Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216204970.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: J.. M. M., N.. XX.XX.XXXX, A. W. M. W.
X, A., zastúpeného: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, proti
žalovanému: J. V., N.. XX.X.XXXX, A. S. XXXX/XX, A., zastúpeného advokátom: Mgr. Dávid Štefanka,
so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 365.000 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 18. októbra 2016, č.k. 51C/55/2016-243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh žalobcu; v priebehu sporu o
zaplatenie sumy 365.000 eur s príslušenstvom; zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo

na obchodný podiel žalovaného J. V. v obchodnej spoločnosti Gastro club, s.r.o., so sídlom Hraničná 18,
821 05 Bratislava, IČO: 44 725 175, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sro, vložka č. 58069/B, v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 365.000
eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn.: 51C/55/2016, keď na základe predložených listinných dôkazov, s poukazom na ust. §
325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, 2 a 3 a § 344 CSP, dospel k záveru, že sú splnené

všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko vzhľadom na výšku
vymáhanej pohľadávky (365.000 eur s príslušenstvom) a s poukazom na skutočnosť, že nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom zriadeným v iných sporoch, existujú na strane
žalovaného majetkové pomery zakladajúce dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená; a preto je
potrebné garantovať vymožiteľnosť žalobcom osvedčeného peňažného nároku, ktorého priznania sa
zákonnými prostriedkami domáha v konaní vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa
jeho zmeny a zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodiac tým, že súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, resp. dospel k nesprávnym
skutkovýmzisteniam,avychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vytýkalsúduprvejinštancie,
že napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie napriek tomu, že žalobca neosvedčil

ani len danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď v rozpore s tvrdením žalobcu ohľadne
sumy 365.000,00 eur neuzavreli strany sporu zmluvu o pôžičke (a to v akejkoľvek forme), avšak iba
ústnu inominátnu zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo poskytnutie investície do spoločnosti
Gastro club, s.r.o., podmienky použitia vloženej investície v rámci spoločnosti Gastro club, s.r.o., úprava
podmienok prevodu obchodného podielu v spoločnosti Gastro club, s.r.o., na žalobcu, ako aj úprava
ďalších práv a povinností pri vzájomnej spolupráci; a teda žalobca nie je oprávnený požadovať od

neho vrátenie pôžičky. V tejto súvislosti zdôraznil, že z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplývajú
podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ako aj skutočnosť, že pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomnáforma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu (peňazí). Kedže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V predmetnej veci však žalobca uvedené
nepreukázal, nakoľko to nevyplýva ani z ním predložených listinných dôkazov. Namietal tiež, že obavy
žalobcu, že má úmysel realizovať v budúcnosti úkony, ktorými by došlo k podstatnému zhoršeniu

vymožiteľnosti jeho práva, a teda by došlo k ohrozeniu výkonu súdneho rozhodnutia vydaného v
tomto konaní, sú absolútne nedôvodné a ničím nepodložené. Poukázal na to, že v priebehu konania
na súde prvej inštancie bolo už nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa mu zakázalo nakladať
s nehnuteľnosťami v hodnote presahujúcej žalovanú pohľadávku, a preto je ďalšie zabezpečenie
nadbytočné a zasahujúce do nad primeranú mieru do jeho práv, pričom zároveň za stavu, keď už bolo
nariadenéneodkladnéopatrenie,nariadeniezabezpečovaciehoopatreniaspoukazomnaust.§324ods.

3 CSP nie je na mieste. Na základe uvedeného konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
nevyhnutnosť zabezpečovacieho opatrenia, a preto neboli splnené podmienky na jeho nariadenie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť a námietky žalovaného v podanom odvolaní označil za nedôvodné. Poukázal na

to, že argumentáciu žalovaného, ktorý v odvolaní popiera, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke, treba považovať za irelevantnú, keďže danosť práva (existenciu nároku), uplatneného
žalobou vo veci samej, riadne osvedčil, čo konštatoval súd prvej inštancie už v uznesení o nariadení
predbežného opatrenia o zákaze žalovaného nakladať s jeho nehnuteľnosťami a s jeho názorom sa
stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením sp. zn. 4Co/434/2016 zo dňa 22.11.2016, na

základe odvolania žalovaného toto uznesenie ako vecne správne potvrdil. Zároveň v tejto súvislosti
uviedol, že v spore vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 67C/33/2016 bol už vo veci samej
vyhlásený rozsudok, ktorým súd jeho žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal pôžičku mu vrátiť, keď sa
stotožnil s jeho právnou argumentáciou, totožnou s argumentáciou v tomto spore. Zdôraznil tiež, že
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia napadnutým uznesením nie je nadbytočné a

vydané nad primeranú mieru, keďže nehnuteľnosti, s ktorými má žalovaný zakázané nakladať, sú
zaťažené ďalšími ťarchami (záložnými právami), ako aj predbežnými opatreniami a neodkladným
opatrením, čo znižuje ich hodnotu a tým aj uspokojenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní z
ich prípadného budúceho predaja. Poukázal na to, že zákaz dispozície s nehnuteľnosťami súd prvej
inštancie žalovanému neuložil neodkladným opatrením, ale predbežným opatrením zo dňa 30.06.2016,

keď ešte nebol účinný Civilný sporový poriadok, a teda ani právna úprava o zabezpečovacích a
neodkladných opatreniach, a preto nemal dôvod zaoberať sa skutočnosťou, či sú
splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, a ktoré z týchto
opatrení by malo mať v danej veci prednosť. Ani súčasná právna úprava Civilného
sporového poriadku však nevylučuje, aby súd v prípade ohrozenia uspokojenia pohľadávky žalobcu

nariadil neodkladné aj zabezpečovacie opatrenie. Napokon poukázal na to, že ohrozenie budúcej
exekúcie konaním na strane žalovaného preukázal a osvedčil už v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, keď preukázal, že žalovaný scudzením nehnuteľnosti na LV č. XXXX K..Ú.. B. V. začal
vykonávať úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v
odôvodnení uznesenia sp. zn. 4Co/434/2016, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení

predbežného opatrenia v tejto veci; a nariadeným zabezpečovacím opatrením nedochádza ani k zásahu
do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, keďže doposiaľ nariadené predbežné opatrenie
neposkytuje dostatočnú ochranu jeho nároku vzhľadom na výšku jeho pohľadávky a skutočnosť, že
hodnota nehnuteľností je znížená z dôvodu existencie ďalších tiarch zapísaných na listoch vlastníctva,
týkajúcich sa iných jeho pohľadávok voči žalovanému.

