Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210877
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:8314210877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W. T., nar. XX. L. XXXX, bytom X. U. XXX,
o 4.070,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9.
novembra 2015 č. k. 35C/353/2015-75 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej vo výške
314,64 eur s 9,5%-ným úrokom z omeškania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobkyni sumu 314,64 eur s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 5. októbra 2011 do zaplatenia,
mesačnými splátkami vo výške 100 eur, splatné do 20. dňa kalendárneho mesiaca, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

V časti náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyňa
má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 26%.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu
2.247,94 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2.247,94 eur od 5. októbra 2011 do
zaplatenia, mesačnými splátkami vo výške 100 eur, pod stratou výhody splátok a v zostávajúcej časti
žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 24,40 eur a trov
právneho zastúpenia 57,27 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, §
54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 657, § 658 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), § 2 písm. a/, b/, § 3, § 4 ods. 1 až 3, § 4 ods. 4 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov), nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia O. z.. Vecne zdôvodnil uzavretou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovanou dňa 20. apríla 2010, na
základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3.926,02 eur, ktorú sa zaviazala žalovaná
splácať mesačnými splátkami vo výške 104,88 eur (celkovo sumu 6.607,44 eur). Zmluvu podrobil
prieskumu obligatórnych zmluvných podmienok podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, konštatujúc absenciu zákonom

stanovenej obsahovej náležitosti, a to výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§
4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). V dôsledku toho nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splácanie istiny a
aká na splátku úroku. Vo všeobecných obchodných podmienkach (bod 6.3) je uvedené, že v splátkach
je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, časť istiny a poistenie. Z dojednaných ustanovení však spotrebiteľnebude schopný posúdiť, z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková dlžná suma. V zmluve chýbal
aj termín splatnosti jednotlivých splátok (vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 6.2 a 6.4
sa neurčito uvádza, že pokiaľ nie je stanovené inak, v splátkovom kalendári alebo v podmienkach, sú

splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná nasledujúci
mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak). Predmetná zmluva neobsahuje tiež údaj o
konečnejsplatnostiúveru(podľa§4ods.2písm.g/ZoSÚ).Konkrétnydátumsplatnostiposlednejsplátky
nebol uvedený a jednoznačne ho nebolo možné určiť ani odkazom na termín splatnosti splátok, keďže
začiatok splácania nebol jednoznačne určený. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený

presne, konkrétnym dátumom (deň, mesiac, rok), kedy úver nadobudne konečnú splatnosť. Absencia
zákonných náležitosti zmluvy mala za následok považovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobkyni súd prvej inštancie nepriznal ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý predpokladá
existenciu písomnej formy dohody a uvedenie tohto nároku veriteľa len vo všeobecných obchodných
podmienkach (vypracovaných drobným písmom v zhustenom formáte) nie je naplnením základného
predpokladu platného dojednania zmluvnej pokuty (jej písomnej formy). Nesplnenie uvedenej náležitosti

malo za následok absolútnu neplatnosť podľa § 39 O. z. Žalovaná všeobecné obchodné podmienky
ani nepodpísala (ktorú podmienku platnosti predpokladá aj ustanovenie § 40 ods. 3 O. z.). Všeobecné
prehlásenie žalovanej, že súhlasí so zmluvnou pokutou (a sankčným úrokom) obsiahnuté v zhustenom
texte na prvej strane zmluvy, ako súčasť ďalších všeobecných vyhlásení a súhlasov, súd prvej inštancie
nepovažoval za riadne dojednanie zmluvnej pokuty podľa § 544 O. z.. Aj v prípade platného dojednania

zmluvnej pokuty, dôvodom absolútnej neplatnosti by bol jej rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 O.
z. (žalovaná okrem zmluvnej pokuty, navyšujúcej každú nesplatenú mesačnú splátku o 10%, mala
platiť aj sankčný úrok, čo by malo za následok neprimerané zaťaženie spotrebiteľa). Keďže vykonaným
dokazovaním bolo preukázané poskytnutie sumy 3.926,02 eur žalovanej a podľa prehľadu splátok a
úhrad, žalovaná zaplatila sumu 1.678,08 eur, dlh žalovanej tak predstavoval 2.247,94 eur, ktorú sumu

je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.
Súčasne bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, v zákonnej výške 9,5% ročne
od 5. októbra 2011 (nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na dodatočné splnenie dlhu v dôsledku jeho
zosplatnenia) do zaplatenia. Súd prvej inštancie vyhovel žalovanej a povolil jej zaplatiť dlh mesačnými
splátkami, prihliadajúc na osobné a majetkové pomery žalovanej (ktorá dosahuje príjem 550 eur, má

jednu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu a výdavky na dochádzanie do práce 150 eur,
náklady na bývanie 150 eur a poštovej banke spláca záväzok sumou 250 eur). Splátky vo výške 100
eur mesačne súd prvej inštancie posúdil ako primerané jej možnostiam a schopnostiam, pričom v
prípade nezaplatenia aj len jednej splátky, stane sa zročným celý dlh. Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení

neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Úspech žalobkyne bol 55% a úspech žalovanej 45%,
preto pomer úspechu a neúspechu predstavoval vznik nároku žalobkyne na náhradu trov konania v
rozsahu 10%. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku vo výške 244 eur a trov právneho
zastúpenia 572,73 eur (odmena za tri úkony právnej služby v zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov:

prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, návrh na zmenu účastníka, 3x 181,26 eur,
režijnýpaušál3x8,04eura20%DPH,podľa§16ods.3a§18ods.3vyhlášky).Vrozsahu10%náhrady
trov bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť trovy konania 24,40 eur a trovy právneho zastúpenia
57,27 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa v zamietajúcej časti vo veci samej vo
výške 314,64 eur s príslušenstvom, navrhujúc jeho zmenu uložením povinnosti žalovanej zaplatiť jej
sumu 314,64 eur s príslušenstvom, pričom navrhla opätovne rozhodnúť aj o náhrade trov konania.
Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočne zisteným skutkovým
stavom. Namietala výpočet celkovej výšky úhrad žalovanou, posúdených súdom prvej inštancie sumou

1.678,08eur.Vpísomnomprehľadesplátokaúhrad,samohlojaviť,žežalovanáuhradilauvedenúsumu,
avšak posledná suma 314,64 eur z 11. septembra 2014 nepredstavovala úhradu vykonanú žalovanou,
ale nedaňový účtovný odpis (uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotného prehľadu, v ktorom je v
krajnom pravom stĺpci uvedené, že ide o odpis). Táto suma bola započítaná z dôvodu internetového
systémového odpisu predmetnej pohľadávky pri jej postúpení. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v

zmysle platobnej histórie uhradila len sumu 1.363,44 eur, ako to vyplýva aj zo špecifikácie pohľadávky
z 10. augusta 2015. Rozdiel medzi celkovou sumou pôžičky (3.926,02 eur) a vykonanými úhradami
(1.363,44 eur) predstavuje skutočný dlh žalovanej 2.562,58 eur.3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie hoci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho záver o celkovej výške úhrad
zo strany žalovanej nebol správny, keď považoval za splnenie dlhu i sumu 314,64 eur, predstavujúcu

nedaňový účtovný odpis. Vzhľadom k tomu, že šlo len o vyhodnotenie dôkaznej situácie (žalovaná
nepotvrdila úhradu uvedenej sumy a nenamietala tvrdenia v odvolaní), nebol daný dôvod na doplnenie
alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP a teda ani dôvod na nariadenie pojednávania
odvolacím súdom (nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia tu nebola daná).

7. Predovšetkým súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne a žalovanou ako spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňa definičné znaky
takejtozmluvy,akoajdefiničnéznakyoznačujúcejejsubjekty.Zobsahuspisuvyplýva,žepodľaprehľadu
splátok a úhrad (č. l. 8), predloženého právnou predchodkyňou žalobkyne, ako aj prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou (z 1. októbra 2014),

celková výška úhrad zo strany žalovanej na predmetnú zmluvu predstavovala sumu 1.363,44 eur. Z
predloženej platobnej histórie predloženej žalobkyňou (prehľad splátok a úhrad na č. l. 60) je zrejmé,
že celková suma v rubrike „úhrada“ predstavuje sumár 1.678,08 eur, so zohľadnením i poslednej sumy
314,64 eur s popisom nedaňový, účtovný odpis.

8. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, preukázané uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaná žiadnym
spôsobom nespochybnila (nenamietala tvrdenie žalobkyne v odvolaní o neuhradení sumy 314,64 eur),
nebolo preukázané, že došlo k zániku záväzku žalovanej aj vo výške 314,64 eur. Žalobkyňa v priebehu
celého konania uvádzala celkovú výšku uhradeného dlhu zo strany žalovanej sumou 1.363,44 eur a
žalovaná na súdnom pojednávaní dňa 9. novembra 2015 vypovedala, že splátky splácala šekom, ktoré

už vyplnené prevzala od právnej predchodkyne žalobkyne, čomu zodpovedajú údaje v prehľade splátok
a úhrad v dohodnutej výške 104,88 eur (č. l. 60). Úhradu sumy 314,64 eur (ku ktorej bol priradený
dátum 11. septembra 2014) netvrdila žalobkyňa (ako ani jej právna predchodkyňa), ani žalovaná, pričom
takáto skutočnosť nevyplynula ani z listinného dôkazu označeného ako prehľad splátok a úhrad (suma
314,64 obsahovala popis, že sa nejedná o úhradu splátky, ale nedaňový účtovný odpis, teda reálne

nedošlo k úhrade uvedenej sumy). Z dôvodu, že okrem splnenia dlhu v tejto časti nebol preukázaný
žiaden iný spôsob zániku záväzku, celková výška dlžnej sumy žalovanej (do vyhlásenia napadnutého
rozhodnutia) predstavovala 1.363,44 eur. V konaní bola nesporná celková výška poskytnutej sumy
3.926,02 eur na základe predmetnej zmluvy, preto rozdiel medzi uvedenou sumou a vykonanými
úhradami žalovanej 1.363,44 eur, predstavoval 2.562,58 eur. Keďže žalovanej bola uložená napádaným

rozhodnutím povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.247,94 eur, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj sumu 314,64 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 314,64 eur od 5. októbra 2011 do zaplatenia,
keďže nebolo sporné trvanie dlhu zo strany žalovanej v tejto časti, ako i omeškanie s plnením tohto dlhu.

9.Zodpovednosťzaomeškaniemáobjektívnycharakter.Vznikábezohľadunazavinenie.Jejdôsledkom
je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovoval
vykonávací predpis, navýšením 8 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni aj sumu 314,64 eur s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne od
5. októbra 2011 do zaplatenia (t. j. celkovú sumu 2562,58 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od
5. októbra 2011 do zaplatenia).11. Žalovanej boli z rovnakých dôvodov a v rovnakej výške (ako v konaní pred súdom prvej inštancie)
povolené splátky aj na zaplatenie zostatku dlhu, s prihliadnutím na jej osobné, zárobkové a majetkové

pomery s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Žalobkyňa
povolenie splátok nenamietala.

12. Hoci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 2 O. s. p., vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní, v dôsledku

zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, došlo aj k zmene pomeru úspechu a neúspechu
účastníkov konania tak, že úspech žalobkyne predstavoval 63% (2.562,58 eur), v ktorej časti bola
neúspešná žalovaná a úspech žalovanej predstavoval 37% (1.507,59 eur), v ktorej časti bola neúspešná
žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu predstavoval tak vznik nároku žalobkyne na náhradu trov
konania v rozsahu 26%.

13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2, § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ustanovenia ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie v rozsahu 26%. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol
nárok voči žalovanej i na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnej výške podľa § 396 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

14. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.