcu za účelom vybratia osteosyntetického materiálu. Pri prijatí bola
zistená obmedzená hybnosť v lakti aj v zápästí pravej hornej končatiny, pohmatová citlivosť predlaktia,
vyrovnanie prstov nebolo možné, pacientka udávala pichavú, rezavú bolesť od zápästia do 4. a 5. prsta a
tŕpnutieruky.Dňa12.8.2010bolanavrhovateľkepricelkovejanestéziivybratáskrutkaspodložkouzruky,

zrealizovaný redres (uvoľnenie zrastov) lakťa, zápästia a prstov a v prepúšťacej správe bolo uvedené,
že hybnosť je plná, bez deficitu, pooperačne bola rana kľudná. Pre zlepšenie hybnosti a obratnosti pravej
ruky bola navrhovateľka preložená dňa 17.8.2010 na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie odporcu, kde
bola hospitalizovaná do 26.08.2010, kedy bola po fyzikálno-rehabilitačnej liečbe prepustená, pretože
došlo k zlepšeniu pohyblivosti v lakťovom aj ramennom zhybe s tým, že priebeh hospitalizácie bol bez

komplikácií s dobrou spoluprácou navrhovateľky, a v správe je zaznamenaný pretrvávajúci motorický
deficit lakťa, navrhovateľka bola odporučená na ambulantnú rehabilitáciu a EMG vyšetrenie. Dňa
4.10.2010 bolo navrhovateľke predpísané CT vyšetrenie pravého lakťa, ktoré absolvovala v rovnaký deň
na rádiologickom oddelení u odporcu.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín (ďalej len „Úrad“) na podnet
navrhovateľky prešetril poskytovanie zdravotnej starostlivosti navrhovateľke zo strany odporcu od
8.5.2010do30.11.2010.Úradvosvojomoznámeníovýsledkušetreniač.PO581/2011zodňa30.6.2011
skonštatoval, že navrhovateľka utrpela Monteggiho zlomeninu pravej ruky, pričom ide o kombináciu
zlomeniny lakťovej kosti s vykĺbením hlavičky vretennej kosti. Kľúčom k vyliečeniu tohto zranenia

je presná repozícia (napravenie) zlomeniny lakťovej kosti s exaktným obnovením jej dĺžky, čím sa
anatomicky dostane hlavička vretennej kosti na správne miesto a nemôže sa vykĺbiť. Z predoperačných
snímok je zrejmý trieštivý charakter zlomeniny spolu s odlomením výbežku lakťovej kosti, a úplné
vykĺbenie hlavičky vretennej kosti. Operačný zákrok spočíval v uzatvorenej repozícii a osteosyntéze.
Z rezu nad lakťovou kosťou pravej hornej končatiny pri operácii zavedená skrutka s dlhým závitom

a podložkou do dreňovej dutiny lakťovej kosti, čím bola fixovaná zlomenina v tejto lokalite. Operatér
nezvolil najvhodnejšiu metódu, čo však neznamená, že použil techniku, ktorá by bola nesprávna. Podľa
záznamov v zdravotnej dokumentácii boli navrhovateľke podávané 8.5.2010, 9.5.2010, 10.5.2010 lieky
proti bolesti. Pooperačné snímky signalizujú značne zlepšenú, nie však celkom anatomicky presnú
polohu hlavičky vretennej kosti, čo signalizuje, že nie je obnovená presná dĺžka lakťovej kosti. Napriek

tomu, že na pooperačných snímkach zo dňa 10.5.2010 nie je postavenie ani jednej zúčastnenej zložky
(vykĺbenie a zlomeniny) anatomicky presné, bola navrhovateľka prepustená domov a v tejto etape
bola situácia riešiteľná operáciou. Nie ideálne skorigovaná zlomenina bola ešte riešiteľná počas druhej
hospitalizácie u odporcu v dňoch 25.5.2010 až 28.5.2010. Úrad potom dospel k záveru, že operácia
bola indikovaná správne, prevedená bez porušenia predpisov, i keď použitú stabilizačnú techniku

nemožno považovať za najoptimálnejšiu pre predmetné zranenie. Dosiahnuté nie celkom anatomické
postavenie dokumentované pooperačným RTG vyšetrením z monitora, kontrolným RTG vyšetrením dňa
24.5.2010 bolo možné korigovať buď počas prvej alebo druhej hospitalizácie. V tom čase bola eštesituáciariešiteľnáreoperáciou.TentopostupaneindikovaniereoperácievyhodnotilÚradakomedicínske
pochybenie.
Úrad dodal, že vykonanie reoperácie nemohlo samo o sebe automaticky zaručovať dobrý funkčný

výsledok. Pri tomto type poranenia nie je výsledný efekt predvídateľný, a ani anatomicky presné
postavenie fragmentov nie je zárukou plného rozsahu pohyblivosti. Ponechanie dislokácie však
zhoršenie funkcie zaručuje s istotou. Zdravotná starostlivosť poskytnutá navrhovateľke zo strany
odporcu nebola v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, pretože
neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením

včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia navrhovateľky alebo zlepšenia jej zdravotného stavu
pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Úrad zistil aj nedostatky vo vedení zdravotnej
dokumentácie navrhovateľky.

Navrhovateľka je rozhodnutím Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 21.6.2011 od 7.5.2011 uznaná
invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou a podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 4.12.2014 poberá invalidný dôchodok
vo výške 206,30 Eur.

Na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13C 273/2013 sa vedie konanie o návrhu navrhovateľky proti
odporcovi o náhradu škody titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, a vecnej škody -

nákladov súvisiacich s liečením, náhrady straty na zárobku, ktorá škoda mala navrhovateľke vzniknúť v
dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti odporcom pri liečbe úrazu navrhovateľky zo
dňa 8.5.2010. Do tohto spisu bol pripojený znalecký posudok č. 183/2013 vypracovaný dňa 25.10.2013
znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (ďalej len „znalecká
organizácia forensic.sk“) na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne S.: I.-XXX/TN-

TN-XXXX zo dňa XX.X.XXXX v trestnej veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona. Znalecká organizácia mala k dispozícií znalecké posudky č. 2/2012 Y.. I. V., č. XX/XXXX
Y.. A. Y., zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky za obdobie od 8.5.2010 so 4.10.2010, obsiahnutá aj
v spise Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne S.: I.-XXX/TN-TN-XXXX. Znalecká organizácia závery
vykonala aj po zhodnotení snímkov z RTG vyšetrenia navrhovateľky z 10.5.2010, 24.5.2010 a CT

vyšetrenia 4.10.2010 (strana 31, 32, 33 posudku). Znalecká organizácia zistila, že navrhovateľka
dňa 8.5.2010 utrpela zlomeninu lakťovej kosti a luxáciu (vykĺbením) hlavičky vretennej kosti pravej
ruky, fraktúru Moteggi I. Cieľom liečby pri zlomeninách v oblasti kĺbov a vnútrokĺbnych zlomenín je
obnovenie fyziologickej funkcie poškodeného orgánu, v danom prípade kĺbu. Pre dosiahnutie takéhoto
výsledku v prípade zlomeniny v oblasti kĺbu je bezpodmienečne nutné obnovenie poškodených

kostených štruktúr do anatomického pôvodného postavenia, pričom pre výsledok nie je podstatné,
akým spôsobom liečby je správny, resp. optimálny výsledok liečby dosiahnutý. Pre vyliečenie tejto
zlomeniny, pre správny výsledok je absolútne nevyhnutné obnovenie dĺžky lakťovej kosti a v prípade
vnútrokĺbnej zlomeniny ako to bolo v prípade navrhovateľky, zároveň anatomické obnovenie lakťového
kĺbu a zabezpečenie takéhoto postavenia do zhojenia zlomeniny. Bez splnenia týchto podmienok nie

je možné očakávať dobrý výsledok liečby, a nie je primárne dôležité, akým spôsobom je tento stav
dosiahnutý.Odporcaneposkytolzdravotnústarostlivosťnavrhovateľkesprávne,nešlooliečebuvsúlade
s postupom lege artis, pretože vykonanou operáciou (nehodnotiac spôsob, akým bola vykonaná) neboli
dosiahnuté požadované parametre, teda nebola obnovená dĺžka lakťovej kosti a napravená hlavička
rádia (vretennej kosti) do správneho postavenia. Uvedený nesprávny operačný výsledok bol zrejmý už

