Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/966/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200075
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113200075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členov senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: 1/ Ing. F. P., bytom Q., Ľ. F. XX/XX,
2/ L. P., bytom Q., Ľ. F. XX/XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát,
spol. s r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, proti žalovanému: TN-R.,
s.r.o., so sídlom v A., U. XX, IČO: 36 354 953, zastúpenému JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so
sídlom v Trenčíne, Legionárska 2/210, o zaplatenie 653,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2015, č. k. 13C/97/2013-223, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
každému sumu 183,90 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 326,77 eur od 01.01.2013 do
13.03.2013 a zo sumy 183,90 eur od 14.03.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi 1/ a
2/ uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 102,09 eur a žalovanému túto povinnosť

uložil vo výške 204,19 eur, všetkým do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ sú zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/2 pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Q. a žalovaný
je vlastníkom plynovej kotolne a garáže, postavených na pozemku KNC XXXX/X a vodárne, postavenej
na pozemku KNC XXXX/X, ktoré stavby na pozemkoch žalobcov 1/, 2/ nadobudol žalovaný kúpnou
zmluvou zo dňa 18.12.2006 a vlastníctvo k nim má zapísané na LV č. XXXX k. ú. Q., pričom tieto

nehnuteľnosti žalovaný užíva na podnikateľské účely. Súd konštatoval, že žalovaný užíva pozemky
žalobcov 1/, 2/ v celom rozsahu, pričom tieto užíva bez uzavretia zmluvy. Žalovaný teda získal majetkový
prospech a vznikol mu podľa § 451 Občianskeho zákonníka záväzok bezdôvodné obohatenie vydať
žalobcom 1/, 2/. V danom prípade bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spočívalo v reálnom
užívaní pozemkov žalobcov a keďže nie je možné, aby žalovaný takto získané plnenie vydal in natura je
preto povinný podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť žalobcom peňažnú náhradu. Ďalej
súd uviedol, že hodnotu nájomného za užívanie pozemkov stanovil znalec Ing. Anton Filin vo svojom

posudku, s ktorým žalobcovia súhlasili a žalovaný nenamietal jeho správnosť. Preto súd pri určovaní
výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z tohto znaleckého posudku, podľa záverov ktorého výška
nájomného predmetných pozemkov žalobcov za uplatnené obdobie, teda za obdobie od 01.07.2012
do 31.12.2012 predstavuje sumu 653,55 eur. Vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov žalobcovmal súd za to, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného voči žalobcovi 1/ za uvádzané obdobie
vo výške 326,77 eur a voči žalobcovi 2/ za toto obdobie vo výške taktiež 326,77 eur. Súd uviedol,
že žalovaný voči žalobcom v odpore uplatnil námietku započítania. Tento právny úkon bol právnemu

zástupcovi žalobcov doručený dňa 13.03.2013. Z listinných dôkazov predložených zo strany právneho
zástupcu žalobcov súd zistil, že žalovaný 07.04.2011 v súlade s výzvou právneho zástupcu žalobcov
uhradil sumu 142,87 eur žalobcovi 1/ a sumu 142,87 eur žalobcovi 2/. Taktiež mal súd preukázané,
že dňa 04.04.2012 v súlade s platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.02.2012, č.k.
54Ro/1132/2011, ktorý rozhodol o jeho povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov

za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011, zaplatil žalobcovi 1/ sumu 401,22 eur a rovnakú sumu
zaplatil aj žalobcovi 2/, právnemu zástupcovi žalobcov zaplatil sumu 90,56 eur. Z týchto listinných
dôkazov predložených žalovaným a z jeho tvrdení mal súd preukázané, že žalovaný vyplatil bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011 žalobcovi 1/ vo výške 544,09 eur a žalobcovi 2/
taktiež vo výške 544,09 eur, teda každému o 142,87 eur viac ako bol povinný. Ďalej súd uviedol, že
vzhľadom na predložené listinné dôkazy zo strany žalovaného dotazoval žalobcov na špecifikáciu platby

vo výške 142,76 eur v súvislosti s konaním, ktoré skončilo vydaním platobného rozkazu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 24.02.2012, č. k. 54Ro/1132/2011, pričom žalobcovia v tomto smere tvrdili, že išlo
o platbu poplatku z omeškania, takže nešlo o žiadnu duplicitnú platbu. Súd v tomto smere poukázal
na časovú postupnosť krokov žalobcov, ktorí výzvou zo dňa 28.03.2011 vyzvali žalovaného na úhradu
nájomného za užívanie nehnuteľností za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011 vo výške 142,87 eur pre