4. Žalovaný v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava podaného odvolania, zotrval na argumentácii, že medzi ním a žalobcom
nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom žalobca ničím nepreukázal, že by znižoval hodnotu svojho
majetku, prípadne iným spôsobom konal tak, aby to mohlo mať nepriaznivý vplyv na budúci výkon

rozhodnutia, resp. exekúciu. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného i zabezpečovacieho opatrenia má
byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť iba v prípade, ak sú na to splnené zákonom stanovené
predpoklady, ktoré však v tomto prípade naplnené neboli, a preto zotrval na svojomodvolacom návrhu, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

11. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je okrem osvedčenia nároku existencia dôvodnej obavy, že exekúcia
bude ohrozená. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia; ako ich

možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň konštatovať, že
pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie, a
splnenie predpokladov pre jeho nariadenie možno vyvodiť zo skutočností, tvrdených žalobcom, ktoré
boli osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď
pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z
listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel i odvolací súd k záveru, že žalobca, ktorý sa vo veci samej proti
žalovanému domáha zaplatenia sumy 365.000 eur, osvedčil skutočnosti odôvodňujúce v danej veci

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného sú zaťažené záložným právom zriadeným v iných sporoch a v nakladaní s nimi je žalovaný
obmedzenýinariadenýmpredbežnýmopatrením,pričomnajehostraneexistujútakémajetkovépomery,
ktoré v spojitosti so skutočnosťou, že pred nariadením predbežného opatrenia v
tejto veci a neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 67C/33/2016 žalovaný previedol

nehnuteľnosť v jeho vlastníctve na tretiu osobu, zakladajú dôvodnú obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Za daných okolností je preto potrebné zaistiť vymožiteľnosť peňažného nároku uplatneného
žalobou vo veci samej nariadením zabezpečovacieho opatrenia o zriadení záložného práva k
obchodnému podielu žalovaného v spoločnosti Gastro club, s.r.o., ktorým sa v
neprimeranom rozsahu nezasahuje do práv žalovaného spojených s predmetom záložného práva, keď

táto ťarcha mu nebráni vo výkone jeho práva spoločníka uvedenej obchodnej spoločnosti; a teda mu
v dôsledku nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nehrozí vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy,
ktorá by mohla byť (za určitých okolností) dôvodom pre zamietnutie podaného návrhu.

13. Nedôvodná a bez právneho významu je námietka žalovaného, že na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenianebolisplnenézákonomstanovenépredpokladyajzdôvodu,žežalobcaneosvedčilexistenciu
práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď je podľa jeho názoru vylúčené, že medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia totiž súd nemôže prejudikovať práva a povinnosti sporových strán a žalobca nemusí svojetvrdenia preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tak, ako v spore vo veci samej,
ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností s tým, že vykonanie ďalších dôkazov na
preukázanie pravdivosti tvrdení žalobcu bude až predmetom konania vo veci samej. V

preskúmavanej veci pritom i odvolací súd dospel k záveru, že právo žalobcu treba, pre účely nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, považovať za osvedčené, a to najmä obsahom doposiaľ predložených
listín, v spojitosti s tvrdeniami žalobcu, o ktoré opiera opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a žaloby vo veci samej.

14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že v konaní nebolo osvedčené, že by sa zbavoval majetku,
odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaný, ktorý
je stranou vo viacerých sporoch so žalobcom, v ktorých proti nemu žalobca uplatnil nároky vo výške
niekoľko stotisíc eur, uskutočnil v minulosti úkony, ktoré možno pre účely tohto konania považovať za
konanie, z ktorého vyplýva jeho snaha zbaviť sa majetku. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje i na to, že k totožnému záveru dospel súd prvej inštancie i odvolací súd aj

v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 67C/33/2016.

15. Neopodstatnená je tiež argumentácia žalovaného, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
napadnutýmuznesenímnebolisplnenépredpokladyzdôvodu,žezust.§324ods.3CSP vyplýva,žemá
vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, avšak konajúci súd v tomto spore už nariadil

neodkladné opatrenie, ktoré uprednostnil pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu spisu
totiž vyplýva, že súd prvej inštancie zákaz dispozície s nehnuteľnosťami uložil uznesením zo dňa
30.6.2016 o nariadení predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením ani nebolo možné. Naviac, nariadeným
predbežným opatrením bolo žalovanému uložené obmedzenie vo vzťahu k nakladaniu s

nehnuteľnosťami, a nie s jeho obchodným podielom v spoločnosti Gastro club, s.r.o., ktorý je predmetom
tohto konania, a preto námietky žalovaného ani v tomto smere nemôžu obstáť.

16. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu tak dospel
odvolací súd k záveru; zhodnému so súdom prvej inštancie; že žalobca osvedčil splnenie všetkých

zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 ods. 1 CSP,
a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovel a v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 365.000 eur
s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.:
51C/55/2016 zriadil záložné právo na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti Gastro club, s.r.o, ako

vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).