z RTG snímkov vyhotovených počas operácie. Z RTG snímkov z 10.5.2010, 24.5.2010 je evidentne
viditeľné skrátenie lakťovej kosti o 1,5 cm oproti norme pri subluxačnom postavení vretennej kosti a
ulny v lakťovom kĺbe. Skrátenie zlomeniny bolo možné skorigovať do 4 týždňov od úrazu, resp. od prvej
hospitalizácie, a do tohto obdobia spadá obdobie od úrazu po koniec druhej hospitalizácie navrhovateľky
u odporcu 28.5.2010, keďže ďalšia kontrola bola už po časovom horizonte možného reoperačného

zásahu. Nesprávnym vedením liečby došlo k výraznému obmedzeniu hybnosti lakťa navrhovateľky, k
výraznejšiemu ako v prípade ak by bola liečba vedená správnym spôsobom. Vzhľadom na snímok z CT
vyšetrenia pravej ruky navrhovateľky z 4.10.2010 bolo znaleckou organizáciou konštatované nesprávne
zhojenie fragmentov na konci lakťového kĺbu s dislokáciou a inkongruenciou a subluxačným postavením
výbežkov lakťovej kosti tvoriacej lakťový kĺb (olecranu) a vretennej kosti (radia).

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.6.2015 nesúhlasil so závermi znaleckého posudku č.
183/2013. Znaleckej organizácii forensic.sk boli pred vypracovaním posudku sprístupnené znalecké
posudky Y.. I. V., Y.. A. Y. a stanovisko Úradu, čím došlo k narušeniu úlohy a postavenia znaleckejorganizácie, ktorá mala na zadané otázky odpovedať výlučne na základe výsledkov svojho znaleckého
skúmania. Znalecká organizácia forensic.sk pri odpovedi na niektoré otázky odkazuje na všeobecnú
časť posudku, ktorú podľa odporcu tvoria prepisy časti výsluchov svedkov z trestného spisu, prepisy

časti znaleckých posudkov Y.. I. V., Y.. A. Y., stanoviska D.. Znaleckej organizácii neprináleží riešiť
právne otázky, a preto v rozpore s jej poslaním znalecká organizácia konštatovala, že navrhovateľke
nebola v danom prípade poskytnutá správna zdravotná starostlivosť - nešlo o liečbu v súlade s postupom
lege artis. Podľa odporcu je posudok nepreskúmateľný z dôvodu, že neobsahuje povinné prílohy, z
ktorých znalec vychádzal. V posudku nie sú postupy, z ktorých znalecká organizácia vychádzala a ani

konkretizovaná odborná literatúra, na ktorú je v posudku len vo všeobecnosti odkázané, ani to, aké
úvahy znaleckú organizáciu priviedli k prijatiu záverov. V posudku nie je ani len naznačené v čom bola
operácia vykonaná nesprávne. Posudok nebol spracovaný so znalosťou stavu zlomeniny navrhovateľky
pred operáciou. Posúdenie RTG snímky vyhotovenej bezprostredne po operácii z 10.5.2010 nerobil
znalec z odboru röntgenológia a rádiológia. Z posudku je zrejmé, že nehodnotí postup lekára podľa
informácií, ktoré mal k dispozícií v čase rozhodovania, ale z pohľadu znalosti výsledku veci.

UznesenímOkresnéhosúduTrenčínč.k.13C273/2013-260zodňa22.9.2014boloznaleckejorganizácii
forensic.sk uložené vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. 193/13 na zodpovedanie položených
otázok. Znalecká organizácia forensic.sk vypracovala dňa 4.8.2015 znalecký posudok č. 190/2015.
Znalcom Y.. T. Gémešom bola navrhovateľka vyšetrená dňa 7.7.2015, a zistil 25% deficit pri ohýbaní

v kĺbe lakťa pravej ruky, nulovú pronáciu. Príčinou vzniku obmedzenej hybnosti lakťa navrhovateľky
je nesprávne napravená zlomenina a ponechanie luxácie hlavičky rádia (vykĺbenia), a preto na vývoj
zdravotného stavu navrhovateľky nemala žiaden vplyv skutočnosť, že si navrhovateľka dala dole sadru,
resp. si nastrihla sadrovú dlahu. Nie je významná skutočnosť, či bola operácia vykonaná dlahou alebo
skrutkou, stabilnou, alebo nestabilnou osteosyntezou, ale podstatné bolo v danej veci to, že neboli

splnenézákladnépredpokladypreliečbuzlomenínavykĺbenia,asíce,žezlomeninamusíbyťnapravená
do správneho anatomického postavenia, resp. do postavenia akceptovateľného, vykĺbenie musí byť
napravené do fyziologického postavenia, musí byť zabezpečené postavenie zlomeniny a vykĺbenia do
ich zhojenia. Odporca zlomeninu nenapravil v naznačenom smere a ponechal vykĺbenie hlavičky rádia.
Predmetné zranenie je známe od roku 1782, kedy ho popísal lekár Giovani Battista Monteggia, ktorý

navrholjeholiečbu.Vprípadenavrhovateľkynebolinaplnenézákladnépostulátyliečby,atakodzačiatku
liečby bolo zrejmé, že výsledok liečby bude s trvalými následkami, a to v dôsledku nesprávne vykonanej
operácie. Ak by bola reoperácia vykonaná v správnom čase a správnym spôsobom, výsledok liečby
by bol zraneniu primeraný a vtedy by bolo možné konštatovať, že i napriek primárnemu nesprávnemu
ošetreniu pracovisko postupovalo správne.

Odporca sa k znaleckému posudku znaleckej organizácie forensic.sk č. 190/2015 vyjadril v písomnom
podaní zo dňa 27.11.2015, v ktorom konštatoval nedostatky rovnakého charakteru a rozsahu ako má
podľa neho posudok č. 193/13. Nález z vyšetrenia navrhovateľky je mimoriadne stručný, nie je zrejmé,
aké vyšetrenie znalec vykonal. Závery znaleckej organizácie sú nepreskúmateľné, vnútorne rozporné,

odporca s nimi nesúhlasí.

Na pojednávaní navrhovateľka zmenila I. petit návrhu v tom smere, aby bol odporca zaviazaný
ospravedlniť sa navrhovateľke za protiprávne zásahy do osobnostných práv navrhovateľky,
spôsobenýchnesprávnouliečbouazaspôsobenépsychickéútrapyodporcomnavrhovateľke,atolistom

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd na pojednávaní uznesením pripustil túto zmenu návrhu.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že úraz sa jej stal 8.5.2010. Keď navrhovateľka prišla k
odporcovi, oznámili jej, že nový rontgen je pokazený, rontgenovali ju teda na starom RTG prístroji. Bolo
jej povedané, že má zlomené dve kosti na pravej ruke v pravom predlaktí. Vyšetroval ju Y.. C.. Do 5

hodín navrhovateľke urobili predoperačné vyšetrenia. Hoci podľa zákona ju mal odporca operovať do
12 hodín, operácia bola vykonaná neskôr, až po 48 hodinách. Navrhovateľku nechali na oddelení v
bolestiach. Psychicky to s navrhovateľkou zmietalo. Vedela, že robia niečo zle. Y.. C. odmietol asistenciu
iného lekára pri operácii navrhovateľky. Keďže boli zlomené dve kosti, operácia mala trvať 1 hodinu, no
MUDr. C. navrhovateľku zoperoval do 25 minúť. Počas celej operácie Y.. C. hromžil, nadával. Opýtala

