Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200510
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216200510.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés,
advokát v Bratislave (zn.5379200), proti žalovanému: Z. Y.-X., T.. XX. N. XXXX, bytom O.. K. G. XXX/
XX, S. G., o 3.366,22 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.422,66 € s 8,05 %
ročným úrokom z omeškania od 16. decembra 2015.
II. V časti o zaplatenie 1.943,56 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 16. decembra 2015 sa
žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 15,4 % trov prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s., sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 15. januára
2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že so
žalovaným 13. apríla 2011 uzavrel zmluvu o vydaní platobnej karty, ktorú mu aj vydal. Žalovaný
poskytnutý úverový rámec 1.350 € vyčerpal a mal ho splácať splátkami po 45 €, ktoré však nesplatil.
Preto mal žalobca k 6. decembru 2015 voči nemu pohľadávku 2.389,32 €. Neskôr žalobca doplnil, že
žalovaný 2. februára 2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 17. októbra 2016 nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 prvá veta C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti
ospravedlneného žalobcu a neprítomnosti žalovaného predvolaného podľa § 111 ods. 3 C. s. p. (§ 180
C. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: žiadosť o vydanie karty - Autokarta (č. l. 6 a 7), všeobecné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet účinné od 11. júna 2010 (č. l. 8 a 9),
výpis z kartového účtu (č. l. 10 až 14), vyhlásenie predčasnej splatnosti (č. l. 56) a v spojení všeobecne

známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Všeobecná úverová banka, a.s., je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia.
Žalovaný nie je podnikateľom a v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.

b) Všeobecná úverová banka, a.s., (zastúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) 13. apríla
2011 a žalovaný 7. apríla 2011 podpísali listinu označenú ako „Žiadosť o vydanie karty - Autokarta“ č.
XXXXXXXX (č. l. 6 a 7). V časti „III. Podmienky úveru“ tejto listiny je okrem iného uvedený schválený
úverový rámec 900 €, štandardná mesačná splátka 30 € a úroková sadzba 23,76 % ročne. Splátkysú splatné „45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca“, ktorý má byť uvedený vo „Výpise“. Okrem
toho zmluva obsahuje indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Tesne nad podpisom
zmluvných strán je umiestnených niekoľko predtlačených vyhlásení, medzi iným toto:

„10. Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP (Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet..., pozn.), ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím
s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou
úrokovou sadzbou,...
Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty VÚB, a.s... OP... sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“

b) K žiadosti boli pripojené „OBCHODNÉ PODMIENKY PRE VYDANIE A POUŽÍVANIE KREDITNÝCH
PLATOBNÝCH KARIET VYDÁVANÝCH VŠEOBECNOU ÚVEROVOU BANKOU, A.S. V SPOLUPRÁCI
SO SPOLOČNOSŤOU CONSUMER FINANCE HOLDING, A.S.“ účinné od 11. júna 2010 (č. l. 8 a 9),
ktoré obsahovali okrem iného tieto ustanovenia:

„I. Vymedzenie pojmov...
Cenník
je Cenník VÚB, a.s. ku kreditnej platobnej karte v platnom znení...
Cyklus
je opakujúce sa obdobie medzi dvomi za sebou nasledujúcimi Dňami uzávierky.

Dlžný zostatok
je celkový debetný zostatok na Kartovom účte na konci každého dňa po zúčtovaní Transakcií, úrokov,
Poplatkov a splátok.
Deň splatnosti
je deň uvedený vo Výpise, Žiadosti alebo oznámený Klientovi iným spôsobom, v ktorý sa stáva splatnou

príslušná čiastka záväzku Klienta...
Deň uzávierky
je posledný deň mesačného Cyklu, kedy Banka vypočíta Dlžný zostatok za daný Cyklus a určí Povinnú
splátku....
Povinná splátka

je splátka vypočítaná spôsobom podľa bodu 31 Obchodných podmienok...
Štandardná splátka
je minimálna suma stanovená Bankou, vyjadrená pevnou sumou alebo percentom z Dlžného zostatku...
Výpis
je písomná informácia najmä o pohyboch na Kartovom účte, Dlžnom zostatku a Povinnej splátke

zasielaná Klientovi...
IV. Používanie Karty...
20.KlientjeoprávnenýčerpaťKartoupeňažnéprostriedkydovýškyMaximálnehodennéholitmičerpania
Kartou, maximálne do výšky nevyčerpaného Úverového rámca...
V. Zúčtovanie, úhrada a platba...

26. Všetky Transakcie uskutočnené... kartou sú zaúčtované Bankou na ťarchu Kartového účtu v deň
obdržania avíza...
27. Všetky platby obdržané na účet uvedený vo Výpise Banka zúčtuje v prospech Kartového účtu
nasledujúci pracovný deň...
28. Na základe všetkých Transakcií... Banka denne zisťuje a vyčísľuje výšku Dlžného zostatku...