každého žalobcu. Termín splatnosti určili do 10.04.2011. Žalovaný tvrdil, že v súlade s výzvou žalobcov
im úhradu za toto obdobie poskytol a dňa 07.04.2011 predmetné sumy boli odpísané z jeho účtu; žalobca
1/prijatietejtoplatbypotvrdil.Súdkonštatoval,žepokiaľprávnyzástupcažalobcovpredložilsúdulistinný
dôkaz, a to fotokópiu tlačiva platobného rozkazu, ktorý mal byť vydaný Okresným súdom Považská
Bystrica, podanie predmetného návrhu na Okresný súd Považská Bystrica nevedel potvrdiť. Týmto

listinným dôkazom tvrdenia žalovaného podporené ním predloženými listinnými dôkazmi nevyvrátil.
Súd taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania pohľadávky, ktorá vznikla bezdôvodným
obohatením žalobcov. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených žalovaným, dňa 07.04.2011
bola obom žalobcom zaplatená suma vo výške 142,87 eur. Týmto dňom však na strane žalobcov
bezdôvodné obohatenie nevzniklo, nakoľko žalobcovia dňa 05.09.2011 podali na Okresný súd Trenčín

návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhali náhrady za užívanie ich nehnuteľností zo
strany žalovaného za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011 vo výške 381,02 eur pre každého, pričom
pred súdom tvrdili, že výška bola odvodená od rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.
4C/6/2009, v ktorom výška úhrady za mesiac mala hodnotu 95,25 eur. Súd mal preukázané, že žalovaný
im dňa 04.04.2012 duplicitne uhradil náhradu za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011. Výška náhrady

za tri mesiace predstavuje sumu pre každého žalobcov 142,87 eur a výška náhrady za 8 mesiacov
predstavuje sumu pre každého zo žalobcov 381 eur. Z uvedeného vyplýva, že vo svojom návrhu na
vydanie platobného rozkazu zo dňa 05.09.2011 si žalobcovia uplatnili náhradu za celé obdobie a nielen
za zvyšných 5 mesiacov. Preto dňom 04.04.2012, kedy žalovaný sumu priznanú platobným rozkazom
uhradil, došlo na strane žalobcov k bezdôvodnému obohateniu v časti 142,87 eur u každého žalobcu

a od tohto dňa začala plynúť aj dvojročná premlčacia doba pre žalovaného na uplatnenie si práva z
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že dňa 04.03.2013 bola zo strany žalovaného vznesená
námietka započítania, pričom žalobcom bola doručená dňa 13.03.2013, nedošlo k uplynutiu premlčacej
doby, a preto súd námietku žalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd s poukazom na tieto skutočnosti,
keď mal preukázanú dôvodnosť vznesenej započítacej námietky žalovaného voči žalobcom, a to výške

142,76 eur (správne 142,87 eur) voči každému zo žalobcov, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo
výške 183,90 eur, každému zo žalobcov (326,77 - 142,76, správne 326,77 - 142,87 ). V súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd priznal žalobcom aj
úrok z omeškania, ktorý im patrí od 01.01.2013 vo výške 8,75 % ročne, a to až do 13.03.2013, kedy bol
právnemu zástupcovi doručený započítací prejav žalovaného, ktorým dňom došlo k stretu vzájomných

pohľadávok účastníkov konania, a teda aj k zániku pohľadávok žalobcov, a to v rozsahu 142,76 eur
( správne 142,87 eur) u každého z nich. Od nasledujúceho dňa, teda od 14.03.2013 žalobcom patrí
úrok z omeškania v uvedenej výške iba zo sumy 183,90 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd
odôvodnil ust. § 142 ods. 2, 3 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď tak
žalobcovia 1/, 2/ ako aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní. Rozhodnutie o povinnosti účastníkov

konania zaplatiť štátu náhradu trov konania štátu súd odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/ domáhajúc sa jeho zmeny tak, že
žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť im každému sumu 326,77 eur s 8,75% ročným úrokomz omeškania od 01.01.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Namietali, že súd v rozsudku nesprávne vyložil zistený skutkový stav, a to
pokiaľ sa týka úhrady za užívanie nehnuteľností od 01.01.2011 do 31.03.2011. Je pravdou, že úhradu
za užívanie nehnuteľností od 01.01.2011 do 31.03.2011 vo výške po 142,87 eur uhradil žalovaný na
základe výzvy Advokátskej kancelárie JUDr. Dušana Divku z 28.03.2011, a to dňom 30.04.2011, čo
bolo v poriadku a dlh za toto obdobie zanikol splnením. Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín,

č. k. 54Ro/1132/2011, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
náhradu za užívanie od 01.01.2011 do 31.08.2011 po 381,02 eur a proti tomuto platobnému rozkazu
žalovaný nepodal odpor, a tak stal právoplatným. Doteraz žalovaný nepožiadal o obnovu konania
54Ro/1132/2011, majúc za to, že účastníci konania sú preto viazaní týmto právoplatným rozhodnutím
súdu. Súd nemôže tvrdiť, že žalovaný duplicitne uhradil náhradu od 01.01.2011 do 31.03.2011, pretože
náhradu uhradil dobrovoľne 30.04.2011, ktorá sa nemôže ani započítať a ani kompenzovať a ďalšiu

náhradu uhradil na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré doteraz nebolo zrušené a
preto výklad súdu prvej inštancie, keď započítal platbu 142,87 eur ako bezdôvodné obohatenie na
strane žalobcov nemôže obstáť. Tento výklad je v rozpore s ust. § 451 ods. 2 OZ. Oni nenaplnili ani
jednu podmienku hmotnoprávneho ustanovenia § 451 ods. 2 OZ a preto nemôže ísť na ich strane o
bezdôvodné obohatenie. Majú za to, že je nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o náhrade trov

konania, keď sú presvedčení, že majú právo na plnú náhradu trov konania a že žalovaný má znášať aj
trovy štátu, keďže svojim postojom nielen v tomto spore, ale aj v ďalších sporoch stále navrhuje znalecké
dokazovanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V súlade s ust. § 382 CSP odvolací súd vyzval strany výzvou

zo dňa 07.12.2016, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri
uplatňovanej sume 142,87 eur. Na výzvu odvolacieho súdu žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že nemajú námietky
na použitie uvedeného ustanovenia, sú však toho názoru, že nemôže byť použité v rozpore s kogentným
ustanovením hmotnoprávneho predpisu § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. -
Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1,2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Podaným odvolaním žalobcovia namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnili tak odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p. (teraz ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

7. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, uvádzaný žalobcami podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. ( § 365 ods.
1 písm. f) CSP), jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri
hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust.

§ 132 O.s.p. ( teraz ust. § 191 ods. 1 CSP).

8. Podstatou žalobcami uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ( §
365 ods. 1 písm. h) CSP) je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

9. Žalobcovia 1/,2/ sa podanou žalobou od žalovaného domáhali ( po úprave na základe znaleckého
posudku) zaplatenia sumy každému 326,77 eur s prísl., predstavujúcej bezdôvodné obohatenie za
užívanie ich pozemkov žalovaným ( na podnikateľské účely), ktorých sú spoluvlastníkmi každý v 1, za
obdobie od 01.07.2012 do 31.12.2012.

10. Súd prvej inštancie nárok žalobcov v uplatnenej výške považoval v zmysle ust. § 451 ods. 1,2
a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka za daný, pričom v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka
zohľadnil v konaní námietku započítania vznesenú žalovaným, u každého žalobcu v sume 142,87
eur. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žalovaný na základe
výzvy právneho zástupcu žalobcov ( zo dňa 28.03.2011) dňa 07.04.2011 uhradil každému zo žalobcov
sumu 142,87 eur, pričom išlo o bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011.

Na základe platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.02.2012, č.k. 54Ro/1132/2011-23,
týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalobcov 1/,2/ žalovaným za obdobie
od 01.01.2011 do 31.08.2011, žalovaný vyplatil dňa 04.04.2012 žalobcovi 1/ sumu 544,09 eur a rovnakú
sumu žalobcovi 2/, teda každému zo žalobcov zaplatil o 142,87 eur viac ako mal určenú povinnosť.
Pri akceptovanej výške náhrady za užívanie pozemkov v zmysle znaleckého posudku v konaní sp. zn.

4C/6/2009, za mesiac v sume 95,25 eur, súd konštatoval, že výška náhrady za 3 mesiace u každého
zo žalobcov predstavuje sumu 142,87 eur( 3 x 95,25 eur : 2 =142,87 eur), pri náhrade za 8 mesiacov
predstavuje sumu 381 eur( 8 x 95,25 eur : 2 = 381 eur), a teda v návrhu na vydanie platobného rozkazu
si žalobcovia uplatnili náhradu za celých prvých 8 mesiacov roku 2011 a nie iba za zvyšných 5 mesiacov
( od apríla do augusta 20111 vrátane). Súd mal za to, že dňom 04.04.2012, kedy žalovaný zaplatil obom

žalobcom po 381 eur titulom platobného rozkazu, došlo u žalobcov k bezdôvodnému obohateniu, u
každého zo žalobcov vo výške 142,87 eur.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje za zákonný
a spravodlivý postup súdu prvej inštancie, pokiaľ vo svojom rozhodnutí zohľadnil duplicitne zaplatenú

sumu 142,87 eur žalovaným každému zo žalobcov. I keď v danej veci nejde u žalobcov o bezdôvodné
obohatenie ako správne uvádzajú aj žalobcovia v odvolaní, nezohľadniť takéto plnenie žalovaným by
bolo v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a predstavujú mimoprávny morálny
normatívny systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva,

ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe
uvedených blanketných noriem obsiahnutých v písanom práve súkromného práva sa následne dobré
mravy, ako nenormatívny systém, stávajú súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu
ochranu vrátane ochrany súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým mravom značnú
vážnosť a silu, avšak nikde ich nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery logické a správne,

pričom posudzovanie, čo je boni mores, čiže v súlade s dobrými mravmi, v danom prípade je na úvahe
súdu.

14. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka však zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného
výkonu subjektívnych práv. V zmysle teórie súkromného práva takýmito podmienkami je kumulatívne

splnenie nasledovných predpokladov: a) existencia práva v dobe výkonu (t. j. aktom aplikácie práva
nemôže dôjsť k založeniu neexistujúceho práva alebo povinnosti), b) musí byť uplatnený v súlade so
zákonom, byť primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, a zároveň musí byť v súlade s
dobrými mravmi.

15. Prvý predpoklad výkonu práva je jeho existencia. Bez existencie subjektívneho práva nemôžeme
hovoriť o výkone práva, ale o protiprávnom úkone. Z uvedeného vyplýva, že aj § 3 ods. 1 OZ sa môže
vzťahovať len na výkon existujúcich práv.16. Z hľadiska druhého predpokladu § 3 ods. 1 OZ upravuje, že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa
taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných alebo je v
rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom,

jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (t. j. nesmie ísť o tzv.
šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. V prípade realizácie práva vo vzájomnom
strete s iným právom, výkon práva musí byť realizovaný v súlade s kolíznymi normami obsiahnutými v
Občianskom práve alebo, ak takýchto kolíznych noriem niet, v súlade so zásadami Občianskeho práva.

17. Právo a povinnosť ako spoločenská kategória sa realizuje v spoločenskom živote, a preto
voľnosť výkonu práva je obmedzená rovnakou možnosťou výkonu práva ostatnými subjektmi práva.
Výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je prejavom
šikanózneho výkonu práva, t. j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého,
napr. ekonomického, cieľa, ale v úmysle poškodenia (tzv. dolus coloratus) iného subjektu. Takýto výkon
práva je v rozpore s absolútnym zákazom vyjadreným v § 3 ods. 1 OZ.

18. Rovnako v rozpore s absolútnym zákazom je výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, za
výkon ktorého (konanie contra bonos mores), či už formou právneho úkonu alebo faktickým správaním,
rozumieme také konanie, ktoré sa nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej
väčšiny spoločnosti o otázke, aký by mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachovával morálne a

etické zásady spoločnosti. Ide najmä o rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka, a pod.
Dobré mravy preto predstavujú určitý materiálny korektív, ktorý je potrebné uplatniť v prípade, ak právne
predpisy jeho uplatnenie pripúšťajú, najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné
zapracovať všetky situácie, ktoré život prinesie.

19. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v § 3 ods. 1 OZ a prekročenie zákonného
rámca výkonu práva predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon práva nemôže požívať
právnu ochranu. Vybočenie z rámca zákonných podmienok výkonu práva má za následok, že na inak
zákonný výkon práva sa uplatňuje celý rad sankcií. Sankcie, ktoré je možné uplatniť na výkon práva
v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, sú upravené v rôznych ustanoveniach Občianskeho zákonníka, keďže §

3 Občianskeho zákonníka predstavuje tzv. imperfektnú normu. Treba však podotknúť, že v zmysle §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo akýkoľvek
zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah musí
byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s ohľadom na verejnú mienku,
neakceptovateľná. To len potvrdzuje, že v demokratickej spoločnosti platia písané právne normy a

nepísané pravidlá správania sa sú len výnimočným inštitútom, ktorým písané právo dáva náležitú
vážnosť.

20. V danom prípade odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalobcov 1/,2/ a neakceptoval
názor žalobcov 1/,2/, že pokiaľ žalovaný uhradil sumu 142,87 eur každému zo žalobcov na základe

výzvy právneho zástupcu žalobcov (za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011) a sumu 381 eur uhradil
každému zo žalobcov na základe právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa
24.02.2012, č.k. 54Ro/1132/2011-23 (za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011), nejde o duplicitnú
platbu, keď prvýkrát zaplatil dobrovoľne na základe výzvy, ktorú platbu nemožno započítavať ani
kompenzovať a druhýkrát na základe súdneho rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené. S poukazom na

vyššie uvedené bolo potrebné na danú vec aplikovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď
súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania a trov konania štátu.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu
týchto trov v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).