sa ho, či má silné kosti, na čo jej odpovedal, že on ma málo sily. Neskôr sa navrhovateľka dozvedela, že
operáciu nevykonal správne. Znalec v inom konaní povedal, že operatér mal rozrezať celé predlaktie,
avšak to on nespravil. Po vykonaní operácie sa pracovník odporcu navrhovateľky pýtal, že v akej polohe
jej má ruku zasadrovať, na čo mu povedala, že nevie, že sa má spýtať lekára, čo však on nespravil aruku jej zasadroval tak, ako sa rozhodol on sám a aj toto v navrhovateľke vyvolalo pochybnosti, že jej
zdravotná starostlivosť nie je poskytovaná správne. V noci po operácii mala navrhovateľka silné bolesti
v ruke. Sestru privolať pomocou zvončeka nad posteľou v izbe nemohla, pretože zvonček bol pokazený

a takmer všetky zvončeky na oddelení nefungovali. Hľadala sestry, aby jej dali niečo na utíšenie bolesti.
Našla jednu sestru ako spí, neodvážila sa ju zobudiť, pretože sa bála jej reakcie. Na druhý deň pri vizite
navrhovateľka povedala, že jej nemal kto podať lieky a hlavná sestra jej na to odvetila, že ju mala ísť
hľadať do počítačovej miestnosti, o čom navrhovateľka vôbec nevedela, keďže predtým okrem dvoch
pôrodov 40 rokov nebola hospitalizovaná v nemocnici. Keďže navrhovateľka od bolesti kričala, sestry

po nej kričali, že čo tak kričí. Navrhovateľka počula, ako sa sestry vonku na chodbe rozprávali o tom, že
aká jej bola podaná narkóza, a jedna druhej povedala, že navrhovateľke mali dať kladivom po hlave, že
to by bola pre ňu dobrá narkóza. Navrhovateľka Y.. C. povedala, že sa jej v ruke niečo posunulo, nejaký
úlomok, na čo jej on za každým odvetil, že nič sa tam navrhovateľke neposunulo. Neveril navrhovateľke,
negoval všetky jej pripomienky. Keď sa navrhovateľka pýtala na veľkej vizite primára Y.. Pavloviča, či
bude mať navrhovateľka kratšiu ruku, či bude ruka v poriadku, tento reagoval podráždene, chcel od

navrhovateľky, aby mu ukázala lekára, ktorý jej toto povedal. W. si však meno ani výzor toho lekára
nepamätala. Lekári si z navrhovateľky robili výsmech. Iný lekár povedal Y.. C., že navrhovateľka je
magor. Keď navrhovateľku 14.5.2010 prepúšťali z nemocnice, Y.. C. povedala, že má stále silné bolesti,
a on jej uviedol, že jej nemá čo dať. Ruku navrhovateľka nemohla vôbec používať, strašne ju bolela.
Poprela, že by si sadru z ruky dala sama dole, len si ju troška nastrihla, lebo ju veľmi bolela ruka

v zápästí; nastrihla si sadru na dlani po zápästie, pričom sadra bola až hore pod rameno. Keď bola
navrhovateľka dňa 24.5.2010 na kontrole na odd. úrazovej chirurgie u odporcu, potom ako Y.. C. videl
RTG snímky, išiel sa poradiť s primárom oddelenia, u ktorého bol dosť dlho a po návrate navrhovateľke
povedal, že tam má úlomky kostí, má to posunuté, a musia navrhovateľku znova operovať. Počas ďalšej
hospitalizácie u odporcu od 25.5.2010 až do 28.5.2010 však k operácii nedošlo, pričom primár oddelenia

Y.. T. poprel názor MUDr. C., zhodil ho pred navrhovateľkou na vizite. Tvrdil, že ju nie je potrebné
operovať.NáslednechodilanavrhovateľkanarehabilitáciudoNovejDubnici,atamjejsestrypovedali,že
v tej ruke je deficit. Navrhovateľka mala pocity beznádeje, úzkosti. Po troch mesiacoch v auguste 2010
bolo potrebné vybrať kovový materiál z ruky, pričom Y.. J. ktorý bol u odporcu primárom navrhovateľke
povedal, že jej ruka je veľmi zlá, v živote takú nevidel, že je potrebné navrhovateľku operovať v celkovej

anestézii. Po vykonaní druhej operácie 12.8.2010 u odporcu na odd. úrazovej chirurgie a traumatológie,
bola navrhovateľka preložená na JIS, kde jej Y.. U. povedal, že ruka je v poriadku, do prepúšťacej
správy napísal, že navrhovateľka má hybnú ruku bez deficitu. Keď navrhovateľka ležala po operácii
na uvedenom oddelení, Y.. C. jej povedal, že má s rukou cvičiť, navrhovateľka však pociťovala silné
bolesti. Povedala mu to a či si nemôže od cvičenia jeden, dva dni oddýchnuť, na čo jej on odvetil, že ak s

týmto nesúhlasí, má podpísať reverz. V auguste 2010 navrhovateľku preložili na rehabilitačné oddelenie.
Navrhovateľka poukázala na to, že pociťovala psychickú bezmocnosť, lekári jej nedôverovali, že ju ruka
bolí. Na rehabilitačnom oddelení navrhovateľku vyšetrila Y.. V. A., pričom navrhovateľka plakala, bola
v zlom psychickom stave, plakala od rána do večera, na čo jej Y.. A. povedala vulgárne slovo a že
prečo sa myká, keď jej lekári napísali do chorobopisu, že má všetko v poriadku. Vedenie rehabilitačného

oddelenia k navrhovateľke privolalo psychiatričku, pretože navrhovateľka svoje psychické rozpoloženie
nezvládala. Psychiatrička k nej chodila každý deň a neskôr každý druhý deň, viedla s ňou podporné
psychologické rozhovory. Navrhovateľka si uvedomila, že lekári sa na jej ruku vykašlali. Vedome ju
klamali, že je v dobrom stave. Navrhovateľka zle znášala aj poznámky sestier, keď sa jej pýtali, že kto
ju operoval a navrhovateľka odpovedala, že Y.. C., a oni jej na to odvetili že aj majster tesár sa utne.

Navrhovateľke povedali aj to, že by mala ísť do inej nemocnice na neurochirurgické oddelenie, ktoré
v Trenčíne v tom čase nebolo. Na neurochirurgiu v Univerzitnej nemocnici v Bratislave na Kramároch
lekári navrhovateľke povedali, že najskôr si má dať ruku do poriadku a až potom jej môžu oni liečiť
nervy predlaktia. Následné kontroly navrhovateľka absolvovala u spádového chirurga MUDr. V. v Dubnici
nad Váhom, ktorý navrhovateľke povedal, že ruka nie je v poriadku. Preto navrhovateľka telefonovala

aj e-mailovala MUDr. T., ktorý sa jej ozval, že má prísť na CT, pretože má v ruke zlomené kosti. Keď
navrhovateľkaabsolvovalaCTvyšetrenie,išlazaprimáromY..T.,ktorýjejkázal,abyzohlarukuvlakti,čo
aj urobila a na čo jej odvetil, že ruku má v poriadku a že nemá počúvať ostatných lekárov, ktorí jej tvrdia
opak a že správu z CT navrhovateľke zašle. Navrhovateľka nemôže ruku otáčať, nemôže si ju dať na
rameno, nemôže sa ani prežehnať, je úplne odpísaná ako učiteľka, nemôže používať počítačovú myš.

Primár Y.. T. navrhovateľke kompletnú správu z CT vyšetrenia doteraz neposlal, ani zo strany odporcu jej
nebola doručená, napriek tomu, že všetci spádoví lekári ju od navrhovateľky žiadali. CT vyšetrenie má
navrhovateľka zaznamenané na CD. Spádový ortopéd Y.. F. navrhovateľke po vyšetrení povedal, že si
má obvolať všetky kliniky za účelom výmeny lakťového kĺbu. Oslovila nemocnie v SR, nikde však neboliochotní ani v Nemocnici v Ružinove, kde navrhovateľke povedali, že ju už operovať nebudú, pretože
jej chýba kus kosti a nedá sa vymeniť lakťový kĺb. Napokon navrhovateľka absolvovala dve operácie v
Roosveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, operoval ju Y.. N. primár z ortopédie. Tým že navrhovateľka

dlho čakala na výsledok CT vyšetrenia od odporcu, že čakala na výsledok 3.,4. operácie v Banskej
Bystrici bola nervózna, pociťovala stresy. Y.. V. navrhovateľke povedal, že vyzerá, ako keby mala obrnu.
V kúpeľoch v Piešťanoch navrhovateľke lekári povedali, že si má hľadať lepšieho lekára, lekári sú dobrí
aj zlí. Postup odporcu odpísal navrhovateľku z jej pracovného života. Mohla ešte 7 rokov pracovať, učiť.
Z predchádzajúceho zamestnania na ZŠ v Novej Dubnici bola navrhovateľka po roku práceneschopnosti

prepustenázozamestnaniaadôvodompreskončenietohtopracovnéhopomeruboliorganizačnézmeny
spojené s úbytkom detí na škole , ale navrhovateľka si myslí, že skutočným dôvodom bol jej nepriaznivý
zdravotný stav. Navrhovateľka si urobila opatrovateľský kurz, ale s touto rukou nevládze zdvíhať ľudí.
Nevládala plniť pracovné povinnosti ani v práci, kde plnila obálky propagačnými materiálmi; išlo o
zamestnávateľa v Novej Dubnici. Navrhovateľka má pocity úzkosti, depresie, lekári odporcu ju vedome
klamali. Navrhovateľka si musí zakupovať lieky proti úzkosti Deprim, Lexopan, ktoré užíva príležitostne.

Tieto lieky jej odporučili lekárnici. Známa lekárnička jej vydáva tieto lieky, ktoré sú inak na predpis.
Navrhovateľka nechcela ísť do psychiatrickej ambulancie. Je jej zle, len keď si spomenie na útrapy, ktoré
prežila počas hospitalizácií u odporcu. Keď mala navrhovateľka záujem o prácu a povedala na pohovore
zamestnávateľovi, že ju čaká operácia, tak prijali inú osobu a nie navrhovateľku. Lekári odporcu
vzhľadom k tomu, že navrhovateľka mala dve kosti zlomené, mali zvolať odborné konzílium za účelom

poskytnutia odbornej zdravotnej starostlivosti, čo však nespravili. Povedali to navrhovateľke iní lekári.
Postupom odporcu boli porušené práva navrhovateľky ako pacienta a to právo na informácie, keďže
odporca jej dodnes neposlal správu z CT vyšetrenia, právo na urýchlené vykonanie zdravotníckeho
úkonu, keďže ju mali operovať do 12 hodín, avšak odporca ju operoval až po 48 hodinách, keď už
mala ruku veľmi napuchnutú, horúcu a ťažko sa riešila operatívna liečba ruky, právo na dodržiavanie

úrovne kvality a dodržiavanie stanovených noriem, keďže do ruky jej nemal byť daný kovový materiál,
právo na bezpečnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keď pred operáciou jej bolo povedané
že zdravotnícky personál mal dovolenku, MUDr. C. odmietol operovať s asistentom, rontgenovali ju
na starom, nie novom RTG, právo na inovácie, keď oneskorene ju poslali na CT vyšetrenie, právo
predchádzať zbytočnému utrpeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keď navrhovateľku nechali

trpieť v bolestiach a operovali ju až po 48 hodinách, právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby.
V dôsledku zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu navrhovateľka žiada od neho
náhradu škody. Odporca zasiahol neoprávnene do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Návrh na
začatie konania podala navrhovateľka s takým časovým odstupom od jej hospitalizácie u odporcu preto,
lebo sa už nechcela stretnúť s lekármi, zamestnancami odporcu, ktorí spôsobili neoprávnené zásahy

do jej osobnostných práv a k tomu, aby podala návrh na súd navrhovateľku presvedčili jej kolegovia
a rodina. Navrhovateľka sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nedomáha v trestnom konaní.
Psychické útrapy počas hospitalizácie v auguste 2010 u odporcu pociťovala navrhovateľka v dôsledku
správania sa zamestnancov odporcu na úrazovom a rehabilitačnom oddelení, keď Y.. C. negoval všetky
pripomienky navrhovateľky k bolestiam, povedal jej, že má podpísať reverz a odísť z nemocnice a aj

sestry jej povedali, že majster tesár sa utne. Personál odporcu navrhovateľke neveril, že tá ruka nie je
v poriadku.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní žiadal zmenenému návrhu vyhovieť. Uviedol, že na
základe konania zamestnancov - lekárov odporcu došlo k neoprávneným zásahom do cti, dôstojnosti

a právom chránených záujmov navrhovateľky, najmä do jej práva na zdravie a súkromie, čo bolo v
konaní preukázané najmä výpoveďou navrhovateľky, svedkov Petra U. a Y.. A. R. a listinnými dôkazmi,
a to zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, a hlavne znaleckými posudkami znaleckej organizácie
forensic.sk, ktoré jednoznačne na jednej strane preukázali pochybenia na strane odporcu, a na strane
druhej, vzhľadom na reakcie odporcu aj k predmetným posudkom, kedy si tvrdohlavo nechce pripustiť

vzniknuté pochybenia, takéto reakcie potvrdzujú slová navrhovateľky a vyššie zmienených svedkov
o tom, že napriek tomu, že sama cítila, že niečo nie je v poriadku, ju odporca prostredníctvom
svojich zamestnancov - lekárov, neustále presviedčal o opaku, pričom vzhľadom na status lekára
v očiach pacienta v navrhovateľke ako pacientke prehlbovali zlé psychické rozpoloženie, vzniknuté
nielen nevydarenou operáciou, ale aj takýmto následným konaním. Následkom chybnej operácie a

zanedbaním následnej starostlivosti pooperačné komplikácie mohli byť včas rozpoznané a ruka mohla
byť v poriadku, čo bolo v technických a personálnych možnostiach odporcu. Operačná aj pooperačná
starostlivosť bola laxná a neodborná, vykazujúca závažné nedostatky takisto aj v správaní personálu
odporcu voči navrhovateľke. Lekári odporcu až po piatich mesiacoch od úrazu 5. októbra 2010 poslalinavrhovateľku na CT vyšetrenie, lekári zranenie nekonzultovali s ortopédom. Lekári sa jej snažili
vsugerovať niečo, čo nie je pravda, že ruku má navrhovateľka v poriadku, že to má len stuhnuté a
že treba cvičiť. Spádový ortopéd, spádový chirurg a zdravotné rehabilitačné sestry tvrdili, že tam je

deficit. Toto všetko sa odrazilo aj na zlom psychickom stave navrhovateľky. Jej ruka v tomto stave je
priamym dôsledkom reťazca pochybenia zo strany lekárskeho personálu Traumatologického oddelenia
Fakultnej nemocnice Trenčín. Zlý psychický stav je odrazom aj nemožnosti uplatnenia sa na pracovnom
trhu, pretože s nefunkčnou rukou si ťažko nájde navrhovateľka prácu. Psychika navrhovateľky bola
narušená sústavným zavádzaním lekárov odporcu, ktorí sa snažili zahladiť skutočnosť, že operácia

bola urobená zle. Odporca neuznáva názory veľkých kapacít, ako je Y.. Y., MUDr. J., ktorí sa v tejto
práci vyznajú a sú uznávanými chirurgmi a operátormi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Odporca
tvrdil, že navrhovateľka odmietala cvičiť, hoci v prepúšťacej správe z nemocnice je napísané: s dobrou
spoluprácou pacientky. Celkové ľahostajné až ignorantské správanie celého personálu odporcu, a to
lekárov, sestier /“mali jej dať kladivom po hlave, to by bola dobrá narkóza“/ ako aj to, že ju nechceli
lekári vypočuť, pochopiť, riešiť to, ju doviedlo k tomu, že sa úplne psychicky položila po preložení na

rehabilitačné oddelenie odporcu, lebo pochopila, že už tú ruku nemienia opravovať a vtedy musela
lekárka z rehabilitácie zavolať psychologičku, ktorá za ňou do nemocničnej izby chodila, viedla s ňou
podporné rozhovory. Navrhovateľka teraz trpí depresiami, podľa spádového chirurga vyzerá ako by
mala obrnu, podľa obvodnej lekárky jej ruka vyzerá ako má kačica chôdzu. Navrhovateľka nemusela
mať trvalé následky, nemusela byť invalidná, keby si lekári plnili svoje povinnosti. Navrhovateľke z toho

vyplýva, že lekár na ňu nemal čas, preto tú operáciu urobil tak rýchlo a ostatní si do neho nedovolili, lebo
je ich nadriadeným. Navrhovateľka bola úplne bezmocná, nikto z Fakultnej nemocnice jej nepomohol a
personálu je tam dosť. Skončila ako invalidný dôchodca s invalidným dôchodkom 207,30 Eur mesačne.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na povinnosť navrhovateľky

znášať bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že odborný postup odporcu bol správny,
čo nakoniec potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého závery sú uvádzané
i v oboch znaleckých posudkoch, ktoré boli ako dôkazy vykonané súdom. Odporca trvá na tom, že
nie je možné pojem lege artis vykladať tak, že každé zdravotnícke zariadenie je povinné poskytnúť
každému pacientovi starostlivosť na najvyššej možnej úrovni poznatkov lekárskej vedy. Tomu by

iste nezodpovedali ani ekonomické možnosti zdravotníckych zariadení. Trval na tom, že operačná
metóda nebola zvolaná nesprávne, hoci v čase operácie bola známa modernejšia metóda. Odporca
naďalej namieta odbornosť, objektívnosť a úplnosť oboch znaleckých posudkoch vypracovaných
znaleckou organizáciou Forensic.sk. Súd by na tieto posudky prihliadať nemal, lebo majú vážne
nedostatky, na ktoré odporca poukázal vo svojich písomných vyjadreniach k posudkom. Okrem toho

sa odporca domnieva, že na druhý znalecký posudok by súd nemal prihliadnuť ani s prihliadnutím
na koncentračnú zásadu konania. Nejde o dodatok znaleckého posudku, ale o samostatný znalecký
posudok so samostatným číslom. Tvrdenia navrhovateľky o neetickom správaní zamestnancov neboli
vôbec preukázané. Výsluch T. U., syna navrhovateľky, nemožno považovať za dôkaz dôveryhodný,
keď svedok mal len od vlastnej matky sprostredkované informácie. Navrhovateľke malo byť spôsobené

zníženie jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti najmä okolí a zamestnaní, fyzické zohyzdenie a
psychické útrapy. Právny zástupca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo
3223/2011 podľa ktorého, ak sa osoba domáha ochrany osobnosti zásahom do viacerých zložiek (života
a zdravia, súkromia a ľudskej dôstojnosti), je potrebné preskúmať všetky zložky osobnostných práv
jednotlivo. Odporca má za to, že následky tvrdené navrhovateľkou preukázané neboli. Navrhovateľka

ani neuviedla, v čom konkrétne spočívalo zníženie jej dôstojnosti a vážnosti, teda, akým spôsobom sa
prejavilo navonok. Ak by aj súd dospel k záveru, že konaním odporcu došlo k zásahu do osobnostných
práv navrhovateľky, intenzita tohto tvrdeného zásahu neodôvodňuje priznať primerané zadosťučinenie v
peniazoch, nieto v rozsahu 20.000,- Eur a pre takýto prípad navrhol, aby súd zaviazal odporcu písomne
sa ospravedlniť navrhovateľke, v súlade s zmeneným petitom.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Citovanéustanovenia§11anasl.ObčianskehoZákonníkaupravujúochranuosobnostnýchpráv,t.j.práv

spätých s osobnosťou človeka. Medzi tieto práva patrí aj právo na ochranu zdravia a života. Koncepcia
ochrany osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Nevyžaduje sa teda
zavinenie zodpovednostného subjektu, ktorý zasiahol do práva na ochranu osobnosti. Zákon poskytuje
ochranu len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Ďalšou podmienkou je, že neoprávnený zásah
musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby. Vyvolanie následkov sa
nevyžaduje. Je nevyhnutná aj príčinná súvislosť medzi správaním sa zodpovednostného subjektu a

ohrozením, alebo porušením osobnostného práva. Ak sú v tieto predpoklady dané, má fyzická osoba
podľa§13ods.1Občianskehozákonníkaprávodomáhaťsa,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahov
(negatórna žaloba), aby sa odstránili následky už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), a aby
bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (satisfakčná žaloba). Pokiaľ by sa zadosťučinenie podľa
ust. § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka nezdalo postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba podľa § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Neoprávnenosť zásahu do osobnosti fyzickej osoby tvorí objektívnu kategóriu. Zásah môže spočívať
v aktívnom správaní pôvodcu zásahu ako aj v jeho pasívnom správaní, ktoré spočíva predovšetkým v

nesplnení konkrétnej právnej povinnosti. Vzhľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľky bolo potrebné
pre jej úspech v konaní preukázať, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri liečbe zlomeniny pravej
ruky navrhovateľky bolo zo strany odporcu neoprávnene zasiahnuté do jej osobnostných práv, práva na
ochranu zdravia a súkromia, a že tento zásah musel byť objektívne spôsobilý dopadnúť na osobnosť
navrhovateľky. Tvrdenie navrhovateľky, že ju odporca pri prijatí na oddelenie v máji 2010 nechal trpieť

v bolestiach nebolo preukázané, nezodpovedá to zdravotným záznamom, z ktorých čerpal aj Úrad pri
hodnotení správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti, a podľa ktorých boli analgetiká proti bolesti
podané navrhovateľke v dňoch 8.5.2010, 9.5.2010 a lieky proti bolesti boli podávané aj pooperačne, čo
potvrdila aj svedkyňa Mgr. A. R., ktorá bola v máji 2010 spolu s navrhovateľkou hospitalizovaná na jednej
izbe na oddelení úrazovej chirurgie u odporcu. L. Y.. R. C., ktorý navrhovateľku operoval, uviedol, že pred

operáciou bol vyhotovený RTG snímok, a keďže išlo o trieštivý charakter zlomeniny navrhovateľky, pri
operácii nebolo možné použiť dlahovú techniku, ale v literatúre tiež odporúčanú metódu - osteosyntézu
vnútro dreňovo zavedenou skrutkou do lakťovej kosti, a vysvetlil, že navrhovateľka nemusela byť
operovaná skôr, keďže nešlo o otvorenú zlomeninu, nehrozilo odumretie nervovo-cievneho zásobenia
a pri tomto type operácie nie je potrebná asistencia ďalšieho operatéra (asistencia by bola potrebná,

ak by bola použitá dláhová technika). L. Y.. R. T., poprel, žeby navrhovateľke pri prijatí na úrazové
oddelenie u odporcu 8.5.2010 bola ruka röntgenovaná na pokazenom, resp. starom röntgene. Tvrdenia
odporcu a svedka Y.. R. C., že operácia bola vykonaná správne a u navrhovateľky došlo k napraveniu
zlomeniny však boli v konaní vyvrátené jednak záznamom z traumatologickej kontroly u odporcu zo dňa
24.5.2010, v ktorom Y.. L. C. na základe RTG snímky konštatoval skrátenie zlomeniny a subluxáxiu

(čiastočné vykĺbenie) v lakťovom kĺbe ako aj znaleckými posudkami znaleckej organizácie forensic.sk
a zároveň oznámením Úradu o výsledku šetrenia zo dňa 30.6.2011. Znalecká organizácia forensic.sk
ako aj Úrad konštatovali, že pre vyliečenie tejto zlomeniny, pre správny výsledok spočívajúci v obnovení
fyziologickej funkcie bolo absolútne nevyhnutné obnovenie dĺžky lakťovej kosti a zároveň anatomické
obnovenie vykĺbenia lakťového kĺbu a zabezpečenie takéhoto postavenia do zhojenia zlomeniny.

Podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk č. 193/2013 a jeho doplnku č. 190/2015,
operačná liečba nebola vykonaná správne, keďže nebola obnovená dĺžka zlomenej lakťovej kosti a
napravené vykĺbenie vretennej kosti pravej ruky navrhovateľky, čo vyplýva z RTG snímkov vyhotovených
bezprostredne po operácii dňa 10.5.2010 a následne dňa 24.5.2010. Operáciou dosiahnuté nie
celkom presné anatomické postavenie fragmentov zadokumentované RTG vyšetrením bolo možné

korigovať ďalšou operáciou ešte 4 týždne od operácie navrhovateľky u odporcu vykonanej 10.5.2010,
prípadne do konca druhej hospitalizácie 28.5.2010. Napriek tomu, že na základe traumatologickej
kontroly zo dňa 24.5.2010, kde bolo RTG zistené skrátenie zlomeniny a vykĺbenie vretennej kosti v
lakťovom kĺbe bola navrhovateľka u odporcu znova od 25.5.2010 hospitalizovaná, odporca reoperáciunavrhovateľky počas jej druhej hospitalizácie trvajúcej do 28.5.2010 nevykonal. Skutočnosť, žeby
si navrhovateľka po prepustení v máji 2010 sadru nastrihla, resp. ju dala dalo, je podľa znaleckej
organizácie vzhľadom na nesprávny výsledok operácie bezpredmetná. Popísaným postupom odporcu

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke v máji 2010 bolo porušené ust. § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia navrhovateľky
alebo zlepšenia jej zdravotného stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Nesprávne
poskytnutie zdravotnej starostlivosti teda nespočívalo vo zvolenej operačnej technike, ani v použitom

ostesyntetickom materiály, ale v tom, že výsledkom vykonanej operácie nebolo presné napravenie
zlomeniny lakťovej kosti s obnovením jej dĺžky, a ponechanie vykĺbenia vretennej kosti s tým, že
napriek znalosti tohto výsledku operácie bezprostredne po operácii 10.5.2010 a dňa 24.5.2010 (na
základe röntgenových snímkov) odporca nevykonal reoperáciu, ktorou bolo možné zlomeninu napraviť
do správneho anatomického postavenia. L. Y.. R. C., ktorý je zapísaný v zozname súdnych znalcov v
odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a chirurgia uvádzal, že zlomenina tohto typu

sa prakticky nikdy nezhojí bez následkov a stredne ťažké až ťažké poruchy hybnosti ako následok tejto
zlomeniny sú v literatúre uvádzané až v rozsahu 20-30 %. Znalecká organizácia forensic.sk v posudkoch
jednoznačne konštatovala, že nesprávnym vedením liečby došlo k výraznému obmedzeniu hybnosti
lakťa navrhovateľky, k výraznejšiemu ako v prípade ak by bola liečba vedená správnym spôsobom.
Zo záverov Úradu tiež vyplýva, že ponechanie dislokácie (chorobného posunutia) fragmentov v ruke

zaručovalo s istotou zhoršenie funkcií lakťa. Pokiaľ by bola liečba vedená správne, zrejme by tiež došlo
k obmedzeniu hybnosti lakťa , avšak vo výrazne menšom rozsahu. Je tým zároveň daný kauzálny nexus
medzi postupom odporcu a ohrozením, alebo porušením osobnostných práv navrhovateľky. Preto mal
súd za to, že tento neoprávnený zásah odporcu bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnostných
právach navrhovateľky, práva na ochranu jej zdravia.

Námietky odporcu k znaleckému posudku č. 193/13, a jeho doplnku č. 190/15 vypracovaných znaleckou
organizáciou forensic.sk neboli opodstatnené. Znalecká organizácia forensic.sk je ako znalecká
organizácia zapísaná v zozname znalcov Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo
a farmácia, 13 odvetví, vrátane traumatológie, chirurgie. Znalecký posudok ako aj jeho doplnok má

náležitosti v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. titulnú stranu, úvod, posudok, záver, znaleckú doložku,
a pokiaľ nie sú k nemu pripojené prílohy, z ktorých znalecká organizácia vychádzala, v úvodnej časti
posudku sú uvedené podklady k vypracovaniu posudku, ktorých prepisy sa nachádzajú v nálezovej
časti posudku a doplnku posudku, obsah ktorých prepisov však odporca vôbec nenamietal, a preto

súd aj napriek tomuto rýdzo formálnemu nedostatku na oba posudky prihliadal. Takto sa v posudkoch
nachádzajú aj prepisy zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky z rozhodnej doby, ktorej obsah
zodpovedá zdravotným záznamom predloženým navrhovateľkou súdu. Pred vypracovaním doplnku
posudku bola navrhovateľka vyšetrená znalcom dňa 7.7.2015. Na vypracovaní posudkov sa podieľali
znalci znaleckej organizácie z príslušných odvetví, vrátane odvetvia traumatológie, ktoré odvetvie v

sebe podľa prílohy č. 3 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 12/2005 zo dňa 19.7.2005 o
organizácií a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a o súčinnosti pri jej kontrole v
znení inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR č. 21/2006 zo dňa 15.9.2006 zahŕňa aj posudzovanie
správnosti diagnostiky, liečby a prevencie poranení, zlomenín kostí. Je logické, že toto posudzovanie
znalec vykonáva na základe zdravotnej dokumentácie pacienta, jeho vyšetrenia, ako aj RTG snímkov.

Nie je teda oprávnená námietka odporcu, že posúdenie RTG snímky vyhotovenej bezprostredne po
operácii z 10.5.2010 nerobil znalec z odboru röntgenológia a rádiológia. Súd podotýka, že takýto
samostatný znalecký odbor/odvetvie röntgenológia a rádiológia nie je evidovaný v zozname znaleckých
odborov a odvetví v prílohe č. 3 citovanej inštrukcie Ministerstva spravodlivosti SR, a znalec z odboru/
odvetvia röntgenológia a rádiológia nie je zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti

SR. V danej veci nebolo významné ani to, že znalecká organizácia nedisponovala RTG snímkami
pred operáciou, keďže navrhovateľka bola hneď v deň úrazu 8.5.2010 hospitalizovaná u odporcu, a
odvtedy jej bol odporca povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť riadne, pričom znalecká organizácia
pri hodnotení zranenia navrhovateľky vychádzala z popisu RTG snímkov pred operáciou, ktoré mal v
dispozícii Úrad, a z týchto snímkov bol konštatovaný trieštivý charakter zlomeniny, čo napokon potvrdil

aj svedok MUDr. R. C., T... Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že znalecká organizácia forensic.sk pri
odpovedi na niektoré otázky odkazovala v znaleckom posudku č. 193/13 na prepisy časti výsluchov
svedkov z trestného spisu, prepisy časti znaleckých posudkov Y.. I. V., Y.. A. Y., stanoviska Úradu, ale
odkazuje na všeobecnú časť posudku č. 193/13, ktorá sa nachádza na stranách č. 33, 34 s názvamiVšeobecné poznámky k metodike posudku, Všeobecné východiská problematiky prípadu. Pokiaľ vytýkal
odporca, že znalecká organizácia riešila právnu otázku, keď uzavrela, že v danom prípade nešlo o liečbu
v súlade s postupom lege artis, súd poukazuje na to, že znalecká organizácia odpovedala na takto

položenú otázku zadávateľa, pričom pre súd sú rozhodujúce medicínske zistenia znaleckej organizácie
na základe odborných znalostí znalcov pracujúcich na posudku, konkrétne zistenie, že vykonanou
operáciou nebola obnovená dĺžka lakťovej kosti a napravenie vykĺbenie vretennej kosti, a situácia nebola
riešená reoperáciou, čo bolo nevyhnutné pre obnovenie fyziologickej funkcie poškodeného kĺbu. Tieto
zistenia mal odporca k dispozícií už v čase po vykonaní operácie a pri následnej kontrole dňa 24.5.2010,

keďže to je zrejmé z RTG snímky vyhotovenej bezprostredne po operácii 10.5.2010 a z RTG snímky zo
dňa 24.5.2010. Personál odporcu mal teda v rozhodnom období pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
informácie a poznatky o tom, že výsledkom operácie je nie celkom presné anatomické postavenie
fragmentov.

V konaní nebolo preukázané, žeby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke odporcom

počas hospitalizácie navrhovateľky u odporcu v auguste 2010 bolo neoprávnene zasiahnuté do
osobnostných práv navrhovateľky. Navrhovateľke bol počas hospitalizácie v auguste 2010 vybratý
ostesyntetický materiál, a následne za účelom zlepšenia hybnosti a obratnosti pravej ruky bola
premiestnená na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie u odporcu. Nebolo preukázané, žeby konanie
zamestnancov odporcu v tomto období napĺňalo znaky neoprávneného zásahu do osobnostných

práv navrhovateľky, ktorý by bol objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na osobnosť navrhovateľky
a ani to, žeby u navrhovateľky vyvolalo psychické útrapy. Zo záznamov psychológa Y.. M. Q. zo
18.8.2010 a 19.8.2010, bolo potvrdené tvrdenie, že navrhovateľka bola plačlivá, mala bolesti v pravej
ruke a preto odporca k nej privolal psychologička Y.. M. Q., a navrhovateľke bol predpísaný liek
na utíšenie bolesti novalgin. Postup odporcu bol teda správny, a ani Úrad, ktorý hodnotil aj toto

obdobie poskytovania zdravotnej starostlivosti navrhovateľke u odporcu nezistil medicínske pochybenie.
Výsluchom svedkov Y.. R. T., Y.. R. C. T.., Y.. L. C., ktorí pracujú, resp. pracovali na oddeleniach,
kde bola navrhovateľke poskytovaná zdravotná starostlivosť, a prišli do kontaktu s navrhovateľkou,
nebolo preukázané, žeby zamestnanci odporcu pri poskytovaním zdravotnej starostlivosti navrhovateľke
v tomto období sa k nej správali v rozpore s lekárskou etikou, neúctivo sa na jej adresu vyjadrovali

takým spôsobom, žeby zasiahli do jej cti, alebo dôstojnosti. L. Y.. A. R., ktorá bola v máji 2010
spolu s navrhovateľkou hospitalizovaná na jednej izbe na oddelení úrazovej chirurgie u odporcu
nebola priamym svedkom toho, žeby zdravotnícky personál mal na adresu navrhovateľky počas jej
hospitalizácie v máji 2010 predniesť výroky, že by potrebovala narkózu kladivom. Z výpovede tejto
svedkyne zároveň vyplynulo, že navrhovateľka už po vykonaní operácie 10.5.2010 bola plačlivá,

znepokojená, že operácia nebola vykonaná správne, pretože mala veľké bolesti. Navrhovateľka sa bála,
že skončí ako mrzák. Útrapy navrhovateľky, keď bola plačlivá počas hospitalizácie v auguste 2010
tak pramenili z obavy z nesprávne prevedenej operácie v máji 2010, z jej následkov. Z fyziatricko-
rehabilitačného oddelenia u odporcu bola navrhovateľka prepustená 26.8.2010 z dôvodu, že po liečbe
došlo k zlepšeniu pohyblivosti v lakťovom aj ramennom zhybe, s pretrvávajúcim motorickým deficitom a

bola odporučená rehabilitácia ambulantnou formou a EMG vyšetrenie. Svedok T. U., syn navrhovateľky
nebol prítomný pri rozhovoroch navrhovateľky so zdravotníckym personálom odporcu, na ktoré výroky
týchto osôb poukazovala navrhovateľka pri zdôvodňovaní nesprávneho postupu odporcu a informácie
o prístupe lekárskeho personálu odporcu k navrhovateľke mal svedok od navrhovateľky. Ak odporca
uviedol v prepúšťacej správe zo dňa 17.8.2010, že hybnosť lakťa navrhovateľky je plná bez deficitu a

uvedené nezodpovedalo skutočnosti v tom čase, nemohla táto nesprávna informácia privodiť ujmu na
osobnostných právach navrhovateľky, keďže navrhovateľka, ktorej ruky sa správa týka musela vedieť
o tom, či má obmedzenia v hybnosti v pravom lakti. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že presviedčanie
lekárov odporcu, že navrhovateľkina ruka je v poriadku a naopak tvrdenia rehabilitačných sestier
iného zdravotníckeho zariadenia, že v ruke je deficit sa odrazilo na jej zlom psychologickom stave,

súd poukazuje na to, že odporca v lekárskych správach zo dňa 24.5.2010, 28.5.2010, 18.6.2010,
6.7.2010 poukazoval tiež na deficit v lakti navrhovateľky, prípadne na to, že viazne hybnosť v lakti, v
prepúšťacej správe zo dňa 26.8.2010 konštatoval odporca pretrvávajúci motorický deficit lakťa. Nebolo
teda z vykonaného dokazovania bez pochýb preukázané, žeby poskytovanie zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke v auguste 2010 u odporcu vykazovalo také nedostatky, žeby nimi bolo neoprávnene

zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky, do práva na ochranu zdravia, súkromia, ľudskej
dôstojnosti a cti, a žeby tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnostných právach
navrhovateľky.Vdôsledkuneprávnehovýsledkuoperácieanevykonaniareoperácienavrhovateľkypočashospitalizácie
u odporcu v máji 2010 sa navrhovateľka dôvodne domáhala ochrany svojich osobnostných práv,
do ktorých odporca neoprávnene zasiahol. Podľa názoru súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie

navrhovateľke nevzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Toto právo nepatrí
automaticky pri každom zásahu do osobnostných práv, ale výnimočne, keď morálna satisfakcia nie
je dostačujúca. Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre priznanie peňažnej náhrady
predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Bolo preukázané, že v dôsledku
nesprávnevykonanejoperáciemánavrhovateľkaobmedzenúhybnosťlakťa(podľaznaleckéhoposudku

č. 190/15 v rozsahu 25 stupňov), a po vykonaní operácie 10.5.2010 sa vnútorne trápila, prežívala pocity
úzkosti, obavy o svoj zdravotný stav, že ostane mrzákom, čo potvrdili svedkovia T. U. a Mgr. A. R..
Na pojednávaní dňa 4.3.2015 navrhovateľka uviedla, že odbornú pomoc psychiatra nevyhľadala, a na
smútokadepresieužívalapríležitostnelieky,ktoréjejvydalilekárnici.Vlekárskompotvrdenívystavenom
Sociálnou poisťovňou dňa 8.6.2015 je zaznamená diagnóza navrhovateľky anxiózne depresívny
syndróm, no z tohto dôkazu nie je zistiteľné, kedy začala navrhovateľka týmto syndrómom trpieť, ani

závažnosť tohto ochorenia, jeho intenzita. V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky, že
neoprávnenýzásahodporcudojejosobnostivznačnejmiereznížiljejdôstojnosťavážnosťvspoločnosti
v okolí a zamestnaní, čo je nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, a ani
to, žeby bolo navrhovateľke spôsobené fyzické zohyzdenie. Na preukázanie týchto tvrdení nebol v
konaní navrhnutý žiaden relevantný dôkaz. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že v dôsledku

odporcom nesprávne vykonanej operácie sa nemôže zamestnať, keď s poškodenou rukou nezvládala
pracovať, a že je invalidná s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, poberá len
invalidný dôchodok vo výške 206,30 Eur, súd podotýka, že na kompenzáciu týchto následkov slúžia
iné osobitné právne inštitúty a to právo na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorých sa
navrhovateľka proti odporcovi domáha na základe totožných skutkových tvrdení (nesprávne vykonanej

operácie) v inom súdnom konaní. Keďže nebolo v konaní preukázané, žeby zo strany odporcu išlo o
neoprávnený zásah do fyzickej a duševnej integrity navrhovateľky takej intenzity, rozsahu a trvania, že
by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, mal súd za to, že písomné ospravedlnenie
predstavuje dostatočnú náhradu za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky.