29. Správca vystaví ku Dňu uzávierky Výpis a zasiela ho Klientovi... Nedoručenie Výpisu nezbavuje
Klienta povinnosti uhradiť Povinnú splátku...
31. Výška Povinnej splátky sa určuje v Deň uzávierky. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška Povinnej
splátky sa rovná Štandardnej splátke...
32. Klient je povinný uhradiť Povinnú splátku vo výške uvedenej vo Výpise... tak, aby úhrada bola

pripísaná na Kartový účet najskôr v deň nasledujúci po Dni uzávierky a najneskôr v Deň splatnosti...
36. V prípade, že Klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: (a) úročiť
pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou, (b) účtovať administratívny
poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným Cenníkom...
VI. Úroky a poplatky

39. Výpočet úrokov: (a) Dlžný zostatok sa denne úročí Štandardnou úrokovou sadzbou... Pri výpočte
úrokov sa vychádza z počtu dní/365...
43. Poplatky súvisiace so správou a používaním Karty sú uvedené v Cenníku...
44. Cenník je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy...“c) Na základe zmluvy bola žalovanému vydaná platobná karta, ktorou žalovaný vykonal platby a výbery
od 2. mája 2011 do 9. októbra 2012 v sume 1.450,90 €, zároveň splatil Všeobecnej úverovej banke,

a.s., od 26. mája 2011 do 21. septembra 2012 splátky v celkovej sume 600,51 €. Všeobecná úverová
banka, a.s., mu okrem toho vyúčtovala
- poplatky za „náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti“ k 25. decembru 2011, 25. januáru, 25.
februáru, 25. marcu, 25. aprílu 2012 vždy po 24,90 €, ďalej k 25. októbru, 25. novembru, 25. decembru
2012, 25. januáru 2013 vždy po 33,19 € a k 21. júnu 2013 poplatok za „postúpenie pohľadávky na

vymáhanie“ 33,19 €, teda celkovo 290,45 €,
- štandardné úroky k 31. januáru 2013 v sume 30,97 €, 31. marcu 2013 v sume 31,98 €, 30. aprílu 2013
v sume 31,58 €, 31. máju 2013 v sume 33,29 €, 30. júnu 2013 v sume 33,07 €, 31. júlu 2013 v sume
35,27 €, 31. augustu 2013 v sume 36,01 €, 30. septembru 2013 v sume 35,53 €, 31. októbru 2013 v
sume 37,46 €, 30. novembru 2013 v sume 39,96 €, 31. decembru 2013 v sume 38,96 €, 31. januáru
2014 v sume 39,74 €, 28. februáru 2014 v sume 36,62 €, k 31. marcu 2014 v sume 41,27 €, 30. aprílu

2014 v sume 40,76 €, 31. máju 2014 v sume 42,96 €, 30. júnu 2014 v sume 42,39 €, 31. júla 2014 v
sume 44,66 €, 31. augustu 2014 v sume 45,56 €, 30. septembru 2014 v sume 44,98 €, 31. októbru 2014
v sume 47,39 €, 30. novembru 2014 v sume 46,79 €, k 31. decembru 2014 v sume 45,82 €, 31. januáru
2015 v sume 46,75 €, 28. februáru 2015 v sume 43,07 €, 31. marcu 2015 v sume 48,56 €, 30. aprílu
2015 v sume 47,94 €, 31. máju 2015 v sume 50,50 €, 30. júnu 2015 v sume 49,86 €, 31. júlu 2015 v

sume 52,53 €, 31. augustu 2015 v sume 53,59 €, 30. septembru 2015 v sume 52,90 €, 31. októbru 2015
v sume 55,74 € a 30. novembru 2015 v sume 55,04 €,
- úroky z omeškania, poistné a poplatok za vedenie účtu.

d) Listom z 2. februára 2013 (č. l. 56) Všeobecná úverová banka, a.s., vyhlásila okamžitú splatnosť

celého dlžného zostatku a vyzvala žalovaného na splatenie 1.586,93 €.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný
nespochybnil.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podaním došlým 29. novembra 2016 pôvodný žalobca navrhol pripustenie vstupu spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na svoje miesto s odôvodnením, že zmluvou o postúpení pohľadávok
z 19. septembra 2016 na ňu postúpil svoju pohľadávku. Uznesením vyhláseným na pojednávaní
16. decembra 2016 súd tento vstup nepripustil (písomné vyhotovenie pod č. k. 16 C 10/2016-62).