Preto súd návrhu vyhovel v časti, v ktorej sa navrhovateľka od odporcu domáhala satisfakcie v
podobe písomného ospravedlnenia v znení pripustenej zmeny návrhu a v časti o zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj navrhovateľke vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch, súd by jej nemohol toto právo priznať v žiadnej sume. Odporca totiž vzniesol námietku
premlčania uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú súd musel preskúmať, pretože
dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. Účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje

práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade
neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe.
Práva,ktoréoprávnenejosobevrámciochranyosobnostipriznávaustanovenie§13ods.1Občianskeho
zákonníka, vrátane práva na primerané zadosťučinenie, napr. v podobe ospravedlnenia sú právami
rýdzo osobnej povahy a tie podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčaniu nepodliehajú. Právo

na písomné ospravedlnenie, ktorého sa navrhovateľka domáhala, teda premlčané nie je. V prípade
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka sa jedná o právo
majetkovej povahy, keďže jeho obsahom je právo na peňažné plnenie. Preto je ho potrebné zaradiť
medzi práva majetkové, ktoré premlčaniu podliehajú podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K
rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 278/2007 zo dňa 1.11.2008,

podľaktoréhoprávonapeňažnézadosťučineniesapremlčujevovšeobecnejtrojročnejpremlčacejdobe,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď tento nárok mohol byť po prvý krát uplatnený. Pre vyhodnotenie
námietky premlčania je podľa názoru súdu rozhodujúce ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Citované zákonné ustanovenie teda určuje

počiatok plynutia a dĺžku premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby je v citovanom ustanovení
vymedzený slovom, keď sa právo „mohlo“ vykonať po prvý raz. Tento okamih je teda daný objektívne,
nezávisle od subjektívnych okolností (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 44/97 zo dňa
15.5.1997). Pre začiatok plynutia premlčacej doby je v danej veci podstatná tá skutočnosť, kedy došlok neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky a od nasledujúceho dňa začína plynúť
premlčacia doba. Rovnaký záver ustálil aj Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 30Cdo 4318/2007 zo
dňa 9.10.2009. Keďže k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky došlo počas

operácie dňa 10.5.2010, ktorou nebol dosiahnutý správny výsledok a za neoprávnený zásah odporcu
do osobnostných práv navrhovateľky považoval súd v zmysle záverov znaleckých posudkov znaleckej
organizácie forensic.sk a Úradu aj to, že odporca nevykonal reoperáciu počas druhej hospitalizácie
navrhovateľky u neho trvajúcej od 25.5.2010 do 28.5.2010, najneskôr od nasledujúceho dňa 29.5.2010
začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

proti odporcovi na súde. Premlčacia doba plynula bez prerušenia (navrhovateľka podľa jej tvrdenia
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch neuplatnila v súvisiacom trestnom konaní). Premlčacia doba
uplynula dňa 29.5.2013, no navrhovateľka návrh na súd podala až 4.7.2013. Navrhovateľka, aby
predišla premlčaniu svojho práva mala možnosť vlastným úsilím si toto právo ustrážiť, riadne a včas
ho uplatniť. Na otázku súdu, prečo uplatnila toto právo na súde s takýmto časovým odstupom od
hospitalizácieuviedla,žesanechcelastretnúťslekármiodporcuakpodaniunávrhunasúdjupresvedčili

známi. Je teda zrejmé, že márne uplynutie premlčacej doby nemožno pričítať v žiadnom rozsahu
odporcovi, ale ide výlučne o zavinenie navrhovateľky, ktorá má dbať o to, aby si práva na súde uplatnila
včas.

Účastníci boli podľa § 118a O.s.p. písomne s doručením predvolania na prvé pojednávanie a ústne na

prvompojednávanípoučení,žesúpovinníopísaťrozhodujúceskutočnostiovecisamejaoznačiťdôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania a o následkoch nesplnenia
tejto povinnosti. Zároveň podľa § 120 ods. 1 O.s.p. platí, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná a ktoré nie, pričom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Keďže odporca v písomnom vyjadrení k veci poukázal

na to, že navrhovateľka sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13C 273/2013 domáha
náhradyškodynazdraví,súdztohtospisuzistil,ževtomtokonanísanavrhovateľkavsúvislostisliečbou
poskytnutou jej odporcom domáha iných nárokov, a to bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia,
nákladov súvisiacich s liečením, straty na zárobku, a zároveň v tomto spise bola pripojená fotokópia
znaleckého posudku č. 193/2013 vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných

medicínskych expertíz s.r.o. na požiadavku Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, v ktorom bola riešená
otázka správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti navrhovateľke počas jej hospitalizácií u odporcu
v súvislosti s jej úrazom z 8.5.2010. Súd preto tento pre rozhodnutie významný dôkaz postupom podľa
§ 120 ods. 1 O.s.p. pripojil do spisu a oboznámil ho na prvom pojednávaní dňa 4.3.2015 za prítomnosti
právnych zástupcov oboch sporových strán. Až na druhom pojednávaní konanom dňa 19.6.2015 právny

zástupca odporcu navrhol vypočuť ku skutočnostiam ohľadom vypracovania znaleckého posudku č.
193/2013 Y.. T. J., ktorý sa podieľal na vypracovaní posudku. Vzhľadom na koncentračnú zásadu
vyplývajúcu z ust. § 118a O.s.p. súd tento neskôr označený dôkaz nevykonal, keďže nič nebránilo
právnemu zástupcovi odporcu navrhnúť tento dôkaz už na prvom pojednávaní dňa 4.3.2015, na ktorom
bol dôkaz oboznámený. Súd bol aj toho názoru, že by sa jednalo o nadbytočný dôkaz, pretože

skutočnosti, z akých vychádzala znalecká organizácia (osoby zodpovedné za jej vypracovanie) pri
vypracovaní znaleckého posudku sú zrejmé z jeho obsahu. Súd v konaní nevykonal dôkaz výsluchom
svedkovY..V.A.,MUDr.J.,vzmyslenávrhunavrhovateľkyprednesenomnaprvompojednávaní,pretože
vzhľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľky v návrhu na začatie konania a na pojednávaní týkajúce
sa tvrdených pochybení odporcu ako aj z obsah listín bolo zrejmé, že títo lekári sa podieľali len okrajovo

na poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke počas jej hospitalizácií u odporcu, keď Y.. H. J.
vykonal anestéziologické vyšetrenie dňa 9.8.2010 potrebné pre vybratie osteosyntetického materiálu z
ruky navrhovateľky a Y.. V. A. bola ošetrujúcou lekárkou na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení odporcu,
na ktorom bola navrhovateľka umiestnená dňa 17.8.2010, t.j. po vykonaní oboch operácií u odporcu.
Nevypočul ani navrhovateľkou navrhnutú svedkyňu T.. L. V., riaditeľku A. školy T. Q. v H. nad U.,

pretože zisťovanie dôvodov, prečo neprijala navrhovateľku do zamestnania nie je pre rozhodnutie v
tomto konaní významné. Navrhovateľka v elektronickom podaní zo dňa 9.7.2015 súdu oznámila, že
dňa 7.7.2015 bola na vyšetrení u Y.. T. J., ktorý vypracovával znalecký posudok a ktorý je zodpovedný
za dopracovanie znaleckého posudku za znaleckú organizáciu forensic.sk na základe požiadavky
Okresného súdu Trenčín a právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní 20.11.2015 navrhol, aby

súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s doplnkom č. 190/2015 k znaleckému posudku č. 193/13
vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk. Súd preto na pojednávaní konanom dňa 20.11.2015
pripojil spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 13C 273/2013, v ktorom bol obsiahnutý znalecký posudok č.
190/2015 vypracovaný uvedenou znaleckou organizáciou dňa 4.8.2015 a doručený súdu dňa 12.8.2015.Keďže posudok č. 190/2015 bol vypracovaný po skončení prvého pojednávania v tejto právnej veci,
jedná sa o nový dôkaz, ktorý nemohol byť účastníkmi navrhnutý do skončenia prvého pojednávania v
zmysle ust. § 118a O.s.p. a preto súd tento dôkaz vykonal a účastníkom poskytol lehotu na písomné

vyjadrenie sa k nemu za ktorým účelom aj odročil pojednávanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Keďže odporca v
konaní napriek vykonanému dokazovaniu popieral nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke, vzhľadom aj na tvrdenia navrhovateľky je zrejmé, že jej v rovnakej miere záležalo na

požadovanom písomnom ospravedlnení zo strany odporcu ako aj na náhrade nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Obidva petity návrhu teda považoval súd za rovnocenné, a uzavrel, že žiadny z účastníkov
nemal výrazný úspech v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.