Vyhlásením tohto uznesenia sa ním súd stal viazaný (§ 237 ods. 1 C. s. p.), a to bez ohľadu na to, že
nie je právoplatné, a musel vychádzať z jeho existencie a obsahu. Žiadna norma Civilného sporového
poriadku pritom neurčuje, že predpokladom pokračovania v konaní je, že uznesenie o pripustení zmeny
strany musí nadobudnúť právoplatnosť. Preto súd ihneď po vyhlásení tohto uznesenia mohol konať o
merite veci s novým žalobcom.

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy, ktorou Všeobecná úverová banka, a.s., poskytla
žalovanémuplatobnúkartu,prostredníctvomktorejmoholžalovanýčerpaťpeňažnéprostriedky.Zároveň
ich mal splácať v dohodnutých splátkach spolu s úrokmi a poplatkami. Takáto zmluva svojou povahou
môže byť zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa v zmysle § 261 ods.

3 písm. d) Obch. zák. spravovala treťou časťou Obchodného zákonníka. Pretože banka poskytovala
tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa
a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom k 7. aprílu 2011, pričom zmluva podľa názoru súdu vyhovuje náležitostiam § 9 cit. zák. tak,
ako ho tunajší súd interpretuje s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci

C-42/15, Home Credit proti Kláre Bíróovej. Zároveň obe strany zmluvy spĺňali definíciu dodávateľa a
spotrebiteľapodľa§52ods.3a4Obč.zák.vzneníúčinnomktomutodňu.Zmluvavzniknutáakceptáciou
žiadosti zo 7. apríla 2011 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodnýzákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Potom najneskôr od
účinnosti zákona č. 106/2014 Z. z. (1. apríla 2015) sa však aj v absolútnych obchodnoprávnych vzťahoch
musia prednostne použiť ustanovenia občianskeho práva, ak ide o spotrebiteľské vzťahy (§ 52 ods. 2

druhá veta Obč. zák.).

8. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy
stali obchodné podmienky poskytovania kariet, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Zo
zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že žalovaný peňažné prostriedky prostredníctvom karty

čerpal spôsobom uvedeným v ods. 20 obchodných podmienok. V zmysle § 502 ods. 1 Obch. zák. a
ods. 37 obchodných podmienok mala banka právo úročiť takto čerpaný úver dohodnutou úrokovou
sadzbou 23,76 % ročne. Zároveň žalovanému vznikla povinnosť splácať poskytnutý úver splátkou 30 €
dohodnutou v zmluve ako štandardná splátka (resp. 45 € podľa údajov vo výpise), počnúc mesiacom jún
2011 (prvý mesiac po čerpaní, na kedy padol 45. deň od 1. mája 2011, porov. dohodu o termíne splatnosti
v zmluve/žiadosti). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný celkovo uhradil splátky zročné

do 15. septembra 2012, ďalšie splátky neuhradil.

9. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka (použiteľného najneskôr od 1. apríla 2015)
trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Žalobca bola podaná na súd 15. januára 2016, teda poslednou nepremlčanou

splátkou je splátka za december 2012 zročná 45. deň po 1. decembri 2012 teda 15. januára 2013.
Predošlá splátka bola zročná 15. decembra 2012, teda ku dňu podania žaloby (15. januára 2016) už
premlčacia doba tejto splátky uplynula. Keďže žalovaný je spotrebiteľom, musel súd v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej
(§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Zmena v osobe veriteľa nemala na bez

premlčacia žiaden vplyv (§ 111 Obč. zák.). Premlčané sú tak tri splátky zročné 15. októbra, 15. novembra
a 15. decembra 2012 v sume 135 €.

10. Žalobca si ďalej uplatňuje sumu 290,45 € ako tzv. náklady vymáhania. Zo zisteného skutkového
stavu však nie je nijako dokázané, že a ako by takéto náklady žalobcovi vznikli, a súd považuje vznik

nákladov v takejto výške v podstate za vylúčené. Podľa názoru súdu ide v skutočnosti v týchto položkách
o „poplatok za správu rizikovej pohľadávky“ uvedený v ods. 36 obchodných podmienok. Banka si tento
poplatok uplatňovala vo výške 24,90 € (t. j. 750 býv. Sk) mesačne za každý mesiac, kedy sa žalovaný
omeškal s platením splátky, a to do októbra 2012, od novembra 2012 si ho uplatňovala vo výške 33,19 €
(t. j. 1.000 býv. Sk) mesačne za každý takýto mesiac. V tejto súvislosti sa treba zaoberať prijateľnosťou

týchto poplatkov (paušálnych súm).
Podľa ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv.
neprijateľné podmienky). Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ
platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.].

Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. Z ustanovenia ods. 36 písm. b) obchodných podmienok vyplýva,
že už v okamihu omeškania s uhradením povinnej splátky môže banka od žalovaného požadovať sumu
uvedenú v cenníku. Z uvedeného ustanovenia však nemožno zistiť žiadne kritériá, podľa ktorých sa má

sumapoplatkuurčiť,resp.jejurčeniejevýlučnenaveriteľovi,ktorývydávacenník.Podľanázorusúdumá
zvolená výška tohto poplatku 24,90 €, resp. 33,19 € jednoznačne sankčný charakter, pretože tieto sumy
presahujúinaknejasnénáklady,ktoréveriteľ„sosprávourizikovejpohľadávky“má.Svojoupodstatoutak
u tohto poplatku ide skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie
dlžníka. Určená suma v prerokúvanej veci predstavuje 80, resp. 110 % štandardnej mesačnej splátky 30

€, ktorá je v zásade aj povinnou splátkou (porov. ods. 31 obchodných podmienok). Navyše, rozhodnutie
o jej výške je v konečnom dôsledku celkom na vôli banky, pretože ona vydáva cenník. Zo všetkých týchto
dôvodov tak súd dospel k záveru, že zmluvné ustanovenie o poplatku za správu rizikovej pohľadávky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Žalobca tak
nemôže z tohto ustanovenia uplatňovať žiadne práva a nemožno mu priznať ani sumu 290,45 €.

11. Ďalej z výpisu predloženého žalobcom vyplýva, že banka až do konca novembra 2015 pravidelne
vyúčtovávala žalovanému bežné úroky sadzbou 23,76 % a úrok z omeškania 5,05 % zo všetkých
súm, teda aj z uvedených premlčaných splátok a neprijateľných poplatkov. Úrok z omeškania akopríslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.) a akcesorický nárok k samotnej istine zdieľa právny
osud samotnej istiny. V dôsledku toho banka nemala právo na úroky z omeškania z neuhradených, ale
premlčanýchsplátok,keďžepremlčacienárokunaistinuznamenáajpremlčanienárokunapríslušenstvo

ako akcesorického nároku. Okrem toho banka nemá nárok na úroky z omeškania z poplatkov, ktoré súd
považuje za neplatné. Celkovo teda banka nemala nárok na úroky z omeškania zo sumy 425,45 € za
obdobie od 2. februára 2013 do 16. decembra 2015, teda na úroky z omeškania v sume (1047/365 x
5,05 % x 425,45 =) 61,63 €.

12. Žalobca si ďalej uplatňuje nárok na bežné (štandardné) úroky účtované v súlade s bodom 28 a
39 obchodných podmienok až do 30. novembra 2015 (teda tesne pred podaním žaloby). Zo zisteného
skutkového stavu je však zrejmé, že banka ešte 2. februára 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého
zostatku a žiadala ho zaplatiť naraz. Banka teda účtovala tento štandardný úrok aj po zosplatnení,
podľa názoru súdu však na takýto úrok nemá nárok. Tento záver vyplýva predovšetkým z ustanovenia
§ 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ
má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné
prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka
je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku

predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné
(zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon
pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu
veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo
zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných

prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna
sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom,
porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov.
judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania
aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná

len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných
prostriedkov.
Na základe toho tak nemala banka nárok na bežné úroky vyúčtované od 31. januára 2013 do 30.
novembra 2015 v sume 30,97+31,98+31,58 €+33,29+33,07+35,27+36,01+35,53 +37,46 + 39,96 +
38,96 + 39,74 + 36,62 + 41,27 + 40,76 + 42,96 + 42,39 + 44,66 + 45,56 + 44,98 + 47,39 + 46,79 + 45,82

+ 46,75 + 43,07 + 48,56 + 47,94 + 50,50 + 49,86 + 52,53 + 53,59 + 52,90 € + 55,74 + 55,04 = 1.456,48 €.

13. Vzhľadom na uvedené možno nárok banky považovať za opodstatnený len v časti 3.366,22 - 135 -
290,43 - 61,63 - 1.456,48 = 1.422,66 €, ako aj v časti pokračujúceho úrok z omeškania v zmysle § 517
ods. 2 Obč. zák. a § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013 vo

výške 8,05 % od 16. decembra 2015. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie
pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca), alebo nový veriteľ (postupník).
Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už
samotné oznámenie postupu o postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bolo

postúpenie oznámené Všeobecnou úverovou bankou, a.s. V oznámení je riadne identifikovaná zmluva,
ktorá založila postupované nároky. Zároveň bolo zistené, že ku dňu postúpenie boli naplnené podmienky
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia (19. septembru
2016). Preto toto oznámenie v zmysle § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák. zakladá oprávnenie žalobcu ako
postupníka na vymáhanie nárokov vzniknutých z tejto zmluvy.

14. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel len v uvedenej časti (výrok I), vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok
II).

15. Prevažne úspešnému žalovaného súdu podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal nárok na náhradu

(1.422,66 : 1.943,56, t. j. 42,3 : 57,7=) 15,4 % jeho účelne vynaložených trov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie.